Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 14Co/30/2026 6220201751 07. 07. 2026 JUDr. Vladimír Šalamún ECLI:SK:KSBB:2026:6220201751.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. B., zastúpení E. F. G. H. I. I., J.: XX XXX XXX, H. H. X. XXXX XXX/X, XXX XX K. I. D., adresa na doručovanie J. J. B., C. XX, XXX XX L. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX D. B., proti žalovaným 1/ D. M. L., N., O. P. X, XXX XX L., J.: XX XXX XXX, X/ Q., N., F. X, XXX XX L., J.: XX XXX XXX, zastúpeného H. D. & I., H., J.: XX XXX XXX, R. XX, XXX XX L., 3/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, L. L., 4/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, L. L., žalovaní 3/ a 4/ zastúpení N. B. A. J. K., H., J.: XX XXX XXX, H. H. B. Q. XXXXX/X, XXX XX L. L., o určenie neplatnosti dražby, o odvolaniach žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. VK-12C/28/2020 – 355 zo dňa 04. septembra 2025, takto rozhodol: I. Konanie o žalobe žalobkyne 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX D. B., zomr. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e . II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-12C/28/2020 – 355 zo dňa 04. septembra 2025 potvrdzuje. III. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. VK-12C/28/2020 – 355 zo dňa 04. septembra 2025 Okresný súd Lučenec (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre obec a k. ú. D. B., ako - C-KN parcela č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 889 m2, vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 25/889, právny vzťah k stavbe postavenej na C-KN parcele č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX, nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo bytové domu XXX, D. S. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 56/2008, ktorého vlastníkmi v čase konania dražby boli žalobcovia 1/ a 2/ v podiele 1/1, realizovaná žalovaným 2/ ako dražobníkom dňa 23.07.2020 o 13.00 hod. v T. H., so sídlom Q. U. XX, XXX XX K., na návrh žalovaného 1/, na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných 3/ a 4/ udelený príklep, je neplatná (prvý výrok) a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania (druhý výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa proti pôvodne žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáhali určenia neplatnosti dražby zo dňa 23.07.2020, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX N. S. XXXX a to byt č. XX, D. S. XX, X. poschodie, v bytovom dome súp. č. XXX v podiele 1/1 a pozemok parcela C-KN č. XXXX o výmere 889 m2 v podiele 56/2008, katastrálne územie D. B., vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš katastrálnom odbore (ďalej len „nehnuteľnosti“). Súčasne sa domáhali náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností, pričom tieto nehnuteľnosti predstavujú ich jediné obydlie. Dňa 22. 07. 2016 podpísali žalobcovia so žalovaným 1/ Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“), ktorá vyplynula zo Zmluvy o poskytovaní úveru na bývanie (ďalej len „zmluva o poskytovaní úveru“) uzatvorenej medzi žalovaným 1/ na jednej strane a V. O. a O. O. na druhej strane (ďalej len „dlžníci“). Zmluva o úvere, ako aj zmluva o záložnom práve podľa nich obsahujú množstvo neprijateľných podmienok (poplatky za upomienky a výzvy, poplatky za zmenu zmluvných podmienok, poplatky za mimoriadnu splátku úveru, oboznámenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, dohoda, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní), a žiadali, aby súd podrobil úverovú zmluvu aj záložnú zmluvu ex-offo súdnej kontrole. Ďalej uviedli, že dlžníci platili splátky za úver riadne a včas a to až do začiatku roku 2017, kedy sa dostali do finančných problémov. Žalovaný 1/ nedoručil dlžníkom oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, ani oznámenie o výkone záložného práva. Podľa ich názoru žalovaný 1/ bol povinný zaslať oznámenie o výkone záložného práva aj im, no toto im nebolo doručené. Dňa 28.11.2018 zaslal žalovaný 2/ žalobcom 1/ a 2/ oznámenie o začatí výkonu práva. Dňa 10.06.2020 zaslal žalovaný 2/ žalobcom oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX na deň 23.07.2020. Dňa 23.07.2020 sa žalobcovia osobne zúčastnili uvedenej dražby, kde pred začatím samotnej dražby vzniesli notárovi svoje námietky a poskytli notárovi pred začatím dražby nájomné zmluvy viaznuce k predmetnej nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti však notár odmietol zapísať do notárskej zápisnice. Ďalej poukázali na to, že z notárskej zápisnice vyplýva, že nehnuteľnosť bola ohodnotená na sumu 31.500,00 € a hodnota vydraženia bola 25.200,00 €, čiže 80 % z ceny nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ podľa nich tým hrubým spôsobom porušil zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „ZoDD“), keďže pri prvom kole dobrovoľnej dražby mohol predať nehnuteľnosť minimálne za 90 % ceny podľa znaleckého posudku, pokiaľ tam vlastníci majú trvalý pobyt. Tvrdili, že pokiaľ bola vznesená námietka premlčania, tak bolo povinnosťou dražobníka upustiť od dražby, pričom tak neurobil. Ďalej uviedli, že žalovaný 2/ im nikdy nezaslal znalecký posudok, ktorý dal vypracovať na predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ navrhovali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 1.2 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 4, 16 ods. 1, 2, 6, 10, § 21 ods. 2 a 4, § 24 ods.3 ZoDD a § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 9 a 10, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 151b ods. 2 a 3, § 151j ods. 1 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“). 1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD upravuje osobitný typ žaloby, ktorou môže dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V predmetnom spore podali v zákonnej 3 mesačnej lehote odo dňa udelenia príklepu v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD, žalobu o neplatnosť dražby žalobcovia 1/ a 2/ (ako záložcovia), ktorí so žalovaným 1/ (záložným veriteľom) uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov. Zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1/ titulom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí úveru, ktorú uzatvorili so žalovaným 1/ dlžníci. Na základe zmluvy bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 118.600,00 €. Vzťah založený zmluvou o zriadení záložného práva súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľský. Za spotrebiteľskú zmluvu bolo potrebné považovať aj samotnú zmluvu o poskytnutí úveru. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. 1.4 Vzhľadom na akcesorický vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke, tiež so zreteľom na to, že tak sporná zmluva o úvere, ako aj záložná zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami, a s prihliadnutím na vyššie uvedené názory Najvyššieho súdu SR uvedené v R16/2024, súd prvej inštancie podrobil obidve zmluvy ex offo súdnej kontrole, no nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné zmluvu o poskytnutí úveru, resp. zmluvu o zriadení záložného práva považovať za neplatnú. 1.5 Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 9Cdo/46/2023, sp. zn. 7Cdo/268/2020 - R 29/2023, sp. zn. 5Cdo/48/2023, sp. zn. 9Cdo/87/2023 a sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022 - R 34/2025 skonštatoval, že z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 nevyplýva, ktorá
nezaplatená splátka mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Len z predloženého prehľadu pohybov na úvere č.l. 137 a č.l. 138 možno usúdiť, že splátkou, ktorá mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, bola splátka splatná dňa 25.06.2018 + 3 mesiace 07/2018, 08/2018, 09/2018 + možnosť zosplatniť do najbližšej splátky splatnej dňa 25.10.2018. Ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ si nesplnil povinnosť v zmysle 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v priebehu troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 25.06.2018, upozorniť dlžníkov v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky s konkretizáciou splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Upomienky adresované dlžníkom, ktoré do konania žalovaný 1/ predložil (čl.139 - 143), sa týkajú skoršieho obdobia omeškania dlžníkov, pred splatnosťou splátky splatnej dňa 25.06.2018. V konaní ani nebolo preukázané, že by sa tieto upomienky dostali do dispozičnej sféry dlžníkov. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcov poprel, že by bola dlžníkom, resp. žalobcom takáto výzva pred zosplatnením doručená. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo dňom 03.10.2018 k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru poskytnutého dlžníkom v zmysle zmluvy o poskytnutí úveru, nakoľko nebol dodržaný postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu jej nedostatočnej určitosti pre neuvedenie, ktorá nezaplatená splátka mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. 1.6 Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že vyhlásenie záložného veriteľa (žalovaného 1/) v Návrhu na vykonanie dražby zo dňa 23.11.2018 o splatnosti pohľadávky vo výške 114.222,59 € ku dňu 03.10.2018, nebolo pravdivým, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD. Splatné boli len jednotlivé omeškané splátky, a nie celý úver. Tie však podľa názoru súdu neboli v takej výške, že by odôvodňovali začatie výkonu dražby aj vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ktorá bola predmetom zriadeného záložného práva. Tu súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom záložného práva v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva boli aj iné nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ preto výkon záložného práva (z hľadiska proporcionality, pomeru medzi výškou skutočne splatnej pohľadávky a hodnotou založených nehnuteľností spolu vo výške 145.000,00 €) mal začať prednostne iba voči týmto nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníkov. Hodnota týchto nehnuteľností bola postačujúca na úhradu omeškaných a splatných splátok aj v čase konania dražby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, realizovaná žalovaným 2/ ako dražobníkom dňa 23.07.2020 o 13.00 hod. v T. H., so sídlom Q. U. XX, XXX XX K., na návrh žalovaného 1/, na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných 3/ a 4/ udelený príklep, je neplatná. Ostatné námietky, ktoré ďalej žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe vzniesli, súd prvej inštancie považoval za nedôvodné. 1.7 O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta. 2.1 Tvrdil, že zákon rozlišuje dve rozdielne situácie zakladajúce a odôvodňujúce možnosť požiadať všeobecný súd o preskúmanie už vykonanej dražby podaním žaloby. V prvom prípade stačí, ak dotknutá osoba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej bola dražba vykonaná, kým v druhom prípade musí tvrdiť a zároveň aj preukázať, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Pre rozhodnutie o neplatnosti dražby nepostačí samotné porušenie niektorého ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorého následky sa negatívne prejavili vo sfére subjektívnych práv osoby namietajúcej porušenie. Žalobca môže v žalobe uplatniť aj viacero dôvodov neplatnosti dražby, teda skutkovo vymedziť viac konkrétnych porušení zákona, ktoré ho vedú k názoru o neplatnosti dražby. Súdne konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby má povahu sporovú, preto žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca je povinný v žalobe označiť relevantné skutočnosti, ktorými spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení ZoDD a zároveň vznik ujmy na svojich právach. Je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia včasným predložením a navrhnutím dôkazov.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov od udelenia príklepu. Trojmesačná lehota na podanie žaloby je prekluzívnou lehotou. 2.2 Namietol, že predmetná lehota sa vzťahuje aj na uplatnené dôvody neplatnosti, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe. Podľa jeho názoru nie je možné zo strany konajúceho súdu tak prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci by prípadne mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je podľa neho v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť ako sankciu za včasné neuplatnenie práva. Takéto dodatočné uvádzané dôvody v prípade ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na podanie žaloby na náhradu škody, ak takáto vznikla. Žalobca v rámci podanej žaloby, t.j. v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu, neuvádzal ako dôvody neplatnosti dražby nesprávne zosplatnenie pohľadávky žalovaného 1/. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie nebol oprávnený preskúmavať spôsob zosplatnenia pohľadávky žalovaného 1/. 2.3 Pre úplnosť uviedol, že v prípade zosplatnenia postupoval v súlade so zákonom a zaužívanou praxou, kedy vo výzve riadne označil výšku pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní, pričom samotný dlžník si je svojho záväzku voči žalovanému 1/ vedomý. Z predmetnej výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 jednoznačne vyplýva výška jeho pohľadávky, pričom táto informácia je prehľadne členená na informácie o istine, úrokoch, úrokoch z omeškania a ostatných pohľadávkach voči dlžníkovi. Z predmetných informácií tak dlžník vedel identifikovať všetky informácie, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplývalo, s akou splátkou je dlžník v omeškaní, v akej výške žalovaný 1/ pohľadávku po splatnosti eviduje a taktiež aj informáciu, že v prípade, ak dlžník v stanovenej lehote neuhradí dlžnú čiastku veriteľovi, pristúpi k predčasnému zosplatneniu zostatku úveru a k následnému vymáhaniu pohľadávky dostupnými právnymi prostriedkami. V súlade s vyššie uvedeným, tak dlžník disponoval všetkými zákonnými informáciami a žalovaný 1/ postupoval v súlade s právnym poriadkom, kedy dlžníka riadne upovedomil o možnosti zosplatnenia zostatku úveru (ku ktorému vzhľadom na neplnenie si povinností vyplývajúcich úverovej zmluvy žalovaný 1/ pristúpil), a taktiež mu poskytol dostatočný priestor na splnenie si svojich povinností. Bol tak nútený pristúpiť k výkonu záložného práva až ako ku krajnému riešeniu vzniknutej situácie, nakoľko bol to práve dlžník, ktorý svojim konaním zapríčinil výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný 2/ v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP); súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznal mu náhradu trov konania. 3.1 Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil neplatnosť zosplatnenia pohľadávky žalovaným 1/. Zároveň vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že zákon neukladá veriteľovi povinnosť uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku, pre ktorú k zosplatneniu dochádza. Rovnako žiadnu takúto povinnosť neukladá veriteľovi ani iný právny predpis. Podľa jeho názoru zo strany žalovaného 1/ nedošlo pri uplatnení práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi veriteľom a dlžníkmi riadne dohodnutá. Rovnako bolo v konaní preukázané, že dlžníci boli v omeškaní dokonca viac ako tri mesiace a riadne boli veriteľom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní. 3.2 Právne posúdenie súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého je veriteľ povinný uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku, pre ktorú zosplatnenie realizuje, považoval za nesprávne, nakoľko nevyplýva z platnej právnej úpravy. Zastával názor, že pokiaľ by zákonodarca vyžadoval presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu vo výzve podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, bolo by to takto expressis verbis v danom ustanovení uvedené. Poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo 9/2017 zo dňa 27.05.2020: „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07)“, pričom súd prvej inštancie túto zásadu pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. 3.3 Vo vzťahu k otázke veľkého časového rozsahu medzi výzvou pred zosplatnením a samotným zosplatnením uviedol, že ani v tejto časti nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,
ktorý zaujal v napadnutom rozsudku. Právne posúdenie súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výlučne v období jedného mesiaca, ktorý nasleduje po troch mesiacoch po splatnosti splátky úveru, ktorá bezprostredne predchádzala výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nepovažoval za správne. 3.4 Zdôraznil, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že všetky podmienky pre zosplatnenie pohľadávky žalovaným 1/ boli splnené. K uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka došlo zároveň v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní bolo preukázané, že dlžníci boli v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne boli upozornení na možnosť uplatnenia tohto práva. 4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňujú. Súd prvej inštancie rozhodol podľa nich na základe správneho právneho posúdenia a na základe vykonaných dôkazov. 4.1 Poukázali na rozsiahlu judikatúru NS SR, z ktorej jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky žalovaným 1/, a preto nebol žalovaný 1/ oprávnený navrhnúť dobrovoľnú dražbu na nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu, navrhovateľ s poukazom na § 7 ods. 2 ZoDD nemohol vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. 4.2 Žalovaný 1/ v odvolaní podľa nich neuviedol žiadne nové skutočnosti, vo svojom odvolaní sa žiadnym spôsobom nevyjadril k neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, jeho odvolanie je len formálne, všeobecné. Na základe uvedeného navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného 1/ na úhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. Žalovaný 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ sa v plnom rozsahu stotožnili s podaným odvolaním žalovaného 1/. Vyjadrili svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby a uložil im spoločne s ostatnými žalovanými, povinnosť zaplatiť náhradu trov konania. 5.1 Poukázali na to, že žalobcovia uviedli dôvod neplatnosti dražby týkajúci sa nesprávneho zosplatnenia pohľadávky až po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, ktorá začala plynúť dňom príklepu 23.07.2020. Na dodatočne uvedené skutkové dôvody po uplynutí prekluzívnej lehoty súd prvej inštancie podľa nich nemal prihliadať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5.2 Vyjadrili svoj eminentný záujem na tom, aby bola dražba považovaná za platnú a vlastnícke právo k nehnuteľnosti ostalo zachované. Z tohto dôvodu sa pripojili k argumentácii žalovaného 1/ a navrhli, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho návrhom. 6. Žalovaný 1/ v odvolacej replike skonštatoval, že žalobcovia sa vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu žiadnym spôsobom nevyjadrili k ním tvrdenej preklúzii, túto žiadnym spôsobom nerozporovali a ani neuviedli iný právny názor. 6.1 Aj naďalej zotrval na tom, že nie je možné zo strany konajúceho súdu prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci by prípadne mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť ako sankciu za včasné neuplatnenie práva. Takéto dodatočné uvádzané dôvody v prípade ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na podanie žaloby na náhradu škody, ak takáto vznikla. Žalobcovia v rámci podanej žaloby, t.j. v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu, neuvádzali ako dôvody neplatnosti dražby nesprávne zosplatnenie pohľadávky žalovaného 1/, čo žalobcovia vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepopreli. Na základe uvedeného tak prvoinštančný súd nebol oprávnený preskúmavať spôsob zosplatnenia pohľadávky žalovaného 1/. 6.2 V ostatnom poukázal na podané odvolanie. 7. Žalovaný 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ sa v plnom rozsahu stotožnili s odvolacími dôvodmi a argumentáciou uvedenou v odvolaní žalovaného 2/ a rovnako navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu žalobcov zamietnuť. 7.1 Súd prvej inštancie podľa nich dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, najmä pokiaľ ide o platnosť zosplatnenia pohľadávky. 7.2 Uplatnenie práva na zosplatnenie zo strany žalovaného 1/ bolo podľa nich vykonané v súlade so zákonom a následne vykonaná dražba, v dôsledku ktorej sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, bola platná.
8. Žalovaný 3/ a 4/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného 1/ odmietli argumentáciu žalobcov v ňom uvedenú a vyjadrili presvedčenie, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny a trpí právnymi vadami, ako správne uvádza žalovaný 1/ vo svojom odvolaní. 8.1 Predmetné vyjadrenie žalobcov podľa nich neobsahuje žiadne nové skutkové tvrdenia, ani relevantné právne argumenty, ktoré by spochybnili dôvody odvolania žalovaného 1/. 8.2 Podporili stanovisko, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval a interpretoval ustanovenia týkajúce sa straty výhody splátok a zosplatnenia úveru, ktoré je jadrom tohto sporu. 8.3 Uviedli, že sú poctivými nadobúdateľmi predmetnej nehnuteľnosti z platnej dražby, ktorá bola priamym dôsledkom zákonného zosplatnenia úveru. Neplatnosť dražby by mala priame a likvidačné dôsledky na ich vlastnícke právo. 8.4 Na základe celého vykonaného dokazovania a argumentácie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, s ktorou sa stotožnili, navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmenil a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. 9. Žalovaný 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolacej replike žalovaného 1/ sa v celom rozsahu stotožnili s argumentáciou žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/. 9.1 Odmietli argumentáciu žalobcov, v ktorej trvali na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 3/ a 4/ zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní a následnom vyjadrení, a odmietol argumentáciu žalobcov uvádzanú v ním podávaných vyjadreniach. 10.1 Naďalej trval na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, trpí právnymi vadami a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 10.2 Tvrdil, že z jeho strany boli splnené všetky právnym poriadkom vyžadované podmienky na predčasné zosplatnenie. Skutočnosť, že žalobcovia boli v omeškaní so svojím záväzkom, nebola zo strany žalobcov v rámci súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na predmetné omeškanie pristúpil k predčasnému zosplatneniu a následne k výkonu dobrovoľne dražby. Žalobcovia počas celého obdobia nevynaložili žiadne úsilie o urovnanie záväzku so žalovaným 1/. 11. Žalovaný 3/ a 4/ sa vo vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného 1/ v celom rozsahu pridali k argumentácii žalovaného 1/. 12. Žalobca 1/ sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 3/ a 4/ stotožnili s rozsudkom súdu prvej inštancie. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), za účelom zistenia naplnenia procesných podmienok, konštatuje, že na základe výsledku lustrácie v registri obyvateľov SR zistil, že žalobkyňa 2/ dňa XX.XX.XXXX – v rámci odvolacieho konania zomrela, t. j. stratila procesnú spôsobilosť. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28D/327/2025, Dnot 49/2026 zo dňa 12. februára 2026, právoplatného dňa 13. marca 2026, vyplýva, že dedičské konanie po žalobkyni 2/ bolo zastavené pre nedostatok majetku (§ 188 ods. 1 CMP). 14. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 15. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 16. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 17. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
18. Ak bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, je potrebné vychádzať zo záveru, že vydaný majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb, nie je nadobudnutý titulom dedenia, ale titulom rozhodnutia súdu (§ 132 Občianskeho zákonníka), pričom takáto osoba nemusí byť ani osobou, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, zároveň platí, že takáto osoba nevstupuje ani do práv a povinností poručiteľa, a teda nie je jeho právnym nástupcom (R 18/1986), rovnako ako ostatní účastníci dedičského konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu majetku poručiteľa nepatrnej hodnoty (§ 188 ods. 1 CMP), keďže v takomto konaní sa ani neprikročilo k zisťovaniu dedičského práva a k stanoveniu dedičských podielov (II. ÚS 525/2013). 19. Keďže žalobkyňa 2/ zomrela v odvolacom konaní, avšak skôr ako odvolací súd o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ rozhodol, t. j. po vydaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a dedičské konanie po žalobkyni 2/ bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, je zrejmé, že práva, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania neprešli na žiadneho právneho nástupcu (dedičov), a preto odvolací súd konštatuje, že smrťou žalobkyne 2/ bez právneho nástupcu (dediča) došlo k neodstrániteľnej procesnej prekážke, ktorá pre odvolací súd zakladá povinnosť v zmysle § 63 ods. 1 CSP konanie zastaviť, a preto odvolací súd výrokom I. tohto rozsudku konanie o žalobe žalobkyne 2/ zastavil. 20. V dôsledku podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario“, len v rozsahu odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V posudzovanom prípade neboli naplnené procesné predpoklady pre zopakovanie alebo doplňovanie dokazovania zo strany odvolacieho súdu a ani pre nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). 22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené v podaných odvolaniach nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza: 24. V súdenej veci sa žalobcovia podanou žalobou voči žalovaným domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby ich nehnuteľností. Súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel z dôvodu, že zistil, že žalobcovia boli v dôsledku porušenia ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD dotknutí na ich právach, pretože vyhlásenie záložného veriteľa (žalovaného 1/) v návrhu na vykonanie dražby o splatnosti pohľadávky vo výške 114.222,59 € ku dňu 03.10.2018 nebolo pravdivým, nakoľko nedošlo k predčasnej splatnosti celého úveru dlžníkov, a to v dôsledku nedodržania postupu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaným 1/ a absolútnej neplatnosti Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasili a v riadne a včas podaných odvolaniach namietli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 26. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nebol oprávnený preskúmavať spôsob zosplatnenia pohľadávky žalovaného 1/, pretože tento dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobcovia nenamietli v rámci podanej žaloby a neurobili tak ani pred uplynutím trojmesačnej prekluzívnej lehoty od udelenia príklepu. Vo veci konajúci súd prvej inštancie podľa neho na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej lehoty nemal prihliadať, hoci by prípadne mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je podľa neho v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť ako sankciu za včasné neuplatnenie práva. 26.1 Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). 26.2 Výkladom § 21 ods. 2 ZoDD možno v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/220/2018 (R 89/2021) dospieť k záveru, že „zákon stanovuje lehotu iba na podanie žaloby - na uplatnenie nároku. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že neplatnosť možno konštatovať iba z dôvodov uvedených v ZoDD, žiadnu lehotu však tento právny predpis na uplatnenie jednotlivých dôvodov neplatnosti dražby, do uplynutia ktorej je možné na nich prihliadnuť, neustanovuje. Neobsahuje žiadnu formuláciu, z ktorej by bolo možné takýto záver preukázať.“ Lehota ustanovená v § 21 ods. ZoDD slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby. K záveru, že lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZoDD slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby, a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti dospel NS SR aj v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/58/2018. 26.3 Možno teda skonštatovať, že súd prvej inštancie ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD vyložil správne, pokiaľ ide o možnosť žalobcov počas konania rozširovať skutkové tvrdenia poukazujúce na iné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, ako boli uvedené v podanej žalobe. Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno bez ďalšieho konštatovať iný záver, pokiaľ ide o plynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty ako ten, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby musí byť podaná v rámci tejto lehoty. ZoDD sa ďalej nezaoberá obmedzením možnosti navrhovať zmeny žaloby (napr. rozširovať okruh žalobcov), prípadne dopĺňať skutkové tvrdenia, dôkazy či pripájať ďalšie dôvody neplatnosti dražby. Pokiaľ zákon výslovne žalobcovi neobmedzuje rozširovanie skutkových tvrdení a dôvodov neplatnosti dražby, je treba predpokladať, že mu to v rámci konania nezakazuje a súd na takéto zmeny musí prihliadať, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Pokiaľ bolo začaté konanie o neplatnosť dražby v prekluzívnej lehote, žalobca môže preto poukazovať aj na ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby. Z uvedeného dôvodu súdu prvej inštancie preto nič nebránilo v rozhodnutí konštatovať iný v konaní preukázaný dôvod neplatnosti dražby ako ten, ktorý bol skutkovo vymedzený v žalobe do uplynutia prekluzívnej lehoty. Nakoľko ZoDD stanovuje lehotu len na uplatnenie si práva prostredníctvom podania žaloby, nie na prednes skutkových okolností dražby a ich dopĺňanie, odvolací súd námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vznesenú žalovaným 1/ vyhodnotil ako nedôvodnú. 27. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil neplatnosť zosplatnenia pohľadávky žalovaným 1/. Zároveň vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že zákon neukladá veriteľovi povinnosť uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku, pre ktorú k zosplatneniu dochádza. Obdobne žalovaný 1/ v podanom odvolaní poukazoval, že v prípade zosplatnenia postupoval v súlade so zákonom a zaužívanou praxou,
kedy vo výzve riadne označil výšku pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní, pričom samotní dlžníci si boli svojho záväzku voči nemu vedomí. 27.1 NS SR v rozhodnutí v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/187/2022 opätovne zdôraznil, že „ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, za predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o povinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto bolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“. 27.2 Odvolací súd, v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 2/, poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, a to na rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. januára 2024 a najmä na najnovšie rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024, ako aj na všetky ostatné rozhodnutia, na ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal (najmä sp. zn. 6Cdo/152/2022 - R 34/2025), v zmysle ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením, ako aj v samotnom zosplatnení, presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. 27.3 Odvolací súd poznamenáva, že osobitný proces, výsledkom ktorého je prijatie niektorého judikátu kolégiom NS SR priznáva takto publikovanému rozhodnutiu osobitný význam. Výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra NS SR nie je formálne záväzná, „ipso iure“ má normatívnu silu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2023 zo dňa 30. apríla 2025). Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že pri právnom posúdení veci je súd viazaný právnym výkladom príslušných ustanovení zákona podaný najvyššími súdnymi autoritami v čase svojho rozhodovania. V zmysle judikátu R 71/2018 za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej NS SR od 01.01.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Nový právny názor (judikatúra) sa pritom aplikuje aj do minulosti (retrospektívne), keď sa vychádza z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ tak dôjde k zmene judikatúry (ustálenej rozhodovacej praxe) bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla, ale ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši
od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem (bližšie napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 zo dňa 19.03.2018). 27.4 Odvolací súd, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v predmetnej otázke konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 03.10.2018 nie je konkrétne špecifikovaná splátka, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil. Uvedený nedostatok potom neumožňuje pre konajúci súd jednoznačným a nesporným spôsobom vyabstrahovať tú splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho nie je možné ani jednoznačne zistiť, či veriteľ v procese mimoriadneho zosplatnenia postupoval v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavka špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatňuje, má svoj racionálny základ v potrebe zabezpečenia „rovnomernej“ právnej ochrany protistrany. Aj skrz spotrebiteľský charakter právneho vzťahu je dôležité, aby mal dlžník (spotrebiteľ) možnosť objektívne z oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru zistiť, pre ktorú splátku došlo k aktivácii mimoriadneho zosplatnenia dlhu, v závislosti od ktorej je kreovaná pre dlžníka možnosť posúdiť platnosť, či neplatnosť takéhoto úkonu a k tomu prispôsobiť svoju následnú ekonomickoprávnu interakciu. Nie je žiadúce, aby v prípade, že dlžník považoval mimoriadne zosplatnenie dlhu za neplatný právny úkon, bol nútený čakať až na spor vyvolaný veriteľom, v ktorom by veriteľ až dodatočne špecifikoval splátku (napr. v žalobe), pre ktorú dlh zosplatnil a s ktorou skutočnosťou by sa tak dlžník po prvý raz oboznámil až v rámci súdneho konania. Takáto identifikácia splátky je potrebná aj z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Identifikácia je tak podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024). 27.5 Nemožno však opomenúť ani druhý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo dňom 03.10.2018 k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru poskytnutého dlžníkom v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru, ktorým je nesplnenie povinnosť v zmysle 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť dlžníkov v priebehu troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky s konkretizáciou splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravoval § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uskutočnenia tohto jednostranného právneho úkonu. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky museli byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 53 ods. 9 predmetného zákona pred zosplatnením úveru vyžadovalo výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na omeškanie presne vyšpecifikovanej konkrétnej splátky s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky mal veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovovalo, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predstavovalo v spotrebiteľských zmluvách „lex specialis“ oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mohol veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nebolo možné skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžadovalo, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že upomienky adresované dlžníkom, ktoré do konania žalovaný 1/ predložil (čl.139 - 143), sa týkajú skoršieho obdobia omeškania dlžníkov, pričom v konaní nebolo preukázané ani to, že by sa tieto upomienky dostali do dispozičnej sféry dlžníkov, ktorí ich doručenie popreli. 27.6 Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo žalovanými nepreukázané dodržanie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, z dôvodu ktorého nedošlo k platnému mechanizmu mimoriadneho zosplatnenia dlhu dlžníkov zo Zmluvy o poskytnutí úveru, a preto odvolacie námietky nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci vznesené žalovaným 2/
vyhodnotil ako nedôvodné. Je potrebné konštatovať aj správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý na základe žalobcami vznesenej námietky v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby preskúmal aj spôsob zosplatnenia pohľadávky žalovaného 1/ a vyhodnocoval súlad vyhlásenia žalovaného 1/ o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhoval výkon záložného práva s ustanoveniami ZoDD a dopad takéhoto porušenia ustanovení ZoDD na žalobcov. 28. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany (t.j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu), a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). 28.1 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. 28.2 Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť, že strana (v danom prípade žalovaný) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich považuje za nedostatočné. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97 a sp. zn. I. ÚS 204/2010). 29. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvého meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval a zohľadnil aj skutočnosť, že na strane žalovaných sa jedná o nútené nerozlučné procesné spoločenstvo. 30. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nie sú spôsobilé privodiť zrušenie, ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je v meritórnom prvom výroku, ako aj v druhom výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V posudzovanom prípade vzniklo na strane žalovaných nútené a nerozlučné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis (§ 21 ods. 2 a 4 ZoDD) vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Ak si hmotnoprávna situácia vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Možno konštatovať, že nútené spoločenstvo je zákonnou obdobou spoločenstva nerozlučného. V prípade nerozlučného spoločenstva platí, že rozsudok musí byť rovnaký pre všetkých
jeho členov. Odvolanie preto môže podať ktorýkoľvek z nich, ale svojím úkonom zaväzuje všetkých ostatných, keďže podaním odvolania jedným zo spoločníkov nastáva suspenzívny účinok vo vzťahu k ostatným spoločníkom, tzn. že voči žiadnemu zo spoločníkov odvolaním napadnuté rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaniami žalovaného 1/ a žalovaného 2/, tieto v zmysle § 77 ods. 1 CSP v spojení s § 379 písm. b/ CSP platili aj pre žalovaných 2/ a 3/ (hoci títo sami odvolanie nepodali, len sa s nimi stotožnili). V odvolacom konaní neboli úspešní ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v obidvoch výrokoch z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobcovi 1/, ktorý sa k podanému odvolaniu i vyjadroval, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalovaným 1/ až 4/ ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.