Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 38C/26/2024 6624202018 11. 04. 2025 JUDr. Tomáš Minárik ECLI:SK:OSLC:2025:6624202018.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava zast.: JUDr. Danuše Tichá s. r. o., IČO: 52 058 310, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX C. D., zast.: JUDr. Miroslav Chromý, advokát, SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 4.037,74 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.037,74 € spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.037,74 € od 15. 08. 2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.037,74 € spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.037,74 € od 15. 08. 2021 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 6587688998 (podľa návrhu č. 3530170795) o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 12.12.2019 došlo k poistnej udalosti – škodovej udalosti, bližšie popísanej v priloženom uznesení OR PZ vo Veľkom Krtíši, Odb. kriminálnej polície, ČVS: ORP-250/VYS-VK-2019, zavinenej vodičom motorového vozidla poisteného u žalobcu (žalovaným). Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval pod PU č. 9530985514 a po ukončení likvidácie dňa 19.07.2021 v prospech poškodeného: E. C. F., uhradil poistné plnenie v sume 4.037,74 EUR (na účet poisťovateľa poškodeného – Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.). Vyplatením poistného plnenia poškodenému prešlo na žalobcu právo na náhradu voči žalovanému podľa §12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.7.2024 (ďalej aj „zákon o PZP“) z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou (odišiel z miesta nehody). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a to aj napriek tomu, že mu výzvy žalobcu boli viackrát doručené. 2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol z dôvodu podaného odporu zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že ohlásil dopravnú nehodu ihneď po tom, ako sa dozvedel, že ju spôsobil, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dôkaz o uvedenej skutočnosti sa nachádza vo vyšetrovacom spise, resp. v trestnom spise okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš pod sp. zn. 3T/18/2020. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody túto vôbec neregistroval, a teda si nebol vedomý skutočnosti, že k nehode došlo a preto nie je pravdou, že by z miesta nehody ušiel. On plynule pokračoval v jazde domov bez toho, aby sa snažil
uniknúť zodpovednosti za spôsobenú nehodu. Záverom zdôraznil, že si poctivo platí povinné zmluvné poistenie už niekoľko desaťročí a až do toho nešťastného momentu nemal žiadnu poistnú udalosť, že zodpovednosť za dopravnú nehodu riadne prevzal, ku skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval a skutočnosť, že sa poisťovňa obrátila na neho so svojím nárokom po uplynutí obdobia takmer troch rokov, považuje za šikanózny postup žalobcu. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný v odpore vznik škodovej/ poistnej udalosti a škody vzniknutej poškodenej, ani povinnosť žalobcu na vyplatenie poistného plnenia (či jeho výšku) ako ani svoju vinu/zodpovednosť nijak nerozporuje. Dôkaz, ktorý by mal preukázať ohlásenie dopravnej nehody, žalovaný neoznačil a nenavrhol vykonať vo veci samej. Ako vyplýva z už k žalobe pripojeného dôkazu (uznesenie OR PZ vo Veľkom Krtíši, odb. kriminálnej polície zo dňa 15.12.2019, ČVS: ORP-250/VYS-VK-2019), žalovaný dňa 12.12.2019 viedol (u žalobcu poistené) motorové vozidlo, keď vo večernej dobe a za dažďa prednou časťou vozidla narazil do chodkyne C. F., čím chodkyni spôsobil polytraumu, pričom na mieste nehody nezastal, ale z miesta nehody ušiel a neposkytol poškodenej C. F. potrebnú pomoc, a tým sa dopustil protiprávneho konania. Žalobca teda už predložil dôkaz, z ktorého vyplýva dôvodnosť a danosť tvrdenia žalobcu v žalobe ako aj danosť a dôvodnosť zákonného nároku žalobcu uplatneného žalobou voči žalovanému. Žalovaný síce v odpore tvrdí, že to nie je pravdou, k odporu však žiaden dôkaz o opaku nepripojil a ani v odpore neoznačil. To, že žalovaný po náraze (poisteného) vozidla (vedeného žalovaným) na mieste nehody nezastal, ale z miesta nehody ušiel a neposkytol poškodenej C. F. potrebnú pomoc, teda vyplýva z výsledkov šetrenia a činnosti orgánov činných v trestnom konaní, nie je to teda len nejaký názor resp. tvrdenie, či domnienka žalobcu, ako sa snaží žalovaný v odpore naznačiť. Navyše už z tohto uznesenia OR PZ vyplýva, že dňa 15.12.2019 bolo vypátrané (poistené) vozidlo a následne bol zistený vodič tohto vozidla – žalovaný. Tiež sa v uznesení uvádza, že žalovaný mal pri svojom výsluchu o.i. uviesť, že počul a zacítil silný náraz jeho vozidla do nejakého objektu a narazil ľavou prednou časťou vozidla do niekoho; nakoľko mal vypité, požil alkohol, tak sa bál zastať a spanikáril; vôbec nezabrzdil, z miesta nehody so svojim autom ušiel a že vie o tom, že niekoho zrazil a neposkytol prvú pomoc, spanikáril, a toto jeho konanie ho veľmi mrzí a ľutuje ho. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/18/2020 zo dňa 15.06.2020 ďalej vyplýva, že žalovaný bol (právoplatne) odsúdený za skutok, ktorý spáchal tým, že dňa 12.12.2019 (predmetná dopravná nehoda – škodová/poistná udalosť) viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo, kde v daždivom počasí, za umelého osvetlenia na priechode pre chodcov narazil do chodkyne, čím jej spôsobil ťažké poranenia, tzv. polytraumu; svoje motorové vozidlo nezastavil a neposkytol zranenej chodkyni potrebnú pomoc, ani dopravnú nehodu neoznámil na tiesňovú linku, ale bez toho, aby sa presvedčil o zraneniach poškodenej chodkyne a o tom, či táto nepotrebuje pomoc, pokračoval v jazde a z miesta dopravnej nehody ušiel, a teda ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného a dopravnú nehodu neoznámil (neprivolal políciu) tak, ako bol v zmysle zákona povinný a ušiel z miesta dopravnej nehody. Tiež z tohto rozsudku vyplýva, že (ob)žalovaný po poučení uviedol, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, čo súd ako vyhlásenie obžalovaného na návrh prokurátorky schválil a ukončil dokazovanie viny (ob)žalovaného, na základe čoho považuje súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov uvedených v obžalobe. Tento rozsudok bol podrobený aj preskúmaniu (trestného) odvolacieho súdu, a ako vyplýva z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/68/2020 zo dňa 28.07.2020 žalovaný už vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na svoje vyhlásenie o vine a tiež uviedol, že ho mrzí, ako sa rozhodol po nehode, keď neposkytol poškodenej pomoc. Nakoľko žalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a súd jeho vyhlásenie prijal, okresný súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k trestu a náhrade škody a preto aj prieskumná povinnosť krajského súdu smerovala len k trestu a k škode. Krajský súd sa po preskúmaní spisového materiálu však nemohol stotožniť so záverom okresného súdu, že (ob)žalovanému postačí uloženie podmienečného trestu, nakoľko krajský súd musel zobrať v úvahu, že (ob)žalovaný riadil motorové vozidlo, aj keď si uvedomoval, že požil alkoholické nápoje, zrazil poškodenú na prechode pre chodcov, spôsobil jej závažné a mnohopočetné zranenia, ktoré si vyžadovali okamžitý zdravotný zásah a napriek tomu z miesta zrážky utiekol a schoval sa. Tieto skutočnosti potom podľa názoru krajského súdu zakladajú záver, že na (ob)žalovaného je potrebné pôsobiť v rámci jeho prevýchovy, ale aj spoločenskej prevencie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Podľa ust. § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Z týchto
(súvisiacich) trestných rozsudkov (ako aj z vlastných vyjadrení a vyhlásení žalovaného v trestnom konaní) jednoznačne teda vyplýva, že žalovaný preukázane ako vodič (poisteného) motorového vozidla pod vplyvom alkoholu motorové vozidlo nezastavil a neposkytol zranenej chodkyni potrebnú pomoc, ani dopravnú nehodu neoznámil (polícii a políciu neprivolal), pokračoval v jazde a z miesta dopravnej nehody ušiel. Týmto je preto naplnená zákonná hypotéza ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2019 sp. zn. 4Obdo/84/2018 (ktorý bol zverejnený ako R 64/2020), v ktorom najvyšší súd uzavrel, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona; jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ust. § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ. 4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej už v odpore proti platobnému rozkazu. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. 5. Žalobca vo vyjadrení na č.l. 57 spisu nepovažoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, keď žalovaný poistné plnenie poukázal poškodenému dňa 19.7.2021 a podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP sa právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. 6. Vo vyjadrení na č.l. 113 spisu žalobca poukázal na skutočnosť, že z dikcie ust. § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke jasne a zreteľne vyplýva povinnosť ohlásiť policajtovi dopravnú nehodu, t. j. udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba. Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. d) zák. o cestnej premávke je účastník dopravnej nehody tiež povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Žalovaný teda nesplnil ani túto svoju povinnosť. A v neposlednom rade podľa ust. § 66 ods. 2 písm. e) zák. o cestnej premávke je účastník dopravnej nehody povinný aj zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Privolanie polície je zákonodarcom žiadané a napokon aj legitímne aj z toho dôvodu, že zvlášť pri škodách na zdraví a/alebo škodách väčšieho rozsahu je opodstatnené, aby vznik, rozsah, príčiny či okolnosti dopravnej nehody/škody boli zadokumentované a šetrené políciou, a to nakoľko toto podstatne zjednodušuje aj prešetrenie prípadného nároku uplatneného poškodeným u poisťovateľa, a aby sa šetrením polície vylúčilo a/alebo potvrdilo požitie alkoholu či iných návykových látok účastníkmi dopravnej nehody. Zákon ukladá povinnosti účastníkom cestnej premávky, a ich porušením zákon zakladá zodpovednosť, postihy a nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia (nakoľko aj toto má plniť preventívnu funkciu, okrem existujúcej generálnej preventívnej povinnosti), a to v súlade s vôľou zákonodarcu. Faktom totiž je, že pokiaľ by k tejto dopravnej nehode žalovaný privolal políciu, žalobcovi by nemusel vzniknúť tento regresný nárok (teda v prípade, ak by sa šetrením polície nepreukázalo iné porušenie zákona žalovaným s následkom tzv. regresného nároku žalobcu voči žalovanému, napr. jazda pod vplyvom alkoholu/ návykovej látky apod.). Poistenie v zmysle zákona o PZP sleduje najmä ten účel, aby boli poškodení z dopravných nehôd odškodnení. Poistenie však neslúži na to, aby sa poistníci/poistení spoliehali na to, že k odškodneniu poškodených dochádza bez ďalšieho (t. j. bezpodmienečne) a že im (poistníkom/ poisteným) z tohto poistenia vyplýva len povinnosť platenia poistného. Poistníci/poistení sú povinní dodržiavať všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú tak zo zákona o PZP a súvisiacich predpisov, ale i z poistnej zmluvy (vrátane poistných podmienok) a sú povinní správať sa tak, aby svojim (ne)konaním, nedbanlivosťou (a už vôbec nie úmyselne), nezodpovednosťou či ľahkovážnosťou nevyvolali riziko vzniku škodovej/poistnej udalosti príp. zväčšovanie jej rozsahu, ak už vznikla, za čo sú aj sankcionovaní, a to (aj) sankčným nárokom poisťovateľa podľa ust. § 12 zákona o PZP. 7. Súd nariadil pojednávanie na 12.3.2025 a na 11.4.2025, z ktorých neúčasti sa žalobca ospravedlnil s tým, že súhlasil aby súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti. 8. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.3.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ sa jedná o formulácie, ktoré sú uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania, kde sa odkazuje na výpoveď žalovaného v tom zmysle, že mal mať vedomosť o tom, že narazil do niekoho, a že si je
vedomý, že niekoho zrazil, že neposkytol prvú pomoc, ide o nešťastnú formuláciu. V skutočnosti si bol žalovaný vedomý toho, že zacítil nejaký náraz. Nevedel však, že došlo k poškodeniu zdravia nejakej inej osoby, a táto skutočnosť vyplýva aj z jeho ďalších výpovedí v trestnom konaní, ktoré nie sú obsahom predmetného uznesenia o začatí trestného stíhania. Naopak, v trestnom spise sa nachádzajú ďalšie jeho výpovede, ktoré vysvetľujú v podstate to, čo vnímal. Situácia bola teda taká, že on si nebol vedomý, že niekoho zrazil. A až potom, čo za ním prišli policajti a oboznámili ho s tým, že došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu zdravia nejakej inej osoby, si v podstate uvedomil, že to mohol byť on, kto dopravnú nehodu spôsobil a následne teda zodpovednosť za ňu aj uznal. Podľa jeho názoru v širších súvislostiach aj to priznanie zodpovednosti za dopravnú nehodu by bolo možné považovať za ohlásenie dopravnej nehody. Zároveň hneď v nasledujúci deň po obmedzení svojej osobnej slobody žalovaný nahlásil túto dopravnú nehodu cez svojho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Zvaru, ktorý je t. č. nebohý. 9. Na pojednávaní dňa 11.4.2025 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil, že pokiaľ sa jedná o výrokovú časť rozsudku v trestnom konaní, teda, že sa žalovaný priznal ku skutku, ktorý sa nachádza v tejto výrokovej vete, je to vlastne z toho dôvodu, že pri aplikácii zásad trestného poriadku nie je možné, aby v podstate obžalovaný v danej trestnej veci vyjednával čo sa týka obsahu skutkovej vety, čo platí osobitne v prípade, ak človek chce prejaviť ľútosť a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Situácia však bola taká, že žalovaný si v skutočnosti nebol vedomý, že zrazil človeka, mal vedomosť len o kontakte s nejakým predmetom. Akonáhle sa však dozvedel, že bol zrazený človek, bol pripravený prevziať plnú zodpovednosť za svoje konanie. A v podstate na tejto argumentácii stál aj v priebehu trestného konania po tom, čo odznel akýsi šok z tej informácie, že bol zrazený človek. Z tohto pohľadu žalovaný nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný z titulu toho, že žalovaný neohlásil dopravnú nehodu. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: poistná zmluva na č. l. 4 spisu, uznesenie OR PZ vo Veľkom Krtíši na č. l. 5 spisu, výzva na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na č. l. 7 spisu, oznámenie o poistnom plnení na č. l. 8 spisu, exkaso na č. l. 9 spisu, výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia na č. l. 10 spisu, urgencia na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti na č. l. 101 spisu, zápisnica o výsluchu na č. l. 102 a nasl. spisu, dôvody sťažnosti na č. l. 104 a nasl. spisu, zápisnica o výsluchu na č. l. 106 spisu, urgencia na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti na č. l. 108 spisu, platobný príkaz na úhradu na č. l. 108 p.v. spisu, odpoveď pôvodného právneho zástupcu obžalovaného v trestnom konaní na č. l. 115 spisu, odpoveď žalobcu na č. l. 116 spisu a zo spisu vedeného Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 3T/18/2020 oboznámením rozsudku č. k. 3T/18/2020-526 zo dňa 15. 06. 2020 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/68/2020-567 zo dňa 28. 07. 2020, a zistil nižšie uvedený skutkový stav. 11. Uznesením OR PZ vo Veľkom Krtíši, Odb. kriminálnej polície, ČVS: ORP-250/VYS-VK-2019 zo dňa 15.12.2019 bolo žalovanému vznesené obvinenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej aj „TZ“) s poukazom na § 138 písm. h) TZ a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 TZ nakoľko bol dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný dňa 12. 12. 2019 v čase okolo 18.20 h viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, EČV: C. XXX G. vo večernej dobe a za dažďa po ulici H. vo C. D. v smere jazdy od kruhového objazdu k ceste I/75, kde prednou časťou svojho motorového vozidla narazil do chodkyne C. F., ktorá v tom čase prechádzala po priechode pre chodcov, následkom čoho chodkyňu odhodilo v smere jazdy motorového vozidla, kde spadla na vozovku, pričom vodič na mieste nehody nezastal, ale z miesta nehody ušiel a neposkytol poškodenej potrebnú pomoc a spôsobil poškodenej doposiaľ polytraumu a doposiaľ nešpecifikované ťažké zranenie s dobou liečby nad 42 dní. Z odôvodnenia predmetného uznesenia pritom o.i. vyplýva, že žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že počul a zacítil silný náraz jeho vozidla do nejakého objektu a narazil ľavou prednou časťou vozidla do niekoho; nakoľko mal vypité, požil alkohol, tak sa bál zastať a spanikáril; vôbec nezabrzdil, z miesta nehody so svojim autom ušiel a že vie o tom, že niekoho zrazil a neposkytol prvú pomoc, spanikáril, a toto jeho konanie ho veľmi mrzí a ľutuje ho. Pred nehodou vypil víno asi 3 dcl a vodku asi 3 štamperlíky po 0,5 dcl. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3T/18/2020-526 zo dňa 15. 06. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/68/2020-567 zo dňa 28. 07. 2020 bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 12. 12. 2019 v čase okolo 18.20 h viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, EČV: C. XXX G. po ulici H. vo C. D. v smere jazdy od kruhového objazdu pri čerpacej stanici Shell, ku kruhovému objazdu pri hlavnom autobusovom nástupišti, kde v daždivom počasí, za umelého osvetlenia na priechode pre chodcov vyznačenom zvislým aj vodorovným dopravným značením prednou
časťou svojho motorového vozidla narazil do chodkyne C. F., ktorá v tom čase prechádzala po priechode pre chodcov od kruhového objazdu na hlavné autobusové nástupište na ulici Baníckej vo Veľkom Krtíši, následkom čoho chodkyňu odhodilo v smere jazdy motorového vozidla, kde spadla na vozovku, čím jej spôsobil pomliaždenie temennej časti hlavy s veľkým hematómom, tržnú ranu pravej ušnice, tržnú ranu brady, početné pomliaždeniny a odreniny tváre viac vľavo, pomliaždenie mozgu s početnými drobnými krvácaniami v mozgovom tkanive, viacpočetné zlomeniny nosa, pomliaždenie s odreninami oboch stehien, kolien a predkolení, hlbokú tržnozmliaždenú ranu pravého lakťa cca 10 cm, hlbokú nepravidelnú tržnozmliaždenú ranu predlaktia vpravo, roztrhnutie šľachy lakťového vystierača zápästia vpravo, zlomeninu 3-4 rebra vpravo, pomliaždenie pľúc vpravo, úrazový pneumotorax vpravo, úrazový hemotorax vpravo, pomliaždenie pečene s hematómom pod puzdrom pečene, roztrhnutie pravej obličky v teréne kôrovej cysty, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomenina acetabula (bedrovej jamky) vľavo, zlomeninu prednej hrany acetabula vpravo, zlomeninu horného ramienka lonovej kosti vpravo a dolného ramienka obojstranne, zlomeninu priečnych výbežkov 2-9 hrudného stavca vpravo, okrajovú zlomeninu tela 12 hrudného stavca a tela prvého driekového stavca, zlomeninu zobákového výbežku lopatky vpravo a Hill - Sachsovu zlomeninu hlavice ramennej kosti vpravo s léziou väzív ramenného kĺbu - teda ťažké poranenia, tzv. polytraumu, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s obmedzeniami na bežnom spôsobe života závažným spôsobom v trvaní nad 42 dní, s obvyklou dobou liečby a PN 6 mesiacov, ktorá liečba doposiaľ trvá, pričom dopravnú nehodu spôsobil porušením ustanovení § 4 odsek 1 písmeno f), odsek 2 písmeno d), § 16 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a zároveň dňa 12. 12. 2019 v čase okolo 18.20 h, po tom, ako vo C. D. na ulici H. spôsobil ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault Megane, EČV: C. XXX G. dopravnú nehodu, keď na priechode pre chodcov narazil prednou časťou svojho motorového vozidla do chodkyne C. F., následkom čoho chodkyňu odhodilo v smere jazdy motorového vozidla a spadla na vozovku, kde ostala ležať, svoje motorové vozidlo nezastavil a neposkytol zranenej chodkyni potrebnú pomoc, ani dopravnú nehodu neoznámil na tiesňovú linku, ale bez toho, aby sa presvedčil o zraneniach poškodenej a o tom, či táto nepotrebuje pomoc, pokračoval v jazde a z miesta dopravnej nehody ušiel, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm. h) TZ a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 TZ, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. 12. Podľa poistnej zmluvy na č. l. 4 spisu, výzvy na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na č. l. 7 spisu, oznámenia o poistnom plnení na č. l. 8 spisu a exkasa na č. l. 9 spisu, bolo vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda (a teda aj škoda) spôsobená, povinne zmluvne poistené u žalobcu, a to od 1.51.2016 na neurčito. Poistníkom z tejto poistnej zmluvy je žalovaný. Z titulu dopravnej nehody, ktorá bola bližšie popísaná v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia, vyplatil žalobca Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej C. F. v celkovej sume 4.037,74 €, a to dňa 19.7.2021. 13. Výzvou zo dňa 26.7.2021 na č. l. 10 spisu, ktorú žalovaný prevzal 30.7.2021, vyzval žalobca žalovaného na úhradu poistného plnenia, ktoré za neho žalobca ako poisťovateľ uhradil. 14. V zápisnica o výsluchu na č. l. 102 a nasl. spisu (ide o časť zápisnice o výsluchu žalovaného v trestnom konaní zo dňa 18.12.2019 – poznámka súdu) žalovaný poprel, že pred dopravnou nehodou v pohostinstve pil. Uviedol, že pil až po nehode. K samotnej nehode uviedol: „Viditeľnosť pred vozidlom mohla byť približne 10 m a v mieste prechodu pre chodcov som registroval náraz z ľavej strany vozidla“ ... „Všimol som si po náraze, že mám prasknuté spätné zrkadlo a iné poškodenie vozidla som si nevšimol. Nebol som si vedomý, že pri náraze som zrazil chodkyňu. Domnieval som sa, že sa jednalo o nejaký väčší predmet alebo kameň.“ .... „S vozidlom som po zrážke nezastal a následne som zašiel do svojej garáže na ul. Novohradskej ...“. V zápisnici o výsluchu na č. l. 106 a nasl. spisu (ide o časť zápisnice o výsluchu žalovaného v trestnom konaní zo dňa 23.3.2020 – poznámka súdu) žalovaný priznal, že v krčme vypil 2 poldecáky vodky 35 stupňovej a jedno malé 10 stupňové pivo. Zdržal sa asi 20 minút, potom autom odišiel. K okolnostiam dopravnej nehody uviedol: „Počul som náraz do prednej časti vozidla z ľavej strany. Išiel oproti asi autobus, ten ma svetlami oslnil. Myslel som si, že od toho autobusu sa niečo odrazilo a to narazilo na moje vozidlo. Neprikladal som tomu väčší dôraz, pokračoval som v jazde ďalej. Až v garáži som vozidlo ohliadol. Moje rozhodnutie nebolo také, že by som sa bol išiel na pešo presvedčiť, čo sa stalo na tom mieste, kde som počul náraz o vozidlo.“ V dôvodoch sťažnosti voči uzneseniu o vzatí do väzby (na č.l. 104 spisu) žalovaný uviedol: „Ja detaily stretu neviem podrobne vysvetliť, lebo v prvom momente som neregistroval udalosť ako zrážku s chodcom a preto som zrejme
hneď na mieste nezastal a neposkytol pomoc. Motívom môjho konania teda neboli okolnosti spočívajúce v snahe vyhnúť sa zodpovednosti. Len som nedostatočne vyhodnotil celú situáciu.“ 15. Podľa § 1 ods. 1 zákona o PZP tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). 16. Podľa § 2 písm. d/, e/, f/ Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu; poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva") a poisteným sa rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. 17. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o PZP). 18. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 19. Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou. 20. Poznámka č. 19) k zákonu o PZP znie: č. 315/1996 Z.z..
§ 51 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
21. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2009 ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom, účastník dopravnej nehody je povinný (a) ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi, (b) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel; ak sa situácia, ktorá vznikla dopravnou nehodou, musí zmeniť, najmä ak je to potrebné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie premávky predovšetkým vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb, účastník dopravnej nehody je povinný vyznačiť situáciu a stopy, (c) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. 22. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“), ktorým bol zrušený a nahradený zákon č. 315/1996 Z. z., dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej (a) sa usmrtí alebo zraní osoba, (b) sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo (c) uniknú nebezpečné veci. 23. Podľa ods. 2 § 64 zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak (a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, (b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo (c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 24. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 25. Podľa § 65 písm. a/ zákona o cestnej premávke vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo.
26. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ a e/ zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný (a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, (d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,(e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. 27. Podľa § 12 ods. 3 zákona o PZP výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. 28. Podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. 29. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 30. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému s poukazom na § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o PZP domáhal náhrady poistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ za žalovaného ako poistníka vyplatil poisťovni poškodeného, ktorému bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, keď žalovaný ako poistník dopravnú nehodu neohlásil. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné (a vyplýva to aj z dôkazov citovaných v ods. 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia), že žalovaný dňa 12.12.2019 viedol svoje motorové vozidlo, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalobcu, že týmto vozidlo spôsobil dopravnú nehodu, v ktorej dôsledku došlo k mnohopočetným poranenia poškodenej C. F., že poškodenej poskytla zdravotnú starostlivosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a že žalobca ako poisťovateľ poskytol Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. poistné plnenie v celkovej sume 4.037,74 € z titulu úhrady liečebných nákladov poškodenej (žalovaná suma). Naopak spornou medzi stranami bola skutočnosť, či žalovaný poistnú udalosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahlásil, resp. či za nahlásenie poistnej udalosti možno považovať priznanie sa k zodpovednosti za dopravnú nehodu, či žalovaný v čase dopravnej nehody vedel alebo nevedel, že zrazil človeka a spôsobil mu zranenie, a či uplatnený regresný nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. 31. Pokiaľ sa jedná o prvú spornú skutočnosť, žalovaný tvrdil, že dopravnú nehodu ohlásil po tom, čo za ním prišli policajti a bol obmedzený na svojej slobode, a to prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Zvaru s tým, že dôkaz o ohlásení dopravnej nehody by sa mal nachádzať vo vyšetrovacom spise, v trestnom spise Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/18/2020, prípadne v spisovej dokumentácii spomínaného advokáta. Žalovaný však oznámenie dopravnej nehody nepreukázal, keď neoznačil (či už z vyšetrovacieho alebo trestného spisu) žiadny dôkaz, ktorý žiadal vykonať a ktorý by preukazoval ohlásenie dopravnej nehody, ohlásenie dopravnej nehody nevyplýva ani z tých častí trestného spisu, ktoré sám predložil ako listinný dôkaz a napriek poskytnutej lehote neoznačil a ani nepredložil ani žiadny dôkaz zo spisovej dokumentácie JUDr. Zvaru, ktorý by ohláseniu dopravnej nehody nasvedčoval. 32. Ďalej je potrebné uviesť, že prevzatie zodpovednosti za dopravnú nehodu v čase niekoľkých dní po jej zistení policajným zborom a po tom, čo bol žalovaný policajtami vypátraný a oboznámený, že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu človeka, nie je možné považovať za ohlásenie dopravnej nehody. Slovné spojenie v § 66 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke v znení „ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi“ , a to osobitne slovo „ohlásiť“ je potrebné vykladať ako „oznámiť, informovať o“ a podobne, t. j. tak, že účastník dopravnej nehody poskytne po dopravnej nehode policajtovi informáciu o tom, že k dopravnej nehode došlo, a to za účelom je zdokumentovania a odstránenia jej následkov. Za situácie, keď žalovaný bol vypátraný až po niekoľkých dňoch od dopravnej nehody, teda v čase, keď dopravná
nehoda už bola zdokumentované, vylučuje, že by jeho prevzatie zodpovednosti za dopravnú nehodu mohlo byť zároveň ohlásením dopravnej nehody, t. j. oznámením policajtovi o tom, že sa stala nehoda, kedy sa stala, kde sa stala a podobne. 33. Pokiaľ sa jedná o otázku, či žalovaný vedel alebo nevedel v čase dopravnej nehody, že zrazil človeka, je potrebné uviesť, že žalovaný bol už právoplatne rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3T/18/2020-526 zo dňa 15. 06. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/68/2020-567 zo dňa 28. 07. 2020 uznaný za vinného nie len z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) TZ, ktorého sa dopustil tým, že na priechode pre chodcov a pod vplyvom alkoholu zrazil chodkyňu, čím je spôsobil polytraumu, ale aj z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 TZ nakoľko „dňa 12. 12. 2019 v čase okolo 18.20 h, po tom, ako vo Veľkom Krtíši na ulici Baníckej spôsobil ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault Megane, EČV: C. XXX G. dopravnú nehodu, keď na priechode pre chodcov narazil prednou časťou svojho motorového vozidla do chodkyne následkom čoho chodkyňu odhodilo v smere jazdy motorového vozidla a spadla na vozovku, kde ostala ležať, svoje motorové vozidlo nezastavil a neposkytol zranenej chodkyni potrebnú pomoc, ani dopravnú nehodu neoznámil na tiesňovú linku, ale bez toho, aby sa presvedčil o zraneniach poškodenej a o tom, či táto nepotrebuje pomoc, pokračoval v jazde a z miesta dopravnej nehody ušiel“. Trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 178 TZ sa dopustí vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. S poukazom na § 17 TZ, v zmysle ktorého pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti, ide v prípade trestného činu podľa § 178 TZ o úmyselný trestný čin . Podľa § 15 TZ je trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (úmysel nepriamy). Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej s tým, že vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch úmyslu rovnaká. Ak teda žalovaný bol odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorého skutkovou podstatou je neposkytnutie pomoci vodičom, ktorý spôsobil nehodu, osobe, ktorá pri tejto nehode utrpela ujmu na zdraví, bolo už právoplatne rozhodnuté aj o tom, že u žalovaného bola naplnená vedomostná zložka zavinenia, t. j., že vedel, že spôsobil dopravnú nehodu, vedel, že tejto nehode utrpela ujmu na zdraví nejaká osoba a že jej neposkytol pomoc. V opačnom prípade, teda ak by v trestnom konaní nebolo zistené jeho úmyselné zavinenie, nejednalo by sa o trestný čin podľa § 178 TZ, nakoľko tento vyžaduje výlučne úmyselné zavinenie (a nie napr. zavinenie z nedbanlivosti, pri ktorom páchateľ nevedel, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol). Súd je však podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ktorú viazanosť je potrebné s poukazom nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2013 (či na nález sp. zn. I. ÚS 269/2011, ktorý bol zverejnený ako R 77/2011), chápať tak, že táto viazanosť „sa prejavuje vo vzťahu k všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Inými slovami, v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu.“ Aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cz 16/92, ktoré bolo zverejnené ako R 35/1993, či jeho ďalšie rozhodnutia sp. zn. 8Cdo/82/2018 a 1 Obdo 41/2011 ) platí, že „v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia, predpokladanými Trestným zákonom.“ Súd tak v prebiehajúcom civilnom spore s poukazom na § 193 CSP nebol oprávnený vyhodnocovať jednotlivé rozporné výpovede žalovaného v trestnom konaní, kde v rámci jedných jednoznačne uvádzal, že vedel, že niekoho zrazil a nezastavil preto, že bol pod vplyvom alkoholu a v druhých skutočnosť, že vedel nanajvýš o tom, že do niečoho narazil, nevedel však, že ide o chodkyňu. V tomto smere bol totiž súd viazaný nie len tým, že žalovaný zrazil chodkyňu a zranenia jej spôsobil (čo napokon nepopieral ani v spore), ale aj tým, že sa dopustil trestného činu neposkytnutie pomoci, ktorý je po skutkovej stránke vymedzený tak, že vodič, ktorý mal účasť na nehode, neposkytol pomoc tomu, kto utrpel ujmu na zdraví, ako aj tým, že sa jedná o trestný čin úmyselný, t. j. že žalovaný mal vedomosť (ako jednu zo zložiek potrebných pre konštatovanie úmyselného zavinenia) o tom, že ako vodič nehodu spôsobil a že pri nej došlo k zraneniu inej osoby. 34. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poistné plnenie vyplatil 19.7.2021 a žalobu na tunajší súd podal 18.4.2024 nie je správny ani poukaz žalovaného na premlčanie
pohľadávky, keď podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Napokon sa súd nemohol stotožniť ani s poukazom na šikanózny výkon práva žalobcu ako poisťovne voči žalovanému ako poistníkovi tým, že si poisťovňa svoj nárok na súde uplatnila až po skoro 3 rokoch, keď v konaní bolo preukázané, že žalobca nie 1 krát (výzvou na č.l. 10 spisu) , ale aj výzvou na č.l. 11 spisu žalovaného vyzýval na uhradenie žalovanej sumy, čím mal žalovaný možnosť dlh uhradiť a tým sa súdnemu konaniu úplne vyhnúť. 35. Vzhľadom k vyššie uvedenému nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca ako poisťovateľ nahradil za žalovaného ako poistníka, škodu, ktorú spôsobil prevádzkou svojho motorového vozidla, a to vo výške 4.037,74 €, a zároveň v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dopravnú nehodu nahlásil, prípadne to, že nevedel, že dopravnou nehodou došlo k zraneniu chodkyne, od ktorej skutočnosti odvodzoval to, že nemal povinnosť nehodu nahlasovať, neostávalo súdu nič iné len žalovaného zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 4.037,74 €, predstavujúcu poistné plnenie, ktoré za žalovaného uhradil. Len na okraj pritom súd uvádza, že ak by aj žalovaný preukázal, že nevedel, že svojim motorovým vozidlom chodkyňu zrazil (napriek tomu, že tomu tak objektívne bolo), i tak by s poukazom na § 64 ods. 2 písm. b/ a § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke išlo o dopravnú nehodu, a to aj z jeho subjektívneho pohľadu, keď za dopravnú nehodu sa považuje aj akákoľvek udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ pritom žalovaný v konaní tvrdil, že si bol vedomý len poškodenia svojho vozidla, t .j priznal minimálne vznik škody na svojom vozidle, a zároveň v rámci záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu priznal, že požil alkoholické nápoje, aj z jeho subjektívneho pohľadu už len z tohto dôvodu šlo o dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej mal žalovaný povinnosť v prvom rade bezodkladne zastaviť vozidlo (§ 65 písm. a/ zákona o cestnej premávke) a následne dopravnú nehodu ohlásiť (§ 66 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke). 36. Žalobca výzvou zo dňa 26.7.2021 na č. l. 10 spisu, ktorú žalovaný prevzal 30.7.2021, vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia, ktoré za neho žalobca ako poisťovateľ uhradil, a to do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný tak bol povinný plniť do 14.8.2021 a nakoľko neplnil, dostal sa s úhradou dlhu dňom 15.8.2021 do omeškania. Preto súd podľa § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. zaviazal žalovaného tiež k úhrade zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.037,74 € od 15. 08. 2021 do zaplatenia. 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči v spore neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.