Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11C/42/2024 6624203392 03. 09. 2025 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX C. a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/ XX, XXX XX C., zast. JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX H. a 2/ E. B. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX H., zast. JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou, Dr. Herza č. 26, 984 01 Lučenec o odstránenie neoprávnenej stavby, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2024 sa žalobcovia domáhali odstránenia oplotenia nachádzajúceho sa na ich pozemku v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. 1.1. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., zapísaných na Okresnom úrade Lučenec katastrálnom odbore na LV č. XXXX, ako C KN parc.č. 3106 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115m2, parc.č. 3107 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17m2, parc.č. 3108 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31m2, parc. č. 3109 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41m2 a rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na C KN parc. č. 3109, príslušenstvom rodinného domu je letná kuchynka. Vlastníkmi rodinného domu sa stali na základe Kúpnej zmluvy I. XXXX/XXXX v roku 2013. Medzi dvorom rodinného domu žalobcov a žalovaných, ktorí sú vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, už v čase kúpy stál murovaný plot. Žalobcovia uviedli, že približne v roku 2008 začali žalovaní s výstavbou rodinného domu, teda ešte predtým ako oni zakúpili susednú nehnuteľnosť, pričom murovaný plot postavili z tvárnic DT 500 x 25 x 20 vo výške 2 metre. V roku 2018 si nechali žalobcovia vyhotoviť geometrický plán a zistili, že murované oplotenie stojí na ich pozemku, a teda nekopíruje hranicu susediacich pozemkov, ale zasahuje do C KN parc.č. 3106 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115m2, ktorá patrí žalobcom. Murovaný plot zasahuje do ich pozemku až 1 meter. Od tohto obdobia sa datujú medzi žalobcami a žalovanými spory, kedy sa žalobcovia obrátili na žalovaných viackrát ústne so žiadosťou o odstránenie tohto oplotenia, keďže nikdy nedali žalovaným súhlas na výstavbu takéhoto plotu na svojom pozemku. Žalovaní sa bránili tým, že oplotenie bolo postavené ešte predtým ako začali stavať dom. Nezrovnalosti riešili aj na príslušnom stavebnom úrade, ktorý ich odkázal na podanie žaloby a riešení súdnou cestou. 2. Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu 01.10.2024 v ktorom potvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťou žalobcov. Rovnako potvrdili, že v čase, keď žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam, už
stál medzi dvorom žalobcov a žalovaných sporný murovaný plot a žalovaní nadobudli vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam skôr ako žalobcovia. Nesúhlasili však s tvrdením žalobcu o tom, že približne v roku 2008 si žalovaní oplotili svoj pozemok murovaným oplotením, zhotoveným z tvárnic DT 500 × 25 × 20, pevne spojeným so zemou základom o výške cca 2 m. Toto tvrdenie podľa žalovaných nie je v súlade so skutočnosťou, pretože na mieste, kde stojí v súčasnosti sporný plot, už tento murovaný plot stál, a to aj v čase, keď nadobudli žalovaní vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam, a to podpisom Kúpnej zmluvy dňa 10.02.1997. Po nadobudnutí vlastníctva k pozemku začali žalovaní na pozemku stavať rodinný dom, pričom susedom žalovaných bol v tom čase právny predchodca žalobcov - J. K.. Medzi pozemkom žalovaných a pozemkom pána K. stál už v tom čase murovaný plot z pálených tehál, ktorý bol v nevyhovujúcom technickom stave, nakoľko murivo plota sa rozpadávalo. Žalovaní uviedli, že po dohode s právnym predchodcom žalobcov - pánom K., poskytli žalovaní na stavbu nového plota – jeho nadzemnej časti materiál, keďže pán K. nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami na jeho kúpu, a následne pán K. rozobral nadzemnú časť pôvodného plotu a z materiálu poskytnutého žalovanými bola postavená nová časť plota v trase pôvodného plota na pozemku pána K., teraz pozemku žalobcov. Plot bol vždy považovaný za vlastníctvo pána K., pretože stál na jeho pozemku a bol zalícovaný so stavbou jeho garáže, ktorá bola neskôr prerobená na bývanie. Počas celých 27 rokov ako žalovaní užívajú svoju nehnuteľnosť, nebola ani jedným zo susedov nikdy spochybnená hranica pozemkov. Žalovaní opätovne zdôraznili, že v roku 1997, kedy kúpili nehnuteľnosť - pozemok na stavbu rodinného domu, už sporný plot stál, a to na tom istom mieste, na ktorom stojí aj dnes, len v tom čase z iného materiálu. Odo dňa kedy žalovaní nadobudli svoje nehnuteľnosti, teda od roku 1997, užívajú tento pozemok nepretržite a nerušene po celú dobu, t.j. 27 rokov, pričom nikto nespochybnil hranice uvedeného pozemku a žalovaní ho užívajú v dobrej viere že im patrí, lebo takto ho nadobudli na základe geometrického plánu, ktorým došlo k rozdeleniu pozemkov a následne na základe zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva. Žalovaní zdôraznili, že sa necítia byť vlastníkmi sporného plotu, ktorého odstránenia sa žalobcovia žalobou domáhajú napriek tomu, že právnemu predchodcovi žalobcov pánovi J. K., poskytli na jeho výstavbu stavebný materiál a pomohli mu aj so samotnou stavbou, resp. rekonštrukciou jeho nadzemnej časti, nakoľko plot sa vždy nachádzal na pozemku žalobcov a historicky patril právnym predchodcom žalobcov. Tento sporný plot podľa žalovaných, aj so zadnými múrmi okolitých stavieb, tak tvoril hranicu susedných pozemkov. Podľa žalovaných skutočnosti, že sporný plot nie je ich vlastníctvom nasvedčuje aj fakt, že žalobcovia sporný plot využili na položenie strechy vlastnej drobnej stavby ( prístrešku ) a tiež skutočnosť, že ak by vlastníkmi sporného plotu boli žalovaní, tak by celé oplotenie svojho pozemku, t.j. po celej dĺžke realizovali z rovnakého materiálu. V skutočnosti však ide o oplotenia, ktoré existovalo už v dobe, kedy sa žalovaní stali vlastníkmi svojich nehnuteľností, teda žalovaní majú za to, že ich vlastníkmi sú ich stavebníci, ktorými oni neboli, a to bez ohľadu na skutočnosť, či pri rekonštrukcii sporného plota právnemu predchodcovi žalobcov pomáhali alebo nie. 3. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 30.10.2024 zotrvali na svojom tvrdení, že v čase odkúpenia rodinného domu a letnej kuchynky tam už oplotenie z tvárnic DT stálo. Rozhodne ho však podľa nich nestaval ich právny predchodca pán K., nakoľko išlo o staršiu osobu, ťažko chorého pána trpiaceho diabetom, ktorému musela byť amputovaná dolná končatina. Je preto podľa nich vysoko nepravdepodobné, že by pán K. vyvinul námahu a rekonštruoval by oplotenie, ktoré vôbec nepotreboval. Žalobcovia tiež poukázali na to, že sporný múr, ako aj stojisko na smetné nádoby a vonkajšie oplotenie pozemku žalovaných je z rovnakého materiálu t.j. DT tvárnic. Podľa žalobcov sporné oplotenie vybudovali žalovaní, keď si chceli oplotiť svoju novostavbu, pričom kopírovali základy pôvodného múrika z pálených tehál a múr si zo svojej strany aj omietli. 4. Žalovaní vo svojej duplike zo dňa 13.12.2024 považujú tvrdenie žalobcov o tom, že sporné oplotenie nestaval ich právny predchodca len za účelové a ničím nepodložené. Poukázali tiež na to, že zdravotný stav pána K., na ktorý žalobcovia poukazovali vo svojej replike sa zhoršil až po tom, ako odpredal svoje nehnuteľnosti, pričom navyše pán K. nestaval plot osobne, alebo prostredníctvom tretích osôb. Ďalej považovali žalovaní za potrebné poukázať na nesprávnu argumentáciu žalobcov, a to konkrétne ich tvrdenie, že dvor pána K. mal byť oplotený múrom z pálených tehál vo výške 1,2m, nakoľko v skutočnosti mal predmetný plot výšku 1,5m a jeho stavebno-technických stav bol nevyhovujúci, keďže sa pod vplyvom vlastnej váhy nakláňal a hrozilo jeho zrútenie. Žalovaným preto nie je jasné, z čoho žalobcovia vychádzajú pri tvrdení, že oplotenie pána K. malo len 1,2 m, nakoľko z fotografií doložených žalovanými k ich vyjadreniu zo dňa 27.09.2024 (č. 3, 6 a 9 ) je jasné, že pôvodné oplotenie kopírovalo výšku uličného oplotenia (t.j. cca 1,75m) pána K.. Z fotky č. 19 je zreteľné prevýšenie oplotenia o cca
30cm. Na fotke č. 25 je jasne viditeľná podľa žalovaných aj trhlina so zazubovaním pôvodného muriva, v ktorom je napojené uličné oplotenie žalovaných. Trhlina je dôkazom toho, že uličné oplotenie žalovaných vzniklo až po vybudovaní sporného oplotenia pánom K.. Uličné oplotenie t.j. z ul. Mlynská a ul. Osada realizovali žalovaní podľa návrhu odsúhlaseného mestom Lučenec. Sporný plot rekonštruovaný pánom K. je v pôvodnej trase, ako aj zrekonštruované oplotenie pani L. a tvorí priamu líniu s hospodárskymi budovami od ul. Mlynská po ul. D.. Dočasné oplotenie pozemku z ul. Mlynská a ul. Osada realizovali žalovaní len v línii ulíc, nakoľko z východnej strany stálo oplotenie pána K. ( foto č. 7 ) a pani L. ( foto č. 8 ), a zo západnej strany dočasné oplotenie manželov Zacharových. Žalovaní teda uzavreli, že nie sú vlastníkmi sporného oplotenia a navrhli žalobu zamietnuť. 5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.09.2025, na ktorom prítomní žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a žiadali vyhovieť žalobe v zmysle jej petitu. Prítomní žalovaní naopak požadovali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko sa necítia byť pasívne vecne legitimovanými v tomto spore, keďže nie sú vlastníkmi sporného oplotenia, ktorého odstránenia sa podanou žalobou žalobcovia domáhajú. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadreniami sporových strán, priloženou fotodokumentáciou, kolaudačným rozhodnutím rodinného domu žalovaných, spisovým materiálom týkajúcim sa ohlásenia drobnej stavby – oplotenia žalovaných, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkyne M. N. a zistil nasledovný skutkový stav : 6.1. Z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H. súd zisťuje, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. 1309 a nehnuteľností CKN parc.č. 3106 zastavaná plocha nádvorie o výmere 115m2, CKN parc. č. 3107 zastavaná plocha nádvorie o výmere 17m2, CKN parc. č. 3108 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31m2 a CKN parc. č. 3109 zastavaná plocha nádvorie o výmere 41m2, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy č. V 2590/13 z 23.09.2013 - 2553/13 a Kúpnej zmluvy č. V - 1733/2017 zo 14.07.2017 - 2448/17. 6.2. Žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. 3117/2, evidovaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. a tiež pozemkov C KN parc. č. 3117/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 782m2, CKN parc. č. 3117/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 181m2, ktoré nadobudli na základe Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva č. I. XXX/XX O. XX.XX.XXXX - XXX/XX a na základe rozhodnutia o určení súp. č. č. 986/2008 - 13 z 29.01.2008 - Z 629/09 - 549/09. 6.3. Oplotenie, ktorého odstránenia sa podanou žalobou žalobcovia domáhajú sa nachádza na pozemku žalobcov C KN parc. č. 3106 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115m2, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie H.. 7. Podľa § 135c zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 8. Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. (2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 9. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. 10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 13. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav. 14. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením a aplikuje sa vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter, teda ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 OZ. O neoprávnenú stavbu v praxi ide najmä vtedy, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku a ak k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul, napr. právo nájmu, užívacie právo a podobne. Neoprávneným stavebníkom je teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď nie je vôbec oprávnená užívať pozemok, alebo je oprávnená ho užívať na iný účel. Aplikácia ustanovenia § 135c OZ sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t.j. sú spojené so zemou pevným základom. 14.1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú odstránenia oplotenia, postaveného na ich pozemku. Oplotenie sa považuje za samostatnú vec v právnom zmysle, a to za vec nehnuteľnú, pričom súčasne ide o drobnú stavbu na účely katastrálneho a stavebného zákona. Oplotenie nie je predmetom evidencii v katastri nehnuteľností, nevyžaduje si územné rozhodnutie ani stavebné povolenie, stačí jeho ohlásenie. Oplotenie nie je zásadne súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza, môže však byť jeho príslušenstvom, ak patrí vlastníkovi pozemku a je ním určené na to, aby sa s ním trvalo užívalo. Plot predstavuje spravidla aj hranicu medzi pozemkami, pričom môže mať rôzny charakter ( celomurovaný plot, s podmurovkou, kde horná časť býva z priečok rôzneho materiálu, drevených alebo kovových, môže ísť o plot z panelov, z drôteného pletiva, z drevených latiek alebo len o živý plot). Z hľadiska občianskoprávnych predpisov má plot význam len vtedy, ak je pevne spojený so zemou. Len v takomto prípade sa jedná o samostatnú vec v právnom zmysle, a to konkrétne o nehnuteľnú vec. 14.2. V prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že oplotenie, odstránenia ktorého sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú, je mujrovaným oplotením, spojeným so zemou pevným základom, teda ide o samostatnú vec v právnom zmysle slova, a to konkrétne o nehnuteľnú vec. 15. Žalobcovia v priebehu celého konania tvrdili, že stavebníkom, a teda aj vlastníkom sporného oplotenia sú žalovaní, ktorí však svoje vlastnícke právo popierali a v konaní sa bránili tým, že nie sú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko sporné oplotenie vybudoval už právny predchodca žalobcov, a teda bolo postavené skôr, ako oni svoju nehnuteľnosť nadobudli. Na podporu svojich tvrdení v priebehu konania doložili súdu rozsiahlu fotodokumentáciu, jednak z obdobia ešte pred začatím stavby rodinného domu žalovaných, kde už v tom čase stálo sporné oplotenie, avšak z iného materiálu pálenej tehly, ako aj v priebehu výstavby rodinného domu žalovaných, a napokon aj fotodokumentáciu už zrekonštruovaného sporného oplotenia z DT tvárnic. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že staré oplotenie z pálenej tehly bolo zbúrané a oplotenie bolo vystavané nanovo z DT tvárnic podľa tvrdenia žalobcov práve osobami žalovaných. 16. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ stavebník vybuduje plot pre seba, hoci aj na cudzom pozemku, je jeho vlastníkom ( R 10/1974 ). Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že stavebníkom je od začiatku stavby len ten, kto plot stavia pre seba, alebo ho dá postaviť pre seba, nie napr. stavebná firma, ktorá na zákazku plot postaví, resp. tretie osoby, ktoré pomáhajú pri výstavbe oplotenia. 16.1. Žalovaní v konaní nespochybňovali skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcov, pánovi K., poskytli stavebný materiál na výstavbu nového oplotenia a pomáhali aj s jeho realizáciou spolu s ďalšími osobami, ktorých na výpomoc zabezpečil právny predchodca žalobcov, no od začiatku realizácie oplotenia nebolo medzi nimi a pánom K. sporné, že sa jedná o oplotenie v jeho vlastníctve, stavali ho na jeho pozemku, na základ pôvodného oplotenia, jednalo sa teda skôr o rekonštrukciu starého už nevyhovujúceho oplotenia, pri ktorom hrozilo jeho zrútenie. 17. Každá sporová strana má povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany, ďalej návrh na vykonanie dôkazov, námietky návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP ). 17.1. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a strana má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, pričom následky spojené s ich neuplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá zo sporových strán, ktorá si túto povinnosť nesplní. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú sporové strany, pričom súd je povinný vykonať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné a pri svojom rozhodnutí vychádza z výsledkov takéhoto dokazovania. 17.2. V prípade, že sa žalobcovia domáhajú odstránenia sporného oplotenia na svojom pozemku, ich povinnosťou bolo súdu preukázať nielen to, že sú vlastníkmi pozemku na ktorom je oplotenie postavené, čo nebolo v konaní sporným, ale aj preukázať, že vlastníkmi tejto nehnuteľnosti - oplotenia sú práve žalovaní a svedčí im pasívna vecná legitimácia, teda sú osobami, ktorí postavili sporné oplotenie, je ich vlastníctvom a nemajú žiadny právny titul na to, aby oplotenie stálo na pozemku žalobcov. 18. Súd nielen na námietku, ale aj z úradnej povinnosti (ex offo) je povinný skúmať vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo aj pasívnu. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva ( aktívna vecná legitimácia ) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva ( pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. „ Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu ( v takom prípade sa stáva žalobcom ) alebo, ak by bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným ). Či však bude žalobca v konaní úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácii nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia ( žalobca ) nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácii ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ( žalovaný ) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ ( Rozsudok NS SR, sp.zn. 30Cdo/192/2004). „Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu ), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ( záväzku ) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácii je iný subjekt ktorého, ale žalobca za žalovaného neoznačil.“ ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012 , sp.zn. 6Cdo/214/2011 ). 19. Po vykonanom dokazovaní súd jednoznačne konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia vlastníctva k spornej časti oplotenia, ktoré sa nachádza na pozemku žalobcov a že žalovaným svedčí pasívna vecná legitimácia s konaní. 19.1. Súd nielen z pripojenej fotodokumentácie žalovaných, ale aj pri ohliadke na mieste samom zistil, že sporné oplotenie je spojené a vybudované v jednej línii s ďalšími nehnuteľnosťami žalobcov – letnou kuchynkou, ktorú žalobcovia nadobudli spolu so svojou nehnuteľnosťou, existovalo z pálených tehál už v čase, kedy začali žalovaní stavať svoj rodinný dom na susediacom pozemku a zároveň je zreteľne viditeľné aj zazubovanie muriva, resp. previazanie muriva s uličným oplotením žalobcov, z čoho jednoznačne vyplýva, že sporné oplotenie bolo vybudované spolu s uličným oplotením žalobcov, nie s uličným oplotením žalovaných. Dôsledkom takéhoto stavebného postupu je aj viditeľná prasklina na pohľadovej prednej časti uličného oplotenia žalovaných, ktorá sa vytvorila ako dôsledok primurovania,
teda len opretia uličného oplotenia žalovaných o pôvodné, už existujúce oplotenie žalobcov. Je teda evidentné, že sporné oplotenie a uličné oplotenie žalobcov tvorili jeden stavebný celok. Zároveň súd podotýka, že by bolo nelogické, ak by oplotenie stavali práve žalovaní, aby toto sporné oplotenie nepreviazali s vlastným uličným oplotením, ale aby bolo previazané so susedovým uličným oplatením. 19.2. Zároveň sa súd oboznámil aj so spisovým materiálom o ohlásení drobnej stavby - záhradného domčeka, garáže a uličného oplotenia žalovaných, z ktorého zistil, že dňa 28.09.2012 žalovaní na príslušnom stavebnom úrade ( mesto Lučenec ) ohlásili drobnú stavbu podľa § 57 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pričom druhom a rozsahom ohlasovacej stavby je aj uličné oplotenie na Ulici Mlynská a Ulici Osada, na parcele č. 3117/1. Žalovaní si teda riadne splnili svoju ohlasovaciu povinnosť pri realizácii vlastného oplotenia na parcele č. 3117/1, súčasťou tejto dokumentácie je aj náčrt oplotenia na Ulici Mlynská ako aj na Ulici Osada, pričom ohlásenie sa netýka sporného murovaného plotu, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú. Podľa názoru súdu aj táto dokumentácia týkajúca sa ohlásenia drobnej stavby preukazuje pravdivosť tvrdení žalovaných, že realizovali len stavbu oplotenia nachádzajúceho sa pred a za svojím rodinným domom a túto riadne aj ohlásili, pričom je nelogické, ak by boli staviteľmi a realizátormi aj spornej časti oplotenia medzi nehnuteľnosťou žalobcov a žalovaných, aby práve túto časť oplotenia ohlásiť opomenuli. 19.3. V priebehu celého konania tak tvrdenia žalobcov zostali len vlastnými tvrdeniami, ničím nepodložené a nepreukazujúce skutočnosť, že vlastníkmi sporného oplotenia sú práve žalovaní a že im svedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní ako osobám, ktoré by boli povinné uvedené oplotenie odstrániť. Túto skutočnosť nepotvrdila ani žalobcami navrhnutá svedkyňa M. N., ktorú súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 03.09.2025, no ktorá sa k spornej časti oplotenia vôbec nevedela vyjadriť. Naopak len potvrdila, že stavebníkmi uličného oplotenia z ul. Osada boli žalovaní, no nevedela sa nijako vyjadriť k časti sporného oplotenia medzi žalobcami a žalovanými. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, kedy sa žalobcom v konaní nepodarilo preukázať, že žalovaní sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, teda že sú stavebníkmi a vlastníkmi sporného oplotenia, postaveného na pozemku žalobcov, ktorých by súd mal podľa § 135c Občianskeho zákonníka zaviazať na odstránenie takejto stavby. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobkyne, že pri nadobúdaní svojho rodinného domu od pána K., nebolo v kúpnopredajnej zmluve uvedené aj toto sporné oplotenie, a teda túto časť oplotenia s kúpou rodinného domu nenadobudli a z tohto dôvodu sa necítia byť jeho vlastníkmi, preto automaticky považujú za vlastníkov práve žalovaných. 20.1. V súdnej praxi existovali rôzne názory na to, či v zmluve o prevode nehnuteľností sa musí popri hlavnej veci výslovne uviesť aj jej príslušenstvo, alebo či to nie je potrebné, pretože príslušenstvo vždy sleduje právny osud hlavnej veci. Po dlhú dobu prevládal názor, že príslušenstvo veci ( § 121 ods. 1 OZ ) môže byť prevedené na nového nadobúdateľa buď súčasne s hlavnou vecou alebo nezávisle na tomto prevode. Neprechádza však vždy bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci. V zmluve o prevode nehnuteľností preto musia byť popri hlavnej veci uvedené aj riadne identifikované veci, ktoré sú jej príslušenstvom (R 7/1987 ). Neskôr boli uvedené závery judikatúry modifikované tak, že pri prevode vlastníctva zdieľa príslušenstvo veci právny osud hlavnej veci, bez zreteľa na to, či účastníci zmluvy v nej toto príslušenstvo priamo identifikovali. Okolnosť, že v zmluve o prevode nehnuteľností s príslušenstvom nebolo príslušenstvo uvedené, nemožno hodnotiť ako rozpor s právnymi predpismi (rozsudok NS ČR z 14.08.2001, sp.zn. 28Cdo/133/2001 ). Tento názor však bol doktrínou kritizovaný. Uvedené rozdielne názory zjednotilo až rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého ak príslušenstvo hlavnej veci tvorí nehnuteľnosť, môže dôjsť k jeho prevodu na iného zmluvou iba vtedy, ak v tejto zmluve bola vyjadrená vôľa previesť aj príslušenstvo. Iba písomné vyjadrenie vôle previesť príslušenstvo veci vytvára predpoklady pre skúmanie, či táto vôľa bola vyjadrená dostatočne určite preto, aby mohla vyvolať právne účinky zamýšľané účastníkmi. K prevodu príslušenstva na nadobúdateľa hlavnej veci je vždy potrebné prejaviť zákonom predpísaným spôsobom vôľu previesť aj príslušenstvo. Ak vôľa previesť aj príslušenstvo hlavnej veci nebola právne významným spôsobom prejavená, príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza (rozsudok NS ČR z 11.09.2003, sp.zn. 31Cdo/2772/2000 ). 20.2. Aj vyššie uvedená judikatúra naznačuje, že hoci sporné oplotenie nebolo podľa tvrdenia žalobkyne súčasťou kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej svoju nehnuteľnosť nadobudli, uvedené neznamená, že ich právny predchodca vlastníkom sporného oplotenia nebol, v dôsledku čoho nemožno automaticky považovať za vlastníkov sporného oplotenia práve žalovaných, ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti.
21. Súd právne uzatvára, že sa žalobcom v konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno tvrdenia a preukázať vlastnícke právo žalovaných k spornej časti oplotenia, odstránenia ktorého sa podanou žalobou domáhali, preto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Žalovaní mali v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, patrí im v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj plná náhrada trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.