Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15P/220/2024 6624205511 05. 02. 2025 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2025:6624205511.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou A. B. C. D. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX a otec H. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I. XXXX/XX, J., prechodne bytom G. XXX/XX, E. K., t.č. ÚVV a L. J. J., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa, takto rozhodol: I. Maloleté dieťa B. C., narodená XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. F., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá je zároveň o p r á v n e n á v bežných veciach maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec H. C., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. C. výživným vo výške 100,- Eur mesačne vždy vopred do 15.dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 29.11.2024 III. Zameškané výživné v alikvotnej čiastke za mesiac november 2024 a za mesiace december 2024 a január 2025 v celkovej výške 207,- Eur sa p o v o ľ u j e otcovi uhradiť v 12-tich mesačných splátkach po 17- Eur a poslednej 13-tej mesačnej splátke v sume 3,- Eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc splatnosťou výživného za mesiac bezprostredne nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, až do úplného vyrovnania zameškaného výživného, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou výživného. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa v podanom návrhu žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej B. C. tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok, otec bude zaviazaný prispievať na výživu dcéry výživným v sume XXX,-XXX mesačne do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky od podania návrhu na začatie konania. V podanom návrhu uviedla, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti 7 rokov vo M. u rodičov otca. Vo veku 3 rokov maloletej matka spolu s maloletou dcérou opustila spoločnú domácnosť z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd s otcom. Od odchodu zo spoločnej domácnosti, podľa informácií poskytnutých matkou, otec vzťah s dcérou udržiava len sporadicky, finančne na dcéru neprispieva, povinnosť otca prispievať na výživu dcéry plnia za otca jeho rodičia (starí rodičia maloletej), s ktorými je maloletá aj v osobnom kontakte, väčšinu prázdnin trávi v domácnosti starých rodičov, v telefonickom kontakte sú cca 3-krát do týždňa. Matka k svojim osobným a majetkovým pomerov uviedla, že žije so súčasným partnerom I. J. na adrese G. XXX, žijú spolu aj s maloletou dcérou matky v rodinnom dome pozostávajúcom z dvoch izieb, kuchyne s príslušenstvom. Príjem matky pozostáva zo štátnych sociálnych dávok na dve maloleté deti a výživného na maloletého N. F. v minimálnom rozsahu (30% zo sumy životného minima). Matka má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, otec má len jednu vyživovaciu povinnosť (k maloletej B.). Ako listinný dôkaz matka predložila rodné listy maloletých detí.
2. Podľa predloženej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.01.2025, úrad dňa 22.01.2025 vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti matky E. F., narodenej XX.XX.XXXX, na adrese G. XXX. Na uvedenej adrese býva matka s maloletou B. C., narodenou XX.XX.XXXX, maloletým N. F., narodeným XX.XX.XXXX a terajším partnerom matky I. J., narodeným XX.XX.XXXX. Matka E. F. pracovníčkam úradu uviedla, že na podanom návrhu, ktorý doručila Okresnému súdu v Lučenci trvá, styk otca s maloletou nežiada upraviť, a to vzhľadom k skutočnosti, že otec H. C., narodený XX.XX.XXXX je t. č. v L. O. J. J.. Na výške výživného trvá tak, ako uviedla v návrhu, a to 100,- Eur mesačne zasielať k rukám matky. Rodina obýva rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve partnera matky I. J.. Rodinný dom je zariadený štandardným účelovým nábytkom, ktorý vyhovuje potrebám rodiny. Domácnosť pozostáva z chodby, kuchyne s jedálenským priestorom, obývacej izby spojenej so spálňou a dvoch samostatných detských izieb. V domácnosti sa nachádza kúpeľňa a samostatné sanitárne zariadenie. Maloletá B. má k dispozícii vlastnú izbu, ktorá je zariadená účelovým nábytkom v súlade s jej potrebami. Má v domácnosti matky zabezpečený dostatok priestoru na pokojný spánok, trávenie voľného času, prípravu na vzdelávanie a hry. Hygiena v domácnosti bola počas sociálneho zisťovania na dobrej úrovni. Vykurovanie domácnosti je zabezpečované krbovými kachľami na pevné palivo. Výdavky domácnosti tvorí platba za elektrickú energiu v sume 50,- Eur a vodu v sume 20,- Eur mesačne. Výdavky na pevné palivo nedokázala uviesť. Matka nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného resp. nehnuteľného majetku. Matka je nezamestnaná, evidovaná na tunajšom úrade a jej druh I. J. je taktiež nezamestnaný a evidovaný na úrade. Matka uviedla, že podala žiadosť o dávku v hmotnej núdzi. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že matka E. F. je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 120, - Eur mesačne. Podľa informácií získaných od matky, otec H. C., narodený XX.XX.XXXX, maloletú kontaktuje telefonicky jedenkrát za týždeň. Na výživu maloletej neprispieva. Maloletá B. má vytvorenú silnú citovú väzbu so starou matkou P. C., bytom I. I. XX, XXX XX J., ktorá maloletej namiesto otca prispieva na výživu sumou 50, - Eur mesačne. Stará matka maloletú telefonicky kontaktuje približne trikrát do týždňa a počas prázdnin sa maloletá prevažne zdržiava u starej matky na uvedenej adrese. Maloletá B. bola počas sociálneho zisťovania v domácnosti prítomná, bola čisto a vhodne oblečená, nejavila známky zanedbávania, resp. týrania. S pracovníčkami úradu komunikovala primerane jej veku a aktuálnemu zdravotnému stavu. Maloletá B. mala podľa uvedenia matky zvýšenú teplotu a chrípku. Počas sociálneho zisťovania ležala na gauči a pozerala v TV rozprávku. Matka uviedla, že je maloletá žiačkou prvého ročníka na Základnej škole, G. X, XXX XX Q.. Pediatrickú starostlivosť poskytuje A. A. K. vo Q.. Odbornú ambulanciu nenavštevuje. Na základe uvedených skutočností úrad konštatoval, že matka E. F. má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú B. C., zverenie maloletej B. do starostlivosti matky a určenie výživného je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Rozhodnutie o výške výživného úrad ponechal na rozhodnutie súdu s prihliadnutým na príjmové možnosti otca H. C., narodeného XX.XX.XXXX, ako povinnej osoby a vzhľadom k tomu, že sa t. č. nachádza v L. J. J.. 3. Z potvrdenia o príjme otca (č. l. 57 z opaku) súd zistil, že otec je počas výkonu trestu odňatia slobody v R. J. J. pracovne zaradený s priemerným príjmom 183,40 Eur mesačne. V predloženom rozúčtovaní pracovnej odmeny nie sú evidované žiadne zrážky, ktoré by sa vykonávali z pracovnej odmeny otca. 4. Otec vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 22.01.2025 požiadal o určenie normálnej výšky výživného na maloletú dcéru, vzhľadom na to, že je vo výkone väzby a od 29.01.2025 vo výkone trestu odňatia slobody na obdobie 3 rokov. Otec uviedol, že po skončení výkonu trestu, resp. po podmienečnom prepustení, o ktorom sa matka maloletej (bývalá partnerka otca) dozvie, môže matka žiadať zvýšenie výživného na dcéru. Dôvodom zohľadnenia súčasnej situácie otca je tá skutočnosť, aby otcovi nevznikal dlh na výživnom počas výkonu trestu. 5. Súd zisťoval majetkové pomery otca aj žiadosťami o súčinnosť zaslanými Sociálnej poisťovni a OR PZ ODI. Vykonaným šetrením mal súd preukázané, že otec nepoberá dávky sociálneho poistenia, je zamestnancom v pracovnom pomere od 07.08.2024 do trvá: L. K. O. O. P. L. K. O. H. S. F., IČO:00738310, T. XXX/X, J. J. , vymeriavací základ za 12/2024 - 199,26 Eur (viď č. l. 42). Je vlastníkom osobné motorové vozidlo VOLKSWAGEN PASSAT v premávke od 10.05.2021, na ktoré motorové vozidlo je v evidencii zaznamenaná exekútorská blokácia spolu 3-krát v prospech 3-och exekučných
konaní. Zároveň je vlastníkom ďalších dvoch motorových vozidiel, a to PEUGEOT PARTNER 2,0 HDI a ŠKODA OCTAVIA, ktoré sú vyradené z evidencie (č. l. 33). 6. Na pojednávaní dňa 05.02.2025 otec maloletého dieťaťa nebol osobne prítomný, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 09.01.2025, podaním zo dňa 22.01.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní nebol prítomný ani kolízny opatrovník, dôvod neprítomnosti súdu oznámený nebol. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka v súlade s § 180 Civilného sporového priadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie konania, správ o majetkových pomeroch otca č.l. 33 a 57, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 23.01.2025, vyjadrenia otca, vyjadrenia L. a L. J. J. o výške príjmu otca spolu s rozúčtovaním pracovnej odmeny – č. l. 57 z opaku a listinných dôkazov predložených matkou na pojednávaní (ústrižky poštových poukážok č. l. 60-61). 8. Matka na pojednávaní naďalej trvala na podanom návrhu, žiadala zveriť maloletú dcéru do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca úhradou výživného v sume XXX,-XXX mesačne. Predložila súdu ústrižky poštových poukazov o úhrade poplatku za školský klub detí, teda školskú družinu v sume 15,Eur mesačne, ako aj potvrdenie o úhrade za službu DIGI Slovakia s.r.o. v prospech adresy G. XXX, na ktorej adrese matka s maloletou bývajú, priemerná suma výdavku na službu DIGI činí 33,26 Eur. Matka predložila aj listinný dôkaz – ústrižok poštového poukazu za školskú jedáleň, avšak na predmetnom listinnom dôkaze, hoci matka tvrdila, že ide o výdavok na stravu v školskej jedálni za obidve maloleté deti za obedy aj desiate, ako odosielateľ je evidovaný N. F., nie maloletá dcéra. Matka nežiadala doplniť dokazovanie o výšku výdavkov na stravu maloletej v základnej škole. 9. V rámci predbežného právne posúdenia boli na pojednávaní za preukázané a dôvodne vynaložené mesačné výdavky na maloleté dieťa akceptované výdavky na stravu maloletej v sume 100,- Eur, družina 15,- Eur, hygiena 15,- Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur. Zároveň bola ako dôvodne a preukázateľne vynaložený akceptovaný aj výdavok na vedenie domácnosti v alikvotnej čiastke pripadajúcej na maloletú v sume 25,81 Eur, pozostávajúci z výdavku na elektrinu v sume 50,-Eur, vody 20,-Eur a službu DIGI v sume 33,26 Eur, spolu v celkovej sume 103,26 Eur, rozpočítanej medzi štyroch členov domácnosti. vynaložený a Celkové mesačné výdavky na maloleté dieťa, tak ako boli zistené z vykonaného dokazovania, činia 205,81 Eur mesačne. 10. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 12. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 13. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 16. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 17. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 19. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 20. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 25. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 27. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“), odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 28. Podľa § 45 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky podľa osobitných predpisov; zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, vo výške a v poradí na úhradu a) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30 % z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent, b) trov výkonu trestu u odsúdeného 2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny, c) pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému 29. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“), za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. 30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá B. C. žije v spoločnej domácnosti s matkou E. F., ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť od narodenia, maloletým bratom N. F. a súčasným partnerom matky I. J.. Vykonaným šetrením neboli v starostlivosti matky o maloleté dieťa zistené žiadne nedostatky. Otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, preto nie je v súčasnosti v jeho možnostiach zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Preto súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude oprávnená maloleté dieťa zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. K uvedenému rozhodnutiu (zastupovanie dieťaťa a správa majetku dieťaťa len jedným rodičom – matkou) súd dospel z toho dôvodu, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, matka je osobou, ktorá v plnej miere zabezpečuje výchovu a starostlivosť o maloletú a podľa názoru súdu bude aj oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok vykonávať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. 31. Pokiaľ ide o úpravu výživného k maloletému dieťaťu, zamestnávateľom otca (L. J. J.) bol predložený listinný dôkaz, a to potvrdenie o príjme otca v priemernej sume 183,40 Eur mesačne. Zrážky z predmetného príjmu otca budú v zmysle citovaných ustanovení zákona o výkone trestu
odňatia slobody a zákona o životnom minime otcovi vykonávané len v rozsahu sumy prevyšujúcej sumu životného minima na jednu plnoletú osobu, t. j. len v sume prevyšujúcich 178,92 Eur mesačne. Suma životného minima otca ani budúcimi zrážkami vykonávanými počas výkonu trestu odňatia slobody nebude dotknutá. Pokiaľ príjem otca bude presahovať sumu životného minima, budú otcovi vykonávané zrážky na úhradu výživného na maloleté dieťa prednostne vo výške určenej v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o výkone trestu odňatia slobody. 32. Celkové dôvodné a preukázateľne vynaložené výdavky matky na maloletú dcéru boli v konaní zistené v sume 205,81 Eur: výdavky na vedenie domácnosti v alikvotnej čiastke 25,81 Eur, strava 100,- Eur, družina 15,- Eur, hygiena 15,- Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur. Ako dôvodne vynaložený, avšak listinne nepreukázaný je aj výdavok matky na stravu maloletej v školskej jedálni, ktorý výdavok matka preukázala ústrižkami poštových poukazov, z ktorých však nebolo jednoznačne zrejmé, že ide o úhradu stravy v školskej jedálni za maloletú, nakoľko na uvedených ústrižkoch bol ako „odosielateľ“ uvedený maloletý N. F.. 33. Na základe rozpisu mesačných výdavkov matky na maloletú dcéru s prihliadnutím na ich odôvodnenosť a reálne preukázanú úhradu výdavkov dospel súd k záveru, že celkové výdavky matky na maloletú činia 205,-Eur mesačne, z čoho je zrejmé, že suma výživného na maloleté dieťa žiadaná matkou vo výške 100,-Eur mesačne je primeraná suma výživného na maloleté dieťa zo strany otca, pokrývajúce výdavky matky na úhradu nevyhnutných, základných životných potrieb maloletého dieťaťa. 34. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, príjem matky pozostáva z prídavkov na maloleté deti v sume 120,-Eur mesačne a minimálneho výživného na maloletého N. (37,53 Eur). Otec, ako osoba povinná platiť výživné, má pravidelný mesačný príjem v priemernej výške 184,- Eur (viď potvrdenie o príjme otca č. l. 57 z opaku). Pokiaľ ide o výdavky otca, z predloženého rozúčtovania pracovnej odmeny neboli zrejmé žiadne zrážky vykonávané z pracovnej odmeny otca. V zmysle citovaných ustanovení zákonov o výkone trestu odňatia slobody a o životnom minime, budú otcovi po určení výšky vyživovacej povinnosti na maloletú vykonávané zrážky z pracovnej odmeny, avšak len zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima (178,92 Eur), ktorá suma bude otcovi z pracovnej odmeny ponechaná a nebude dotknutá žiadnymi zrážkami. 35. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že z preukázaného príjmu otca (minimálne 178,92 Eur mesačne) je vo finančných možnostiach otca uhrádzať výživné na maloletú B. v sume XXX,-XXX mesačne. Pri tomto vyčíslení súd vzal do úvahy výdavky matky na úhradu základných životných potrieb maloletej v sume minimálne 205,-Eur mesačne a príjem matky vo výške 157,53 Eur (prídavok na maloleté deti spolu s výživným na maloletého N. F.) a počet vyživovacích povinností matky - 2, ktorej príjem toho času preukázateľne nepostačuje na úhradu preukázaných výdavkov maloletej na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Zároveň vzal do úvahy aj preukázaný mesačný príjem otca 184,-Eur a jeho súčasné mesačné výdavky 0,-Eur, ako aj počet vyživovacích povinností otca – 1. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania, obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a listinných dôkazov zabezpečených súdom, dospel k záveru, že je dôvodné určenie výživného na maloletú B. (vzhľadom na vyčíslené výdavky maloletého dieťaťa a majetkové pomery povinného rodiča) v sume žiadanej matkou vo výške 100,- Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za primeranú sumu výživného, ktorú otec aj počas výkonu trestu odňatia slobody dokáže zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby mu vznikal dlh na výživnom. 36. Matka žiadala určiť výživné otca k maloletej odo dňa podania návrhu na začatie konania - od 29.11.2024. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výrokom II. rozsudku uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej B. C. mesačným výživným vo výške 100,- Eur, počnúc dňom 29.11.2024, splatného k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. 37. Matka v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 veta druhá zákona o rodine žiadala upariť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu odo dňa začatie súdneho konania (t. j. odo dňa podania návrhu na začatie konania súdu), teda od 29.11.2024. Vzhľadom na uvedené preto súd otcovi vyčíslil zameškané výživné za mesiace november 2024 (v alikvotnej čiastke za 2 dni daného mesiaca) a za mesiace december 2024 až január 2025 spolu v celkovej výške 207,- Eur ( 7,-Eur za mesiac november a za
mesiace december 2024 až január 2025 - 2 mesiace x 100 Eur = 200,-Eur), a to s odôvodnením, že otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieval počas celého konania žiadnou sumou (príspevok starej matky na výživu maloletej v sume 50,-Eur mesačne nie je možné započítať na úhradu výživného na maloleté dieťa zo strany otca). 38. Keďže je zrejmé, že otec nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu zameškaného výživného jednorazovo, súd výrokom III. rozsudku povolil otcovi úhradu zameškaného výživného vo výške 207,Eur splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 17,- Eur a poslednej 13-tej mesačnej splátke vo výške 3,-Eur, splatného spolu s bežným výživným, až do jeho úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok, počnúc splatnosťou výživného za mesiac bezprostredne nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, E. U. XX, XXX XX B.. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.