Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 17P/20/2025 6625200542 22. 05. 2025 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2025:6625200542.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky a manžela navrhovateľky: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, toho času vo výkone trestu odňatia slobody: Leobersdoferstr. XX, XXXX E., F., za účasti maloletého dieťaťa: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto rozhodol: I.Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX G. C., ktoré je zapísané v knihe manželstiev B. H. I., J. H. C., vo zväzku 1, ročník XXXX, strana 73, por. č. 3 r o z v á d z a . II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého D. B., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloleté dieťa výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ako dôvod uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti od začiatku ako otehotnela s prvým dieťaťom. Chceli, aby sa narodilo do úplnej rodiny, tak uzatvorili manželstvo. Prvých päť rokov bolo bezproblémových, následne začal užívať návykové látky a to narušilo ich spolužitie, viackrát bol trestaný. Počas výkonu trestu odňatia slobody v roku 2015 žiadala zveriť dve staršie dcéry do jej osobnej starostlivosti a bolo určené výživné zo strany otca, po jeho návrate v roku 2019 mu dala ešte jednu šancu, začali spolu žiť aj kvôli deťom. V roku 2021 sa im narodilo tretie dieťa syn D. B.. Vo svojom štýle života však po krátkom čase pokračoval a toho času je opäť vo výkone trestu odňatia slobody až do roku 2032. Dlhé roky mu to tolerovala, ale tentokrát sa rozhodla dať sa rozviesť. Je nezamestnaná, poberá sociálne dávky, v prípade potreby sú jej nápomocní jej rodičia. 2. Manžel navrhovateľky zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky v plnej miere a to s rozvodom manželstva ako aj so zverením maloletých detí do jej starostlivosti. Žiada súd o stanovenie výživného úmerného k jeho terajšej situácii, teda že sa nachádza už dlhší čas vo výkone trestu odňatia slobody a jeho finančné možnosti sú obmedzené.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že už dlhšiu dobu nežije s manželom v spoločnej domácnosti, nakoľko je stále v base. Teraz je tam druhýkrát, dostal osem rokov, v kontakte s ním nie je vôbec. Z manželstva pochádzajú tri deti, keďže sa o ne stará, chce aby bol zverený aj tento syn do jej starostlivosti. 4. Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrili pomery u matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky. Dve deti sú už zverené do jej starostlivosti, teraz sa rozhoduje len o malom D., ktorého doporučujú zveriť do jej starostlivosti, keďže otec sa nachádza dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody. 5. Účastníci konania uzatvorili dňa XX.XX.XXXX G. C. manželstvo, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, posledné spoločné bydlisko manželov bolo v C.. 6. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 7. Podľa ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 8. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine rozhodnutím, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 9. Podľa ods. 3 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. 10. Podľa ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 11. Podľa ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 12. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 13. Podľa ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 14. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa
b) zastupovanie maloletého dieťaťa c) správa majetku maloletého dieťaťa . Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo svojho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 19. Podľa ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 23. Podľa § 1 ods. 1 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 25. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 27. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 28. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, ale hlavne trvalý rozvrat pre ktorý už manželstvo nemôže plniť svoj účel a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia a v akom rozsahu manželia porušujú po vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda
odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí, ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. 29. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozvod má byť prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu rodiny, že tento stav možno charakterizovať, ako vážne rozvrátenie manželských vzťahov. V takomto prípade manželstvo stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť. Z ustanovenia § 18 zákona o rodine vyplýva, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Dodržiavanie týchto zásad je základom preto, aby manželstvo zostalo funkčné. 30. Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaných zákonných ustanovení. V manželstve účastníkov konania došlo k hlbokému a trvalému rozvratu. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ďalšie udržiavanie manželstva by aj do budúcnosti prinášalo len rozpory, hoci z manželstva pochádzajú maloleté deti. Obaja manželia súhlasia s rozvodom, manželstvo obnoviť nemienia, nakoľko manžel sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Manželstvo si pre správanie manžela nemôže plniť svoje základné funkcie ako to vyžaduje zákon o rodine. Navrhovateľka už odmieta dať manželovi šancu na obnovenie spolužitia, je to jej slobodná vôľa, preto je aj spoločensky odôvodnené, aby takto rozvrátené manželstvo bolo rozvedené. Takéto manželstvo nedáva záruku ani dobrý príklad pre výchovu detí a preto súd manželstvo rozviedol. 31. Maloletý D. bol zverený do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky podmienky na to, aby vedela zabezpečiť jeho všestrannú starostlivosť a výchovu. 32. Z dôvodu, že maloletý bol zverený do starostlivosti matky, súd určil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody, súd mu určil platiť výživné len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je každý rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t. j. maloletého, suma 37,53 eura mesačne. V tejto sume súd určil otcovi platiť výživné na maloleté dieťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. 33. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.