Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 20C/28/2026 6125459525 10. 06. 2026 Mgr. Vladimír Lukáč ECLI:SK:OSLC:2026:6125459525.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, IČO: 42 002 443, so sídlom T.G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, IČO: 37 999 010, so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 8 360 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny 8.360,- Eur spolu s úrokom z omeškania 7,15 % ročne zo sumy 8.360,- Eur od 14.09.2025 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2026 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.360,- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 11.02.2025 uzatvorili žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej predal žalobca žalovanému nehnuteľnosti uvedené v čl. I. kúpnej zmluvy. Podľa čl. IV. kúpnej zmluvy bola dojednaná kúpna cena 250.000,Eur. Podľa čl. V kúpnej zmluvy mal kupujúci zaplatiť sumu 51 360,- Eur (4.000,- Eur + 41.360,- Eur + 6.000,- Eur) z vlastných zdrojov a sumu 198.640,- Eur z prostriedkov poskytnutých žalovanému hypotekárnou bankou. Podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov hypotekárnou bankou bolo uhradenie časti kúpnej ceny, ktorú mal žalovaný zaplatiť z vlastných zdrojov. Nakoľko žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie sumy 51.360,- Eur, na návrh sprostredkovateľa predaja uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke zo dňa 13.03.2025, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 8.360,- Eur v hotovosti. Podľa zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný požičanú sumu vrátiť na účet žalovaného najneskôr do 13.09.2025. Žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátil a počnúc odo dňa 14.09.2025 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Neurobil tak ani na základe Výzvy na plnenie, pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 29.10.2025. Žalovaný odmietol vrátiť pôžičku z dôvodu vád na kúpených nehnuteľnostiach, ktoré mu majú brániť v užívaní nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, nakoľko žalobca zistil, že žalovaný nehnuteľnosti v rozpore so svojím tvrdením užíva. Naviac záväzok žalovaného vrátiť požičanú sumu je záväzkom zo zmluvy o pôžičke. Pokiaľ žalovaný namieta vady kúpených nehnuteľnosti, tieto má možnosť riešiť v rámci práv a povinnosti, ktoré vyplývajú sporovým stranám z uzavretej kúpnej zmluvy. 2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe predložil a ako dôkazy označil Kúpnu zmluvu, Zmluvu o pôžičke zo dňa 13.03.2025 a Výzvu na plnenie, pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 27.10.2025.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 07.01.2026 vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že od momentu kúpy nehnuteľnosti u predávajúceho zastúpeného jeho otcom uplatňoval vady predanej nehnuteľnosti, najmä dodanie revíznych správ k zariadeniu domu vykurovací systém tepelné čerpadlo a fotovoltaike, ktoré boli poruchové, nefunkčné a vykazovali vady. Žalobca niekoľkokrát vykonával opravy v predanej nehnuteľnosti, avšak do dnešného dňa neodstránil vady vykurovacieho a chladiaceho systému, nedodal žalovanému revízne správy k týmto systémom. Žalovaný niekoľkokrát so žalobcom (jeho otcom) jednal o náprave vád predanej nehnuteľnosti, avšak neúspešne, k odstráneniu vád nedošlo, upozornil ho, že pôžička bude vrátená v prípade odstránenia vád predanej veci, v opačnom prípade dôjde k započítaniu s jeho pohľadávkou zľavy z kúpnej ceny. Nakoľko nedošlo k odstráneniu vád tepelného čerpadla chladiaceho a vykurovacieho systému v predávanej nehnuteľnosti, žalovaný požiadal obchodnú spoločnosť J&P Technology GROUP s.r.o. o nezávislé posúdenie celkového stavu predávanej nehnuteľnosti - jej audit. Na základe predbežných záverov týkajúcich sa vád predávanej nehnuteľnosti okrem iného cit. strana 13 a 14, realizované technické riešenie vykurovania a ohrevu teplej vody, je v rozpore s projektovou dokumentáciou získanou zadávateľom na stavebnom úrade a zdokumentovanou formou fotodokumentácie. Zo skutkového vyhotovenia vyplýva, že v objekte je osadené tepelné čerpadlo vzduch-voda, ktoré slúži na napájanie podlahového vykurovania a zároveň zabezpečuje ohrev teplej vody prostredníctvom výmenníka. Projektová dokumentácia však jednoznačne uvádza technológiu tepelného čerpadla vzduch-vzduch, ktorá v reálnom vyhotovení použitá nie je. Rovnako projektová dokumentácia uvádza zabezpečenie ohrevu teplej vody elektrickým zásobníkovým ohrievačom, čo nezodpovedá skutkovému stavu. Za závažný nedostatok ďalej žalovaný považuje nesúlad v riešení odvodu kondenzátu z tepelného čerpadla, keďže podľa fotodokumentácie nie je odvod kondenzátu realizovaný v súlade s projektovou dokumentáciou. Zo skutkového stavu je zrejmé, že kondenzát nie je odvádzaný do navrhnutej kanalizácie, ale voľne vyteká do exteriéru a v zimnom období zamŕza, čím dochádza k tvorbe zľadovatených plôch. Takýto stav predstavuje bezpečnostné riziko z hľadiska pošmyknutia a úrazu a zároveň indikuje neodborné, alebo neúplné vyhotovenie technického riešenia odvodnenia kondenzátu, za čo si žalovaný uplatňuje zľavu z kúpnej ceny vo výške 9.000,- Eur, ktorú započítava s uplatneným peňažným nárokom žalobcu (vzájomná žaloba) v tomto súdnom konaní, jedná sa o náklady výmeny tepelného čerpadla, opravy a montáže vykurovacieho a chladiaceho systému predávanej nehnuteľnosti tak, aby vyhovovala technickým a bezpečnostným normám. Uvedený rozpor považuje za vadu predávanej veci. Žalovaný k podanému odporu priložil a ako dôkazy označil Správu o posúdení predloženej skutkovej a projektovej dokumentácie a navrhol výsluch účastníkov konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore nešpecifikuje kúpnu zmluvu, z ktorej vady si uplatňuje, podľa čoho si uplatňuje nárok na zľavu z kúpnej ceny, ako dospel k výške uplatnenej zľavy. Je pravdou, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti. Vady, ktoré boli zo strany žalovaného uplatnené boli odstránené. Žalovaný tvrdil, že tepelné čerpadlo nefunguje a z toho dôvodu nemôže nehnuteľnosť užívať. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, nakoľko žalobca pri náhodných návštevách zistil, že žalovaný nehnuteľnosť riadne užíva a tepelné čerpadlo funguje. Uplatnenú zľavu z kúpnej ceny vo výške 9 000,- Eur a jej započítanie na žalobcom uplatnený nárok považuje žalobca za nedôvodné. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.06.2026, na ktorom vec prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu v prednese podstatného obsahu žaloby uviedol, že skutkový stav v tejto veci považuje za nesporný. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške 8.360,- Eur, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť najneskôr do 13.09.2025. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil a dlh do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný existenciu pôžičky ani jej výšku nikdy nespochybnil, žalobca považuje tento nárok za preukázaný a právne nesporný. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaný domáha sumy 9.000,- Eur z titulu primeranej zľavy z kúpnej ceny za údajne vadné tepelné čerpadlo, právny zástupca žalobcu uviedol, že ju považuje za účelovú a nedôvodnú. Žalobca akékoľvek reklamované vady v minulosti vždy riadne preveroval, pričom tepelné čerpadlo bolo pri každej kontrole plne funkčné. Žalobca dokonca v záujme objektívneho posúdenia zabezpečil technika priamo od výrobcu tohto zariadenia, avšak žalovaný mu odmietol umožniť vstup do svojho domu. Samotné uplatnenie nároku na zľavu nie je zo strany žalovaného ničím podložené. Právnemu zástupcovi žalobcu síce boli doručené správy o posúdení skutkovej dokumentácie a o odbornej prehliadke domu, no z týchto
dokumentov nevyplýva, že by predmetné tepelné čerpadlo vykazovalo akúkoľvek vadu, za ktorú by zodpovedal žalobca. Tieto správy navyše uvádzajú rôzne iné vady, ktoré žalovaný vo vzťahu k žalobcovi doteraz vôbec neprezentoval a nikdy ich nereklamoval. Rovnako nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani výška uplatnenej zľavy – žalovaným predložené cenové ponuky na výmenu čerpadla a klimatizačnej jednotky nemožno považovať za relevantný dôkaz na zistenie a výpočet primeranej zľavy z kúpnej ceny. Právny zástupca žalovaného k prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že vzájomnú žalobu si žalovaný uplatnil ako obranu proti žalobe o zaplatenie pôžičky, pričom uzavretie zmluvy o pôžičke a prijatie finančných prostriedkov nespochybňuje. Vo vzťahu k uplatnenej vzájomnej žalobe žalovaný už v minulosti predložil predbežnú správu o odbornej prehliadke a odbornej kontrole rodinného domu, ktorý bol predmetom kúpy medzi stranami, nakoľko v tom čase nemal k dispozícii inú relevantnú dokumentáciu. Z predbežnej správy vyplývali len predbežné závery, avšak včerajším dňom bola doručená záverečná správa, z ktorej už jasne vyplývajú konkrétne vady predávanej veci a ich vzájomné súvislosti. Za základnú, opakovane uplatňovanú vadu považuje žalovaný vadu tepelného čerpadla. V čase, keď strany o tejto vade rokovali, bola identifikovaná aj ďalšia vada, a to vlhkosť, respektíve zatekanie podlahy. Táto vada síce nebola uplatnená vo vzájomnej žalobe, pretože hlavným cieľom žalovaného nebolo uplatňovať všetky existujúce vady nehnuteľnosti, ale iba tie, ktorých hodnota vyjadrená výškou zľavy z kúpnej ceny je primeraná vo vzťahu k sume žalovanej žalobcom. Záverečnou správou o odbornej prehliadke bolo zistené, že pri výstavbe a predaji rodinného domu došlo k zavedeniu žalovaného do omylu, keďže mu bol systém vykurovania a chladenia prezentovaný ako systém vzduch-vzduch, určený na napájanie klimatizačných jednotiek a tepelného čerpadla, bez podlahového vykurovania. Reálna existencia podlahového vykurovania v dome je však v priamom rozpore s projektovou dokumentáciou aj so znaleckým posudkom, ktorý žalobca predložil žalovanému pri predaji. Tento stav spôsobuje kondenzáciu vlhkosti voči vykonanej tepelnej izolácii domu, čo potvrdzujú aj závery odborného posúdenia. Problém klimatizácie a klimatizačnej jednotky tak nespočíva len v jej neustálej poruchovosti, hoci zariadenie bolo opakovane opravované – najprv samostatným zásahom a neskôr výmenou súčiastky – pričom napriek tomu dodnes nefunguje a nepracuje správne. Keďže k tomuto technologickému zariadeniu neboli žalovanému odovzdané žiadne revízne správy ani záručné listy, nemal inú možnosť uplatnenia zodpovednosti za vady, ako obracať sa priamo na predávajúceho. K námietke žalobcu ohľadom určenia výšky uplatnenej zľavy právny zástupca poukázal na predložené cenové ponuky, ktoré v súčte vyjadrujú finančné náklady potrebné na to, aby sa systém vykurovania a chladenia v rodinnom dome uviedol do stavu, ktorý zodpovedá hydroizolácii a tepelnej izolácii stavby, a teda na odstránenie tejto skrytej vady. Hoci celková suma potrebných nákladov predstavuje 12.000,Eur a 4.691,- Eur, čo prevyšuje sumu požadovanú vzájomnou žalobou, uplatnená zľava vo výške 9.000,- Eur je podľa názoru žalovaného primeraná, keďže zohľadňuje skutočnosť, že tepelné čerpadlo bolo určitý čas užívané. Ide o nevyhnutné náklady, ktoré žalovaný musí vynaložiť na zachovanie funkčnosti a užívateľnosti rodinného domu, čo zároveň zdôvodňuje charakter vád a opodstatnenosť nároku voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovel. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, ich prednesmi na pojednávaní a listinných dôkazov, teda kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2025, zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2025, výzvy na plnenie a pokusu o mimosúdnu pokonávku zo dňa 27.10.2025, správy o posúdenie predloženej skutkovej a projektovej dokumentácie, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav. 7. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.02.2025 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej predal žalobca žalovanému nehnuteľnosti uvedené v čl. I. kúpnej zmluvy. Podľa čl. IV. kúpnej zmluvy bola dojednaná kúpne cena 250 000,- Eur. Podľa čl. V kúpnej zmluvy mal kupujúci zaplatiť sumu 51 360,-Eur (4.000,-Eur + 41.360,-Eur + 6.000,- Eur) z vlastných zdrojov a sumu 198.640,- Eur z prostriedkov poskytnutých žalovanému hypotekárnou bankou. Podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov hypotekárnou bankou bolo uhradenie časti kúpnej ceny, ktorú mal žalovaný zaplatiť z vlastných zdrojov. Nakoľko žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie sumy 51.360,- Eur, na návrh sprostredkovateľa predaja uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke zo dňa 13.03.2025, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 8.360,-Eur v hotovosti. Rovnako nebolo sporné, že podľa zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný požičanú sumu vrátiť na účet žalovaného najneskôr do 13.09.2025, pričom túto povinnosť si v lehote splatnosti nesplnil a neurobil tak ani na základe Výzvy na plnenie, pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 29.10.2025. Uvedené skutočnosti žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Svoju procesnú obranu žalovaný založil na uplatnení nároku vo forme vzájomnej žaloby v sume 9.000,- Eur z titulu zľavy z kúpnej ceny,
ktorá predstavuje finančné náklady potrebné na to, aby sa systém vykurovania a chladenia v rodinnom dome uviedol do stavu, ktorý zodpovedá hydroizolácii a tepelnej izolácii stavby. Spornou tak z pohľadu súdu medzi sporovými stranami bola skutočnosť, či žalovaný má existujúcu splatnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si uplatňuje z titulu zľavy z kúpnej ceny. 8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 9. Podľa § 147 ods. 1 a 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 10. Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 11. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 12. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 13. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 14. Podľa § 581 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 16. S poukazom na § 580 OZ, započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Z § 580 a 581 OZ vyplýva, že započítať možno: a) vzájomné pohľadávky (t.j. veriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie je dlžníkom oproti stojacej pohľadávky), b) pohľadávky rovnakého druhu (napr. predmetom je peňažné plnenie), c) existujúce pohľadávky - započítať možno iba pohľadávky, ktoré k momentu kompenzácie skutočne existovali, d) platné pohľadávky (predmetom započítania nemôžu byť nielen pohľadávky, ktoré neexistujú, ale ani pohľadávky, ktoré nemožno uplatniť súdnou cestou alebo voči ktorým možno vzniesť námietky, napr. z dôvodu premlčania), e) splatné pohľadávky (splatnosť pohľadávok na oboch stranách záväzkového vzťahu). Započítaniu musí predchádzať oznámenie o započítaní. Kompenzačný prejav je prejavom vôle, ktorý smeruje k započítaniu vzájomných pohľadávok, ako prejav vôle musí kompenzačný prejav spĺňať náležitosti pre platný právny úkon. Právnym následkom započítania je zánik obidvoch vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa kryjú (resp. v rozsahu v akom sa kryjú). Zánik pohľadávok nastáva okamihom, keď sa stretnú, nie až od kompenzačného prejavu účastníka (za okamih stretu pohľadávok je potrebné považovať okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr), pri započítaní dochádza k zániku pohľadávok v tom okamihu, keď sa spolu stretli splatné existujúce pohľadávky, aj keď prejav vôle smerujúci k započítaniu bol urobený neskôr (rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 723/2001 zo dňa
05.11.2002). Dôkazná povinnosť preukázať existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcom uplatňovanej sume spočíva na žalovanom, keďže dôkazná povinnosť stíha vždy toho účastníka, v záujme ktorého je, aby ním tvrdená určitá skutočnosť bola v konaní preukázaná, dôkazná povinnosť preukázať existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcom uplatňovanej sume spočíva na žalovanom, ktorý zamietnutie žaloby z dôvodu zániku dlhu započítaním namieta 17. Vzhľadom na nespornosť existencie pôžičky a výšky nevrátenej časti pôžičky sa súd primárne zaoberal procesnou obranou žalovaného, ktorú v konečnom dôsledku vyhodnotil ako kompenzačnú námietku a nie ako vzájomnú žalobu, nakoľko žalovaný síce žiadal prisúdiť viac ako žalobca a pohľadávku žalobcu nepopieral, avšak z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, pokiaľ je týmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Na to, aby sa kompenzačný úkon žalovaného posudzoval ako vzájomná žaloba, musí z tohto návrhu, teda prejavu vôle žalovaného vyplývať, že žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje nárok na zaplatenie svojej pohľadávky v prevyšujúcej časti, resp. v časti, ktorá presahuje výšku vzájomného krytia. Z prejavu žalovaného - odporu proti platobnému rozkazu, však nevyplýva, že by žalovaný žiadal, aby bolo v rámci konania prisúdeného viac, než si uplatnil žalobca. Procesná obrana žalovaného v tomto smere smerovala len do roviny preukázania zániku žalovanej pohľadávky z dôvodu započítania, keď nadväzujúc na túto skutočnosť žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Teda z obsahu prejavenej vôle žalovaného v podanom odpore nevyplýva, že by žalovaný z titulu započítania pohľadávok požadoval od žalobcu zaplatenie sumy v prevyšujúcej časti (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/48/2002 zo dňa 03.09.2003 a sp.zn. 6MCdo/3/2010 zo dňa 30.11.2010). Súd tento prejav vôle žalovaného posúdil ako kompenzačnú námietku v zmysle § 152 CSP, a preto sa zameral na tú skutočnosť, či je takáto hmotno-právna prípustnosť kompenzačnej námietky prípustná. 18. Čo sa týka vznesenia kompenzačnej námietky, súd je vždy povinný posúdiť túto kompenzačnú námietku z hľadiska jej prípustnosti, v posudzovanom prípade cez spektrum ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd sa primárne musí zaoberať tým a skúmať, či boli splnené všetky zákonom preukazované podmienky na nástup účinkov započítania pohľadávky. Súd konštatuje, že kompenzačná námietka musí byť rovnako ako žaloba vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností tak, aby úkon započítania spĺňal z hľadiska hmotného práva požiadavku určitosti. Z hľadiska procesného práva nestačí pohľadávku, ktorou sa úkon započítava len označiť, ale potrebné je uviesť aj skutkové tvrdenia, pričom bremeno tvrdenia o pohľadávke, ktorou sa započítava zaťažuje práve žalovaného. Pokiaľ sa jedná o unesenie dôkazného bremena, v uvedenom prípade na preukázanie tvrdenia o zániku záväzku započítaním, musia byť preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti tohto zániku, teda nielen existencia pohľadávky voči žalobcovi, ale aj to, že ide o pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, sú spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu urobil voči druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, preto dôkazné bremeno v prípade započítania sa týka i splatnosti pohľadávok. 19. Jednou z podmienok účinnosti započítania je preukázanie prejavu vôle smerujúceho k započítaniu pohľadávky voči žalobcovi. Tento prejav vôle môže strana buď realizovať pred súdnym konaním, ktorého existenciu je povinná následne aj preukázať a môže tento prejav vôle smerujúci k započítaniu realizovať aj v súdnom konaní. V tomto prípade má podanie žalovaného, povahu hmotno-právneho úkonu, ktorý zakladá svoje účinky dňom jeho doručenia, teda dňom kedy bol žalobcovi doručený odpor proti platobnému rozkazu. Avšak bez ohľadu na to, že či tento prejav vôle bol realizovaný pred začiatkom súdneho konania alebo v súdnom konaní, právne následky takéhoto úkonu podliehajú rovnakému právnemu posúdeniu hmotno-právnej prípustnosti námietky. V posudzovanej veci súd individuálne posudzoval hmotno-právnu prípustnosť pohľadávky žalovaného, pričom musel konštatovať jej hmotnoprávnu neprípustnosť s odkazom na ust. § 581 ods. 2 OZ veta druhá, v zmysle ktorého je aspekt splatnosti pohľadávky, ktorá sa má započítať tiež jednou z esenciálnych hmotno-právnych podmienok, bez splnenia ktorej nemôže dôjsť k účinnému započítaniu. Vychádzajúc z tohto aspektu preto súd dospel k záveru, že žalovaný vo vzťahu k pohľadávke, ktorú žiadal započítať nepreukázal, že by išlo o pohľadávku splatnú a v tomto smere ani nepredložil žiadne dôkazy, pričom dôkazné bremeno k tejto otázke ťažilo práve žalovaného. Nepreukázanie splatnosti pohľadávky, ktorá sa má započítať má preto za následok nedôvodnosť vznesenej kompenzačnej námietky. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu a splatnosť akejkoľvek kompenzatívnej pohľadávky, súd vyhodnotil
kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú, a to s poukazom na neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Žalovaný svoj nárok voči žalobcovi a jeho hodnote nekonkretizoval a nešpecifikoval, resp. nenavrhol a nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie všetkých svojich tvrdení. Súdu nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom žalovaný dospel k výške uplatňovaného nároku v sume 9.000,- Eur, ktorú odôvodnil ako zľavu z kúpnej ceny a ktorá mala zodpovedať nákladom na výmenu tepelného čerpadla, nápravy a montáže vykurovacieho a chladiaceho systému. Podľa názoru súdu tento nárok je nepreskúmateľný a súd nemôže posúdiť jeho dôvodnosť, pretože nie je preukázané, či a v akej výške boli žalovaným hradené náklady na výmenu čerpadla, resp. či boli vykonané opravy a montáže systému chladiaceho a vykurovacieho zariadenia a v akej výške boli tieto žalovanému vyfakturované, teda nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný dospel k žalovanej sume. Súd tak mal za to, že započítanie pohľadávok, čím argumentoval žalovaný v rámci procesnej obrany, je neúčinné, nemohlo dôjsť k započítaniu, súd preto argumentáciu žalovaného o započítaní pohľadávok vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže nárok žalovaného na zaplatenie sumy 9.000,- Eur voči žalobcovi z titulu zľavy z kúpnej ceny nebol preukázaný. Žalovaný nepreukázal, že má existujúcu, splatnú a teda spôsobilú pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu. 20. K uvedenému súd dodáva, že listinné dôkazy predložené žalobcom dňa 09.06.2026 v poobedňajších hodinách (deň pred termínom pojednávania), a to cenová ponuka zo dňa 02.02.2026, cenová ponuka zo dňa 08.06.2026 a Správa o odbornej prehliadke a odbornej kontrole domu ukončenej dňa 06.02.2026 a odovzdanej dňa 13.02.2026, tak vykonanie týchto dôkazov súd s poukazom na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, o ktorej boli žalovaný a jeho právny zástupca poučení v predvolaní na pojednávanie (doručenom dňa 18.05.2026 a dňa 27.05.2026), nepripustil, keďže strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas. Súdu v kontexte týchto listinných dôkazov nie je zrejmé, aké skutočnosti mali byť oboznámením obsahu týchto dôkazov preukázané, pričom úlohou súdu nie je dotvárať skutkový stav z listín predložených stranou sporu, ale naopak strana sporu je povinná uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom strán sporu, ktoré navrhoval žalovaný, pretože ich výsluch by nijakým spôsobom záver súdu nezmenil. 21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Na vznik záväzkového vzťahu z pôžičky nestačí len uzavretie zmluvy (môže byť nielen písomná, ale aj ústna), ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie požičanej veci (sumy) dlžníkovi. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy v hotovosti, aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/1517/2008 zo dňa 31.03.2010). Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Zmluva o pôžičke je v zmysle ust. § 657 OZ reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi, ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Skutočnosť poskytnutia pôžičky má preukázať veriteľ, v danom spore žalobca (musí sa preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/78/2010 zo dňa 23.05.2012). 22. Vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku mal súd z predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému v hotovosti finančné prostriedky vo výške 8.360,- Eur, čo žalovaný potvrdil podpisom na zmluve. Žalovaný svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote splatnosti (do 13.09.2025) a ani doposiaľ na bankový účet žalobcu nesplnil. Keďže nebola sporná výška poskytnutej pôžičky ani zostatok nevrátenej pôžičky, žalovaný len žiadal započítať voči predmetnej pohľadávke svoju pohľadávku titulom zľavy z kúpnej ceny nehnuteľnosti, možno preto podľa názoru súdu konštatovať, že predmetnú pohľadávku žalobcu tým žalovaný fakticky uznal a nárok žalobcu považovať za opodstatnený, skutkovo a právne preukázaný. Predmetné vyjadrenie žalovaného súd hodnotil ako jednoznačné potvrdenie existencie jeho záväzku voči žalobcovi, pričom takýmto úkonom žalovaný de facto potvrdil dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu, keď preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami, výšku poskytnutého plnenia, splatnosť záväzku i jeho následné nesplnenie žalovaným. Naproti tomu
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam uvádzaným na obranu proti žalobe. Po dôkladnom preskúmaní podanej žaloby preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 23. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej lehote splatnosti do 13.09.2025, dostal sa počnúc dňom 14.09.2025 do omeškania so splnením peňažného záväzku, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.