Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 8Er/463/2011 6611208268 10. 07. 2026 JUDr. Janka Gibaľová ECLI:SK:OSLC:2026:6611208268.2
Uznesenie Okresný súd Lučenec vo veci exekúcie oprávnených: 1/ A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E., XXX XX E., 2/ F. E., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX C., 3/ H. I., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX C., 4/ J. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. proti povinnému: J. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice so sídlom Boženy Němcovej 30, 040 01 Košice (nástupca súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu), pod sp. zn. EX XXXX/XXXX-X, takto rozhodol: Súd exekúciu zastavuje. odôvodnenie: 1. Dňa 19.03.2026 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor dospel k záveru o splnení podmienok na zastavenie exekúcie po zhodnotení všetkých doposiaľ vykonaných úkonov a lustrácií vyplývajúcich zo spisu, pričom má za to, že zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočne dlhá doba, ktorá zohľadňovala možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok resp. príjem do budúcnosti. Ani posledné zisťovanie majetku však neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný nenadobudol žiaden majetok ani nemá príjem, ktorý by mohol byť postihnuteľný exekúciou. Zároveň súdny exekútor uviedol, že v období pred prevzatím exekútorského úradu ani od prevzatia exekútorského úradu dňom 01.01.2024 od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, neboli od povinného vymožené na účet súdneho exekútora žiadne finančné prostriedky, ani oprávnený neoznámil priame úhrady na výživnom. Súčasťou podnetu na zastavenie exekúcie bol zoznam vykonaných lustrácií a zistení majetkových pomerov povinného. 2. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.05.2011, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či počas jeho priebehu nenastali dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť zastavená. Nemajetnosť povinného patrí medzi dôvody pre zastavenie exekúcie, avšak táto musí byť v exekučnom konaní objektívne zistená, a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom. Preto je nevyhnutné, aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. 6. Z predložených vykonaných lustrácií vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Vykonaným šetrením v evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný je vlastníkom deviatich motorových vozidiel, ide však o staršie vozidlá s dátumom prvej evidencie od 01.01.1992 až 02.12.2004, pričom tieto sú všetky exekútorsky blokované. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný. Povinný je poberateľom invalidného dôchodku v súhrnnej výške 178,80 Eur, zrážky z invalidného dôchodku však nie je možné realizovať, nakoľko suma vyplácaného dôchodku nedosahuje ani výšku životného minima. Lustráciou v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný má vedený účet vo K. L. D., A., avšak s účtovným zostatkom 0 Eur. Z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči povinnému sú v súčasnosti vedené ďalšie štyri exekúcie, kde výška vymáhaného nároku bez trov exekúcie predstavuje sumu 2.117,72 Eur. Súd poznamenáva, že skutočnosť, že povinný by mohol v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok, resp. mať vyšší príjem je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. dosahuje taký príjem, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného jedným z dôvodov, pre ktorý súd musí exekúciu zastaviť. Nakoľko zisťovanie majetku povinného patrí do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie, preukázanie nemajetnosti povinného má vychádzať predovšetkým zo zistení a podkladov predložených súdnym exekútorom, na základe ktorých súd vyhodnocuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nemá príjem a ani nevlastní taký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie, dospel súd k záveru, že ďalšie pokračovanie v exekúcii nie je efektívne, nakoľko jej ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 zastavil. 9. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 Civilného sporového poriadku). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).