Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 10C/25/2025 6625201792 14. 01. 2026 JUDr. Janka Gibaľová ECLI:SK:OSLC:2026:6625201792.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E. F., zast.: JUDr. Zuzana Šimová, PhD., LL.M., advokátka, so sídlom Svätoplukova 2, 984 01 Lučenec proti žalovanej: G. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/X, XXX XX J., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA MIHÁLY PETER s. r. o. so sídlom Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 57 034 575, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: 1. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, E. F. a žalovanej G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/X, J. k nehnuteľnostiam vedeným v katastrálnom území J., obec J., K. J., zapísaným na - liste vlastníctva číslo XXXX, byt číslo XX na X. poschodí vo vchode číslo X L. E. F. F. M. XXX J. N. H. H. M. XXXX v podiele žalobkyne o veľkosti 1/2 k celku a podiele žalovanej o veľkosti 1/2 k celku a s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 856/19021 k celku, - liste vlastníctva číslo XXXX, pozemky registra „D.“ parcelné číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX – ostatná plocha o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2 v podiele žalobkyne o veľkosti X/XX k celku a podiele žalovanej o veľkosti X/XX k celku, - liste vlastníctva číslo XXXXX, kotolňa so súpisným číslom XXXX J. N. H. M. XXXX/X v podiele žalobkyne o veľkosti X/XX k celku a podiele žalovanej o veľkosti X/XX k celku, - liste vlastníctva číslo XXXX, pozemky registra „D.“ parcelné číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, stavba - garáž so súpisným číslom XXXX na pozemku registra „D.“ parcelné číslo XXXX v podiele žalobkyne o veľkosti X/X k celku a podiele žalovanej o veľkosti X/X k celku, a n a r i a ď u j e predaj týchto nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností medzi žalobkyňu a žalovanú podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, žalobkyni jednu polovicu a žalovanej jednu polovicu. II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2025 a opravenou podaniami zo dňa 25.06.2025 a 17.07.2025 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX A. XXXXX, k.ú. J. nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku.
Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX – bytu č. XX každá v podiele X/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXX/XXXXX, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v podiele po X/XX, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v podiele po X/X a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX v podiele po X/ XX. Nehnuteľnosti strany sporu nadobudli na základe uznesenia o dedičstve č. 14D/893/2023. Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam má žalobkyňa záujem hlavne z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti neužíva, nakoľko žalobkyňa žije v E. F.. Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v mieste bydliska žalovanej, ktorá má k nim bezprostredný prístup a ktorá tieto nehnuteľnosti pravidelne kontroluje, resp. ich aj užíva. Žalobkyňa sa mnohokrát opakovane pokúsila so žalovanou dohodnúť na uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, avšak bezúspešne. Žalovaná opakovane nereagovala na výzvy žalobkyne, tejto téme sa zámerne vyhýbala a preto jej žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zaslala predžalobnú výzvu zo dňa 22.11.2024, ktorú žalovaná prevzala dňa 25.11.2024. Žalovaná na predžalobnú výzvu nereagovala. Následne strany uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou Bosen Real Estate Group, na základe ktorej sa realitná kancelária snažila v období od januára 2025 do marca 2025 scudziť žalované nehnuteľnosti, avšak nehnuteľnosti sa nepodarilo realitnej kancelárii speňažiť, a to hlavne z toho dôvodu, že žalovaná nespolupracovala s realitnou kanceláriou, žalovaná skôr predaj nehnuteľností „sťažovala“ a to buď tým, že nemala čas na obhliadky alebo sa snažila záujemcom „znechutiť“ ich záujem o dané nehnuteľnosti. Realitná kancelária nevedela záujemcom sprostredkovať obratom obhliadku, pretože kľúče od predmetných nehnuteľností mala v dispozícii žalovaná. Žalovaná sa k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva celú dobu od prejednania dedičstva po nebohom O. A. N. stavala laxne, vyhýbavo a zámerne marila akýkoľvek spôsob vyporiadania. Najskôr tvrdila, že má záujem o uvedené nehnuteľnosti, avšak zároveň tvrdila, že nemá finančné prostriedky na vyrovnanie žalobkyne. Dlhú dobu nebola ochotná uzavrieť zmluvu s realitnou kanceláriou a napokon speňaženie žalovaných nehnuteľností marila napriek tomu, že existovali reálni záujemcovia o žalované nehnuteľnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, avšak má záujem zosúladiť právny stav s faktickým stavom k žalovaným nehnuteľnostiam. Medzi stranami sporu došlo k rozporu aj pri prejednaní dedičského konania po ich nebohom otcovi O. N., kde sa strany sporu nevedeli dohodnúť ani na cene žalovaných nehnuteľností. Z toho titulu bolo zo strany žalobkyne do konania predložené vyjadrenie realitnej kancelárie PeGa, s.r.o. k trhovej hodnote žalovaných nehnuteľností, ktorá uviedla celkovú cenu žalovaných nehnuteľností na sumu cca 106.500,Eur - 109.500,- Eur. Žalovaná do konania predložila znalecký posudok a následne súdny komisár P. G. P. vychádzal z trhovej ceny žalovaných nehnuteľností vypočítaných aritmetickým priemerom na základe doložených ocenení v celkovej sume 101.041,91 Eur. 2. Žalobkyňa k žalobe pripojila oznámenie spoločnosti PeGa, s.r.o. zo dňa 12.03.2024 o trhovej hodnoty nehnuteľností, predžalobnú výzvu na vysporiadanie spoluvlastníckych práv a povinností a ponuku na odkúpenie zákonného podielu zo dňa 22.11.2024, fotokópiu doručenky, čiastočný výpis z LV č. XXXX, XXXX, XXXX A. XXXXX pre k.ú. J. a uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14D/893/2023-74, Dnot 6/2024 zo dňa 04.07.2024. 3. Žalovaná sa k žalobe na výzvu súdu podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) písomne nevyjadrila. 4. Na súdnom pojednávaní dňa 14.01.2026 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne trvala na podanej žalobe a uviedla, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Strany nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, preto je toho názoru, že sú splnené podmienky, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti nie sú deliteľné, strany sporu nemajú záujem o nehnuteľnosti, ani nemajú finančné prostriedky na vyplatenie druhej strany, preto žalobkyňa žiadala, aby súd žalobe vyhovel, podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil a nariadil vyporiadanie predajom nehnuteľností. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie o náhrade trov konania ponecháva na rozhodnutí súdu, každopádne si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, pretože sa dva roky snažila o mimosúdne rokovania so žalovanou, snažila sa o predaj bytu aj prostredníctvom realitnej kancelárie, avšak zo strany žalovanej nebola k tomu vôľa. Na otázku súdu, z akého dôvodu žalobkyňa trvala na podanej žalobe za situácie, kedy bol nájdený kupujúci predmetných nehnuteľností, ktorý bol ochotný zaplatiť
kúpnu cenu 110.000,- Eur, pričom jeho podmienkou bolo, aby došlo k späťvzatiu predmetnej žaloby, ktorú žalobu by bolo možné v budúcnosti kedykoľvek opätovne podať, avšak žalobkyňa so späťvzatím žaloby nesúhlasila, právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa bola poučená, že môže žalobu opätovne kedykoľvek podať, avšak uviedla, že ona už nemá na to energiu, keďže dva roky sa snažila o mimosúdne rokovania so žalovanou aj o predaj nehnuteľnosti a z jej strany už nebola dôvera voči žalovanej. 5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávania súhlasila so zrušením a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň dodala, že počas konania našla hotovostného kupca, ktorý bol ochotný kúpiť nehnuteľnosti za sumu 110.000,- Eur, avšak nakoľko žalobkyňa nebola ochotná zobrať túto žalobu späť, k zavŕšeniu kúpy nedošlo. Žalovaná nemá záujem o kúpu nehnuteľností a nemá ani finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, preto žiadala, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal ich nariadením predaja a rozdelením výťažku. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, navrhla, aby súd podľa § 257 CSP náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. 6. Súd po oboznámení sa so žalobou, opravami žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav: 7. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J. je zrejmé, že byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu č. súp. XXX na parc. č. XXXX patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve XXX/XXXXX. 8. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J. je zrejmé, že parcely registra „D.“, parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX – ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, parc. č. 2139/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2, parc. č. 2139/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2 patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1/48 a žalovanej v podiele 1/48. 9. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J. je zrejmé, že garáž č. súp. XXXX na pozemku parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele X/X a žalovanej v podiele X/X. 10. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. J. je zrejmé, že kotolňa č. súp. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/ X je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele X/XX a žalovanej v podiele X/XX. 11. Predžalobnou výzvou na vysporiadanie spoluvlastníckych práv a povinností a ponukou na odkúpenie zákonného podielu zo dňa 22.11.2024 žalobkyňa oznámila žalovanej, že má záujem vysporiadať spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX A. XXXXX, k.ú. J., ktorých podielovými spoluvlastníčkami sú žalobkyňa a žalovaná, nakoľko žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielom spoluvlastníctve, keďže nehnuteľnosti neužíva. Keďže medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva a nedošlo ani k dohode o spôsobe vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, žalobkyňa ponúkla svoj zákonný podiel na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach žalovanej za kúpnu cenu 56.250,- Eur s tým, že ak nedôjde zo strany žalovanej k odkúpeniu zákonného podielu žalobkyne, resp. k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou v lehote 2 mesiacov od doručenia výzvy, bude žalobkyňa nútená obrátiť sa na súd a podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo vyvolá nemalé náklady na súdne trovy a trovy právneho zastúpenia, resp. žalobkyňa pristúpi k predaju svojho zákonného podielu tretej osobe. O zaujatie stanoviska k predžalobnej výzve žalobkyňa žiadala v lehote 15 dní. Predžalobná výzva bola žalovanej doručená dňa 25.11.2024. 12. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalovaná na predžalobnú výzvu nereagovala. Následne strany sporu uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou, ktorá sa v období 01/2025 – 03/2025 neúspešne pokúšala žalované nehnuteľnosti predať. 13. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou – oznámenie spoločnosti PeGa, s.r.o. zo dňa 12.03.2024 vyplýva, že trhová hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, činí 106.500,- Eur
až 109.500,- Eur (z toho hodnota garáže 16.500,- Eur). Z uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 14D/893/2023-74, Dnot 6/2024 zo dňa 04.07.2024, ktoré je titulom nadobudnutia nehnuteľností stranami sporu, je zrejmé, že trhová cena bytu zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. J. vrátane pozemkov na LV č. XXXX, k.ú. J. a stavby technickej vybavenosti sídla so súp. č. XXXX na LV č. XXXXX, k.ú. J. predstavovala na účely dedičského konania sumu 89.622,68 Eur a trhová cena garáže zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. J. bola 11.419,23 Eur. 14. Žalobkyňa, ktorá nechcela zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam spolu so žalovanou, podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom v žalobnom návrhu žiadala podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať ho nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja nehnuteľností medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, každej po 1/2. 15. Žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že súd nariadi predaj nehnuteľností a výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. 16. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 17. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 18. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 19. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 20. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody spoluvlastníkov (§ 141 OZ) a jednak na základe rozhodnutia súdu. Zákon dáva prednosť dohode ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa rieši vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nie teda len k určitému podielu). Na jej základe vzniká nový vlastnícky vzťah či nové spoluvlastnícke vzťahy. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Preto môže svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva. Zákon dáva súdu usmernenie, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie. 21. V prejednávanej veci bolo nesporné, že strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri posudzovaní žaloby súd zistil, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, keďže predmetom podielového spoluvlastníctva strán sporu je byt (LV č. XXXX, k.ú. J.) a garáž (LV č. XXXX, k.ú. J.). Pokiaľ ide o pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. J., má súd za to, že sa jedná o priľahlé pozemky susediace s bytovým domom [§ 2 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov]
a v prípade nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. J. – kotolňa sa jedná o spoločné zariadenie domu [§ 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z. z.]. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome. Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku prechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam, spoločným zariadeniam, príslušenstvu a pozemkom nemôže byť predmetom samostatného prevodu, možno ho prevádzať len spolu s bytom alebo nebytovým priestorom. Vzájomný vzťah týchto práv zostáva zachovaný aj vtedy, ak sa byt alebo nebytový priestor stane predmetom podielového spoluvlastníctva viacerých vlastníkov. Vlastník bytu a nebytového priestoru sa nadobudnutím vlastníckeho práva stáva aj podielovým spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu, prípadne aj zastavaných a priľahlých pozemkov. Z toho dôvodu sa predmet konania vzťahuje aj na nehnuteľnosti, ktorými sú priľahlé pozemky bytového domu (LV č. XXXX) a kotolňa (LV č. XXXXX) ako spoločné zariadenie domu určené na výrobu tepla. 22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neprichádza do úvahy ani spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov do vlastníctva, nakoľko ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem o nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z ich predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, na ktorom spôsobe vyporiadania sa obidve strany zhodli, a to žalobkyni jednu polovicu a žalovanej jednu polovicu výťažku. 23. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa podala žalobu dôvodne, nakoľko medzi stranami nebolo možné dospieť k dohode na zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a spôsobe jeho vyporiadania, pričom v spore bolo rozhodnuté v súlade so žalobou. Pričinením žalovanej bol však v priebehu súdneho konania nájdený kupujúci, ktorý bol ochotný všetky sporné nehnuteľnosti od strán sporu odkúpiť za dohodnutú kúpnu cenu 110.000,- Eur s tým, že jeho podmienkou bolo späťvzatie predmetnej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s čím žalobkyňa nesúhlasila, preto k úspešnému zavŕšeniu predaja nehnuteľností nedošlo. Za situácie, kedy, ako uviedla samotná žalobkyňa, sa strany sporu opakovane neúspešne pokúšali uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, neúspešne sa pokúšali predať nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie, sa postoj žalobkyne k požiadavke kupujúceho, ktorý mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti bez bremena akéhokoľvek prebiehajúceho súdneho konania, ktoré by sa týkalo prevádzaných nehnuteľností, a to vziať späť predmetnú žalobu, ktorú by bolo možné v budúcnosti kedykoľvek opätovne podať, ak by k úspešnému zavŕšeniu prevodu nehnuteľností nakoniec z nejakého dôvodu nedošlo, sa javí ako kontraproduktívny a pre súd nepochopiteľný, najmä za situácie, keď k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva pre nezáujem strán sporu o nehnuteľnosti došlo nariadením ich predaja a rozdelením výťažku, a preto je nevyhnutné počítať s tým, že nezanedbateľnú časť sumy dosiahnutej predajom týchto nehnuteľností v budúcnosti pohltia náklady na vypracovanie znaleckého posudku, ďalšie náklady
exekúcie, odmena súdneho exekútora a pod., čo výťažok predaja nehnuteľností, určený na rozdelenie medzi strany sporu, podstatne zmenší. Vzhľadom na postoj žalobkyne je dôvodná pre účely rozhodnutia o trovách konania aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a nepriznanie práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).