Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15P/47/2026 6626201412 29. 05. 2026 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2026:6626201412.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: otec A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. a matka A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o návrhu navrhovateľky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., narodeného XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti D. B., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá j e p o v i n n á poskytovať maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Zároveň j e p o v i n n á v bežných veciach maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto rodičov. V podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov. II. Matka A. B., narodená XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. III. Otec A. B., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Predmetom konania je zverenie maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a úpravy vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. 2. Navrhovateľka žiadala zveriť maloletého A. B. do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletý sa v jej starostlivosti nachádza na základe jeho vlastného rozhodnutia a so súhlasom rodičov, ktorí nedokázali vytvoriť maloletému stabilné bývanie. 3. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vykonal dňa 21.04.2026 sociálne šetrenie v domácnosti starej matky D. B., narodenej XX.XX.XXXX na adrese E. XXX. Pani B. žije v spoločnej domácnosti so svojim maloletým vnukom A. B., narodeným XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je na invalidnom dôchodku a je poberá dôchodok v sume 560,- Eur mesačne. Z informačného systému úradu o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že je nie je poberateľkou žiadnych sociálnych dávok. Maloletý
A. je žiakom 8. ročníka Základnej školy v F.. Pediatrom maloletého je E. G. a podľa vyjadrenia starej matky je maloletý zdravý, má absolvované preventívne prehliadky a povinné očkovania. Pani B. s vnukom bývajú v 1,5 izbovom obecnom byte. V predmetnom byte sa nachádzala chodba, kuchyňa spojená s obývacou izbou, spálňa, kúpeľňa a WC. Maloletý A. má vytvorený priestor na prípravu do školy a pokojný spánok v obývacej izbe. Maloletý spí na rozkladacom gauči. Ďalšie miestnosti bytu boli zariadené účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi bežnej potreby. Vykurovanie bytu je ústredné. Hygiena v čase sociálneho šetrenia bola na požadovanej úrovni. Navrhovateľka medzi pravidelné výdavky zahrnula poplatky za nájom v sume 178,- Eur mesačne, za elektrickú energiu v sume 110,- Eur mesačne, za vodu v sume 60,- Eur štvrťročne. Pani B. v rozhovore uviedla, že trvá na podanom návrhu a skutočnostiach v ňom uvedených. O maloletého vnuka sa stará 4 roky. Matka sa o syna vôbec nezaujíma a otec sa s ním stretáva nepravidelne a sú hlavne v telefonickom kontakte. Návrh podala, lebo to už finančne nevládze ťahať sama. O otcovi maloletého nemá informácie kde sa t.č. nachádza, naposledy býval a pracoval v Českej republike. S maloletým vnukom má dobrý vzťah, rešpektuje ju. V čase sociálneho šetrenia sa doma nachádzal aj maloletý A. B., ktorý pôsobil spokojne, bol čisto a vhodne k počasiu oblečený a vykazoval známky dobrej starostlivosti. Zo správania medzi starou matkou a maloletým A. bola pozorovaná silná citová väzba. Pani B. poskytla na otca tel. kontakt +XXXXXXXXXXXX a nevie uviesť jeho aktuálnu adresu. Pracovníci úradu vykonali pohovor s mal. A. v súvislosti s podaným návrhom, kedy bol maloletý primerane veku a rozumovým schopnostiam oboznámený so všetkými skutočnosťami a bol mu vysvetlený účel použitia informácii získaným rozhovorom. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods.1 zákona o rodine má maloleté dieťa právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Maloletý A. B. bez problémov a ochotne komunikoval, súhlasil s vykonaním pohovoru ako aj so zverejnením záznamu z rozhovorov pre účely súdneho pojednávania. Maloletý A. v rozhovore uviedol: ,, Chodím do školy do F.. Páči sa mi tam. Mám dobrých spolužiakov. Vo voľnom čase som rád vonku s kamarátmi, doma pozerám televízor. Starkej pomáham s nákupmi a s riadením. Starkú mám rád. S ocom som bol naposledy v lete, bol tu 5 – 6 dní a zobral ma aj do Bratislavy. Zvyknem s ním telefonovať. S mamou nie som v kontakte, nezaujíma sa o mňa. Chcel by som zostať so starkou, ale ak oco bude chcieť aby som bol u neho šiel by som, ale bolo by to pre mňa ťažké.“ Dňa 20.05.2026 bol telefonicky kolíznym opatrovníkom kontaktovaný otec, A. B., ktorý uviedol nasledovné skutočnosti. Pán B. uviedol, že t.č. nemá vlastné bývanie a býva a pracuje v Rakúsku, vo Viedni. Vykonáva búracie práce – robotník v spoločnosti ktorej názov nevie uviesť. Jeho príjem je 1 200 až 1 300,- Eur mesačne. Býva v podnájme s viacerými zamestnancami ( 4 ) a za bývanie platí 350,- € mesačne. Na Slovensko chodí približne raz za mesiac, závisí to od práce. S návrhom svojej matky na zverenie syna A. do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Uviedol, že, nemá t.č. podmienky aby sa vedel o syna postarať. Navrhuje určiť výživné v sume 150,- Eur mesačne. S maloletým synom je v tel. kontakte a v čase keď je na Slovensku ho navštívi. Pán B. uviedol, že nebude vedieť z dôvodu práce ísť na súdne pojednávanie a z tohto dôvodu mu bolo odporučené kontaktovať Okresný súd Lučenec Úrad vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že stará matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť maloletého. Pani B. maloletému vnukovi vytvára stabilné výchovné prostredie. Zverenie mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je za súčasnej situácie najvhodnejším riešením. Navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť, vie adekvátne reagovať na potreby dieťaťa a prejavuje zodpovedný postoj k povinnostiam voči maloletému. Spôsobom svojho života zaručuje, že náhradnú starostlivosť bude vykonávať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Výšku výživného ponechal úrad na úvahu súdu s prihliadnutím na oprávnené výdavky maloletého dieťaťa a reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča. 4. Dňa 20.04.2026 bolo vykonané sociálne zisťovanie v rodine matky maloletého dieťaťa pani A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, t.č. bytom C. XX. V čase šetrenia bola menovaná doma spolu s maloletým synom E. B., narodeným XX.XX.XXXX. Menovaná býva v 3 izbovom byte, kde je zariadená obývacia izba, kuchyňa, kúpeľňa a WC. Druhé dve izby spálňa a detská izba sú v rekonštrukcii. Byt je zariadený pekným účelovým nábytkom. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 300,- Eur. Kúrenie v dome je na pevné palivo. V spoločnej domácnosti býva s maloletým E. B., narodeným XX.XX.XXXX a s druhom E. B., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý je poberateľ starobného a vdovského dôchodku mesačne v sume 340,- Eur a pracuje príležitostne pri starostlivosti o zvieratá u E. G. a jeho čistý príjem je cca 300,- Eur.
Pani A. B. sa pri šetrení vyjadrila, že otec maloletého A. B. a to pán A. B., narodený XX.XX.XXXX sa na adrese trvalého pobytu C. XX dlhodobo nezdržiava už od roku 2021 kedy sa rozišli, nevie kde býva, myslí si že niekde pri matke v Mýtnej. Z programového informačného systému, programu RSD bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa pani A. B. poberá štátnu sociálnu dávku a to rodičovský príspevok mesačne v sume 364,80 Eur a prídavky na dieťa v sume 60,- Eur. Iný príjem nemá. Pani B. sa k návrhu starej matky na zverenie maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti vyjadrila, že s tým súhlasí, maloletý má dobrý vzťah k starej matke a tiež sa vyjadrila, že syn ju nenavštevuje a odmieta žiť v jej spoločnej domácnosti. Je ochotná platiť výživné na syna 70,- Eur. 5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.05.2026 za osobnej prítomnosti navrhovateľky, matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka. Otec maloletého dieťaťa sa pojednávania nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti rodičov maloletého dieťaťa podľa § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie konania, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 21.04.2026 a 26.05.2026. 7. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že aj naďalej chce maloletému A. B. poskytovať osobnú starostlivosť. Tiež uviedla, že nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by sa nemohla o maloletého starať. 8. Matka so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky (navrhovateľky) súhlasila, nakoľko rešpektuje vôľu maloletého, ktorý chce zotrvať v starostlivosti starej matky. Navrhla úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému v sume 100,-Eur mesačne 9. Kolízny opatrovník mal za to, že sú splnené podmienky pre zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, táto je v záujme maloletého dieťaťa, preto súhlasil s tým, aby maloletý A. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Rodina maloletého je sledovaná úradom od roku 2024, dňa 19.06.2024 bolo vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľky, kde bolo zistené, že maloletý žije v domácnosti starej matky s tým, že otec uviedol, že matka sa o neho nezaujíma, nadviazala partnerský vzťah s novým partnerom, ktorý nesúhlasil s tým, aby maloletý A. žil s nimi v spoločnej domácnosti. Aj v tom čase boli podmienky v domácnosti starej matky veľmi dobré a bolo aj pozorované, že medzi maloletým a starou matkou je vytvorený veľmi dobrý citový vzťah. 10. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 11. Podľa § 45 ods. 1 až 9 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. 12. Podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý A. B. žije v domácnosti navrhovateľky D. B., ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a túto starostlivosť maloletému aj naďalej chce poskytovať. Súd mal v konaní preukázané, že D. B. je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je zdravotne spôsobilá starať sa o maloleté dieťa, v starostlivosti navrhovateľky o maloleté dieťa neboli dosiaľ zistené žiadne nedostatky, maloletý A. pred pracovníkom úradu vyjadril názor, že chce v domácnosti naďalej zotrvať (viď správa č. l. 37). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka spĺňa osobnostné a morálne predpoklady pre starostlivosť o maloleté dieťa a vykonaným dokazovaním mal súd zároveň preukázané, že spôsobom svojho života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. 17. Matka vyjadrila výslovný súhlas s náhradnou osobnou starostlivosťou navrhovateľky o maloletého, potvrdila, že maloletý s ňou nechce žiť v spoločnej domácnosti, nakoľko medzi sebou nemajú vytvorené pevné citové väzby. Otec tiež vyjadril súhlas os zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zveril maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti D. B., ktorej zároveň uložil povinnosť poskytovať maloletému osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, zároveň povinnosť v bežných veciach maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok namiesto rodičov. V podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov. 19. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, matka dobrovoľne vyjadrila záujem prispievať na výživu maloletému sumu 100,-Eur mesačne, otec sumu 150,-Eur mesačne. Navrhovateľka aj kolízny opatrovník súhlasili s úpravou vyživovacej povinnosti k maloletému v rozsahu navrhnutom rodičmi. Na základe vyššie uvedeného súd upravil vyživovaciu povinnosť matky vo vzťah k maloletému A. B. v sume XXX,-XXX mesačne a vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému v sume 150,-Eur, so splatnosťou výživného výživným vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.