Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15P/50/2026 6626201468 15. 06. 2026 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2026:6626201468.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou o veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., t.č. A. X, G. a otec H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G., o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého, takto rozhodol: I. Maloletý A. B., narodený XX.XX. XXXX B., narodeného XX.XX.XXXX.
sa
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í
zveruje
do
osobnej starostlivosti otca H.
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Matka C. D. D., narodená XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B. výživným v sume 155,- Eur mesačne počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca H. B.. IV. Matka C. D. D. je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým A. B. nasledovne: - matka si prevezme maloleté dieťa od otca každý nepárny kalendárny týždeň v roku v piatok o 16:00 hodine a vráti maloletého otcovi v nedeľu toho istého týždňa o 16:00 hodine - počas vianočných sviatkov si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý nepárny kalendárny rok 25.12. o 15:00 hodine a vráti dieťa otcovi 26.12. o 16:00 hodine, každý párny kalendárny rok si matka prevezme maloleté dieťa od otca dňa 24.12. o 15:00 hodine a vráti dieťa otcovi 25.12. o 16:00 hodine - na Silvestra si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý nepárny kalendárny rok 31.12. o 17:00 hodine a vráti dieťa otcovi nasledujúci kalendárny rok 01.01. o 17:00 hodine - počas Veľkej noci si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý kalendárny rok vo Veľkonočný piatok o 8:00 hodine a vráti dieťa otcovi vo Veľkonočnú nedeľu o 18:00 hodine - počas letných prázdnin si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý kalendárny rok 01.07. o 9:00 hodine a vráti dieťa otcovi 15.07. o 9:00 hodine, následne si prevezme maloleté dieťa od otca 01.08. o 9:00 hodine a vráti dieťa otcovi 15.08. o 9:00 hodine. V. Miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa je bydlisko matky. VI. Takto upravený styk sú rodičia povinní dodržiavať a otec maloleté dieťa na styk s matkou vopred pripraviť a odovzdať matke včas. Matka sa zaväzuje, matka je povinná dieťa v určený termín od otca prevziať a vrátiť dieťa otcovi včas a v poriadku. VII. Týmto dochádza k zmene Rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn.15P/67/2024-62 zo dňa 24.06.2024 právoplatného a vykonateľného dňa 23.07.2024 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom zo dňa 27.03.2026 domáha zvýšenia výživného na maloleté dieťa (naposledy upravenej rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 24.06.2024 právoplatného a vykonateľného dňa 23.07.2024). Otec sa podaným návrhom zo dňa 01.04.2026 domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti s úpravou vyzývacej povinnosti matky vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Návrhy rodičov boli spojení na spoločné konanie. 2. Naposledy bolo vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 24.06.2024 právoplatného a vykonateľného dňa 23.07.2024, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v zmysle ktorej bol maloletý A. B. zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 180,-Eur, styk otca s maloletým nebol upravený, bol ponechaný na vzájomnej dohode rodičov. 3. Matka v podanom návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov: maloletý je školopovinný a jeho potreby sa prirodzene zvýšili, došlo k rastu životných nákladov v dôsledku inflácie, matka má nízky príjem a zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť, výživné nezodpovedá reálnym potrebám maloletého ani možnostiam otca. Matka poukázala na tú skutočnosť, že významným faktorom je aj všeobecný ekonomický vývoj. Podľa dostupných údajov sa inflácia v rokoch 2024 až 2026 pohybuje približne na úrovni 2,7 % až 4 % ročne, čo sa premieta do ďalšieho zvyšovania cien základných životných potrieb, najmä potravín, bývania a služieb. Uvedené skutočnosti majú priamy dopad na výdavky spojené so zabezpečením potrieb maloletého, pričom tieto výdavky sú v súčasnosti vyššie než v čase poslednej úpravy výživného. Maloletý je žiakom 4. ročníka základnej školy C. I. J., B. K. XXXX/X, XXX XX G. a dlhodobo dosahuje vynikajúce študijné výsledky (samé jednotky). Ide o nadané dieťa so zjavnými predpokladmi ďalšieho rozvoja. Výživné musí reflektovať nielen základné potreby, ale aj vzdelávanie, rozvoj nadania, mimoškolské aktivity, celkový osobnostný rozvoj. Maloletý má záujem rozvíjať svoje schopnosti aj prostredníctvom záujmových aktivít, avšak finančné možnosti matky to v súčasnosti neumožňujú. Medzi priemerné mesačné náklady na maloletého matka zahrnula: strava: cca 160 – 200 Eur, podiel na bývaní cca 150 Eur, ošatenie a obuv cca 50 Eur, škola a pomôcky cca 20 Eur, záujmové aktivity cca 20 – 25 Eur, zdravotné výdavky cca 30 – 40 Eur, drobné výdavky cca 10 Eur, cestovné 50 Eur. Spolu ide o sumu presahujúcu 400 Eur mesačne. Matka zdôraznila, že uvedené náklady predstavujú len základné a preukázateľné výdavky, pričom nezahŕňajú všetky výdavky spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletého, ktoré matka vynakladá v každodennom živote. Matka dokladovala svoj príjem predloženým daňovým priznaním, z ktorého vyplýva, že dosahovala len nízke príjmy evidované podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktoré podľa nej nemožno považovať za stabilný a pravidelný zdroj príjmu. Matka začala byť podnikateľsky činná na základe živnostenského oprávnenia zo dňa 1. 10. 2025. Napriek tomu, že matka vynakladá maximálne úsilie, má nízky príjem, keďže poskytované služby nepatria medzi nevyhnutné výdavky a dopyt po nich je v súčasnej ekonomickej situácii obmedzený, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, z toho dôvodu musí pracovať v obmedzenom pracovnom čase (pol dňa), aby sa mohla postarať aj o domácnosť a potreby maloletého dieťaťa, znáša rozhodujúcu časť nákladov. Otec maloletého má vyživovaciu povinnosť len voči A.. Podľa vedomostí matky pracuje ako vodič kamiónovej dopravy, matka nemá presné údaje o jeho príjme, je však dôvodné predpokladať, že jeho príjem je vyšší než deklarovaný, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka zdôraznila, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, preto žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 24. 6. 2024 sa v časti výživného mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 350 Eur mesačne, z toho vo výške 300 Eur mesačne vždy vopred do 25. dňa v mesiaci k rukám matky a sumou 50 Eur na sporiaci účet zriadený v prospech maloletého a to odo dňa doručenia návrhu na súd. Matka k návrhu na začatie konania priložila listinné dôkazy: Vysvedčenia maloletého, Živnostenský list matky, potvrdenie o výške dane pre matku, Nájomná zmluva na byt, v ktorom býva matka s maloletým dieťaťom.
4. Otec v podanom návrhu uviedol, že s matkou maloletého žil v manželskom zväzku 12 rokov, ich spolužitie bolo harmonické do narodenia maloletého dieťaťa, po pôrode sa správanie manželky zmenilo tak k manželovi ako aj k ostatným ľuďom. Rozsudkom zo dňa 24.06.2024 bolo ich manželstvo rozvedené a syn bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Úprava styku otca s maloletým nebola súdom určená. Otec ďalej poukazuje na to, že matka mu syna dávala, keď chcel. Neskôr nastal bol problém a dieťa otcovi nechcela dať, vadilo je to, že si otec po rozvode našiel novú partnerku. Matke vadilo najmä to, že syn, keď bol s otcom, trávil čas aj s jeho partnerkou. Otec žiada, aby mu bol syn zverený do osobnej starostlivosti najmä preto, že sa mu nepáči ako sa matka správa k spoločnému synovi - je strašne náladová, synovi vulgárne nenadáva, je nervózna a svoju nervozitu prenáša aj na maloletého syna. Otec ďalej uviedol, že matky synovi, po tom, čo oznámil, že chce žiť s otcom, dala facku. Uvedené mal uviesť otcovi syn. Otec má pocit, že sa syn matky bojí, zmenilo sa jeho správanie, je utiahnutý a má strach že sa mama bezdôvodne rozčúli a bude na neho kričať. Preto otec žiada podaným návrhom zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti s povinnosťou matky prispievať na výživu maloletého výživným pôvodne v sume určenej 180 Eur, neskôr suma opravená na 250 Eur mesačne. Styk s matkou nežiadal opraviť, má za to, že sa na ňom s matkou bude vedieť dohodnúť. 5. Podľa predloženej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“) zo dňa 27.05.2026 pracovníci úradu vykonali dňa 13.05.2026 sociálne šetrenie v domácnosti matky maloletého dieťaťa. Sociálnym šetrením boli zistené nasledovné skutočnosti: Matka maloletého dieťaťa, pani C. D. D. je v súčasnosti SZČO v oblasti masérskych prác s mesačným príjmom cca 700 Eur -800 Eur. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije len so svojim maloletým synom A. B.. Maloletý A. je žiakom 4. ročníka L. J. C. G.. Pani C. D. D. v čase sociálneho šetrenia uviedla, že je jej maloletý syn A. zdravý a nie je liečený v žiadnej odbornej ambulancii. Pediatrom maloletého dieťaťa je C. L. M.. Spoločne žijú v dvojizbovom byte, ktorý majú v prenájme od pána D.. V uvedenom byte majú členovia rodiny k dispozícii predizbu, kuchyňu, obývaciu izbu, spálňu, špajzu, sklad a toaletu s kúpeľňou. Predmetný byt je zariadený účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi bežnej potreby. V spálni sa nachádza manželská posteľ, šatníkové skrine, skrinky, police, 2 písacie stolíky, stolička a police na knihy. Hygiena a čistota v domácnosti bola v čase sociálneho šetrenia na požadovanej úrovni. Vykurovanie bytu je centrálne-ústredné. Výdavky v súvislosti s užívaním uvedeného bytu predstavujú sumu 300 Eur mesačne za nájomné a energie. Pani C. D. D. nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Pani C. D. D. uviedla, že od rozvodu manželstva bol otec s maloletým synom v pravidelnom kontakte, maloletý bol v domácnosti otca každý týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 18.30 hod. Matka ďalej uviedla, že cca 2 mesiace bráni maloletému v styku s otcom, z dôvodu, že otec žije s „ cigánkou“/ citát matky/ a prišiel z domácnosti otca smradľavý a spal s jej 13-ročnou dcérou na gauči. Na výživu maloletého dieťaťa prispieva otec pravidelne mesačne v súdom určenej sume 180 Eur. V súvislosti s návrhom na zmenu zverenia maloletého dieťaťa a zverenie maloletého dieťaťa a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca matka nesúhlasí z dôvodu, že má otec uvedenú priateľku. V súvislosti s návrhom na zvýšenie výživného matka maloletého dieťaťa uviedla, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Matka žiada, aby bol otec maloletého dieťaťa zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 350 Eur, z toho sumou vo výške 300 Eur k rukám matky a sumou 50 Eur na sporiaci účet zriadený v prospech maloletého odo dňa doručenia návrhu na súd. Podrobný rozpis výdavkov matka doloží súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V súlade s § 93 ods. 10 zákona č. 305/2005 Z.z. o SPODaSK a v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods.1 zákona o rodine, na základe ktorých má maloleté dieťa právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom A. B.. Maloletý súhlasil s vykonaním pohovoru a bez prítomnosti matky uviedol nasledovné skutočnosti. „ Bývam s mamou. Chodím do 4.B triedy. V škole sa mi darí dobre, mám samé jednotky. Spolužiaci sú ku mne dobrí, mám kamarátov. Nechodím na žiadne záujmové krúžky. Chcel by som chodiť na pingpong. Keď budem dospelý, tak by som chcel byť profesionálnym ping-pongistom alebo youtuberom. Cez víkendy s mamou veľmi nikde nechodíme ale pár-krát sme boli v kine. S mamou sme ešte neboli na dovolenke. Keď už boli rodičia rozvedení, tak som bol s otcom po druhom ročníku v Chorvátsku
v Meduline a po treťom ročníku sme boli taktiež v Chorvátsku v meste N. Vir. Cez víkendy s mamou oddychujeme a v nedeľu ku nej chodím do roboty a oddychujem u nej na gauči, hrám sa tam s telefónom. Mama varí dobre. Najradšej mám suši a krevety s ryžou. S otcom sa nestretávam, lebo mi mama nedovolí ísť k nemu. Nedovolí mi preto, lebo sú tam s ním 2 ženy v chatke, jedna je jeho priateľka a druhá je jej dcéra. Mama mi nedovolí ísť s ním ani do mesta. Zakazuje mi s ním aj volať, tak neviem ako sa mám s ním dohodnúť. Otec mi chýba, mali sme pekný vzťah, obidvaja sme boli takí normálni. Mama nadáva na otca aj na mňa dakedy. Hovorí mi, že som debil. Na otca nadáva veľmi špatne. Ja by som chcel bývať u otca, chcel by som mu byť zverený, lebo na mňa nenadáva, chodil so mnou na bicykle cez leto, keď bolo pekne, chodil so mnou do Piramídy a na Ľadovo na ping-pong, venuje sa mi, pomáha mi s úlohami. Mamu chcem navštevovať cez víkendy.“ Maloletý bol pokojný, primerane počasiu a veku oblečený, dobre živený, vykazoval známky dobrej starostlivosti, spontánne komunikoval s pracovníkmi úradu. Pracovníci úradu vykonali dňa 21.05.2026 sociálne šetrenie v domácnosti otca maloletého dieťaťa. Sociálnym šetrením boli zistené nasledovné skutočnosti: Otec maloletého dieťaťa, pán H. B. v súčasnosti pracuje ako vodič z povolania v spoločnosti O. H. G. s mesačným príjmom cca 1100 Eur – 1200 Eur. V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou pani P. P., narodenou XX.XX.XXXX. Pani P. P. v súčasnosti pracuje ako upratovačka v spoločnosti F. H., H. G. s mesačným príjmom cca 900 Eur. Spoločne žijú v drevodome, ktorý je v osobnom vlastníctve pána B.. Uvedený drevodom ešte nie je skolaudovaný. V uvedenom drevodome majú členovia rodiny na prízemí k dispozícii vstupnú chodbu, obývaciu izbu prepojenú s kuchyňou a kúpeľňu s toaletou s sprchovacím kútom. V podkroví sa nachádza detská izba maloletého A., spálňa a balkón. Drevovom je zariadený moderným nábytkom a vstavanými elektrospotrebičmi. V kuchyni sa nachádza kuchynský stôl, 2 stoličky, kuchynská linka, vstavané elektrospotrebiče: umývačka riadu, mikrovlnka a elektrický sporák s varnou doskou. Zariadenie obývacej časti miestnosti tvorí rozkladací gauč, konferenčný stolík a krbové kachle. Hygiena a čistota v domácnosti bola v čase sociálneho šetrenia na vysokej úrovni. Vykurovanie drevodomu je kombinované plynové aj elektrické. Výdavky v súvislosti s užívaním predmetného drevodomu predstavujú sumu 200 Eur mesačne za elektrickú energiu a vodu. Pán Hronec vlastní okrem uvedeného drevodomu aj OMV L. M., r.v. 1999, C. H., r.v 2003 a N. Q., r.v 1999. Pán Hronec uviedol, že cca 2 mesiace nie je v styku so svojim maloletým synom, z dôvodu, že mu v tom bráni matka maloletého dieťaťa, maloletému synovi kontroluje telefón, nemôžu spolu telefonovať, matka zakazuje synovi telefonovať s otcom. Ďalej uviedol, že na výživu maloletého dieťaťa prispieva matke pravidelne v súdom určenej sume 180 Eur mesačne. V súvislosti s návrhom na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, pán B. uviedol, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. O zverenie maloletého dieťaťa žiada z dôvodu, že je matka maloletého dieťaťa vulgárna, výbušná, nadáva pred maloletým synom aj maloletému synovi nadáva, kričí, maloletý syn sa jej bojí, trasie sa. Matka sa maloletému synovi nevenuje. Maloletý syn chodí po škole ku matke do roboty, kým matka neskončí masáže je s ňou v práci do večera do 20.00 hod.-21.00 hod. Jeho maloletý syn nechce žiť v domácnosti matky. Pán B. R., aby mu bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti a aby bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 250 Eur mesačne. Styk matky s maloletým dieťaťom bude prebiehať na základe dohody rodičov. Pán B. uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí. Úrad na základe uvedených skutočnosti, vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, odporučil súdu výsluch maloletého na súdnom pojednávaní dňa 15.06.2026, poukazujúc na názor maloletého dieťaťa, ktorý vo veci zverenia do osobnej starostlivosti otca počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom jednoznačne vyjadril svoj názor. Otec maloletého dieťaťa má vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Rešpektovanie názoru maloletého dieťaťa, ktoré prejavilo vôľu, že chce byť zverené do osobnej starostlivosti otca je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý už v čase rozvodu manželstva rodičov v roku 2024, prejavil vôľu, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca, avšak v uvedenom čase bol otec maloletého dieťaťa pracovne vyťažený. V prípade ak nedôjde k zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca je v záujme maloletého dieťaťa zvýšenie výživného na maloleté dieťa. 6. K návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti matka podaním zo dňa28.05.2026 uviedla, že hoci rešpektuje želanie dieťaťa, s týmto nesúhlasí. V prvom rade z dôvodu pracovnej zaťaženosti otca, ktorý pracuje ako vodič kamiónu. V zázname z prvého stretnutia rodičov zo dňa 24. 6. 2024 v konaní o rozvod manželstva sp. zn. XXX/XX/XXXX otec uvádzal, že jeho pracovná doba je od 4.00 hod. do 17.00 hod. Keďže otec v písomnom návrhu, ktorý doručil súdu, ako ani úradu vo svojej
správe zo dňa 28. 5. 2026 neuvádzajú, aký je reálny pracovný čas otca a ako by bola zabezpečená každodenná starostlivosť o maloletého, matka sa k tomu nevie vyjadriť. V správe úradu zo dňa 28. 5. 2026 sa uvádza, že šetrenie sa vykonalo na adrese pobytu otca C. oblasť. Z toho vyplýva, že ak by sa otec vzďaľoval z domácnosti v skorých ranných hodinách, maloletý 10 ročný chlapec by musel sám každý deň zabezpečiť svoju dopravu z C. do školy na B. M. G., čo je vzdialenosť 10- 15 km. Dieťa by muselo ísť zo záhradkovej osady pešo na zastávku a prepravovať sa verejnou dopravou. Matka podporuje všestranný rozvoj dieťaťa a nechce ho v tom obmedzovať, ale kladie legitímnu otázku, či je adekvátne ponechať 10 ročné dieťa, aby takto cestovalo zo školy a do školy. Dieťa by rado navštevovalo ping-pongový krúžok a v budúcnosti možno aj ďalšie krúžky. Matka poukázala na to, že z návvrhu otca ani jeho vyjadrenie pred pracovníkmi úradu nie je zrejmé, kde sa bude dieťa zdržiavať medzi vyučovaním a krúžkami, keď jeho bydlisko sa bude nachádzať mimo mesta, teda nebude môcť ísť pešo domov a naspäť na krúžky alebo iné aktivity v Lučenci. Matka má vzhľadom na pracovný režim otca a vzdialenosť jeho bydliska od školy maloletého obavu, ako bude zabezpečená každodenná osobná starostlivosť, najmä ranná príprava, doprava do školy a dohľad nad maloletým po vyučovaní. Otec, aj podľa vyjadrenia maloletého, ako aj správy úradu z 28. 5. 2026, býva v spoločnej domácnosti s pani P. P., ktorá má maloletú dcéru, o ktorej sa v správe nehovorí. Je vysoko pravdepodobné, že aj táto žije v drevenom zrubovom domčeku spoločne s matkou. Pokiaľ sa v správe úradu uvádza, že v zrubovom domčeku je prízemie, kde je priestor obývačky spojený s kuchyňou a je tam aj sprchový kút a WC a v podkroví je detská izba A., spálňa a balkón, je relevantné zodpovedať aj otázku, v ktorej miestnosti prespáva maloletá dcérka pani P. P., ak sa tam zdržiava. Maloletý vo svojom vyjadrení uviedol, že matka mu bráni v styku s otcom z toho dôvodu, že „sú s ním 2 ženy v chatke“. Matka chce súd upozorniť na to, že o tom, že v období, keď maloletý trávil čas s otcom cez víkendy v chatke, tam boli s ním aj ďalšie 2 ženy, nevedela. To znamená, že jej to maloletý nepovedal. Dozvedela sa to za veľmi neštandardných a nepríjemných okolností, keď ju na jej pracovisku navštívil manžel (alebo partner) pani P. a komunikoval s ňou nevhodným spôsobom a očividne situáciu nezvládal pokojne. Vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi týmito osobami mala matka obavu, aby sa maloletý nestal svedkom konfliktov alebo nebol do tejto situácie nepriamo vtiahnutý. Okrem toho muž pani P. deklaroval, že mieni ublížiť jej milencovi, otcovi maloletého, matka zabránením styku otca s dieťaťom u neho v C., chcela chrániť dieťa pred konfrontáciou otca s mužom pani P.. Týmto spôsobom otec emočne vtiahol matku a aj maloletého do svojho vzťahu, s čím matka nechcela mať nič spoločné a považuje to za krajne nevhodné. Otec v návrhu prezentuje matku ako rodiča, ktorý bráni výkonu jeho rodičovských práv, ale súčasne neuviedol súdu všetky fakty potrebné na posúdenie jeho schopnosti zabezpečiť každodennú starostlivosť o maloletého. Otec udržiava vzťah, ktorý matka vníma ako bezpečnostné riziko pre syna. Matka sa dozvedela, že maloletá cca 13-ročná dcéra P. P. v noci spala na rozťahovacom gauči spoločne s jej 10 ročným synom. Z toho dôvodu matka považuje za potrebné objasniť aj spôsob zabezpečenia súkromia maloletých detí, ktoré sa budú spoločne zdržiavať v domácnosti otca. Matka zdôrazňuje, že tak maloletý, ako aj otec dieťaťa, ako aj správa úradu potvrdzujú, že sa o syna stará dobre, tento má dobré výsledky v škole, chodí tam rád, má kamarátov, je uvoľnený a komunikuje v pohode. Takto by sa nesprávalo dieťa, ktoré by žilo v neustálom strachu z matky, ako situáciu opísal otec. Ďalej potvrdzujú, že maloletý pravidelne trávil víkendy u otca a k obmedzeniu styku došlo len posledné 2 mesiace. Z toho vyplýva, že matka podporovala rozvoj dobrého vzťahu medzi otcom a dieťaťom a obmedzenie prespávania bolo reakciou na konfliktnú situáciu, ktorú matka subjektívne vnímala ako bezpečnostné riziko. Pokiaľ dieťa opisuje hnevlivý postoj matky k otcovi, podľa nej to súvisí s vyššie opísanou situáciou. Matka vie, že A. a otec majú blízky vzťah a maloletý už v čase rozvodu manželstva prejavil záujem bývať s otcom, čo chápe. Ale súčasne jej ako matke záleží na tom, aby dieťa bolo v bezpečnom prostredí. Otec aj dieťa naznačujú, že matka sa dieťaťu nevenuje dostatočne, ale otec áno. Takéto konštatovanie je zjednodušené a voči matke jednoznačne nespravodlivé. Náklady na starostlivosť o maloletého prevyšujú 180 Eur, čo je výživné, ktoré platí otec na dieťa. Matka tvrdo pracuje, aby zabezpečila dostatok finančných prostriedkov, aby mohla zabezpečiť svojmu dieťaťu dobrú životnú úroveň a podporiť jeho talent, pretože je vynikajúci žiak a chcel by mať aj iné záujmy. Okrem toho matka zabezpečuje chod domácnosti a ako uvádza maloletý aj dobre varí. Je prirodzené, že rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti počas pracovných dní v týždni, má na dieťa popri bežných povinnostiach menej času, ako ten, ktorý je s ním cez víkendy. Pokiaľ bude dieťa zverené otcovi, ktorý tiež tvrdo pracuje a v práci trávi čas od skorých ranných hodín do popoludnia, ani otec nebude mať toľko času na voľnočasové aktivity s dieťaťom, ako mal cez víkendy. Okrem toho sa dieťa popoludní musí pripravovať na ďalší deň v škole a s vekom dieťaťa budú pribúdať aj školské povinnosti. Maloletý je vo veku, v ktorom prirodzene intenzívne vníma
voľnočasové aktivity, zážitky a menej formálny režim považuje za atraktívnejší, čo môže ovplyvňovať jeho aktuálne preferencie. Správa úradu zachytáva emocionálne preferencie maloletého, o ktorých sa presvedčí aj súd rozhovorom s dieťaťom. Absentujú v nej však fakty o ďalších skutočnostiach, dôležitých pre rozhodovanie súdu, ako je možnosť otca osobne sa starať o maloletého bez pomoci jeho partnerky. O spolužití otca s partnerkou a jej dcérou a životnom priestore, ktorý všetci majú a prípadne ďalšie dôležité fakty. 7. Otec vo vyjadrení zo dňa 12.06.2026 uviedol k námietkam matky, že pracovná doba mu bude opravená po dohode so zamestnávateľom a so starostlivosťou o syna mu bude pomáhať aj stará matka maloletého dieťaťa, ktorá otca v jeho snahe získať maloletého do osobnej starostlivosti podporuje. Pokiaľ ide o dopravu syna do a zo školy, táto je zabezpečená prostredníctvom autobusu MHD. Maximálna vzdialenosť, ktorú dieťa absolvuje je približne 6 kilometrov, daným autobusovým spojom sa prepravujú aj ostatné deti z obce, ktoré sú synovými kamarátmi. Otec ďalej uviedol, že dcéra pani P. súčasnosti s nimi nežije v spoločnej domácnosti, v prípade jej nasťahovania sa, bude mať samostatnú izbu. Otec ďalej poukázal na to, že matka maloletého komunikuje s bývalým manželom jeho súčasnej partnerky, nerozumie však dôvodom ich vzájomnej komunikácie. Otec nerozumie, prečo matka maloletého s uvedeným človekom komunikuje, pokiaľ je táto komunikácia obťažuje, poukázal na to, že sa mala obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Otec zároveň poukazuje na fakt že matke predovšetkým prekáža to, že jeho súčasná partnerka je Rómka, často sa negatívne vyjadruje na adresu rómske menšiny a dehonestuje ich. Otec zdôraznil, že rodinné prostredie, v ktorom žije, je absolútne vhodné na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, nesúhlasí s tvrdením, že je rizikové. Maloletý A. je šikovné múdre dieťa, otec sa mu počas voľného času plne venuje, trávia spolu čas pri športových aktivitách a príprave do školy. Matka väčšinu času je pracovne vyťažená v pracovné dni do 21. hodiny, syn musí byť zamestnaní spolu s ňou a čakať, kedy skončí. Matka nemá zabezpečenú starostlivosť o syna, dieťa s ňou musí tráviť čas v práci. Nemá rodinu, ktorá by jej pomohla pri starostlivosti o dieťa. 8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.06.2026 za osobnej účasti všetkých účastníkov konania. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu matky na zvýšenie výživného, návrhu otca na zmenu úprávy výkonu rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu, rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 24.06.2024 právoplatný a vykonateľný dňa 23.07.2024, potvrdenia o príjme otca, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 27.05.2026, vyjadrenia matky k podanému návrhu otca zo dňa 28.05.2026, vyjadrenia otca k vyjadreniu matky zo dňa 12.06.2026. Zároveň bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom A. B.. 10. Matka na pojednávaní nesúhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, mala za to, že sa dokáže o maloletého riadne postarať, vyjadrila obavu, že v domácnosti otca nebude o maloletého riadne postarane, bolo zrejmé, že maloletého syna má rada a chce, aby bolo o neho riadne postarané, nechce o syna prísť, nakoľko je jedinou blízkou osobou, ktorú na území Slovenskej republiky má. Ďalej uviedla, že dala otcovi šancu sa o maloletého postarať, bol u otca týždeň, prišiel k nej zanedbaný, ušpinený, unavený. Tiež aj na pojednávaní sa nevhodne a dehonestujúco vyjadrovala aj vo vzťahu k partnerke otca, nesúhlasila s tým, aby jej syn žil v domácnosti spolu s ňou. Pripustila úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v rozsahu víkendových pobytov v domácnosti otca každý druhý týždeň. Neskôr pripustila aj striedavú osobnú starostlivosť, nesúhlasila však s výlučnou osobnou starostlivosťou otca o maloletého. 11. Otec na pojednávaní trval na podanom návrhu, uviedol, že matka si dokáže pracovnú dobu praviť po dohode so zamestnávateľom tak, aby sa vedel plnohodnotne venovať synovi. V zmluve má uvedenú pracovnú dobu do 16-tej. V starostlivosti o maloletého mu bude pomáhať aj jeho matka, s ktorou maloletý toho času nie je v kontakte, nakoľko mu matka tento kontak zakázala. Otec tiež potvrdil, že v septembri sa do spoločnej domácnosti nasťahuje aj dcéra jeho partnerky, vylúčil však, že by zdieľala spoločnú izbu s maloletým. Maloletý má v domácnosti otca zariadenú detskú izbu, po príchode dcéry partnerky, táto dostane k dispozícii izbu toho času zariadenú ako spálňu rodičov. Otec s partnerkou budú mať zabezpečené lôžko na spanie v obývacej izbe.
Pokiaľ ide o dochádzku maloletého do a zo školy, táto bude zabezpečená autobusovým spojom MHD, zastávka autobusu je niekoľko metrov od domu, uvedeným spojom cestujú aj ostatné deti z obce, ktoré maloletý pozná. Otec tiež poukázal na to, že podaným návrhom chce vyhovieť žiadosti syna, ktorý vyjadril jednoznačne vôlu žiť s ním v spoločnej domácnosti. V súčasnosti tak koná z dôvodu, že si upravil životné podmienky, vytvoril domácnosť vyhovujúcu potrebám dieťaťa, tieto v minulosti vytvorené nemal, preto si nemohol vziať maloletého do osobnej starostlivosti. 12. Maloletý počas pohovoru jednoznačne prezentoval vôľu žiť spolu s otcom v spoločnej domácnosti. Nevyjadril žiadne obavy z matky, s matkou chce byť naďalej pravidelne v kontakte. Maloletý opísal schopnosti otca pokiaľ ide o prácu v domácnosti, z ktorého opisu je zrejmé, že otec dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého, maloletý má predstavu aj o dochádzke do školy, kde tento preferuje presun pomocou elektrickej kolobežky, ďalším spôsobom prepravy je autobusová doprava. Zastávka autobusu od domu otca podľa maloletého nie je výrazne vzdialená, je to len niečo viac ako 100m. Maloletý tiež oznámil, že má u otca zariadenú detskú izbu. Tiež uviedol, že bude s nimi bývať aj dcéra otcovej partnerky, táto dostane izbu toho času využívanú ako spálňu rodičov, je väčšia ako izba maloletého, A. to však neprekáža. Otec s partnerkou budú mať lôžko v obývacej izbe. Maloletý opakovane prezentoval túžbu žiť s otcom. 13. Kolízny opatrovník na pojednávaní vzhľadom na vyjadrenú vôľu maloletého dieťaťa, ktorý sa pri pohovore s pracovníkom Úradu práce ako aj pri pohovore so sudcom vyjadril, že chce byť zverený do starostlivosti otca, súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do starostlivosti otca, mal za to, že je to v jeho záujme maloletého dieťaťa. 14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 17. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 19. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 20. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 22. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh. 27. Súd zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. V tejto súvislosti hodno zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04). Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejavovať svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo na pravidelný, a pokiaľ možno, rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba skúmať aj z objektívneho hľadiska a je nesporné, že v takom prípade je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletého k rodičom a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný styk s oboma rodičmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 22.02.2024) 28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý A. B. žije v spoločnej domácnosti s matkou, dlhodobo však prejavuje túžbu žiť v domácnosti otca, ktorý však nemal vyhovorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. V súčasnosti si domácnosť
zariadil spôsobom, ktorý plne vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa, dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého, v neprítomnosti otca ho v tejto starostlivosti zastúpi stará matka maloletého. Z vykonaného pohovoru s maloletým je zrejmé, že maloletý a otec o presťahovaní maloletého do domácnosti otca intenzívne komunikovali, maloletý má jasnú predstavu o živote v domácnosti otca, o jeho dochádzaní do školy ako aj o trávení času s otcom. Súd pohovorom s maloletým nezistil, že by mal maloletý z matky strach, vykonaným šetrením tiež súd nezistil, že by matka maloletého a starostlivosť oňho akýmkoľvek spôsobom zanedbávala. Na pojednávaní bolo tiež zrejmé, že medzi rodičmi je prítomný rodičovský konflikt, ani jeden z rodičov sa nedokázal voči druhému správať s rešpektom, rodičia nedokážu navzájom rešpektovať svoje rodičovské práva, avšak preukázateľne obaja prechovávajú k maloletému intenzívne citové väzby. 29. Z vykonaného dokazovania preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že obaja rodičia samostatne dokážu zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, obaja majú o starostlivosť o maloletého záujem, majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie tejto starostlivosti, avšak spoločne túto starostlivosť nie sú schopní zabezpečovať z dôvodu pretrvávajúceho nevraživého až antagonického vzájomného vzťahu, ktorý im bráni dospieť k akejkoľvek dohode ohľadne starostlivosti o maloletého. Preto realizácia striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na vzájomnú nevraživosť prítomnú medzi rodičmi by bola spojená s neustálym neprimeraným zaťažením maloletého, ktorý by bol nepretržite vystavený konfliktu rodičov. Preto bolo úlohou súdu určiť rodiča, ktorý zabezpečí ďalšiu starostlivosť o maloletého, pri ktorom rozhodovaní zároveň dohliadne na zachovanie pravidelného kontaktu s druhým rodičom. Maloletý jednoznačne prejavil svoj názor ohľadne túžby žiť v spoločnej domácnosti s otcom, ako aj všetky s tým súvisiace okolnosti, ktoré s presťahovaním sa do domácnosti otca budú spojené. Vzhľadom na vek maloletého (10 rokov) a jeho rozumovú vyspelosť súd dospel k záveru, že vôli maloletého prejavenej tak pri pohovore s pracovníkmi úradu ako aj pred sudcom (a už aj v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva) je potrebné venovať náležitú pozornosť. Vzhľadom na zistený skutočný stav veci, kde obaja rodičia v rovnakej miere sú (každý samostatne) plne spôsobilí riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletého, súd s poukazom na prejavenú vôľu maloletého dospel k záveru, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nakoľko otec má s maloletým vytvorené silné citové väzby, o starostlivosť o maloletého prejavuje dlhodobo záujem, vytvoril maloletému vo svojej domácnosti podmienky plne vyhovujúce potrebám maloletého dieťaťa a maloletý s ním túži žiť v spoločnej domácnosti. 30. Preto súd na základe zistených skutočností z vykonaného sociálneho zisťovania v domácnosti rodičov a na základe vyjadrenia maloletého pred pracovníkom úradu ako aj pred konajúcim sudcom zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti otca H. B., zároveň v súlade s § 28 zákona o rodine upravil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté zastupovať a spravovať jeho majetok. 31. Pokiaľ ide o úpravu výživného k maloletému dieťaťu, súd vychádzal z mesačných výdavkov na výživu maloletého prezentovaných matkou v podanom návrhu a za dôvodne a preukázateľne vynakladané výdavky na výživu maloletého akceptoval nasledovné výdavky: strava 200 Eur, ošatenie a obuv 50 Eur, výdavky súvisiace so školskou dochádzkou a na nákup školských pomôcok 20 Eur, výdavky na zabezpečenie záujmových aktivít maloletého 20 Eur, výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a nákup liekov 30 Eur, cestovné 50 Eur, voľnočasové aktivity maloletého 10 Eur. Otec pri šetrení uviedol, že na vedenie domácnosti vynakladá sumu 200 Eur, z ktorej sumy vzhľadom na tri spolužijúce osoby (po presťahovaní sa maloletého k otcovi), súd na maloletého zarátal alikvotnú čiastku vo výške 66 Eur. Teda celkové mesačné výdavky, ktoré otec bude musieť na maloletého vynaložiť, predstavujú sumu 446 Eur. Od tejto sumy súd odčítal 60 Eur, ktoré bude otec na maloletého po jeho zverení do osobnej starostlivosti poberať v podobe prídavku na dieťa a ktoré finančné prostriedky bude musieť vynaložiť výlučne na úhradu výdavkov maloletého dieťaťa. Teda celkové mesačné výdavky otca na výživu maloletého predstavujú 386 Eur. 29. Pokiaľ ide o výdavky matky, z predloženej nájomnej zmluvy je zrejmé, že na bývanie vynakladá sumu 300,-Eur mesačne. Medzi ďalšie pravidelné výdavky matky súd zarátal (vo výške bežne vynakladaných výdavkov) na stravu 200 Eur, ošatenie a obuv 50 Eur, výdavky na zdravotnú starostlivosť a nákup liekov 20,-Eur, hygiena 30 Eur. Celkové výdavky matky teda činia 600,- Eur. Pri zisťovaní príjmu povinného rodiča vychádzal z predložených listinných dôkazov zo strany matky a ňou prezentovaného pravidelného mesačného príjmu vo výške 750 Eur netto (matka uviedla mesačný príjem v rozmedzí od 700 do 800 Eur mesačne).
Po odčítaní mesačných výdavkov matky 600 Eur z výšky jej potencionálneho mesačného príjmu 750 Eur je zrejmé, že matka disponuje voľnými finančnými prostriedkami vo výške 150,- Eur. 30. Súd pri úprave výživného vzal do úvahy aj príjem otca 1.200,-Eur, ako aj pomer príjmu obidvoch rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania, obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi dospel k záveru, že je dôvodné určenie výživného na maloletého A. B. vo výške 155,- Eur mesačne, ktorú sumu výživného súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za primeranú sumu výživného, ktorú matka dokáže zo svojho príjmu hradiť bez toho, aby bola neprimerane ohrozená jej schopnosť uhrádzať vlastné životné náklady, zároveň uvedená suma výživného dokáže pokryť životné potreby maloletého. Vzhľadom na príjem otca, ktorý je vyšší ako príjem matky, súd rozdelil úhradu potrieb maloletého medzi rodičov v pomere 3/5 (otec) k 2/5 (matka). Súhlas s uvedenou sumou výživného vyjadril otec na pojednávaní. 31. S poukazom na to, že rodičia sa ani pri prvotnej úprave starostlivosti o maloletého nedokázali dohodnúť na pravidelnom kontakte maloletého s druhým rodičom a bolo nevyhnutne potrebné zabezpečiť aj po presťahovaní sa maloletého do domácnosti otca zachovanie pravidelného kontaktu s matkou, súd v rámci úpravy starostlivosti o maloletého pristúpil aj k úprave styku matky s maloletým dieťaťom, medzi ktorými sú tiež preukázateľne zachované pozitívne citové väzby. Preto súd výrokom IV. rozsudku upravil, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým A. B. nasledovne - matka si prevezme maloleté dieťa od otca každý nepárny kalendárny týždeň v roku v piatok o 16:00 hodine a vráti maloletého otcovi v nedeľu toho istého týždňa o 16:00 hodine - počas vianočných sviatkov si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý nepárny kalendárny rok 25.12. o 15:00 hodine a vráti dieťa otcovi 26.12. o 16:00 hodine, každý párny kalendárny rok si matka prevezme maloleté dieťa od otca dňa 24.12. o 15: hodine a vráti dieťa otcovi 25.12. o 16:00 hodine - na Silvestra si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý nepárny kalendárny rok 31.12. o 17:00 hodine a vráti dieťa otcovi nasledujúci kalendárny rok 01.01. o 17:00 hodine - počas Veľkej noci si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý kalendárny rok vo Veľkonočný piatok o 8:00 hodine a vráti dieťa otcovi vo Veľkonočnú nedeľu o 18:00 hodine - počas letných prázdnin si matka prevezme maloleté dieťa od otca každý kalendárny rok 01.07. o 9:00 hodine a vráti dieťa otcovi 15.07. o 9:00 hodine, následne si prevezme maloleté dieťa od otca 01.08. o 9:00 hodine a vráti dieťa otcovi 15.08. o 9:00 hodine. Vzhľadom na to, že matka nemá auto a nedisponuje ani vodičským oprávnením, súd určil, že miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa je bydlisko matky. Otec maloletého voči miestu odovzdávania a preberania maloletého nemal námietky. 32. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn.15P/67/2024-62 zo dňa 24.06.2024 právoplatného a vykonateľného dňa 23.07.2024 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 33. Na záver súd dodáva, že ani najkvalitnejšie rozhodnutie súdu nemôže zabezpečiť, aby rodičia preferovali najlepší záujem dieťaťa pred svojimi predstavami o správnom modeli fungovania starostlivosti o neho a aby sa aj vzájomne rešpektovali. Trpezlivosť, láskavosť a ochota počúvať a vnímať potreby dieťaťa je kľúčom k nemu, ktorý nenahradí žiadne súdne rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 22.01.2026). 34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Otec a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať proti tomuto rozsudku odvolanie, nakoľko sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku práva podať odvolanie výslovne vzdali podľa § 368 CSP. Matka je oprávnená podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.