KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Lučenec17. 8. 2026plný text

Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/55/2026 z 17. 8. 2026

CitáciaRozsudok Okresného súdu Lučenec z 17. augusta 2026, sp. zn. 15P/55/2026, ECLI:SK:OSLC:2026:6626201732.6

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec 15P/55/2026 6626201732 17. 08. 2026 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2026:6626201732.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľky manželky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária M & P Dzuroška, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513 a manžela: E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G. - E., za účasti maloletých detí: H. E. B., narodený XX.XX.XXXX a I. I. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, takto rozhodol: I. Súd manželstvo manželov E. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B. C., A. C., narodenej XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 01.03.2023 v A. B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. B. vo zväzku 5, ročník 2023, na strane 187, pod poradovým číslom 2 r o z v á d z a. II. Maloleté deti H. E. B., narodený XX.XX.XXXX a I. I. B., narodená XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky A. B. C.. III. Obaja rodičia ich majetok.

sú

oprávnení a

povinní

maloleté deti zastupovať

a spravovať

IV. Otec E. B. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. E. B. výživným v sume 111,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. I. B. výživným v sume 90,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. B. C. počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V. U p r a v u j e sa styk otca E. B. s maloletými deťmi H. E. B. a I. I. B. nasledovne: - každý kalendárny týždeň v roku si otec prevezme maloleté deti v pondelok o 13:00 hod v bydlisku matky a vráti deti späť matke v ten istý deň o 16:00 hod v bydlisku matky - styk otca s maloletými deťmi bude realizovaný za osobnej prítomnosti matky VI. Rodičia sú povinní takto upravený styk dodržiavať, matka maloletých detí na styk s otcom deti vopred pripraviť a v stanovený čas ich odovzdať a otec maloletých detí v určený čas deti prevziať a vrátiť ich matke včas a v poriadku. VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:

1. Manželka v podanom návrhu žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, nakoľko ich vzájomné vzťahy sú nakoľko narušené a rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel. V podanom návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzatvorila dňa 01.03.2023 pred matričným úradom obce A. B. a je evidované v knihe manželstiev Matričného úradu obce A. B. vo zväzku 5, ročník 2023, strana 187, por. č. 2. U oboch účastníkov konania ide o manželstvo prvé. Z manželského spolužitia pochádzajú maloletý syn H. E. B. a maloletá dcéra I. I. B., obaja bytom D. XX, XXX XX D.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese F. XX, XXX XX G. – E.. Snúbenci uzatvoril manželstvo po niekoľko ročnej známosti z lásky. Postupom času však medzi manželmi nastávalo citové ochladenie, vzájomné konflikty, nezhody a neustále hádky. Tento časom postupujúci už dlhodobo nepriaznivý vzájomný vzťah ešte umocňovala manželova závislosť na omamných a psychotropných, po užití ktorých sa stal nekontrolovateľne agresívny. Za daného stavu si manželka od manžela nie raz vypočula nadávky, urážky, vyhrážky, osočovanie, ponižovanie mojej osoby pričom svedkami týchto slovných atakov boli aj ich maloleté detí. Manželovu závislosť na týchto látkach považuje manželka za nesmierne škodlivé a to hlavne pre ich deti, ktoré veľmi citlivo toto vnímajú. V tejto súvislosti preto navrhovateľka žiada súd, aby pri úprave styku otca s deťmi prihliadal najmä na jeho drogovú závislosť a zvážil, či úprava styku je za tejto situácii vhodná, prípadne tento styk obmedzil na minimum do doby, kým sa otec detí svojej závislosti na omamných a psychotropných látkach nezbaví. V súčasnej dobe manžel (otec) navštevuje deti len sporadicky a aj to s cieľom manželke pred našimi deťmi vynadať, ponížiť ju, slovne agresívne manželku i jej rodinu napádať, čo deti veľmi citlivo a intenzívne vnímajú. Takmer vždy aj počas týchto stretnutí je manžel pod vplyvom omamných a psychotropných látok a aj vďaka nim sa správa vulgárne a agresívne. Navrhovateľka chce deti pred traumatizujúcimi zážitkami vyvolanými manželom ochrániť, preto žiada o obmedzený rozsah styku a to maximálne raz mesačne. Do budúcna však nie je vôbec vylúčené, ak otec maloletých detí prehodnotí svoje správanie a zbaví sa svojej závislosti na drogách a že na styku sa rodičia budú vedieť dohodnúť aj nad rámec úpravy styku otca s deťmi súdnym rozhodnutím. Čo sa týka určenia výšky sumy výživného, navrhovateľka navrhla, aby otec maloletých detí bol zaviazaný počnúc dňom 1.1.2025 platiť výživné na maloletého syna H. E. B., narodeného XX.XX.XXXX vo výške 120,-Eur mesačne a na maloletú dcéru I. I. B., narodenú XX.XX.XXXX vo výške 80,-Eur mesačne a to vopred, vždy do 20. dňa, v tom ktorom mesiaci k rukám matky. I napriek viacerým mojim snahám o záchranu manželstva sa tieto minuli účinku, čo postupom času viedlo aj u manželky k citovému ochladeniu a k jednoznačnému rozhodnutiu tento manželský zväzok ukončiť. Navrhovateľka je presvedčená, že manželské spolužitie by už nebolo založené na vzájomnej láske a dôvere. Jednalo by sa len o antagonistický vzťah, bez snahy riešiť vzájomné konflikty a nedorozumenia pričom nechce sa už vystavovať žiadnym atakom zo strany manžela. Manželstvo je dlhodobo nefunkčné, založené na konfliktoch vyvolávaných manželom, najmä keď je pod vplyvom omamných a psychotropných látok a atakoch voči osobe manželky. Z týchto dôvodov manželka ešte pred narodením dcéry I. I. s manželom ukončila spolužitie, začiatkom decembra 2024 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti na adresu D. XX a tak definitívne deklarovala rozhodnutie tento toxický vzťah ukončiť. V súčasnej dobe je manželka na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 470,-Eur. Manžel momentálne nikde nepracuje, predtým pracoval v spoločnosti J., s. r. o. v Lučenci s čistým mesačným príjmom okolo 900,-Eur mesačne. Odvtedy sa manželka spolu s deťmi v decembri 2024 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, manžel (otec) žiadnym spôsobom neprispieva na svoje deti. Medzi výdavky na výživu maloletých detí matka zahrnula: plienky pre maloletú dcéru I. I. B. – 120,-Eur mesačne, strava 100,-Eur mesačne na obidve maloleté deti, hygiena 100,-Eur mesačne na obidve maloleté deti 2. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 08.05.2026 (ďalej len „úrad“) súd zistil, že úrad vykonal dňa 07.05.2026 neohlásené sociálne zisťovanie pomerov u matky na adrese D. XX. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, dieťaťu musí byť poskytnutá možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní. Maloleté deti neboli vypočuté, z dôvodu nízkeho veku. Matka v súčasnosti žije so svojimi maloletými deťmi na adrese D. XX od februára 2024. Matka s deťmi majú k dispozícii časť domu, ktorá pozostáva z dvoch izieb, malej kuchyne, zrekonštruovanej kúpeľne / rekonštrukcia prebehla 04/26, na náklady rodičov matky/. V obývačke sa nachádzajú 2 rozťahovacie gauče, kde jeden využívajú na spanie. Ďalej sa tam nachádza detská drevená postieľka, stôl so 4 stoličkami, minimalistická obývacia zostava, steny sú pokryté látkovými tapetami. Ďalšia izba je zariadená, tiež ako obývačka, no v nej má matka uložené oblečenie. Nachádza sa v nej malá obývačková zostava a válenda. Hygiena domácnosti bola počas sociálneho zisťovania na požadovanej úrovni.

Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s príjmom 364,80 Eur a detskými prídavkami na dve maloleté deti vo výške 120.-Eur. Výdavky na el. energiu vo výške 30.-EUr, materskú školu 60.-Eur. S ostatnými výdavkami matke pomáhajú rodičia a starí rodičia. Bez ich pomoci by danú životnú situáciu nezvládla. Matka uviedla, že od februára 2024 žije na adrese D. XX, v dome svojich starých rodičov, ktorý jej pomáhajú aj s jej rodičmi so všetkými výdavkami na maloleté deti, ako aj s rekonštrukciou bývania. Pediatričkou maloletého detí je H. K., F.. Podľa vyjadrenia matky sú maloleté deti zdravé, až na bežné ochorenia. H. E. sa narodil s jednou obličkou, no aktuálne nemá žiadne zdravotné potiaže. Maloletý navštevuje materskú školu v obci D.. Maloletá je v domácej starostlivosti matky, z dôvodu jej nízkeho veku. Sociálnym preverovaním v mieste bydliska matky bolo zistené, že na adrese pobytu D. XX žije matka s maloletými deťmi sama. Starí rodičia matky žijú na tej istej adrese no v inej časti domu. Matka vytvára vhodné a bezpečné prostredie pre zdravý vývin jej maloletých detí. Otec maloletých detí sa o svoje deti nezaujíma. I. I. videl doposiaľ len 2x. Naposledy bol v D. na narodeniny syna H. E., kde mu priniesol darček – veľké smetiarske auto, no na výchovu maloletých detí neprispieva žiadnymi financiami. Matka sa podaného návrhu pridržiava v plnom rozsahu. Úrad navrhol, aby v prípade rozvodu rodičov boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazať platením výživného podľa návrhu matku, t.j. na H. E. vo výške 120.-Eur mesačne a na I. I. vo výške 80.-Eur a to vopred vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky. Styk maloletých detí navrhujeme upraviť na stretnutia s otcom v prítomnosti matky, každú tretiu sobotu v mesiaci od 13:00 do 16:00 hod. Ku dňu vypracovania predmetnej správy úrad neeviduje žiadne podnety ani sťažnosti smerujúce voči starostlivosti matky o maloleté deti. 3. Na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti súd mal ohľadne zisťovania majetkových pomerov otca maloletých detí preukázané, že otec maloletých detí nevlastní žiadny nehnuteľný majetok (č.l. 99), nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla (č. l. 103)nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (č. l. 107)nepoberá dávky vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ( č. l. 111), nie je evidovaný od 01.02.2024 v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou, nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia (č. l. 127), nie je poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia vyplácaných Sociálnou poisťovňou (č. l. 132), v lustrácii manžela E. B., narodeného XX.XX.XXXX v Sociálnej poisťovni nie je dohľadaná žiadna predchádzajúca pracovná aktivita menovaného. 4. Navrhovateľka v rozpise príjmov a výdavkov uviedla, že jej mesačný príjem pozostáva z materského a rodičovského príspevku. Medzi mesačné výdavky na maloleté deti matka zahrnula plienky pre maloletú I. I. B. vo výške 120,-Eur mesačne, strava v sume XXX,-XXX mesačne na obidve maloleté deti, hygiena v sume 10,-Eur mesačne na obidve maloleté deti. Okrem vyššie spomenutých výdavkov, ktoré sú aj súčasťou podaného návrhu, má navrhovateľka mesačné výdavky na úhradu nákladov súvisiacich s bývaním navrhovateľky spolu s obidvoma maloletými deťmi u starého otca L. M., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. A. B., ktorému prispieva sumou 50,-Eur mesačne /predložený listinný dôkaz vo forme čestného prehlásenia starého otca navrhovateľky L. M./, na nákup oblečenia a obuvi vynaloží navrhovateľka 30,-Eur mesačne na obidve maloleté deti, za platby za školskú jedáleň na maloletého H. E. B. matka minie v priemere 55,-Eur mesačne / predložený listinný dôkaz potvrdenia o platbách školskej jedálne na mal. H. E. B., D. XX/. 5. Manželovi bol návrh na začatie konania riadne doručený, bol zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému návrhu, manžel však počas celého konania so súdom nespolupracoval, ku skutočnostiam uvádzaným navrhovateľkou v podanom návrhu sa nevyjadril. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 1708.2026 za osobnej prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu a zástupcu kolízneho opatrovníka. Manžel na pojednávaní nebol osobne prítomný, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 19.06.2026, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti manžela a otca maloletého dieťaťa v súlade s § 180 Civilného sporového priadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie konania spolu s priloženými listinnými dôkazmi, správy Úradu práce, sociálnych vecí a a rodiny Rimavská

Sobota zo dňa 08.05.2026 č.l 55, listinných dôkazov na preukázanie majetkových pomerov otca č.l. 99,103,107,111,127 a 132, listinných dôkazov predložených matkou na preukázanie majetkových pomerov č.l. 119-122. 8. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v celom rozsahu ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, s manželom nežije manželka v spoločnej domácnosti od decembra 2024, spolužitie neobnovili. 9. Súd na pojednávaní ustálil, že príjem matky pozostáva zo sumy 364,80 Eur, matka ďalej poberá na maloleté deti prídavky vo výške 60,-Eur na jedno maloleté dieťa. Ako preukázané a dôvodne vynaložené výdavky súd akceptuje u maloletého H. E. nasledovné výdavky: strava 100,- Eur, oblečenie, obuv 50,Eur, lieky 5,- Eur, hygiena 20,- Eur, poplatky materskej školy strava 24,- Eur, pomôcky v materskej škole 10,- Eur, spolu 34,- Eur, poplatok za vedenie domácnosti 16,60 Eur, spolu 225,60 Eur - 60 Eur (prídavok na dieťa), výdavky matky na výživu maloletého dieťaťa činia 166,- Eur mesačne. Pri maloletej I. I. boli akceptované nasledovné mesačné výdavky: výdavky na nákup plienok, vlhčených obrúskov a prípravkov na starostlivosť o kožu maloletej 80,- Eur, oblečenie, obuv 30,- Eur, lieky 10,- Eur, vedenie domácnosti 16,60 Eur, strava 100,- Eur (maloletá je vo veku, kedy prijíma už riadnu stravu vo forme príkrmov), spolu 236,60 Eur, po odčítaní 60 Eur, má súd za preukázané, že matka na výživu maloletej vynaloží sumu z vlastného príjmu 177,- Eur mesačne. Príjem otca bol zisťovaný ako potencionálny príjem, nakoľko bolo zistené, že otec je nezamestnaný, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávky sociálneho poistenia, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok a teda potencionálny príjem otca bol určený v sume vo výške minimálnej mzdy v čistom, čo činí 729,- Eur mesačne. Pomerom príjmov obidvoch rodičov bol určený v podiele 2:1, je dôvodné, aby otec prispel na výživu maloletých detí sumou dvoch tretín preukázaných dôvodných výdavkov na výživu maloletých detí, čo činí u maloletého H. E. 111,- Eur mesačne, u maloletej I. I. sumu 118,- Eur mesačne. Matka žiadala o úpravu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom v celkovej sume 200,- Eur s tým, že príspevok otca na výživu maloletého H. E. je dôvodný v časti 111,- Eur mesačne a na I. I. 90,- Eur mesačne. 10. Súd ďalej v rámci pojednávania poukázal na to, že otec nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenia matky o jeho závislosti na omamných a psychotropných látkach, so súdom nespolupracuje, na pojednávanie sa nedostavil, preto súd tvrdenie matky o drogovej závislosti otca maloletých detí akceptuje ako nepopreté tvrdenie, na ktoré je potrebné v záujme bezpečnosti maloletých detí a ich priaznivého fyzického a psychického vývoja prihliadnuť s náležitou starostlivosťou, nakoľko ide o deti nízkeho veku plne odkázané na starostlivosť dospelej zodpovednej osoby. Preto súd akceptoval požiadavku matky, aby bola pri realizácii styku otca s maloletými deťmi vzdy osobne prítomná. Vzhľadom na vek maloletých detí a zachovanie práva dieťaťa na pravidlený kontakt s druhým rodičom, bola navrhnutá úprava styku otca s maloletými deťmi v rozsahu každého pondelka od 13:00 hod. do 16:000 hod. Matka s uvedeným návrhom súdu vyjadrila súhlas. 11. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, súhlasil s navrhnutou výškou výživného a styku s maloletými deťmi. 12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 13. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh

jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. 15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 16. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 17. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 18. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 20. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 21. Podľa § 25 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 22. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 23. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 24. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 29. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh. 30. Manželia E. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B. C., A. C., narodená XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo dňa 01.03.2023 v A. B., zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu A. B. vo zväzku 5, ročník 2023, na strane 187, pod poradovým číslom 2. Súd mal v konaní preukázané, že manželstvo manželov už neplní svoj spoločenský účel, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2024, manželka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia z dôvodu závislosti manžela na omamných a psychotropných látkach, pod vplyvom ktorých je manžel voči manželke aj svojmu okoliu agresívny, a to nielen verbálne alebo aj fyzicky. Z dôvodu opakovaných útokov manžela pod vplyvom omamných a psychotropných látok sa spolužitie s manželom stalo pre manželku neudržateľné, preto opustila aj spolu s maloletými spoločnú domácnosť a dospela k pevnému rozhodnutiu ukončiť manželstvo, vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní žiadnu z funkcií manželstva predpokladaných zákonom o rodine, a preto manželstvo manželov rozviedol. 31. Vo vzťahu k úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, súd vychádzal z tvrdení matky o osobnej starostlivosti o maloleté deti, ako aj z informácií poskytnutých súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, v ktorej úrad potvrdil, že starostlivosť matky o maloleté deti e realizovaná v záujme maloletých detí, v tejto starostlivosti neboli istené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Preto súd vyhovel návrhu matky a na čas po rozvode zveril H. E. B. a I. I. B. do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádzaná strane druhého rodiča k obmedzeniu jeho rodičovských práv a povinností, s výnimkou sústavnej osobnej starostlivosti o maloleté deti, v ktorej časti súd však akceptoval faktický stav výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. 32. Pokiaľ ide o úpravu výživného k maloletým deťom, otec je dobrovoľne nezamestnaný, nemá žiadny príjem ani majetok, vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si neplní riadne. Preto súd pri zisťovaní majetkových pomerov otca vychádza z jeho potencionality príjmu, ktorý by výkonom práce (zamestnania) na území Slovenskej republiky mohol dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy (915,-Eur brutto za rok 2026) a dosahoval by tak mesačný príjem minimálne v sume 729,- Eur v čistom. Vzhľadom na nespoluprácu otca súd nemá vedomosť o mesačných výdavkoch otca, tieto sú preto určené tiež len ako predpokladané mesačné výdavky a pozostávajú zo stravy 200,-Eur, hygieny

15,-Eur, ošatenia a obuvi 30,-Eur, výdavkov na vedenie domácnosti 100,-Eur, zdravotnej starostlivosti a nákup liekov 5,-Eur, spolu 350,-Eur mesačne. 33. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že z preukázaného príjmu otca je síce zrejmé, že otec nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného vo výške odôvodnených potrieb maloletých detí, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že otec sa toho času nepodieľa na výchove a výžive maloletých detí a výchova detí je výlučne zabezpečovaná len zo strany matky, súd mal za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu výživného v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby maloletých detí, a to aj na úkor toho, že táto vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na úrovni maximálnych finančných možností povinného rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov otca, berúc do úvahy potencionalitu jeho príjmu, súd zistil u otca voľné mesačné finančné prostriedky v celkovej sume 379,- Eur mesačne. Súd vzal do úvahy výdavky matky na maloleté deti v sume 166,- Eur mesačne na maloletého H. E. a v sume 177,-Eur mesačne na maloletú I. I., príjem matky vo výške 364,80 Eur (rodičovský príspevok) a pomer príjmu rodičov 2(otec):1(matka). Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania, obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a listinných dôkazov zabezpečených súdom, dospel k záveru, že je dôvodné určenie výživného na maloletého E. B. v sume 111,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. I. B. v sume 90,- Eur mesačne, so splatnosťou výživného k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Matka ako aj kolízny opatrovník vyjadrili s uvedenou úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom výslovný súhlas. 34. Matka žiadala určiť výživné otca k maloletým deťom spätne ku dňu 01.01.2025, avšak v konaní o rozvod manželstva je možné upraviť pomery rodičov k maloletým deťom na čas výlučne po rozvode, preto nemohol byť akceptovaný uvedený návrh matky, a treto bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom určená počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. 35. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, vzhľadom na nepopreté tvrdenie matky o drogovej závislosti otca a s tým súvisiace agresívne prejavy správania sa otca k matke a jej okoliu, ako aj vzhľadom na vek maloletých detí (H. E. necelých 5 rokov a I. I. 1 a pol roka) a skutočnosť, že otec je v minimálnom kontakte s maloletými deťmi, súd prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti obmedzením styku otca s maloletými deťmi v tom smere, že tento bude realizovaný za stálej prítomnosti matky. Súd sa však nestotožnil s časovým obmedzením styku otca s maloletými deťmi (raz za mesiac od 13:00 hod. do 16:00 hod.), nakoľko pre maloleté deti vo veku predškolskom je nevyhnutné, aby boli v čo najčastejšom kontakte s druhým rodičom. Preto súd upravil styk otca E. B. s maloletými deťmi H. E. B. a I. I. B. tak, že bude realizovaný každý kalendárny týždeň v roku v pondelok od 13:00 hod. do 16:00 hod., s tým, že maloleté deti vyzdvihne v bydlisku matky s tým, že styk otca s maloletými deťmi bude realizovaný za osobnej prítomnosti matky. Súd zároveň uložil rodičom povinnosť takto upravený styk dodržiavať, matka deti na styk s otcom vopred pripraviť a v stanovený čas ich odovzdať a otec maloletých detí v určený čas deti prevziať a vrátiť ich matke včas a v poriadku. 36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Upozornenie: Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.