Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 5P/82/2026 6626202326 22. 05. 2026 JUDr. Lucia Šupenová ECLI:SK:OSLC:2026:6626202326.2
Uznesenie Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale a prechodne bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. C. XXXX/XX, XXX XX E., toho času bytom: F. G. H. X, XXX XX C. a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e
neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa d o č a s n e z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec C. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne n a k a ž d é d i e ť a z v l á š ť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona vždy mesačne vopred do 15. dňa, toho ktorého mesiaca na účet matky počnúc dňom doručenia tohto uznesenia. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e. Nariadené neodkladné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod č.k. 5P/82/2026. II. Súd z a m i e t a návrh matky v časti vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,-Eur mesačne a na výživu maloletého C. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200,-Eur mesačne. odôvodnenie: 1. Dňa 19.05.2026 bol Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „tunajší súd“) doručený návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Spolu s návrhom vo veci samej matka maloletého dieťaťa doručila súdu aj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci dočasného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného na maloletú A. B. vo výške 250,-Eur mesačne a na maloletého C. A. B. vo výške 200,-Eur a nežiadala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi, a to do právoplatného skončenia vo veci samej. 2. Matka maloletých detí svoj návrh vo veci samej odôvodnila tým, že na základe predložených dôkazov osvedčila potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov a to do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej.
Dôvody, pre ktoré žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie opiera nie len o skutkové tvrdenia a dôkazy, ale aj práva dieťaťa, a tzv. pozitívne záväzky štátu a štátnych orgánov ktoré majú byť pri ochrane dieťaťa aplikované. Matka maloletých detí poukázala na záujem dieťaťa, ktorý upravuje ustanovenie článku 3 ods. 1,2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa (podpísaného v New Yorku 20. novembra 1989, platného podľa oznámenia federálneho ministerstva zahraničných veci ČSFR uverejneného v zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. od 6. februára 1991). Tiež dala do pozornosti súdu aj dôvodovú k zákonu č. 175/2015 Z. z., ktorým bol do zákon o rodine vsunutý článok 5. Matka vo svojom písomnom podaní uviedla, že si uvedomuje, že v ich prípade ide o obsahovo iné skutočnosti pre pomyslenú ochranu dieťaťa (teda ochrana pred ohrozením spočívajúcim v neplnení výživného odporcu, prípadne v negatívnom výchovnom vzore ), jej cieľom bolo poukázať na povinnosť štátnych orgánov nie len prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Tiež matka poukázala na rozsudok Fiala proti Českej republike z 18. júla 2006, ods. 96, v zmysle ktorého: "Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Súd v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. (pozri napr. rozsudok Fiala proti Českej republike z 18. júla 2006, ods. 96)“. Matka v podaní uviedla, že existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov, tá spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu, by vznikol priestor pre pokračovanie v benevolentnom režim neplnenia si vyživovacej povinnosti odporcu k deťom. Rovnako má za to, že za daných okolností je potrebné deti zveriť do starostlivosti rodiča, ktorý nemá hrubé a miestami až agresívne správanie sa k druhému rodičovi a dokáže deťom zabezpečiť stabilné a bezpečné prostredie. Matka uviedla, že sa otec hrubo správa voči nej ako matke. Matka uviedla, že má za to, že došlo aj k splneniu princípu proporcionality teda, že otec, ktorému má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť resp. zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti ním nebude obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Teda otec dieťaťa bude vzhľadom na situáciu len primerane obmedzený, čím nebude ohrozené jeho rodičovské právo resp. neprimerane obmedzené. Matka má za to, že nariadením neodkladného opatrenia súdom však ostávajú otcove práva, ktoré budú zachované, dieťa bude chránené a jej bude majoritne prislúchať právo a povinnosť vykonávať starostlivosť o deti v čase, keď najviac potrebujú stabilitu, zázemie, a režim. Rovnako má za to, že momentálne nežiada upraviť styk otca s deťmi, nakoľko sa domnieva, že deti ho majú radi, no na druhej strane pevne verí, že nebude v priebehu stretnutí s deťmi produkovať na jej osobu negatíva. V prípade ak by tento stav pokračoval, bude sa domáhať vo veci samej doplnením návrhu na výchovné opatrenie, prípadne doplnením vymedzenia interval stykov s deťmi. Nakoľko budú deti zverené do jej starostlivosti má za to, že je potrebné rovnako do času rozhodnutia o merite veci upraviť aj výživné v zmysle zákona o rodine a to v rozsahu, ktorý bude aspoň čiastočne pokrývať jej základné potreby. Matka zároveň predložila aj ako dôkaz k potrebe a výške výživného súdu predložila tabuľku príjmov a výdavkov, ktoré jej žiadosť odôvodňujú. Matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 9CoP/71/2008, na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. septembra 2009 č.k. 17CoP/44/2009, na rozhodnutie Najvyšší súd 3Cdo/258/2019. Matka uviedla, že od opustenie spoločnej domácnosti v marci 2026 otec na výchovu a stravu detí riadne neprispieva. Zárobkové pomery jej ako matky neumožňujú vykryť v plnej miere všetky finančné potreby jej domácnosti a tak aj maloletých detí, ktoré sú v súčasnej dobe pri všetkej skromnosti na úrovni cca. 1600,-Eur mesačne ( príjmy: za prácu v čistom mesačne: 927,74 Eur, ročne: 10705,14 Eur, daňový bonus na deti: mesačne 200,-Eur, ročne 2200,-Eur, prídavok na deti: mesačne 120,-Eur, ročne 1440,Eur; nájomné: 650,-Eur mesačne, TV 14,-Eur mesačne, telefón 10,-Eur mesačne, internet 14,- Eur mesačne, poplatky za komunálny odpad 150,-Eur ročne, príspevky do ZRPŠ 30,-Eur mesačne, lieky 30,-Eur mesačne, vitamíny a doplnky stravy 20,-Eur mesačne, cestovanie do školy a práce 140,-Eur mesačne, strava doma 480,-Eur mesačne, strava v predškolskom zariadení 10,-Eur mesačne, hračky a iné pomôcky 25,-Eur mesačne, hygiena
120,-Eur mesačne, spolu 1603,-Eur; matka uviedla, že nájomné na spoločne deti predstavujú výšku 200,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, strava na každé dieťa zvlášť mesačne predstavuje sumu 160,Eur ). Z návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností vyplýva, že s otcom maloletých detí tvorili pár 13 rokov, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Ich spolužitie bolo už od začiatku sprevádzané menšími, či väčšími nezhodami, založenými na zlej komunikácii, ale neskôr sprevádzané aj agresívnym vystupovaním otca, pre ktoré musela dvakrát odísť zo spoločnej domácnosti a to v roku 2025 a v roku 2026. Po narodení druhého dieťaťa v roku 2018 sa stalo, že otec pred deťmi nadával a osočoval ju, že má frajera, z čoho boli deti značne vykoľajené. Po vzájomnej dohode sa nakoniec udobrili, ale len na krátky čas. Boli situácie keď z dôvodu napätia v domácnosti musela odísť s deťmi k rodine do Jesenského ku jej krstným rodičom, kde zostali niekoľko dní. Otec za ňou a deťmi chodil aj do Jesenského, kde vytváral konflikty s jej krstným otcom I. D., bytom J. XX, vyhrážal sa mu, na základe čoho museli byť na miesto privolaní príslušníci PZ a otec mu odísť za ich asistencie. Matka uviedla, že dvakrát odišla zo spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí vždy síce sľúbil, že jeho správanie sa zlepší. Agresívne a vulgárne správanie sa nemenilo, pokračoval v slovných opakovaných útokov voči nej pred deťmi. Obviňoval ju z nevery, deťom rozprával, že je ľahká žena, že má viacero partnerov a naďalej sa hanlivo o nej vyjadroval. Dňa 28.03.2026 ju otec spolu s jeho rodičmi vyhodili z bytu aj s maloletými deťmi. Neobišlo to bez asistencie, nakoľko otec bol veľmi agresívny, kričal a nadával jej do kuriev. Pritom rodina otca ju opľuvala a jeho sestra ju fyzicky napadla. Matka uviedla, že trestné oznámenie nepodávala. O uvedenom skutku je vedený úradný záznam na OO PZ Fiľakovo zo dňa 28.03.2026. Po tejto udalosti matka nemohla považovať za bezpečné a stabilné pre maloleté deti, aby žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí. Otec maloletých detí neprestal so svojim agresívnymi prejavmi ani po opustení spoločnej domácnosti a vôbec neprispieva na výživu maloletých detí. Matka maloletých detí k svojmu návrhu pripojila nasledovné listinné dôkazné prostriedky: rodné listy maloletých detí ( č.l. 6-7 spisu ), výdavky na maloleté deti ako aj svoje mesačné výdavky vo forme pokladničných bločkov ( č.l. 8-10 spisu ), bilancia výdavkov a príjmov matky ( č.l. 11 ), výplatné pásky matky: za mesiac január 2026, za mesiac február 2026, december 2025, november 2025, október 2025, júl 2025, jún 2025, máj 2025, apríl 2025, apríl 2026, august 2025, marec 2025, marec 2026 ( č.l. 12-18 spisu ). 3.Z pripojeného spisu č.k. 5P/210/2025 bolo zistené, že matka podala návrh na súd o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Konanie bolo zastavené Uznesením č.k. 5P/210/2025-75 zo dňa 19.01.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2026, nakoľko rodičia maloletých detí obnovili spolužitie a dôsledku čoho matka maloletých detí zobrala svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. 4. Z priložených mesačných a ročných výdavkov a príjmom matky maloletých detí má súd za preukázané, že matka maloletých detí má príjmy: za prácu v čistom mesačne: 927,74 Eur, ročne: 10705,14 Eur, daňový bonus na deti: mesačne 200,-Eur, ročne 2200,-Eur, prídavok na deti: mesačne 120,-Eur, ročne 1440,-Eur. Matka uhrádza nájomné v sume 650,-Eur mesačne, TV v sume 14,-Eur mesačne, telefón v sume 10,-Eur mesačne, internet v sume 14,- Eur mesačne, poplatky za komunálny odpad v sume 150,-Eur ročne, príspevky do ZRPŠ v sume 30,-Eur mesačne, lieky v sume 30,-Eur mesačne, vitamíny a doplnky stravy v sume 20,Eur mesačne, cestovanie do školy a práce v sume 140,- Eur mesačne, strava doma v sume 480,- Eur mesačne, strava v predškolskom zariadení v sume 10,-Eur mesačne, hračky a iné pomôcky v sume 25,Eur mesačne, hygiena v sume 120,-Eur mesačne, spolu vo výške 1603,-Eur. Matka uviedla, že nájomné na spoločne deti predstavujú výšku 200,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a strava na každé dieťa zvlášť mesačne predstavuje sumu 160,-Eur. ( č.l. 11 spisu ) 5.Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne matky má súd za preukázané, že matka maloletých detí je zamestnaná v Základnej škole C. F. s vyučovacím jazykom maďarským – F. C. Alapiskola, IČO:
37 828 851, so sídlom: Farská lúka 64/B, 986 01 Fiľakovo. Vymeriavací základ matky za obdobie od 5/2024 do 04/2026 sa pohyboval vo výške: 994,50 Eur – 1604,80 Eur. 6.Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne ohľadom otca maloletých detí má súd za preukázané, že otec maloletých detí nepoberá dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti. Z uvedenej lustrácie nemá súd za preukázané, kde je otec maloletých detí zamestnaný, nie je uvedený typ vzťahu jeho prvej registrácie. 7.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10.Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu strán a bez nariadeného pojednávania. 11.Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12.Podľa § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 13.Podľa § 331 ods. 1,2 CSP prvá veta, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 14.Podľa § 367 ods. 3 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 15.Podľa § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16.Podľa čl. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 17.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa
a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 18.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24.Účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď neodkladná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie existujúceho hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej ochrany. Pri nariadení samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, nad požiadavkou úplnosti skutkových zistené. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. 25.Dominantným ustanovením Dohovoru o právach dieťaťa je čl. 3, v ktorého prvom odseku sa konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi. Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí vo svojom čl. 3 totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samo je bytosťou jedinečnou, nadanou s nezrušiteľnými, neodňateľnými, nepremlčateľnými a nescudziteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo počas jej vývinu dostať toho najlepšieho, totiž toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami. (ÚS 695/2000 Ústavný súd Českej republiky). 26.V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, resp. pri rozhodovaní v týchto veciach súd vždy prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Maloleté deti sú toho času v starostlivosti matky, od marca 2026 žijú s ňou v spoločnej domácnosti a matka sa o maloleté deti stará sama. Otec maloletých detí sa finančne nepodieľa na ich potrebách. Matka maloletých detí opakovane opustila spoločnú domácnosť v dôsledku agresívneho správania otca maloletých detí. Otec maloletých detí finančne sa nepodieľa
na potrebách maloletých detí. Práva a povinností voči maloletým deťom neboli do dňa nariadeného neodkladného opatrenia upravené súdnym rozhodnutím. Matka vo svojom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak poukázala na tú skutočnosť, že otec má problémy s agresívnym správaním voči matke maloletých detí v dôsledku čoho opustila spoločnú domácnosť. Agresívne správanie sa otca maloletých detí nemá priaznivý vplyv na priaznivý psychický vývoj maloletých detí. Na základe matkou tvrdených skutočností v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že ešte pred rozhodnutím vo veci samej si záujem maloletých detí vyžaduje, aby rozhodol v zmysle § 329 ods.2 Civilného sporového poriadku a dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení výživného otcovi na maloleté deti, súd vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletých detí nepoberá dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie a teda ku dňu nariadenia neodkladného opatrenia súd nemal preukázané, kde je otec maloletých detí zamestnaný, aká je jeho výška mesačného príjmu, aké sú jeho odôvodnené mesačné výdavky. Súd pri určení nevyhnutného výživného rozhodol o povinnosti otca platiť výživné k rukám matky na každé maloleté dieťa zvlášť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine minimálne výživné aktuálne predstavuje 38,92 Eur). Súd pri rozhodovaní o výške výživného mal na zreteli záujem maloletých detí, uspokojovanie základných životných potrieb detí zo strany rodičov s poukazom na zákonné ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zároveň styk maloletých detí s otcom neupravil. Súd zamietol návrh matky v časti vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200,- Eur mesačne, nakoľko súd mal za to nariadením neodkladného opatrenia s cieľom dosiahnuť predčasné rozhodnutie vo veci samej, nie je namieste nahrádzať riadne dokazovanie v rámci ktorého by súd preskúmal majetkové pomery účastníkov ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. 27. V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd rozhodol o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, t. j. do rozhodnutia vo veci o úprav rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. 28.Nakoľko spolu s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný aj návrh vo veci samej, rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je konečným rozhodnutím a súd bude vo veci samej rozhodovať na základe riadneho dokazovania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline cestou Okresného súdu Lučenec, K. L. XX, XXX XX C., a to písomne. Toto uznesenie je vykonateľné jeho vyhotovením. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.