Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/18/2023 5623217109 08. 10. 2024 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2024:5623217109.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne : A. B., C. D., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX/XX, E. A. - F., zastúpenej JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., LL.M., advokátom, so sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej : MARA FUN, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, IČO: 44552912, zastúpenej Právnym centrom, s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO : 36698873, o zaplatenie sumy 2.848,75 eur, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou z 20. 12. 2023, doručenou na tunajší súd 21. 12. 2023 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 2.848,75 eur. Tento žalobný návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXX, obec Liptovský Mikuláš, k. ú. E. A., okres Liptovský Mikuláš - pozemky registra „C“ : parc. č. 7311/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 156 m2 a parc. č. 73118/11, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 374 m2. Žalovaná je pritom výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - poľnohospodárskych budov, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, obec Liptovský Mikuláš, k. ú. E. A., okres Liptovský Mikuláš, a to stavieb : súp. č. 3760, popis stavby : ošipáreň, postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 7311/10 a súp. č. XXXX, popis stavby : ošipáreň, postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 7311/11. Žalovaná je katastri nehnuteľností zapísaná pod pôvodným obchodným menom Tatra SPC 13, s.r.o., pričom aktuálne obchodné meno si v katastri nehnuteľností nedala vyznačiť, avšak podľa identifikačného čísla sa v súčasnosti jedná o tú istú osobu žalovanej. Žalovaná predmetné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, na ktorých stoja hospodárske budovy vo výlučnom vlastníctve žalovanej užíva bez platnej nájomnej zmluvy, teda žalovaná užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu, čím dochádza z jej strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa listom z 22. 8. 2022 vyzvala obchodnú spoločnosť KHP, s.r.o., so sídlom Demänovská 482, Liptovský Mikuláš, ktorá je jediným spoločníkom žalovanej na vysporiadanie vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Listom zo 16. 11. 2022 právny zástupca tejto obchodnej spoločnosti oznámil, že neakceptuje ponuku na kúpu pozemkov, avšak navrhol jej zaplatenie obvyklej výšky nájomného za poľnohospodársku pôdu vo výške 38,80 eur za 1 ha, čo je pre žalobkyňu neakceptovateľná suma, pretože sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, ale o pozemky zastavané hospodárskymi budovami, teda ten účel využitia pozemkov nie je na účely testovania poľnohospodárskych plodín. Navyše aj v katastri nehnuteľností sú predmetné pozemky vedené ako zastavaná plocha a nádvorie. Keďže žalovaná užíva cudziu vec vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu, žalobkyni tak patrí peňažná náhrada za takéto užívanie, a to vo výške zodpovedajúcej nájomnému, ktoré by užívateľ v danom mieste a dobe trvania
neoprávneného užívania zaplatil, ak by vec užíval na základe zmluvy (tzv. obvyklé nájomné.) Za účelom stanovenia výšky obvyklého nájomného si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok G. H. I., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, č. 101/2023 z 15. 8. 2023, ktorý určil výšku nájomného za rok 2022 v sume vo výške 2,428 eur/m2 a za rok a na rok 2023 v sume vo výške 2,947 eur/m2 za rok. Žalobkyňa sa preto voči žalovanej domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jej vlastnícky patriacich pozemkov registra „C“ parc. č. 7311/10 a parc. č. 7311/11, v k.ú. E. A. bez platnej nájomnej zmluvy, a to za obdobie kalendárneho roku 2022 (január až december 2022) vo výške 1.286,84 eur, a za obdobie kalendárneho roku 2023 (január až december 2023) vo výške 1.561,91 eur, teda spolu vo výške 2.848,75 eur. 2. Dňa 15. 3. 2024 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe (odpor žalovanej voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu č. k. : 21C/18/2023 - 51 z 13. 5. 2024), v rámci ktorého uviedla, že nerozporuje fakt, že žalobkyňa je vlastníčkou v žalobe uvedených pozemkov, a ani že žalovaná je vlastníkom stavieb na nich postavených. Jedná sa však o poľnohospodárske budovy, pričom tento druh stavby je uvedený aj na príslušnom LV č. XXXX, k.ú. E. A., a to konkrétne ako „ošipárne“. Zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou je zrejmé, že znalec pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nájmu nepoužil zákon č. 504/2003 Z.z. - o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ktorý zákon určuje postupy pri stanovovaní obvyklej výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy. Je pravda, že žalobkyni v roku 2022 bola žalovanou (v rámci mimosúdnych rokovaní) za užívanie týchto pozemkov navrhnutá suma nájomného 38,80 eur za 1 ha, čo žalobkyňa odmietla s tým, že takáto suma je pre ňu neakceptovateľná, nakoľko podľa jej názoru sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, ale o pozemky zastavané hospodárskymi budovami, a teda účel využitia pozemkov nie je na účely pestovania poľnohospodárskych plodín, a navyše tieto pozemky sú aj v katastri nehnuteľností vedené ako zastavaná plocha a nádvorie. Žalobkyňa sa však nesprávne domnieva, že sa nejedná o poľnohospodárske pozemky. Žalovaná poukázala na § 1 ods. 2 písm. b) zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého za pozemok na poľnohospodárske účely (podľa tohto zákona) sa považuje taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie a slúži na poľnohospodárske účely alebo ide o pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predmetné pozemky vo vlastníctve žalobkyne sú v zmysle zákona považované za poľnohospodársku pôdu, a teda obvyklá výška nájomného za ich užívanie sa určuje podľa § 1 ods. 3 zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy. Znalec pri určovaní výšky obvyklého nájomného, teda nepoužil správny právny predpis a dospel tak k nesprávnym záverom. Zo zverejnených údajov Okresného úradu Liptovský Mikuláš vyplýva, že je obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy za rok 2022 suma 34,98 eur za 1 ha, o čom predložila potvrdenie zo stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Znalecký posudok predložený žalobkyňou tiež vypracoval znalec, ktorý nemá oprávnenie na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu poľnohospodárskeho pozemku, pretože podľa obsahového vymedzenia znaleckých odborov a odvetví je obsahom odvetvia č. 370901 - odhad hodnoty nehnuteľností, nasledovná činnosť : stanovenie všeobecnej hodnoty u všetkých druhov stavieb, všetkých druhov pozemkov v zastavaných územiach obcí, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov mimo zastavaných území obce. Nepoľnohospodárskym alebo nelesným pozemkom mimo zastavaného územia obce sa rozumie pozemok, ktorý nie je poľnohospodárskym pozemkom, nie je lesným pozemkom alebo je stavebným pozemkom. Na to, aby znalec mohol stanovovať všeobecnú hodnotu poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce, ktorej sú aj predmetné parcely, musel by mať oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, čo však uvedený znalec, ktorý podal znalecký posudok predložený žalobkyňou nemá. Tento znalec tak nemal vôbec znalecký posudok vypracovať, mal ho odmietnuť v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. - o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla zrušiť vydaný platobný rozkaz a vyhlásiť rozsudok, kde po vykonanom dokazovaní by súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 3. Dňa 3. 5. 2024 bola na tunajší súd doručená replika z 3. 5. 2024, v ktorej žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá v tej podobe ako bola podaná, pričom nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že sa jedná o poľnohospodársky pozemok, a že pri určovaní výšky nájomného sa má vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z.z. - o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože tento zákon výslovne rieši len pozemky, ktoré sa prenajímajú a poľnohospodárske účely. Podľa žalobkyne hoci
stavby vo vlastníctve žalovanej postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sú zapísané na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. E. A., a sú tam označené ako poľnohospodárske budovy, žalovaný ich nemôže na ten účel využívať, nakoľko v predmete podnikania nemá žiadnu činnosť, ktorá by mohla byť považovaná za činnosť v poľnohospodárstve, a teda tento zákon nemožno v danom prípade aplikovať. Ďalej poukázala na to, že pri určovaní výšky nájomného za predmetné pozemky znalec vychádzal z platného územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš, kde na str. 6 jeho posudku je uvedené, že pozemok, na ktorom tieto budovy stoja patrí do zmiešaného územia s prevahou občianskej vybavenosti, pričom v zmysle územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš je pri položke - zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti uvedené na aké funkčné využitie je možno nehnuteľnosti využívať v tomto území, konkréte napr. je tam uvedené, že je neprípustné funkčné využitie, ktoré svojimi priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie (hluk, prach, exhaláty, atď.) narúša charakter prostredia a neprimerane limituje možnosti využitia priľahlých pozemkov pre lokalizáciu zariadení v občianskej vybavenosti, pričom ide najmä o zariadenia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Následne žalobkyňa poukázala na analogické použitie ustanovenia § 2 ods. 14, ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. - o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým je negatívne vymedzené, čo nie je poľnohospodársky pozemok, kde okrem iného sa uvádza, že za poľnohospodársky pozemok sa (podľa tohto zákona) nepovažuje pozemok mimo zastavaného územia obce, ak možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov alebo je jeho výmera menšia ako 2.000 m2. Pozemky vo vlastníctva žalobkyne, na ktorých sú postavené budovy vo vlastníctve žalovaného sú podľa výpisu z LV umiestnené v extraviláne, teda mimo zastavaného územia obce, pričom výmera pozemku registra „C“ parc. č. 7311/10 je 156 m2 a výmera pozemku registra „C“ parc. č. 7311/11 je 374 m2, čiže spolu výmera 530 m2, čo je menej ako 2.000 m2. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené zotrvala na podanej žalobe. 4. V duplike z 18. 7. 2024, doručenej na tunajší súd 18. 7. 2024 žalovaná uviedla, že pozemky vo vlastníctve žalobkyne sú zastavané stavbami slúžiacimi na poľnohospodársku výrobu, pričom sa na tento účel aj využívajú. Pozemky sa nachádzajú v hospodárskom dvore v areáli bývalého družstva, a stavby sa aj skutočne ako ošipárne užívajú. Predloženie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Liptovský Mikuláš č. 7/2010/VZN nemá v tomto spore žiaden význam, nakoľko stavby boli vystavané a povolené príslušným stavebným úverom pred vydaním územného plánu obce. Predložený územný plán teda nemá vplyv na posúdenie, či sa jedná o poľnohospodársky pozemok. Žalovaná uviedla, že podľa jej názoru odkaz žalobkyne na zákonm č. 140/2014 Z.z. - o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je účelový, nakoľko predmetný zákon rieši nadobúdanie vlastníctva k poľnohospodárskej pôde a naopak zákon č. 504/2003 - o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov je zákon upravujúci nájomné vzťahy v poľnohospodárskych pozemkoch. Pre účely nájmu sa teda za poľnohospodársky pozemok v zmysle § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 504/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje aj pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Z uvedeného ustanovenia zákona je zrejmé, že pozemok, na ktorom sa nachádza stavba ošipárne slúžiaca na poľnohospodárske účely sa považuje za pozemok na poľnohospodárske účely a pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodu jeho užívania bez právneho dôvodu je potrebné vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, avšak žalobkyňou podaný znalecký posudok vypracovaný znalcom G. H. I., z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, poruchy stavieb bol vypracovaný znalcom z iného odboru, a uvedený znalec bol preto povinný vypracovanie takéhoto znaleckého posudku odmietnuť, nakoľko nie je zapísaný v odbore a odvetví, v ktorom bolo potrebné vykonať znalecký úkon. Následne žalovaná navrhla, aby súd za účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie hodnoty bezdôvodného obohatenia ustanovil znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že žalovaná nemôže stavby užívať na poľnohospodárske účely, nakoľko nemá v predmete podnikania zapísanú žiadnu činnosť, ktorá by mohla byť považovaná za činnosť v poľnohospodárstve, žalovaná túto námietku odmietla ako irelevantnú, nakoľko žalovaná tieto stavby neužíva vôbec a tieto sú dané do nájmu subjektu, ktorý ich užíva na poľnohospodárske účely. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 5. Na pojednávaní 8. 10. 2024 žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá. Je nespochybniteľné, že žalovaná je vlastníkom stavieb postavených na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne, a že tak žalovaná užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu. Na tento prípad nie je možné aplikovať zákon o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Tento zákon sa totiž vzťahuje len na tie subjekty, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť. Vyplýva to napríklad z § 1, aj z § 7 uvedeného zákona, kde je výslovne uvedená požiadavka na prenajímanie pozemku na poľnohospodárske účely, resp. na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu. Keďže žalovaná nemá v predmete podnikania poľnohospodársku činnosť, nemôže sa na tento prípad aplikovať uvedený zákon. Žalovaná totiž užíva stavby postavané na pozemkoch žalobkyne na komerčné účely, prenajíma ich. Na tunajšom súde prebieha iné súdne konanie pod sp. zn. : 5C/33/2023 o vypratanie nehnuteľnosti, kde štatutárny zástupca žalovanej na pojednávaní 18. 7. 2024 uviedol, že tieto budovy prenecháva na užívanie tretiemu subjektu, ktorý však neoznačil, a kde na otázku súdu, aký má úžitok zo stavieb odpovedal, že majú to ako nájom, resp. majú mäso alebo vajcia. Na predmetných pozemkoch podľa žalobkyne ani nie je možné poľnohospodársku činnosť vykonávať, nakoľko tieto sa nachádzajú podľa predloženého znaleckého posudku v zmiešanom území, v území s prevahou občianskej vybavenosti, kde okrem iného nie je možné využívať nehnuteľnosti na zriadenie priemyselnej, či poľnohospodárskej výroby. Preto mala žalobkyňa za to, že ňou predložený znalecký posudok na určenie výšky nájomného je správny, a navrhla súdu, aby z neho vychádzal, ako aj z ďalšieho dokazovania, a tejto žalobe vyhovel. Následne žalobkyňa dodala, že k situácii, že na jej pozemkoch sú stavby žalovanej došlo tak, že kedysi tieto stavby boli súčasť roľníckeho družstva, ktoré po revolúcii v 1989 predalo tieto stavby inému subjektu. A pokiaľ ide o tie pozemky pod týmito stavbami, tak keďže pôvodne bol vlastníkom týchto pozemkov jej otec, tak družstvo nimi nemohlo prirodzene disponovať a navrátili sa do ich rodiny. Ich rodina bola majiteľom týchto pozemkov ešte aj pred rokom 1948, a aj po dobu socializmu. Tieto ošipárne boli postavené ešte pred rokom 1989, za socializmu na týchto ich pozemkoch. V konaní vedené na tunajšom súde pod sp. zn. : 5C/33/2023 vystupuje takisto ako žalobkyňa voči tejto žalovanej, pričom tam ide o vypratanie nehnuteľností, okolitých nehnuteľností k stavbám, ktoré sú predmetom tohto konania, a to od iných hnuteľných vecí, vrátane zvierat, pričom toto konanie bolo neprávoplatne skončené zamietnutím žaloby z dôvodu, že nebolo preukázané, že táto žalovaná vniesol uvedené hnuteľné veci na tieto pozemky, pričom predmetné konanie podľa jej názoru nesúvisí s týmto konaním. V predmetných stavbách ide o ošipárne, a v minulosti boli užívané na poľnohospodárske účely, kým to vlastnilo poľnohospodárske družstvo, avšak treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že v súčasnosti to už užíva žalovaná na komerčné účely, prenajíma tie stavby, čo je nesporné z tvrdenia štatutárneho zástupcu v konaní sp. zn.: 5C/33/2023. Teda využívajú sa tie stavby na komerčné účely, a nie na poľnohospodárske účely. Žalovaná pritom nechcela povedať komu tieto stavby prenajali, a to ani súdu v uvedenom konaní. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že podľa znaleckého posudku, ktorý predložila do tohto konania sa pozemky nachádzajú v zmiešanom území s prevahou občianskej vybavenosti, kde sú funkčné možnosti pozemkov na poľnohospodárske účely obmedzené. To znamená, že je, že možnosť využitia tohto pozemku na poľnohospodárske účely v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. je obmedzená podľa osobitných predpisov. Tým osobitným predpisom je všeobecné záväzné nariadenie alebo územný plán mesta Liptovský Mikuláš. Tento pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom v zmysle týchto zákonov, ale reálne v zmysle toho užívania zo strany žalovanej, aj tých predložených dokladov a citovaných zákonov. Taktiež podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia sú splnené. Ide len o určenie primeranej náhrady. Žalobkyňa nemá prístup do toho areálu, kde sa nachádzajú aj jej pozemky, vzhľadom na uzatvorenú bránu, čo je tiež predmetom iných konaní, a len z poza plotu vie posúdiť, že tie dve stavby sa využívajú takým spôsobom, že sú tam na ňom kozy, sená, kopy sena a hnojisko a podobne. 6. Na pojednávaní 8. 10. 2024 žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších písomných vyjadrení, a navrhla, aby súd žalobu zamietol. Ďalej uviedla, že na tunajšom súde medzi stranami sporu prebiehajú celkovo tri súdne konania. Prvé je konanie so sp. zn. : 5C/33/2023, čo je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti a zdržanie sa ďalších zásahov do vlastníctva. Ďalšie konanie je vedené pod sp. zn. : 10C/34/2023, čo je konanie o odstránenie neoprávnenej stavby. Tretie je toto konanie, vedené pod sp. zn. : 21C/18/2023. Žalovaná následne požiadala, aby súd, aby predmetné dva spisy sp. zn.: 5C/33/2023 a 10C/34/2023 pripojil k spisu v tejto veci. Podľa žalovanej ide o jej šikanu v týchto konaniach. Žalovaná požiadala, aby súd oslovil poľnohospodárske družstvo, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, IČO : 00195661, aby uviedlo, či v predmetnom družstve sú vedené nájomné zmluvy na tento areál, ich vlastníkov, a či žalobkyňa nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu aj s poľnohospodárskym družstvom. Následne súdu predložil dôkaz o obvyklej výške nájomného, podľa ktorého sa výška nájomného za 1 ha sa pohybuje v rokoch 2018 až 2022, za 1 ha 34,98 eur, pre katastrálne územie E. A., s príslušným číslom katastrálneho územia. Ďalej poukázala na to, že tie ošipárne sú vedené ako druh stavby 2. Boli postavené a užívali sa vždy na poľnohospodársku
činnosť. Znalecký posudok predložený žalobkyňou bol vypracovaný znalcom, ktorý nemá oprávnenie na takýto znalecký posudok, a správne bolo treba osloviť znalca z poľnohospodárstva, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Posudok, ktorý bol vypracovaný G. H. I., z odboru stavebníctvo bol teda vypracovaný znalcom, ktorý nemá oprávnenie na zabezpečenie takéhoto znaleckého posudku. Na základe vyššie uvedeného požiadal žalovaný o zamietnutie žaloby. Následne žalovaná dodala, že v predmetných stavbách ide o stavby, ktoré boli postavené určite pred rokom 1989, v rámci areálu tamojšieho družstva. Následne žalovaná vyhlásila, že netrvá na vykonaní znaleckého dokazovania z odboru poľnohospodárstvo, ktorý pôvodne navrhovala len ako na obrane proti platobnému rozkazu, a tento návrh zobrala späť. V konaní sp. zn. : 5C/33/2023 pritom žalobkyňa tvrdila, že chcú vypratať z pozemku ovce, ošípané, balíky slamy. A z obhliadky, ktorá bola v tom konaní je zrejmé, že to je používané na poľnohospodárske účely. V tomto konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani k výške nájmu, ani k spracovaniu znaleckého posudku odborným znalcom, a preto navrhla súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej trovy konania. 7. K zisteniu pre rozhodnutie tejto veci relevantného skutkového stavu súd dospel výlučne na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu, ktoré bolo možné považovať za nesporné, či už pre účinné nepopretie skutkových tvrdení protistranou podľa § 151 CSP, alebo pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP. Takéto nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojil ako zistený skutkový stav, aj bez potreby vykonania dokazovania, v súlade so zásadou hospodárnosti konania v zmysle čl. 17 Základných princípov CSP. 8. Súd mal takto za nesporné nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán sporu. 9. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku registra „C“ parc. č. 7311/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 56 m2 a pozemku registra „C“ parc. č. 7311/11, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 374 m2. Žalovaná je zase výlučnou vlastníčkou poľnohospodárskych budov (ošipární) so súp. č. 3760, ktorá sa nachádza na pozemku registra „C“ parc. č. 7311/10 a súp. č. 3761, ktorá sa nachádza na pozemku registra „C“ parc. č. 7311/11. Uvedené pozemky a stavby sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Žalovaná užíva tieto stavby na pozemkoch žalobkyne bez nejakého právneho dôvodu (titulu), a takto ich užíval aj po dobu celého roka 2022 a celého roka 2023. Žalovaná ako vlastník stavieb nemá zapísané v predmete činnosti podnikanie v oblasti poľnohospodárstva. Žalovaná tieto stavby prenajala inému subjektu ako užívateľovi, ktorý však tieto stavby užíva na poľnohospodárske účely. 10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných právnych ustanovení. 11. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 13. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. - o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov) pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. 14. Podľa § 1 ods. 3 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. - o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku) ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. 16. Podľa § 2 ods. 2 zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje a) záhrada, b) pozemok v zastavanom území obce, c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak 1. je určený na iné ako poľnohospodárske využite podľa osobitných predpisov, 2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov, 3. jeho výmera je menšia ako 2.000 m2, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok. 17. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 18. Vo všeobecnosti platí, že žaloba vlastníka pozemku o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku užívania jeho pozemku inou osobou, ktorá nie je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom daného pozemku, bez akéhokoľvek právneho dôvodu (podľa § 451 ods. 2 OZ) je prípustná, pretože aj užívanie pozemku má svoju majetkovú hodnotu. Obohatenie, ktoré spočíva v užívaní cudzieho pozemku nie je pritom možné vrátiť v naturálnej podobe, pretože spočíva len vo výkonoch, a preto (podľa § 458 ods. 1 OZ) musí byť vlastníkovi pozemku poskytnutá peňažná náhrada, a to vo výške nájomného obvykle uhrádzaného v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu na základe nájomných zmlúv (k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2008, sp. zn. : 30 Cdo 4713/2007.) Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v dôsledku užívania pozemku inou osobou tým spôsobom, že na tomto pozemku umiestni stavbu vo svojom vlastníctve je vlastník pozemku, a za pasívne vecne legitimovaného sa v takomto konaní považuje vlastník stavby. 19. V tejto veci bolo sporné, či predmetné dva pozemky vo vlastníctve žalobkyne sú poľnohospodárske pozemky alebo nie. Kým žalovaná tvrdila, že predmetné dva pozemky sú poľnohospodárskymi pozemkami, a to v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z.z. - o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pretože v týchto pozemkoch išlo o pozemky, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, a sú zastavané stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, a teda podľa žalovanej pri určovaní obvyklého nájomného (ako základu pre určenie peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia), má mať žalobkyňa nárok na peňažnú náhradu len vo výške obvyklého nájomného za užívanie poľnohospodárskych pozemkov, tak žalobkyňa zase argumentovala, že v týchto pozemkoch nejde o poľnohospodárske pozemky, pričom poukazovala na definíciu poľnohospodárskeho pozemku podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, podľa ktorej sa za poľnohospodársky pozemok (ods. 2, bodu 1. a bodu 3.) nepovažuje pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie (v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. - o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii), resp. ak je jeho výmera menšia ako 2.000 m2, s tým, že, ak by tento pozemok nebol poľnohospodárskym pozemkom, tak základom pre peňažnú náhradu (z titulu bezdôvodného obohatenia) by bolo obvyklé nájomné za užívanie obdobného nepoľnohospodárskeho pozemku na základe, ktorá výška peňažnej náhrady by potom prakticky bola vyššia ako v prípade obvyklého nájomného za poľnohospodársky pozemok. 20. Vzhľadom na to, že zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sa týka nadobúdania vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku prevodom (§ 1 zákona), pričom definícia poľnohospodárskeho pozemku v § 2 tohto zákona je výslovne platná len pre účely tohto zákona, a vzhľadom na to, že v § 1 ods. 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov sa definuje pozemok na poľnohospodárske účely (poľnohospodársky pozemok) tiež len pre potreby tohto zákona (ktorý reguluje otázky týkajúce sa nájmu poľnohospodárskych pozemkov), a peňažná náhrada z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa § 458 ods. 1 OZ je odvodzovaná od obvyklého nájomného, bolo potrebné vychádzať z definície poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o nájme poľnohospodárskeho pozemku. Túto definíciu pritom pozemky žalobkyne napĺňajú, pretože v oboch ide o pozemky, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, a sú zastavané stavbami slúžiacimi na poľnohospodárske účely. 21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná stavby ošipární nevyužíva na poľnohospodárske účely, pretože nemá v predmete podnikania poľnohospodárske činnosti, ale na komerčné účely (na účely prenajímania iným osobám), tak súd k tomu uvádza, že podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov je rozhodujúce len to, či na pozemku registrovanom v KN ako zastavaná plocha a nádvorie postavená stavba slúži na poľnohospodárske účely, teda či subjekt, ktorá predmetnú stavbu užíva, ju užíva na poľnohospodárske účely alebo nie, a pokiaľ vlastník stavby (žalovaná) tieto stavby prenajala inému subjektu na ich užívanie, je potrebné sa zaoberať tým na aké účely užíva tieto stavby tento užívateľ stavieb, teda nájomca, keďže vlastník stavieb ich vôbec neužíva. A keďže nebolo sporné (pre účinné nepopretie, resp. dokonca tu možno uvažovať aj o výslovnom zhodnom tvrdení strán), že predmetné stavby (ktoré sú aj v KN evidované ako ošipárne, teda ako stavby poľnohospodárskeho určenia) sú užívané na poľnohospodárske účely (tými osobami, ktoré ich majú v užívaní), súd tak mal túto charakteristiku definície poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov za naplnenú, a preto (v zhode so žalovanou) súd dospel k záveru, že pri určovaní výšky peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenie sa malo vychádzať z obvyklej výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods. 3 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, a že na tento odhad hodnoty pozemkov mal byť správne pribratý znalec z odboru poľnohospodárstva, odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy, a nie znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností. Takýto dôkaz (znalecký posudok znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad poľnohospodárskej pôdy, ktorý by určoval výšku obvyklého nájomného podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov) nebol v tejto veci žalobkyňou predložený a ani dodatočne navrhnutý, a keďže žalovaná na pojednávaní nakoniec zobrala späť svoj pôvodne, v duplike podaný návrh na vykonanie takéhoto znaleckého dokazovania dokazovania, súd musel dospieť k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k výške uplatneného nároku na peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia (hoci základ nároku ako taký, ako vyplýva aj z vyššie uvedeného odôvodnenia, súd akceptoval ako daný), a preto musel žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 22. Dôkazné bremeno k výške obvyklého nájmu za (k uvedeným dvom poľnohospodárskym pozemkom) obdobný pozemok v celom rozsahu zaťažovalo žalobkyňu, pretože nebolo možné mať jej skutkové tvrdenia o výške obvyklého nájomného za zhodné v žiadnej časti s tvrdením žalovanej (v ktorej by sa prekrývali), pretože zo skutkových tvrdení žalovanej nevyplynulo v tomto smere žiadne konkrétne skutkové tvrdenie, teda špecificky vo vzťahu k predmetným dvom pozemkom, o výške peňažnej náhrady za užívanie týchto pozemkov. Žalovaná totiž v rámci svojich skutkových tvrdení len vo všeobecnosti poukazovala na obvyklú výšku nájomného za poľnohospodársku pôdu nachádzajúcu sa v k.ú. E. A. (podľa spriemerovaných údajov poskytnutých na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aj to len za rok 2022), a teda tu z jej strany chýbalo konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré by sa špecificky týkalo predmetných pozemkov žalobkyne. 23. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že predmetné pozemky sa nachádzajú podľa územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš v tzv. zmiešanom území, s prevahou občianskej vybavenosti, kde v územnom pláne je tiež uvedené, na aké funkčné využitie je možné nehnuteľnosti v tomto území využívať, a kde tiež bolo uvedené, že je neprípustné využitie, ktoré svojim priestorovými a prevádzkovými nárokmi alebo vplyvmi na okolie narušá charakter prostredia a neprimerane limituje možnosti využitia priľahlých pozemkov pre lokalizáciu zariadenia občianskej vybavenosti, pri ktorom sa tiež uvádzajú príkladmo zariadenia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, tak k tomu súd uvádza, že toto účelové určenie vyplývajúce z územného plánu môže mať relevanciu z hľadiska definície poľnohospodárskeho pozemku podľa § 2 ods. 2 písm. c) bod 1. (v rámci ktorej sa tiež odkazuje na vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. - o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii), avšak (ako už súd uviedol) aplikácia tohto zákona na predmetnú vec neprichádzala do úvahy, ale na mieste bolo potrebné aplikovať zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý pri definícii poľnohospodárskeho pozemku pre svoje účely nezohľadňuje územnoplánovaciu dokumentáciu.
24. Porovnajúc žalobou uplatnený petit a výrok rozsudku, súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bola žalovaná, a preto jej súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.