Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 3T/37/2024 5624010416 01. 07. 2024 Mgr. Silvia Lesňáková ECLI:SK:OSLM:2024:5624010416.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 1. júla 2024 v Liptovskom Mikuláši, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C. D. E. F. G., nar. XX. X. XXXX v H., trvale bytom I. H., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, u z n á va
s a
z a
v i n n é h o, ž e
dňa 20. 12. 2023 v čase asi o 19.00 hod. v priestoroch rodinného domu s popisným č. XX/XX J. C. K. L. H. fyzicky napadol M. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Mesto H., tak, že po tom, ako vyprevadila na autobusovú zastávku svojich priateľov, prišiel za ňou, chytil ju za rukáv bundy a kričal, že má ísť okamžite naspäť do domu, kde po príchode do izby ju hodil na zem, vzal drevenú palicu uloženú pri piecke a opakovane ňou udieral poškodenú do hornej a zadnej časti hlavy, následne ju udrel päsťou pravej ruky do ľavého a potom do pravého oka, po čom poškodená spadla na zem, následne obžalovaný pokračoval v útoku a drevenou palicou ju niekoľkokrát udrel do oblasti pravej nohy a chrbta, pričom na poškodenú kričal, že je „kurva“, na to v útoku prestal, poškodená sa v noci zo zeme preplazila na posteľ, kde spala do nasledujúceho dňa 21. 12. 2023, kedy v presne nezistenom čase v ranných hodinách ju opäť fyzicky napadol takým spôsobom, že počas toho, ako spala, k nej pristúpil a opakovane ju udieral drevenou palicou do oblasti hlavy a po nohách, pri čom poškodenej vulgárne nadával, čím poškodenej M. N. spôsobil zranenia - tržnú ranu v čelovej oblasti vľavo, tržnú ranu v temennej oblasti vľavo, dve tržné rany v záhlavovej oblasti vpravo, mnohopočetné modriny na tvári a po celej hlave, opuch a odreniny nosa, krvnú podliatinu v krížovej oblasti vľavo, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečbu s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 24 dní, pričom uvedené konanie obžalovaného vzhľadom na jeho rozsah, intenzitu, použitú zbraň a miesta na tele, na ktoré útočil, úmyselne a bezprostredne smerovali k ťažkej ujme na zdraví v podobe poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas a poškodenia mozgu, teda dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu činu nedošlo, č í m
s p á c h al
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa
o d s u d z u j e: Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej M. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Mesto H., škodu vo výške 1.956,- Eur. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok podala dňa 27. 5. 2024 obžalobu na A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 1. 7. 2024 urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku v obžalobe, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný následne odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin kladený mu za vinu, - či sa obžalovaný priznal dobrovoľne, uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátorka a poškodená M. N. zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného A. B. o tom, že je vinný. Súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie obžalovaného podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku. Obžaloba bola na neho podaná pre skutok, ktorý súd právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a obžalovaného súd uznal vinným zo spáchania uvedeného trestného činu. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, o ochrannom opatrení a o náhrade škody. K osobe obžalovaného A. B. súd z aktuálnej lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zistil, že v období rokov 2019-2022 bol priestupkovo riešený tri krát, v dvoch prípadoch za priestupok na úseku cestnej premávky – neprihlásenie vozidla v stanovenej lehote, ktoré boli vyriešené uložením pokuty v správnom konaní vo výške 30,- Eur a za jeden priestupok proti verejnému poriadku, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur. Obžalovaný sa od 22. 12. 2023 nachádza vo výkone väzby v tejto trestnej veci, kde bol vzatý uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Tp/38/2023. Podľa hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina a skráteného výpisu klienta jeho adaptácia na podmienky výkonu väzby prebehla bezproblémovo aj vzhľadom na predchádzajúcu skúsenosť s väzenským prostredím. Vo výkone väzby sa správa v súlade s príslušnými normami, k ostatným obvineným a väzenskému personálu sa správa slušne, pokyny rešpektuje a plní bez pripomienok. Voľný čas trávi počúvaním rádia, hraním spoločenských hier, nepravidelnou účasťou na vychádzkach, návštevou ústavnej knižnice a sledovaním TV. Zúčastňuje sa
kvízov, prednášok, rôznych spoločenských aktivít organizovaných v ústave. Sociálne kontakty udržiava výhradne prostredníctvom korešpondencie. Nebol pracovne zaradený. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný má sedem záznamov za trestnú činnosť prevažne majetkového a násilného charakteru, z tohto v štyroch prípadoch bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví (opakovane), násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, zabitia. Pri prvom a šiestom zázname sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, pri odsúdeniach v poradí 3., 4. a 5. záznamu mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal, tretí záznam zrušil trest uložený pod druhým záznamom. Piaty záznam svedčí o odsúdení rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/7/2012 zo dňa 30. 1. 2012 pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8T/55/2023 zo dňa 18. 12. 2023, právoplatným dňa 10. 2. 2024, pre skutok spáchaný dňa 18. 11. 2022 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov s podmienečným podkladom na skúšobnú dobu na 3 roky. Aktuálne sa proti nemu nevedie iné trestné konanie. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného vyhodnotil povahu spáchaných trestných činov, osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy a obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom obžalovanému nie je možné priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Obžalovaný sa síce v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 15. 2. 2024 priznal a oľutoval svoje konanie, avšak pred súdom v priebehu dohodovacieho konania a hlavného pojednávania, hoci uskutočnil vyhlásenie o vine, evidentne svoj postoj prehodnotil a neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním, a to ani verbálnym, ani neverbálnym spôsobom. Vplyv na vyššieho veku na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť rovnako nebola preukázaná. S poukazom na odpis registra trestov a kriminálnu minulosť obžalovaného súd musel prihliadať aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaného možno hodnotiť ako špeciálneho recidivistu, pretože sa prioritne dopúšťa majetkovej a násilnej trestnej činnosti (trestné činy proti majetku a proti životu a zdraviu osôb). Prečítaním odpisu registra trestov a pripojených spisov, najmä z rozsudku Okresného súdu Ružomberok (t. č. Okresný súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok) sp. zn. 1T/7/2012 zo dňa 30. 1. 2012, právoplatného dňa 30. 1. 2012, mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný už bol právoplatne odsúdený pre zločin zabitia. Súd musel zohľadniť ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože u obžalovaného ide o opätovné spáchanie zločinu, v dôsledku čoho sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od štyroch rokov do desiatich rokov, v dôsledku zvýšenia dolnej hranice o jednu polovicu sa táto sadzba ustáli na výmeru sedem rokov až desať rokov. Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, dopúšťa sa trestnej činnosti najmä majetkového a násilného charakteru a je nevyhnutné na neho pôsobiť primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý je jediným prostriedkom, ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti (iný než nepodmienečný trest odňatia slobody ani neprichádzal do úvahy vzhľadom na rozpätie trestnej sadzby). Pri úvahách o výmere trestu súd prihliadal jednak na osobu obžalovaného, ktorý je recidivistom a je zrejmé, že má zásadný problém správať sa súladne s platnými právnymi normami spoločnosti. Zároveň súd na hlavnom pojednávaní u obžalovaného nevidel ani náznak ľútosti nad svojím konaním, neprejavil žiadnu sebareflexiu aj napriek tomu, že sa ku skutku priznal a učinil vyhlásenie o vine, práve naopak jeho postoj svedčí o jeho ľahostajnosti voči skutku a následkom, ktoré poškodená utrpela.
Pri úvahách o výške trestu súd zvažoval nielen závažnosť spáchanej trestnej činnosti, spôsob, akým bola táto trestná činnosť obžalovaným spáchaná, okolnosti spáchania skutku, aj spôsobený následok na zdraví poškodenej, ale aj osobu a postoj páchateľa. Obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený pre zločin proti životu a zdraviu inej osoby, taktiež sa v nie tak dávnej minulosti (18. 11. 2022) dopustil iného protiprávneho konania proti zdraviu poškodenej, pre ktorý bol len dva dni pred stíhaným skutkom vyhlásený rozsudok. Z uvedeného sa dá usudzovať, že konanie voči zdraviu poškodenej malo u obžalovaného stúpajúcu tendenciu, zo skutku vyplýva, že sa ho nedopustil jednorazovo, ale svoje konanie opakoval v priebehu dvoch dní, za účelom zosilnenia útoku na telo poškodenej, použil pevný predmet, ktorým svoj útok zintenzívnil. Na základe uvedeného má súd za to, že obžalovaný nepociťoval žiaden rešpekt voči osobe poškodenej, jej zdraviu a neprejavil ani len formálnu ľútosť nad zraneniami, ktoré jej spôsobil, či už to bolo pri poňatí úmyslu poškodenej ublížiť, v priebehu svojho konania alebo kedykoľvek v priebehu trestného stíhania. Po zohľadnení všetkých okolností spočívajúcich v okolnostiach skutku a v osobe obžalovaného, súd vyhodnotil, že trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov je trestom primeraným a spravodlivým za úmyselné konanie obžalovaného. S poukazom na spôsobený následok na zdraví poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že doposiaľ máva ako následok zranení bolesti hlavy a problémy so zrakom, považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov za adekvátny postih konania obžalovaného. Z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchateľmi takejto trestnej činnosti je dostatočne prísny a represívny, na to, aby splnil svoj účel najmä tým, že sa obžalovanému A. B. zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti mal snahu viesť riadny život, zabezpečí a zavŕši jeho nápravu, čím by mal splniť účel individuálnej prevencie. Zároveň je súd presvedčený, že takáto výmera trestu odňatia slobody bude pôsobiť odstrašujúco na prípadných ďalších páchateľov a odradí ich od podobného protiprávneho konania, čím bude naplnený aj účel generálnej prevencie trestu. Najmä je potrebné obžalovaného na dostatočne dlhú dobu izolovať od spoločnosti, pretože obžalovaný sa závažného konania voči zdraviu a životu iných osôb (v jeho prípade ide o ženy) dopustil opakovane a nie je vylúčené, že by sa ho mohol dopustiť opakovane, pretože jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti neodzrkadľuje žiadnu sebareflexiu a ľútosť. Vzhľadom na uvedené súd nezistil na strane obžalovaného ani žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu. Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol preukázateľne vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, uvedené mal súd preukázané z prečítaného odpisu registra trestov (naposledy bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 25. 3. 2017 (podľa oznámenia ÚVV a ÚVTOS Leopoldov vo veci sp. zn. 1T/7/2012, záznam č. 5 odpisu registra trestov). Ochranné opatrenie súd neukladal, keďže v zmysle záverov znaleckého posudku I. O. P., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) zo dňa 16. 3. 2024 uloženie ochranného protialkoholického liečenia akoukoľvek formou u abnormne štruktúrovanej osobnosti obžalovaného neprinesie želaný efekt. Zároveň vzhľadom na druh uloženého trestu a jeho výmeru, neprichádza do úvahy ukladanie zákazu požívania alkoholických nápojov v kombinácii s probačným dohľadom tak, ako to navrhovala znalkyňa. V súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného vznikol poškodenej nárok na náhradu škody v podobe peňažnej náhrady spočívajúcej v bolestnom za utrpené zranenia, pretože medzi konaním obžalovaného a vznikom škody na zdraví u poškodenej je preukázaná priama príčinná súvislosť. Poškodená si v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 8. 1. 2024 uplatnila škodu vo výške bolestného za zranenia, ktoré jej spôsobil obžalovaný, čo urobila riadne a včas. Na svojom nároku zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Výšku bodového ohodnotenia bolestného mal súd preukázanú z prečítaného znaleckého posudku I. D. Q., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, zo dňa 18. 3. 2024, ktorý jednotlivé utrpené zranenia poškodenej bodovo ohodnotil spolu na 75 bodov. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR k zákonu Národnej rady SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, vyhláseným v Zbierke zákonov SR bola v roku 2023 ustanovená výška náhrady za bolesť - hodnota 1 bodu v sume 26,08 eura, t. j. 75 x 26,08 eura = 1.956,- Eur. V rámci adhézneho konania, teda súd priznal poškodenej M. N. náhradu škody vo výške 1.956,- Eur, na ktorej úhradu zaviazal obžalovaného.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.