Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 8T/48/2024 5624010610 09. 09. 2024 JUDr. Miriam Penjaková ECLI:SK:OSLM:2024:5624010610.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU, v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. XX, XXX XX F., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. 9. 2024 v Ružomberku rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. XX, XXX XX F., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina, uznáva
sa za vinného, že
od presne nezisteného času, najmenej však od apríla roku 2023 do 05. 02. 2024, na adrese trvalého bydliska v obci F. G. XX, H. I. J., spôsoboval svojej manželke K. B. (§ 127 ods. 4 Trestného zákona), fyzické a psychické utrpenie najmä tým, že ju často bil, z čoho mala po tele modriny, opakovane jej v mieste bydliska búchal hlavu o stenu, v čoho dôsledku jej spôsobil početné modriny tržné rany na tvári a hlave, viackrát jej priložil nôž ku krku a vyhrážal sa jej, že ju zabije, dňa 01. 10. 2023 do nej v kuchyni rodinného domu na drese trvalého bydliska strčil v čoho dôsledku spadla na zem a vykĺbila si ľavý lakeť s obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 3-4 mesiace, v presne nezistenom čase dňa 05. 02. 2024 doposiaľ presne nezisteným spôsobom, zbil svoju manželku tak, že jej spôsobil zranenia odlomenie hrbolu ramennej kosti vpravo s vykĺbením ramennej kosti, zlomeninu vonkajšej časti kľúčnej kosti vpravo, zlomeninu nosových kostí, dve tržné rany nad pravou očnicou, pomliaždenie hlavy v nástennej oblasti vpravo veľkosti 5x5 cm, pomliaždenie s podkožnými výronmi na oboch kolenách, pomliaždenie s podkožnými výronmi v oblasti šije, pomliaždenie s podkožnými výronmi pravého prsníka, pomliaždenie s podkožnými výronmi na pravom predlaktí, pomliaždenie s podkožnými výronmi oboch kolien, pomliaždenie s podkožnými výronmi ľavého stehna, s dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6-8 týždňov, pričom v dôsledku agresívneho správania zo strany obžalovaného voči poškodenej u nej vznikla posttraumatická stresová porucha, teda blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona,
Za to sa odsudzuje podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (rokov) a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodeným: - Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436, vo výške 5.988,81 eur ako úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť - K. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, H. I. J., vo výške 9.388,80 eur ako náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. odôvodnenie: Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok, bola dňa 9. 8. 2024 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2 Pv 58/24/5505-68 zo dňa 9. 8. 2024 na obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetnej obžaloby. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd prečítal obžalovanému A. B. otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal zhodne „áno“. Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, obhajkyňa, poškodená K. B., na hlavnom pojednávaní navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný. Keďže boli splnené všetky procesné podmienky na prijatie takéhoto vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz vykonanými dôkazmi, súd prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a dokazovanie o skutku v rozsahu, v akom sa priznal k jeho spáchaniu, súd nevykonal, súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, a to so Znaleckým posudkom č. 8/2024, ako aj doplnkom k znaleckému posudku č. 8/2024 vypracovaný znalcom MUDr. Milanom Kanianskym, znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, s bodovým ohodnotením poranení, ktoré utrpela poškodená K. B. podľa Z. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie o zmene a doplnení Zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení VšZP a o zriadení rezortných, odvetvových a občianskych poisťovní v znení neskorších predpisov, pričom celková hodnota bodov za zranenia, ktoré utrpela poškodená, znalec stanovil na 360 bodov, pričom hodnota jedného bodu v danom prípade je 26,08 Eur. Ďalej sa súd oboznámil s uplatnením nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spoločnosťou Dôvera z. p., ktorá vynaložila náklady za preplatenie lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti u poškodenej K. B. v sume 5.988,81 Eur, čo vyplýva aj z priloženého výpisu náhrad vynaložených nákladov. Poškodená K. B. si uplatnila nárok na náhradu škody tak, ako to stanovil znalec v znaleckom posudku vo výške 9.388,80 Eur. Ďalej sa súd v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, a to s výpisom z ÚEP MV SR, z ktorého mal za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo riešený v r. 2019 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená sankcia pokarhanie. Z odpisu z registra trestov súd mal za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 16/2006 zo dňa 24. 3. 2006, právoplatný dňa 8. 4. 2006 pre trestný čin prevádzkovania nepoctivých hier a stávok podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.
12. 2005 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobu v trvaní 1 rok, pričom obžalovaný sa osvedčil dňa 26. 6. 2007 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Zo správy o povesti z Obce Hybe súd mal za preukázané, že pomery v rodine obžalovaného nie sú dobré, často u nich zasahovala RZP alebo polícia, poškodená chodila po dedine dobitá a obžalovaný sa na verejnosti chová slušne. Z lustrácie GP SR, ako aj z lustrácie súdov mal súd za preukázané, že iné trestné stíhania voči obžalovanému okrem trestnej veci vedenej pod sp. zn. 8T 48/2024 nie je vedené. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Žilina súd zistil, že výkon väzby u obžalovaného prebieha bezproblémovo. S právnymi normami týkajúcimi sa výkonu väzby bol oboznámený a preukázateľne poučený. Povinnosti z nich vyplývajúce si plní na požadovanej úrovni. K ostatným obvineným aj väzenskému personálu sa správa slušne, pokyny rešpektuje a plní bez pripomienok. Osobnú hygienu, ako aj čistotu na cele a v osobných veciach dodržiava. Voľný čas trávi počúvaním rádia, hraním spoločenských hier so spolubývajúcimi, nepravidelnou účasťou na vychádzkach, návštevou ústavnej knižnice a sledovaním TV. Taktiež sa zúčastňuje kultúrno-zábavných činností, prednášok, turnajov a kvízov organizovaných v ústave v rámci záujmovej činnosti. Sociálne kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. O návštevu doposiaľ neprejavil záujem. Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti obžalovaného (pravidelné vykonávanie pomocných prác v kuchyni pre obvinených a odsúdených) bol dňa 18. 07. 2024 disciplinárne odmenený formou pochvaly. Disciplinárne potrestaný nebol. Zo skráteného výpisu klienta vyplynulo, že väzba u obžalovaného začala dňa 5. 2. 2024. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného A. B. podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, a keďže jeho vyhláseniu korešpondovali aj všetky usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, okrem samotného priznania obžalovaného aj výpoveď poškodenej K. B., výpovede svedkov B. L., M. N., O. P. B., O. B., Q. L., J. L., M. L., R. S., B. J. a J. B. B., ako aj znalecké posudky, a taktiež ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní, uznal súd obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, súd konanie obžalovaného posúdil podľa § 15 písm. a) Tr. zák. ako trestný čin úmyselne spáchaný, keďže obžalovaný spôsobom uvedeným v tomto Trestnom zákone chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom, a to ochrana pred domácim násilím bez rozdielu, či ide o muža alebo ženu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že ľutuje svoje konanie, poukázal na to, že sa staral o manželku aj o jej syna, manželka mu nedala spať, celú domácnosť ťahal on, pral, varil a pracoval. Poukázal na dobré hodnotenie, ktoré má z ÚVV Žilina. Zároveň požiadal súd o zníženie trestu. Takisto obhajkyňa poukázala, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, poukázala na jeho výpoveď z prípravného konania, že s poškodenou to má mimoriadne ťažké, nakoľko poškodená pila nonstop, domov chodila „pošťatá, posratá“, staral sa o ňu, umýval ju, umýval po nej zvratky, staral sa o celú domácnosť, varil, zabezpečoval všetky potreby pre chod domácnosti, robil nákupy, staral sa o jej syna, pracoval na tri smeny. Poškodená ho nenechala vyspať, budila ho, lebo potrebovala cigarety ako aj peniaze na alkohol. Veľakrát mu vzala z peňaženky peniaze a išla si kúpiť alkohol. Obžalovaný neospravedlňuje svoje správanie k poškodenej, avšak týmto chcel poukázať aj na to, aby súd pri ukladaní trestu prihliadol na okolnosti, ako došlo k spáchaniu skutku, a že použitie trestnej sadzby, ktorá je uvedená v Trestnom zákone, je podľa názoru obhajkyne, ako aj obžalovaného, neprimerane prísne. Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, a že sa priznal k spáchaniu trestného činu, a trestný čin úprimne oľutoval v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Základná trestná sadzba pri zločine týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. je v rozpätí 7 až 15 rokov. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Štruktúra § 39 Tr. zák. je vymedzená rámcovou úpravou inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, ktorého aplikáciu zákonodarca podmieňuje neúmernou prísnosťou trestu ukladaného páchateľovi, ako aj nadbytočnosťou takéhoto trestu pre konkrétneho páchateľa v súvislosti s jeho účelom a výchovným poslaním. Okolnosťami prípadu sú všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Taktiež je potrebné prihliadať aj pomery páchateľa. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa hodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Zákonodarca prostredníctvom odseku 5 ustanovuje limitu, v zmysle ktorej možno v prípade vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a pri trestných činoch uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd ako mimoriadne okolnosti hodnotil, že obžalovaný sa staral o celú domácnosť, zabezpečoval živobytie pre poškodenú a jej syna, chodil do práce na 3 smeny, zamestnávateľ ho hodnotil kladne. U poškodenej K. B. súd zistil z listinných dôkazov, že je závislá od alkoholu, ide o niekoľkoročné užívanie alkoholu, ktoré prešlo do chronického alkoholizmu so zmenami osobnosti. Obžalovaný sa o poškodenú staral nielen finančne, ale robil nákupy, pral, varil, zabezpečoval všetko pre chod domácnosti, čo vyplynulo aj z výpovede svedka R. S.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd tieto hodnotil ako mimoriadne skutkové okolnosti a prihliadol na ne pri ukladaní trestu aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., kedy pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súd znížil trest od 1/3 pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v rozmedzí 5 rokov až 15 rokov. Súd obžalovanému ukladal trest na takto dolnej zníženej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. Zároveň súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko mal súd za preukázané, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Súd o nároku poškodených rozhodol tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným, a to spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436, vo výške 5.988,81 eur ako úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej K. B., pričom uvedenú výšku úhrady mal preukázanú z listinných dôkazov, označených ako náhrady vynaložených nákladov (viď č. l. 127-131). Takisto súd priznal aj poškodenej K. B. náhradu škody vo výške 9.388,80 eur ako náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, uvedená náhrada je preukázaná Znaleckým posudkom č. 8/2024 ako aj doplnku k Znaleckému posudku, z ktorého mal súd za preukázané, že konaním obžalovaného jej boli spôsobené zranenia, ktoré sú bližšie popísané v predmetnom znaleckom posudku a jeho doplnku znalcom boli aj bodovo ohodnotené na celkom 360 bodov. Hodnota jedného bodu je 28,60 eur, čo spolu predstavuje sumu 9.388,80 Eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený, je zákonný, spravodlivý, rešpektujúci základné zásady ukladania sankcií.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) - Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.