Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 12C/15/2024 5624200913 30. 10. 2024 JUDr. Renáta Krajčiová ECLI:SK:OSLM:2024:5624200913.2
Uznesenie -2Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast. JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom, AK K. E. F. X, XXX XX G., 48411884, proti žalovaným: 1.) H. A., nar. 29. 09. 1966, bytom I. XXXX/XX, J. I., 2.) E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, J. I., obaja zast. JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, AK Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37577433, o vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, takto rozhodol: -2I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd stranám náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: -31. Vo vyššie uvedenej právnej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 2. 2024 domáhala zaplatenia sumy 98.000,- eur oproti povinnosti žalobkyne vrátiť žalovaným konkrétne označené nehnuteľnosti. K podanej žalobe sa vyjadrili žalovaní 1.) a 2.) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ktorí uviedli, že na základe výzvy K. B. (bývalého manžela žalobkyne) vrátili mu uvedenú sumu, a to v dňoch 25. 6. 2024 v časti 20.000,- eur, dňa 23. 7. 2024 v časti 18.000,- eur a dňa 16. 8. 2024 v časti 60.000,- eur. 2. Podaním doručeným súdu dňa 24. 10. 2024 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu zobrala podanú žalobu späť v celom rozsahu, keď poukázala, že zo strany žalovaných došlo po podaní žaloby k plneniu celej žalovanej sumy, ako aj pre to, že medzi žalobkyňou a žalovanými došlo dňa 23.10.2024 k uzavretiu dohody o urovnaní, ktorá tvorila prílohu späťvzatia žaloby. Vo vzťahu k náhrade trov konania poukázala, že súd by mal priznať nárok na náhradu trov žalobkyni, alternatívne by nemal priznať nárok na náhradu žiadnej zo sporových strán. Uviedla, že žaloba bola podaná v danom čase dôvodne, pretože žalovaní svoj dlh (bezdôvodné obohatenie) nezaplatili ani takmer po dvoch rokoch od odstúpenia od kúpnej zmluvy a žalovaní tak zavinili začatie sporu. Poukázala, že nemohla ďalej čakať, pretože by sa vystavovala prípadnému riziku premlčania nárokov. Poukázala, že dlh zanikol až po podaní žaloby solidárnemu spoluveriteľovi, teda tak, ako keby plnili žalovaní žalobkyni. Nie je preto rozhodujúce, že plnenie dostal druhý veriteľ. Okrem toho žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že aj druhý veriteľ požiadal o plnenie, pričom vychádzajúc z predložených dôkazov zo strany žalovaných o plnenie požiadal až po podaní žaloby. Uviedla, že k uvedeným výzvam došlo účelovo a na rýchlo po oznámení o podaní žaloby spoluveriteľovi, aby sa žalobkyňa nedostala k žiadnym financiám a aby dodatočne spôsobili nedôvodnosť žaloby. Má za to, že v čase podania bola žaloba podaná dôvodne a dôvod žaloby
odpadol až dodatočne z dôvodu konania druhého veriteľa. Vzhľadom na uvedené zastavenie konania zavinili žalovaní, preto žiadala, aby im súd uložil povinnosť nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100%. Alternatívne žalobkyňa navrhla, aby súd v dôsledku uzavretia dohody o urovnaní zo dňa 23. 10. 2024 nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom Dohody o urovnaní bolo okrem iného potvrdenie, že žalovaní vrátili žalobkyni žalované plnenie. V zmysle Čl. III bod 5 dohody sa strany dohodli na nasledovnom: "Strany dohody zhodne potvrdzujú, že uzavretím tejto dohody sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli odstúpením účastníkov dohody H. A. a E. A. od uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá je uvedená v čl. II ods. 2 tejto dohody, ak ďalej v tejto dohode nie je uvedené inak. Strany dohody sa súčasne zaväzujú, že v budúcnosti si žiadny z jej účastníkov nebude proti ktorémukoľvek z ostatných jej účastníkov uplatňovať žiadne z toho vyplývajúce nároky." Strany sporu sa teda dohodli, že všetky nároky, ktoré vznikli odstúpením žalovaných od uzavretej kúpnej zmluvy sú medzi nimi vysporiadané a ani v budúcnosti si žiadny z jej účastníkov nebude proti ktorémukoľvek z ostatných jej účastníkov uplatňovať žiadne z toho vyplývajúce nároky, teda ani trovy konania, ktoré tvoria príslušenstvo urovnanej pohľadávky. 3. Podľa § 144 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 4. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobkyňa zobrala podanú žalobu v celom rozsahu späť, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil, pričom súhlas žalovanej strany so späťvzatím žaloby nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie a z osobitného predpisu nevyplýval žiadny spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, pre ktorý by bol súhlas žalovanej strany potrebný. Z tohto dôvodu súd stanovisko žalovanej strany k späťvzatiu žaloby nezisťoval. 5. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal. V tomto prípade žalobkyňa zobrala podanú žalobu späť, pričom žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko zo strany žalovaných došlo po podaní žaloby k úhrade žalovanej sumy, resp. alternatívne žiadala rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania neprizná s poukazom na uzatvorenú dohodu o urovnaní. Súd poukazuje, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 98.000,- eur, ktorá suma predstavovala časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti, uhradenej zo strany žalobkyne a jej bývalého manžela žalovaným. Celková kúpna cena vo výške 108.000,- eur nebola zo strany žalobkyne a jej bývalého manžela uhradená, preto žalovaní od kúpnej zmluvy odstúpili. Z obsahu
spisu, osobitne z vyjadrenia žalovaných mal súd preukázané, že suma 98.000,- eur bola zo strany žalovaných uhradená bývalému manželovi žalobkyne, na jeho výzvu zo dňa 11. 3. 2024 a to v dňoch 25. 6. 2024 v časti 20.000,- eur, dňa 23. 7. 2024 v časti 18.000,- eur a dňa 16. 8. 2024 v časti 60.000,eur, teda k úhrade došlo po podaní žaloby, avšak podľa názoru súdu nie v dôsledku jej podania, nakoľko žaloba bola doručená žalovanej 2.) dňa 10. 10. 2024 a žalovanému 1.) dňa 23.10.2024 (fikcia doručenia). Súd mal ďalej preukázané, že na tunajšom súde je vedené konanie sp. zn. 5C/16/2024, kde sa žalobkyňa domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 100.975,28 eur titulom zhodnotenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Oba spory boli vyvolané z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných v dôsledku nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny zo strany žalobkyne a jej bývalého manžela. Podľa čl. III. bod 5 dohody o urovnaní strany zhodne potvrdili, že uzatvorením tejto dohody sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli odstúpením žalovaných od kúpnej zmluvy. Ďalej sa uvedené strany zaviazali, že si žiadny z jej účastníkov nebude proti ktorémukoľvek z ostatných účastníkov uplatňovať žiadne z toho vyplývajúce nároky. Súd má za to, že uvedené možno aplikovať aj na trovy konania, ktoré v predmetnom spore stranám sporu vznikli, preto súd uzatvorenie dohody o urovnaní považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý stranám náhradu trov konania nepriznal. 7. Podľa § 14 ods. 4 Z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 8. O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 14 ods. 4 Z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Poučenie: -2Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.