Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 20P/100/2024 5624202998 23. 08. 2024 JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková ECLI:SK:OSLM:2024:5624202998.4
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš 031 80, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. F. G., právne zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Troščákom, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, IČO: 50 003 500 a otca: C. C. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/X, I. J., okres H., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a, takto rozhodol: Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ podal na súd prvej inštancie dňa 25.07.2024 návrh na zníženie výživného k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zníženia výživného rovnako ako vo veci samej vo výške 250,- eur mesačne na maloletú A., vo výške 200,- eur na maloletého C. a vo výške 150,- eur na maloletého C.. Návrh vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia majú totožný obsah. Navrhovateľ návrhy odôvodnil tým, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2023, sp. zn. 27P/167/2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.03.2024, sp. zn. 23CoP/3/2024, ktorými bolo rozhodované o rozvode manželstva rodičov a úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Maloleté deti boli uvedenými rozsudkami na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť bežné výživné na maloletú A. vo výške 500,- eur mesačne, na maloletého C. vo výške 400,- eur a na maloletého C. vo výške 300,- eur mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške po 100,- eur na každé maloleté dieťa na osobitné bankovú účty maloletých detí. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Navrhovateľ (otec) uviedol, že súdy pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti v otázke výšky ustálenia jeho pravidelného mesačného príjmu postupovali podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine ako aj z tvrdení protistrany o tom, že je samostatne zárobkovo činnou osobou a pôsobí ako advokát. Vzhľadom na skutočnosť, že oba rozsudky v predchádzajúcom súdnom konaní ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, obsahuje celý rad pochybení v rámci procesu dokazovania, ako aj pri vyhodnocovaní skutkového stavu veci, navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 12.06.2024 na Ústavný súd Slovenskej republiky a budú predmetom prieskumu ústavného súdu. Navrhovateľ uviedol, že na jeho strane došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá má zásadný vplyv na jeho pravidelné mesačné príjmy a spôsobuje objektívnu nemožnosť plniť vyživovaciu povinnosť na jeho maloleté deti v súdom ustanovenej výške. Navrhovateľ uviedol, že od 01.01.2024 má ako advokát prerušený výkon advokácie a v súčasnosti je zamestnaný ako riaditeľ v spoločnosti B. A. s.r.o., so sídlom H. XXX, IČO: 52 037 215, kde jeho pravidelný mesačný prijem predstavuje sumu 1.106,52 eur. Z verejne dostupného zdroja – www.finstat.sk, vyplýva, že vlastný kapitál spoločnosti B. A. s.r.o. je v súčasnosti – 6.862 eur. Zisk spoločnosti za rok 2023, ktorý v súčasnosti ešte nie je medzi spoločníkov rozdelený, je vo výške 7.216,- eur. Navrhovateľ uviedol, že je tiež
spoluvlastníkom spoločnosti B. A., s.r.o., so sídlom H. XXX, IČO: 31 709 320. Z verejne dostupného zdroja – www.finstat.sk, vyplýva, že vlastný kapitál spoločnosti B. A. s.r.o. je v súčasnosti 2.311,- eur. Zisk spoločnosti za rok 2023, ktorý v súčasnosti ešte nie je medzi spoločníkov rozdelený, je vo výške 105,eur. Okrem uvedenej mzdy nemá žiaden iný pravidelný mesačný príjem, nie je poberateľom rodinných prídavkov, daňového bonusu ani iných dávok od štátu. Navrhovateľ tiež uviedol, že od ukončenia advokátskej od 01.01.2024 mu na jeho bankový účet boli zo strany štátu poukázané nepravidelné platby, a trovy obhajoby v sume spolu 12.743,38 eur, ktorú použil na plnenie bežného aj dlžného výživného. Platby z bankového účtu K. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX sú platbami z jeho vlastného účtu. Každý mesiac pravidelne spláca leasing na osobné motorové vozidlo zn. SsangYong Rexton, ktorého je držiteľom a výška mesačnej splátky je 812,71 eur, kde je predpoklad, že auto bude nútený vymeniť za lacnejšie. Medzi pravidelné mesačné výdavky patrí aj výživné na maloleté deti spolu v sume na maloletú A. 600,- eur, na maloletého C. 500,- eur a na maloletého C. 400,- eur. S výchovou detí sú spojené aj ďalšie výdavky spojené s ich starostlivosťou a obživou v čase, kedy má s deťmi súdom upravený styk. Má aj ďalšie pravidelné mesačné výdavky na stravu, odev, telefón, internet, cestovné a drogériu, ale z dôvodu ich rozličného rozpätia v jednotlivých mesiacoch ich bližšie nešpecifikuje. Navrhovateľ uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú spolu sumu 2.312,71 eur, je zrejmé, že od apríla 2024 je časť jeho výdavkov nútený financovať z pôžičiek od tretích osôb, čo predstavuje dlhodobo a trvalo neudržateľný stav. Matka detí je v súčasnej dobe zamestnaná ako zdravotná sestra a jej pravidelný mesačný príjem predstavuje sumu 965,77 eur. Matka je poberateľkou prídavkov na deti spolu vo výške 180,- eur, ako aj daňového bonusu na deti, ktorého výška nie je aktuálne navrhovateľovi známa. Pokiaľ sa týka časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, túto navrhovateľ odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že jeho pravidelné mesačné výdavky zásadne prevyšujú jeho pravidelné mesačné príjmy, nie je možné ich takto dlhodobo objektívne znášať. Keďže je navrhovateľ nútený pokrývať výraznú časť aktuálnych bežných výdavkov formou pôžičiek od tretích osôb a nedisponuje inými než uvedenými príjmami, ani žiadnymi úsporami, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania daná. Ak by úplne eliminoval náklady na ošatenie, stravu, bývanie, jeho aktuálny mesačný príjem pri aktuálnej výške vyživovacej povinnosti nedokáže pokrývať jeho mesačné výdavky. Navrhovateľ tiež dal do pozornosti súdu, že dňa 20.09.2023 mu bol zadržaný vodičský preukaz , čo má enormne negatívny vplyv na jeho zárobkové a príjmové možnosti. Bezodkladnú potrebu ingerencie súdu do úpravy výšky vyživovacej povinnosti odôvodňuje aj konanie matky, ktorá napriek zjavnej vedomosti o jeho objektívnej neschopnosti plniť výživné v súdom ustanovenej výške, voči jeho osobe iniciovala trestné konanie ako aj dve exekučné konania. V prípade, ak súd nezvráti neodkladným opatrením túto situáciu, bude ohrozená jeho životná, ekonomická a materiálna úroveň ako aj jeho osobná sloboda, nakoľko výživné má pre neho likvidačný charakter. 2. Dňa 29.07.2024 Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil spis Okresnému súdu Prešov s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 1 v spojení s 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže naposledy vo veci starostlivosti o maloleté deti rozhodoval Okresný súd Prešov, čím je založená jeho príslušnosť vo veci konať. 3. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 05.08.2024, sp. zn. 30P/79/2024 Okresný súd Prešov preniesol príslušnosť na konanie na Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorému bol spis po právoplatnosti tohto uznesenia, a to dňa 15.08.2024, postúpený. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16.08.2024 bol maloletým deťom na ich zastupovanie v konaní ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. 4. Podaním zo dňa 22.08.2024 sa matka vyjadrila k návrhu otca. Vo vyjadrení uviedla, že bola dňa 22.08.2024 na úrade práce oboznámená s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia (zníženie výživného), k čomu uviedla, že otec ako obvykle klame a hrubo zavádza o svojich príjmoch a majetku. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, pretože neexistuje žiadna potreba bezodkladne upraviť pomery. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.03.2024, sp. zn. 23CoP/3/2024 určuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Je neprípustné cez neodkladné opatrenie zmeniť právoplatný a vykonateľný rozsudok o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. To je možné iba v riadnom konaní po vykonaní celého dokazovania rozsudkom. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa žiadne dokazovanie nevykonáva. Otec sa sťažuje na svoju situáciu, avšak jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Ide o klamstvá a zavádzanie. Z výpisov z obchodného registra obchodných spoločností B. A. s.r.o. a B. A. s.r.o., je zrejmé, že otec vstúpil do týchto spoločností v roku 2023, kde musel za odplatu nadobudnúť obchodné podiely, v dôsledku čoho má
právo podieľať sa na zisku. Preto otec má ďalšie zdroje príjmu než tie, ktoré súdu uviedol. Otec dosahuje v spoločnosti B. A., s.r.o. príjem cca vo výške 1.100,- eur od augusta 2023. Pokiaľ sa týka zadržania vodičského preukazu, toto si otec zavinil sám, keď po pojednávaní na Okresnom súde v Prešove dňa 20.09.2023 požil veľké množstvo alkoholu a po ceste domov bol kontrolovaný policajnou hliadkou, kde sa odmietol podrobiť kontrole na požitie alkoholu. Trestným rozkazom mu bol uložený trest zákazu viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov, avšak zo strany otca bol podaný proti trestnému rozkazu odpor. Ak u otca došlo k poklesu jeho príjmu, tento si otec privodil sám svojím protiprávnym konaním, preto takáto okolnosť nemá vplyv na určenie vyživovacej povinnosti. Otec má prerušený výkon advokácie na základe vlastnej žiadosti. Otec sa tak dobrovoľne obral o príjem z výkonu advokácie. Už súdy v predchádzajúcom konaní konštatovali, že otcove tvrdenie, že jeho príjem je 1.100,- eur mesačne je v zjavnom rozpore so zisteniami o otcovom majetku a príjmoch (vlastníctvo zbraní, nehnuteľností, výkon advokácie, činnosť dražobníka, zamestnávanie ďalších osôb) a preto je dôvod na aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože otec hodnoverným spôsobom nepreukázal celý svoj skutočný príjem. Súdy konštatovali, že príjmy otca sú dostatočné aj na určenie výživného vo forme tvorby úspor. Navyše maloleté deti matke uviedli, že otec sa chválil pred nimi, že za all inclusive dovolenku do Tunisu v júli 2024 zaplatil 6.000,eur. Otcom deklarovaný príjem je preto podľa názoru matky fiktívny a umelo nízky, pretože otec mal a má zdroje príjmu z viacerých podnikateľských aktivít, a to nielen advokácia a dražobníctvo, ale aj stavebné firmy, preto je potrebné u neho prihliadať aj na potencionalitu príjmu. 5. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 6. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 20. Civilný mimosporový poriadok ako osobitný, teda špeciálny právny predpis (lex specialis) v § 360 a nasl. obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach - vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného podľa § 366 CMP z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na jeho strane. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na jeho účel a podstatu je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa (otca). Osvedčovanie znamená, že súd z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. 21. Predmetom konania vo veci samej je zníženie výživného na maloleté deti. Na základe vykonaného osvedčovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení (preskúmaním návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pri určovaní výšky výživného sa vychádza z predpokladu, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v zmysle
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa aj z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sú určujúcim kritériom odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné len jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne zárobkové pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Na zníženie, prípadne stratu príjmu povinného rodiča, súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (napríklad zhoršením zdravotného stavu) a nejde o krátkodobý, prechodný výpadok pravidelného príjmu. Súd tiež poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súdne rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Avšak dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného/ ostatného rozsudku. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom, pričom spravidla vychádza len z návrhu a pripojených listín. 22. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2023, sp. zn. 27P/167/2019 a rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.03.2024, sp. zn. 23CoP/3/2024 je zrejmé, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené a boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 500,- eur mesačne, na výživu maloletého C. výživným vo výške 400,- eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným vo výške 300,- eur mesačne ako aj výživným určeným na tvorbu úspor vo výške po 100,- eur mesačne na každé dieťa. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým deťmi počas sviatkov a prázdnin a v bežnom roku každý párny kalendárny týždeň od štvrtka do nedele. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec domáha zníženia výživného s odôvodnením podstatnej zmeny pomerov na jeho strane, spočívajúcej v poklese jeho príjmu na úroveň zárobku 1.106,52 eur mesačne, ktorý pochádza zo zamestnaneckého pomeru v obchodnej spoločnosti B. A. s.r.o., a ktorý má byť jeho jediným príjmom, nakoľko od 01.01.2024 má ako advokát prerušený výkon advokácie. Navrhovateľ tiež poukázal na zadržanie vodičského preukazu, čo má enormne negatívny vplyv na jeho zárobkové a príjmové možnosti. Z pohľadu vyhodnocovania podstatnej zmeny pomerov na strane povinného rodiča z hľadiska posudzovania jeho zákonnej povinnosti platiť výživné sú predmetom posudzovania súdu (či už vo veci samej, alebo v konaní o neodkladnom opatrení) predovšetkým okolnosti, ktoré nastali po poslednom rozhodovaní súdu, teda po právoplatnosti posledného rozhodnutia súdu, ktoré upravuje pomery účastníkov konania po súčasnosť, kedy má súd znova rozhodovať. Z návrhu otca je zrejmé, že všetky okolnosti, ktoré otec popisuje a označuje ako podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, nastali už pred vyhlásením posledného rozhodnutia súdu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.03.2024, ktorý rozhodoval o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2023, sp. zn. 27P/167/2019. Otec poukazuje na zadržanie vodičského preukazu, ktorá okolnosť bola súdu druhej inštancie (Krajský súd v Prešove) známa, a o ktorej sa súd vo svojom rozhodnutí aj zmieňoval a vyhodnocoval ju z pohľadu možností a schopností otca plniť vyživovaciu povinnosť. Samotný otec k návrhu predložil Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencii zo dňa 25.09.2023, z ktorého vyplýva, že mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu odmietnutia podrobiť sa dychovej skúške ako aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Následne bolo otcovi vznesené obvinenie pre prečin Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Z uvedeného vyplýva, že zadržanie vodičského preukazu je následkom jeho vlastného konania. Túto skutočnosť potom z hľadiska povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť nemožno objektívne vyhodnotiť v prospech otca, ale ako konštatoval súd druhej inštancie, na možné zníženie príjmu otca súvisiace so stratou vodičského oprávnenia nemožno prihliadať, keď si túto stratu otec zavinil sám. Rovnako aj prerušenie výkonu advokácie otca nastalo ešte v čase odvolacieho konania, teda rozhodovania súdu druhej inštancie o odvolaní otca v rámci konania 27P/167/2019 vedeného na Okresnom súde Prešov. Súdu nateraz nie je zrejmý dôvod prerušenia výkonu advokácie, ktorý otec bližšie neuviedol, nešpecifikoval. Nie je túto okolnosť preto možné v rámci osvedčovania pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nijako vyhodnotiť. Otec poukazoval na veľký nepomer jeho príjmu a mesačných výdavkov, z ktorých značný výdavok predstavuje výdavok na leasingovú splátku vo výške 812,71 eur za osobné motorové vozidlo, ktoré užíva, pričom stále tento výdavok na jeho strane existuje, napriek
tomu, že tvrdí nemožnosť pokrývať svoje základné mesačné výdavky. Uvedené tvrdenia jednak o výške príjmu, ako aj o nemožnosti pokrývať mesačné výdavky súd preto na účely neodkladného opatrenia vyhodnocuje ako neosvedčené, ktoré budú predmetom dokazovania vo veci samej. Rovnako súd vyhodnocuje aj tvrdenia otca o poklese jeho životnej úrovne, keď podľa tvrdenia matky mal otec za zahraničnú letnú dovolenku v júli 2024, ktorú absolvoval spoločne s maloletými deťmi, vyplatiť sumu 6.000,- eur. Pokiaľ otec poukazoval na proti nemu vedené exekučné konania, pre prípad hrozby exekúcie má povinný rodič možnosť požiadať o odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky). Odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov nie je vylúčený ani pri vymáhaní výživného. Pokiaľ otec poukazoval na prípadné trestné konanie voči jeho osobe, či ohrozenie jeho osobnej slobody, súd dáva do pozornosti, že ani orgány činné v trestnom konaní ani súdy nie sú viazané rozhodnutím súdu o výživnom určenom v civilnom konaní pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona). 23. Súd poukazuje na zásadu, že v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). V konaniach týkajúcich sa výživného pre maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, a teda sú odkázané na výživu rodičov, je vždy potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré by pre ne nastali nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by bola znížená vyživovacia povinnosť rodiča, určená predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom. Z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia plynie, že predpokladom pre jeho nariadenie musí byť preukázateľná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov. V súčasnosti existuje právoplatné súdne rozhodnutie, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2023, sp. zn. 27P/167/2019, upravujúci, okrem iného povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí v tam určených sumách. Na základe dôkazov zadovážených v danom štádiu konania dospel súd k záveru, že v danej veci si pomery účastníkov nevyžadujú okamžitú úpravu formou neodkladného opatrenia z dôvodu, že otec neosvedčil skutočnosť, že pomery účastníkov, najmä pomery na jeho strane, vyžadujú dočasnú úpravu okamžitým zásahom súdu. V danom štádiu súd konštatuje bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie o návrhu otca vo veci samej, že na strane otca nie je osvedčená existencia takej zmeny pomerov, pre ktorú by bolo nutné bezodkladne rozhodnúť o znížení výživného. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, čo v danom prípade splnené nie je. Okolnosti, ktoré otec v návrhu označuje ako „zmenené“ na jeho strane po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku, existovali už v čase pred právoplatnosťou tohto rozsudku. Riešeniu otázky zmeny pomerov sa bude súd venovať pri rozhodovaní vo veci samej. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie. Vyhovenie návrhu otca bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. 24. Súd súčasne zdôrazňuje, že rozhodovaniu súdu o otcom aktuálne navrhovanej zmene výšky výživného musí nevyhnutne predchádzať dokazovanie vo veci samej, t. j. najmä vypočutie účastníkov konania, zistenie príjmov, výdavkov a majetkových pomerov a vyhodnotenie, či od posledného rozhodovania súdu došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Na základe doposiaľ preukázaných skutočností súd vyhodnotil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, preto ho podľa § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol. V ďalšom štádiu, vo veci samej, súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení zadovážených dôkazov rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).