Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 5C/67/2024 5824200533 12. 11. 2024 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2024:5824200533.4
Uznesenie Okresný súd Liptovský v právnej veci nejasného podania navrhovateľov : 1.) A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., 2.) „rodiny“ a 3.) „svedkov“ z 20. 2. 2024, označeného ako : „Žaloba“, ako aj v právnej veci nejasného podania navrhovateľov : 1.) A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/ XX, C., 2.) „rodiny“ a 3.) „svedkov“ z 20. 2. 2024, označeného ako : „Návrh na psychiatrické vyšetrenie žalovaných“, ktoré oba nejasné podania boli doručené na Okresný súd Námestovo 26. 2. 2024, takto rozhodol: I. Nejasné podanie z 20. 2. 2024, označené ako : „Žaloba“, ktoré bolo doručené na Okresný súd Námestovo 26. 2. 2024, a ktoré bolo adresované Okresnému súdu Námestovo, Krajskému súdu Žilina a Ústavnému súdu SR, a ktoré bolo 11. 7. 2024 postúpené na tunajší súd, o d m i e t a . II. Nejasné podanie z 20. 2. 2024, ktoré je označené ako : „Návrh na psychiatrické vyšetrenie žalovaných“, ktoré bolo doručené na Okresný súd Námestovo 26. 2. 2024, a ktoré bolo adresované Okresnému súdu Námestovo, Krajskému súdu v Žiline a Najvyššiemu súdu SR, a ktoré bolo 11. 7. 2024 postúpené na tunajší súd, o d m i e t a . odôvodnenie: Podaním z 20. 2. 2024, doručeným na Okresný súd Námestovo 26. 2. 2024, a označeným ako : „Žaloba“, ktoré podanie bolo adresované Okresnému súdu Námestovo, Krajskému súdu Žilina a Ústavnému súdu SR sa navrhovatelia označení ako „žalobcovia“ domáhali poskytnutia ochrany v rámci trestného konania, pričom súčasne v tomto podaní uviedli, že „žalovaní“ (A. D. E., kolízna opatrovníčka ÚPSVaR Námestovo, A. F. A., znalec, evidenčné č. XXXXXX, G. H. I. D., I. J. K. G. D. K., Mgr. Vanda Mikulášová, sudkyňa Okresného súdu Námestovo a JUDr. Gabriela Kyseľová, predsedníčka Okresného súdu Námestovo) sú organizovaná narcistická zločinecká skupina, ktorá v spojení s inými pracujú proti SR, pričom porušili zákony, a to konkrétne § 311 Trestného zákona (vlastizrada) a § 2 zákona č. 54/2019 Z.z. - o ochrane oznamovateľov proti spoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (trestné činy podľa § 212, § 221, § 327, § 327a, § 336b, § 348, § 352 , § 374 Trestného zákona) pričom dodali, že ide o narcistov, a že sa u nich jedná o ťažkú duševnú chorobu. 2. Dňa 26. 2. 2024 bolo na Okresný súd Námestovo doručené tiež podanie týchto navrhovateľov z 20. 2. 2024, ktoré bolo adresované Okresnému súdu Námestovo, Krajskému súdu Žilina a Najvyššiemu súdu SR, v ktorom sa títo navrhovatelia ako „žalobcovia“ domáhali psychiatrického vyšetrenia „žalovaných“ (viď výpočet žalovaných v predchádzajúcom podaní), a to na základe podozrenia z narcizmu, aby sa zistilo do akej miery sú nebezpeční. Tento návrh odôvodnili tým, že sú presvedčení, že títo žalovaní trpia ťažkou duševnou poruchou (narcizmus), a to preto, že vedia, že navrhovatelia sú čestní a pracovití ľudia, ktorí neporušujú zákony a pracujú pre štát, pretože žalovaní vedia, že navrhovateľom sa darí, ako aj ich deťom a ich rodinám, a preto ich chcú zlikvidovať, pričom títo žalovaní vedia, že sú zaujatí, napriek tomu nezákonne beštiálne konajú voči navrhovateľom, ich deťom a rodinám, a to preto, že ich to vzrušuje, po ich rozhodnutiach bez zákonných dôkazov užívať si utrpenie ich detí, navrhovateľov, ako aj ich rodín, mysliac si, že to nebude nikto riešiť, pretože oni sa pokladajú za štát
a majú moc. Žalovaným chýba empatia, veria, že sú nadradení všetkým, ako aj štátu a spoločnosti, a ich zákonom, ako aj zákonom EÚ a pracujú proti SR, vykonávajú protispoločenskú činnosť, rozhodujú bez doloženia zákonných dôkazov voči navrhovateľom a ich deťom alebo na základe nezákonných dôkazov, resp. odmietajú ich dôkazy, ich svedkov a ich zástupcov. Žalovaní tiež odmietajú vyjadrenia ich detí, navrhovatelia sú pre nich iba vzduch. S takouto diagnózou zastávajú úradné funkcie, kde sa považujú za autoritu, a kde likvidujú navrhovateľov, ich detí a rodiny, ako aj ich majetok bez doloženia zákonných dôkazov. Každému kto podá voči navrhovateľom, ich deťom a rodine alebo ich majetku žalobu na Okresný súd Námestovo, tak žalovaní schvália, všetko čo si kto zažiada, bez zákonného dôkazu. Žalovaní sú posadnutí sami sebou, odmietajú dôkazy navrhovateľov, odmietajú, aby pre navrhovateľov platili zákony SR a EÚ a navrhovatelia, ich detí a rodiny slúžia iba ako nástroj na uspokojovanie potrieb žalovaných. Žalovaní porušujú zákony SR a EÚ, pretože iba tak môžu navrhovateľov, ich detí a rodiny zlikvidovať, pripraviť ich o zdravie a majetok. Žalovaní zneužívajú svoje postavenie, využívajú rôzne presvedčovacie a donucovacie metódy, aby získali od iných to, čo chcú, aj keď je to pre nich likvidačné. Sú dobrí v manipulovaní ostatných, vykorisťujú navrhovateľov, a z ich detí si robia otrokov. Tento vplyv považujú za svoje víťazstvo, pretože im to dokáže pohladiť ich ego. Sú hrdí na to, že dokážu klamstvom, manipuláciou, ignoráciou a za peniaze navrhovateľov uplatiť iných, aby pre nich robili výnimky v akomkoľvek smere a spoločnými silami navrhovateľov, ich deti a rodiny zlikvidovali. Žalovaní zneužívajú právomoc verejného činiteľa a spolupracujú ako organizovaná skupina. 3. Nejasnosť predmetných podaní vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline ako nadriadeného súdu sp. zn. : 10NcC/4/2024 z 28. 6. 2024 (č. l. 26 - 27 spisu), pretože v záhlaví tohto uznesenia je uvedené, že tieto podania sa podľa jeho názoru považujú za nejasné. Súd prvej inštancie bol viazaný týmto právnym názorom nadriadeného súdu a bol si tak povinný osvojiť právny názor Krajského súdu v Žiline, že v týchto podaniach ide o nejasné podania, čo v sebe potom implikovalo povinnosť postupovať podľa § 129 CSP. Nadriadený súd v tomto uznesení síce neodôvodnil, prečo považuje tieto podania za nejasné, a preto si musel súd prvej inštancie tento záväzný právny názor sám odôvodniť, pričom dospel k záveru, že táto nejasnosť spočíva (ako už bolo vyššie uvedené) v tom, že navrhovatelia sa na jednej strane ako „žalobcovia“ voči osobám, ktoré označili ako „žalovaných“, v podaní označenom ako : „Žaloba“ domáhajú určitého nároku (ktorý by tak preto mohol byť formálne posudzovaný ako nárok občianskoprávnej povahy), a súčasne sa v ňom domáhajú poskytnutia ochrany v rámci trestného konania, s poukazom na porušovanie ustanovení Trestného zákona zo strany uvedených „žalovaných“, ako aj zákona č. 54/2019 Z.z. v znení neskorších predpisov, a v druhom podaní označenom ako : „Návrh na psychiatrické vyšetrenie žalovaných“ sa títo navrhovatelia, ktorí sa označujú ako „žalobcovia“ domáhajú voči tam uvedeným osobám označeným ako „žalovaným“ určitého nároku (ktorý by tak preto mohol byť formálne posudzovaný ako nárok občianskoprávnej povahy), pričom však obsahovo tiež ide o návrh na nariadenie psychiatrického vyšetrenia týchto „žalovaných“, a to na základe podozrenia z narcizmu, a za účelom zistenia, do akej miery sú nebezpeční, s poukazom na ich trestnú činnosť podrobne opísanú navrhovateľmi v tomto podaní, v čom potom možno vidieť rozpor zakladajúci ich nejasnosť, resp. nezrozumiteľnosť vyžadujúcu povinnosť postupovať podľa § 129 CSP. 4. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.: 5C/67/2024 z 6. 9. 2024 bola navrhovateľka v 1. rade (ktorá jediná bola na uvedených dvoch podaniach uvedená menom a priezviskom a aj vlastnoručne podpísaná) vyzvaná, aby v lehote 10 dní od doručenia jej tohto uznesenia opravila svoje nejasné podanie z 20. 2. 2024, označené ako : „Žaloba“, ktoré bolo doručené na Okresný súd Námestovo 26. 2. 2024, a ktoré bolo adresované Okresnému súdu Námestovo, Krajskému súdu Žilina a Ústavnému súdu SR, ktorá nejasnosť podania spočíva predovšetkým v tom, či uvedené podanie predstavuje civilnú (občianskoprávnu) žalobu, ktorou sa navrhovatelia ako „žalobcovia“ domáhajú voči v podaní uvedeným „žalovaným“ nejakého občianskoprávneho nároku (a ak áno, nech uvedie akého), alebo v predmetnom podaní ide o podanie, ktorým sa navrhovatelia domáhajú začatia trestného konania vo vzťahu k v tomto podaní uvedeným „žalovaným“ (teda či ide v tomto podaní o trestné oznámenie, resp. iný podnet na začatie trestného stíhania), a tiež aby v lehote 10 dní od doručenia jej tohto uznesenia opravila svoje nejasné podanie z 20. 2. 2024, ktoré je označené ako : „Návrh na psychiatrické vyšetrenie žalovaných“, ktoré bolo doručené na Okresný súd Námestovo 26. 2. 2024, a ktoré bolo adresované Okresnému súdu Námestovo, Krajskému súdu v Žiline a Najvyššiemu súdu SR, ktorá nejasnosť podania spočíva predovšetkým v tom, či uvedené podanie predstavuje civilnú (občianskoprávnu) žalobu, ktorou sa navrhovatelia ako „žalobcovia“ domáhajú voči v tomto podaní uvedeným „žalovaným“ nejakého občianskoprávneho nároku (a ak áno, nech uvedie akého), alebo v tomto podaní ide o podnet, aby
súd v rámci trestného konania vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu v tomto podaní uvedených „žalovaných“. 5. Podľa § 127 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, čo sa ním sleduje. 6. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 7. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 8. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 9. Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 10. Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP je obligatórnou obsahovou náležitosťou podania uvedenie, čo sa ním sleduje. Z obsahu obidvoch nejasných podaní z 20. 2. 2024, označených ako : „Žaloba“, a ako : „Návrh na psychiatrické vyšetrenie žalovaných“, nie je zrejmé, čo sa týmito podaniami sleduje, teda či ide o civilné (občianskoprávne) žaloby, ktorými sa navrhovatelia ako „žalobcovia“ voči v podaniach uvedeným „žalovaným“ domáhajú nejakého občianskoprávneho nároku (a ak áno, tak akého) alebo ide v prípade prvého podania o podanie, ktorým sa snažia navrhovatelia iniciovať začatie trestného konania voči žalovaným, resp. v druhom prípade ide o podnet navrhovateľov, aby súd v rámci trestného konania vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu vo vzťahu v tomto podaní uvedeným žalovaným. 11. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v 1. rade, napriek tomu, že jej bolo preukázateľné doručené uznesenie zo 6. 9. 2024 č. k. : 5C/67/2024 (viď doručenka na č. l. 59, zadná strana) doteraz nijako neodstránila nejasnosť, resp. nezrozumiteľnosť uvedených dvoch podaní, ktoré jej boli vytýkané v uznesení zo 6. 9. 2024, tunajší súd musel podľa § 129 ods. 3 CSP tieto dva podania odmietnuť, keďže pre tieto nedostatky nebolo možné pokračovať v konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b) Civilného sporového poriadku), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v dvoch vyhotoveniach, a o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.