Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/11/2023 5623216898 27. 05. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5623216898.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53255739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov proti žalovanému: A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., o zaplatenie 260,41 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 245,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 220,66 eur od 14. 1. 2021 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,92 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 14,68 eur. III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: Žalobou doručenou na tunajší súd 6. 12. 2023 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 260,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 235,34 eur od 14. 1. 2021 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,92 eur. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom - Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO : 00686930 a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z tohto postupcu na žalobcu. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku zmluvu č. 3018503076, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva pritom obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený, že v lehote nie kratšej ako 15 dní má možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, tak postupca v súlade so zmluvou a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil podaním z 13. 1. 2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie
tej splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia tejto pohľadávky sumu 261,82 eur, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 235,34 eur, z riadneho úroku vo výške 10,07 eur a z úroku z omeškania vo výške 1,41 eur, ako aj z poplatkov vo výške 15 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa spísania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaná suma teda predstavuje sumu vo výške 260,41 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 235,34 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 10,07 eur, z neuhradených poplatkov vo výške 15 eur, pričom zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1,41 eur, tak táto pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 0,99 eur a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 0,42 eur, avšak túto si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca ďalej poukázal na to, že najvyšší súd vo svojej judikatúre konštatuje, že nie je možné považovať za správny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky kvôli ktorej veriteľ využil právo žiadať predčasné splatenie (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022). Ďalej tiež poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. 7. 2019 sp. zn. : 6Cdo/113/2018 aj v spojení s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zo 7. 8. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, podľa ktorých rozhodnutí platí záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ako aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc odo dňa 14. 1. 2021 ako dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, teda na základe toho si vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 5 % ročne zo sumy 235,34 eur od 14. 1. 2021 do zaplatenia. Žalobca si tiež voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. - o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 40,92 eur (aj s DPH), pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 25,90 eur (aj s DPH) a jedného réžijného paušálu k úkonu právnej služby po 15,02 eur (aj s DPH) za rok 2023. Dňa 19. 2. 2024 bolo na tunajší súd doručené doplňujúce podanie žalobcu, v ktorom tento uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3018503076, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500 eur. V zmysle tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 13,90% ročne, pričom sa zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 44 a vo výške po 14,62 eur vždy k 13. dňu v mesiaci. Žalovanému bol tento úver poskytnutý 19. 1. 2018. Požadovaná istina vo výške 220,66 eur je daná tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500 eur a žalovaný vykonal celkovo úhrady vo výške 419,56 eur a to v tam ďalej uvedených podrobne rozpísaných jednotlivých postupných platbách, pričom z úrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 279,34 eur, a teda dlžná istina vo výške 220,66 eur predstavuje výšku čerpaného úveru vo výške 500 eur po odpočítaní tejto sumy, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 279,34 eur. Pokiaľ ide o dlžný riadny úrok vo výške 10,07 eur, tak k tejto sume žalobca dospel tak, že od sumy žalovanému vyúčtovaných riadnych úrokov v celkovej výške 140,04 eur odpočítal sumu, ktorá bola z celkových úrad žalovaného započítaná na riadny úrok vo výške 129,97 eur. K dlžnému úroku z omeškania vo výške 1,41 eur dospel žalobca tak, že od celkovo žalovanému vyúčtovanej sumy úrokov z omeškania vo výške 1,75 eur odpočítal sumu 0,34 eur ako sumu, ktorá z úhrad žalovaného bola započítaná na úroky z omeškania. K dlžným poplatkom vo výške 15 eur dospel žalobca tak, že zo sumy celkovo žalovanému vyúčtovaných poplatkov vo výške 25 eur odpočítal sumu, ktorá bola z úhrad žalovaného započítaná na poplatky 10 eur. V závere tohto podania žalobca vyhlásil, že berie späť žalobu v sume istiny vo výške 14,68 eur a navrhol, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 245,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 220,66 eur od 14. 1. 2021 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,92 eur. Celková úhrada žalovaného vo výške 419,65 eur bola poskytnutá v jednotlivých čiastkových platbách v období od 19. 1. 2018 až do 13. 9. 2020. Žalovaný sa k žalobe napriek písomnej výzve súdu nijako písomne nevyjadril. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného bolo možné povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 9. 5. 2025 tunajší súd podľa § 291 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený 27. 5. 2025. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, a v tejto časti aj v súlade s únijným právom) nasledovné skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaný 19. 1. 2018 čerpal úver od právneho predchodcu žalobcu (Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO : 00686930) vo výške 500 eur. Na záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatil (do mimoriadneho zosplatnenia k 13. 1. 2021) žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu celkovo sumu 419,65 eur. Z uvedenej sumy 419,56 eur bola právnym predchodcom žalobcu na istinu započítaná suma 279,34 eur, na dlžné riadne zmluvné úroky suma 129,97 eur, na dlžné úroky z omeškania (do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) suma 0,34 eur a na dlžné poplatky suma 10 eur. Celková predpísaná suma zmluvných riadnych úrokov, ktorú mal žalovaný na základe zmluvy zaplatiť predstavovala sumu 140,04 eur (vyúčtované riadne zmluvné úroky). Celková suma žalovanému vyúčtovaných úrokov z omeškania predstavovala sumu 1,95 eur. Celková žalovanému vyúčtovaná suma poplatkov predstavovala sumu 25 eur. Ďalej bolo nesporné, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku 13. 1. 2021 pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred týmto vyhlásením mimoriadnej splatnosti, ako aj to, že súčasne vyzval žalovaného na jej úhradu. Žalovaný sa pritom dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní (pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti) na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. V čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek výzve postupcu v nepretržitom omeškaní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 dní. V roku 2023 urobil žalobca voči žalovanému predžalobnú výzvu prostredníctvom svojho právneho zástupcu (advokáta.) Vnútroštátna (slovenská) právna úprava týkajúca sa nespornosti protistranou (a to aj spotrebiteľom) nepopretých skutkových tvrdení vyplývajúca z § 151 CSP v spojení s § 300 CSP (t.j. aj pre účely spotrebiteľskej veci) je totiž vo vzťahu k zisťovaniu skutkových okolností mimo rámca týkajúceho sa obsahu spotrebiteľskej zmluvy v súlade s únijným právom, resp. presnejšie únijné právo nebráni jej aplikácii, keďže to osobitne nijako neupravuje. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak to platí (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy). Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam (ako aj obsahu iných zmlúv než spotrebiteľských), ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v spore). Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP (o ex offo povinnosti súdu vykonávať dokazovanie) neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza na rad až potom ako predtým nemožno skonštatovať nespornosť určitých skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp. zn.: 17Co/364/2017). Súd preto vykonal dokazovanie len v súvislosti so skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa obsahu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, resp. podmienok za ktorých bola táto zmluva o úvere uzatvorená, a tiež vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k tým skutkovým okolnostiam, ktoré nemohli byť predmetom vnímania, resp. konania žalovaného, a tak neprichádzala do úvahy nespornosť ako následok ich účinného nepopretia podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, hoci išlo o skutkové okolnosti mimo rámca obsahu spotrebiteľskej zmluvy (išlo najmä o okolnosť postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu.) Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018503076 z 19. 1. 2018 (č. l. 20 až 25 spisu) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00686930) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili spolu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 500 eur, ktorý mal byť vrátaný v pravidelných mesačných anuitných splátkach zložených zo splátok istiny a úroku z istiny, pričom úroková sadzba bola dojednaná v sadzbe 13,90 % ročne, výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola dojednaná v sadzbe 17,73 % za uvedenia výšky priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov v sadzbe 14,01 % ročne, s dojednanou odplatou uvedenou v sadzbe 16,57 % ročne a uvedenou výškou najvyššie prípustnej odplaty v sadzbe 20,56 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola uvedená ako 44 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určený v zmysle článku III. bod 7 zmluvy, termín splatnosti splátok bol dojednaný k 13. dňu v príslušnom mesiaci, počet splátok v počte 44, výška každej splátky 14,62 eur. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že bolo dojednané doplnkové poistenie úveru typ A-poistenie pre tam uvedené prípady, s výškou mesačného poistného v sume 0,28 eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania bolo odkázané na výšku určenú podľa predpisov občianskeho práva. Celková čiastka, ktorú mal dlžník na základe zmluvy zaplatiť bola určená v sume 653,28 eur, v zmluve boli tiež dojednané poplatky spojené s úverom a to poplatok za úver v sume 10 eur, poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 0 eur do sumy 10 000 eur predčasne splateného úveru za predchádzajúcich 12 mesiacov, že nad túto sumu vo výške 1 % z výšky predčasne splateného úveru najviac však v zákonom stanovenej výške. V zmluve bolo tiež dojednané, že veriteľ poskytne dlžníkovi úver do 5 pracovných po uzatvorení zabezpečovacích zmlúv. Súčasťou zmluvy bol tiež splátkový kalendár, ktorý rozpísal v 34 splátkach v rozčlenení na zmluvný úrok a istinu a uvedenie zostatkovej istiny úveru po každej zo splátok. V zmluve tiež bolo dojednané, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak (okrem iného) je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že bola uzatvorená elektronicky. Zo zmluvy o postúpení súboru pohľadávok uzatvorenej medzi Tatra bankou, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO : 00686930 ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom z 16. 10. 2023 (aj v spojení s prílohou k tejto zmluve špecifikujúcou pohľadávku uplatnenú v tomto konaní) vyplynulo, že došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní postupcu na žalobcu 16. 10. 2023. Takto (na základe nespornosti skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania) zistený skutkový stav súd následne právne posúdil, a to najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018503076, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018503076, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018503076, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018503076 z 19. 1. 2018 napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Táto zmluva je tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd ex offo (v súlade s únijným právom) skúmajúc obsah zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018503076 z 18. 1. 2018 nezistil žiadne okolnosti pre vyslovenie záveru, že spotrebiteľský úver teba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvný úrok, ako aj poplatky boli v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dojednané priamo v spotrebiteľskej zmluve. RPMN nebola vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa a jej výška (vyjadrujúca mieru odplaty) bola dojednaná v súlade s § 53 ods. 6 OZ (a jeho vykonávacím predpisom - § 1a nariadenia.) Súd tiež nezistil žiadne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve či iné porušenia zákona podľa § 53 OZ, ktoré by mohli mať priamy alebo sprostredkovaný vplyv na uplatnené plnenie. Súd takisto podľa § 54a OZ skúmajúc ex offo, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky dospel k záveru, že táto nie je premlčaná. Rovnako súd nezistil ani žiadne iné dôvody pre vyslovenie neplatnosti tejto spotrebiteľskej zmluvy, či nekalé obchodné praktiky, ktoré by mohli mať vplyv na uplatnený nárok. Súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch priznal žalobcovi uplatnený nárok na dlžnú istinu vo výške 220,66 eur, nakoľko žalovanému bol na základe uvedenej zmluvy poskytnutý úver vo výške 500 eur, pričom zo sumy, ktorú žalovaný celkovo uhradil na záväzky z tejto zmluvy bola na dlžnú istinu úveru započítaná suma 279,34 eur (500 eur - 279,34 eur = 220,66 eur.) Súd tiež (viazaný rozsahom návrhu žalobcu podľa § 216 CSP) priznal podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 OBZ žalobcovi nárok na dlžné zmluvné úroky v žalobcom uplatnenom rozsahu vo výške 10,07 eur, nakoľko táto suma predstavovala rozdiel medzi celkovou sumou postupcom predpísaných zmluvných riadnych úrokov vo výške 140,04 eur a sumou úhrad žalovaného, ktorá bola započítaná na zmluvné úroky vo výške 129,97 eur.
Ďalej súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia priznal žalobcovi tiež uplatnený nárok na dlžné úroky z omeškania (za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vo výške 1,41 eur, nakoľko od sumy celkovo žalovanému vyúčtovaných úrokov z omeškania (za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) v sume 1,75 eur po odpočítaní sumy úhrad žalovaného určených na započítané úroky z omeškania vo výške 0,34 eur tento rozdiel predstavoval sumu 1,41 eur. Obdobne, pokiaľ ide o poplatky, súd priznal žalobcovi uplatňované poplatky v sume 15 eur, nakoľko žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 25 eur a po odpočítaní sumy úhrad žalovaného započítané tieto poplatky vo výške 10 eur rozdiel predstavoval 15 eur. Vzhľadom na to, že žalobca (bez akéhokoľvek odôvodnenia) zobral späť žalobu pokiaľ ide o sumu istiny vo výške 14,68 eur, a navrhol v tejto časti konanie zastaviť, súd bol povinný podľa § 145 ods. 2 rozhodnúť vo veci samej zastaviť v tejto časti konanie. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca zobral späť žalobu len pre túto sumu, nie aj zodpovedajúce príslušenstvo, a teda súd vychádzal z tohto výslovného návrhu žalobcu. Súd priznal žalobcovi nárok na uplatnené úroky z omeškania (za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) v uplatnenej výške 5 % ročne z uplatnenej sumy dlžnej istiny vo výške 220,66 eur od 14. 1. 2021 do zaplatenia, nakoľko podľa § 3 nariadenia uplatnená úroková sadzba týchto úrokov bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. platná k 1. dňu omeškania (k zosplatneniu k 14. 1. 2021), kedy táto základná úroková sadzba F. predstavovala 0 % ročne. Súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal nárok na úroky z omeškania od žalobcu uplatneného dňa (ako dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia) v zmysle § 563 OZ. Súd priznal žalobcovi (správne) tiež uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s úkonom právnej služby, pri ktorom bol žalobca zastúpený advokátom - predžalobnej výzvy z roku 2023 ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 (náklady spojené s uplatnením pohľadávky), v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) a písm. c) a § 10 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. a), § 18 ods. 3 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a to v celkovej výške 40,92 eur (aj s DPH), ktorá suma pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 25,90 eur (aj s DPH) a jedného réžijného paušálu k tomuto úkonu právnej služby vo výške 15,02 eur (aj s DPH) za rok 2023. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok a výrok rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v tomto spore bol žalobca, a preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.