Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 14T/74/2024 5624010929 07. 05. 2025 JUDr. Ivan Štepita ECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím ustanovení § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 05. 2025 v Ružomberku, takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku Obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Ružomberku, trvale bytom D. D., adresa na doručovanie písomností D. D. XXX u E. B., oslobodzuje spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že v presne nezistený deň buď 14.03.2023 alebo 15.03.2023 vo večerných hodinách v izbe bytu č. 38 na ul. F. G. XXXX/XX B. C., počas hospitalizácie H. H., nar.XX.X.XXXX, zosnulej XX.XX.XXXX, s ktorou žil v tomto byte od januára 2023 do 16.03.2023 v spoločnej domácnosti ako druh a družka, naliehal na dcéru H. H. maloletú B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v C., I. F. XX, aby si išla ľahnúť k nemu do manželskej postele, ťahal ju ku sebe do postele za ruku a pri tom, ako maloletá ležala vedľa neho na manželskej posteli, ju viackrát cez pyžamo, ktoré mala na sebe oblečené, chytil medzi nohy za jej vonkajšie pohlavné ústrojenstvo, hoci vedel, že ide o osobu mladšiu ako 15 rokov, teda osobu mladšiu ako pätnásť rokov sexuálne zneužil a tento čin spáchal na blízkej osobe,
čím
mal
spáchať
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím ustanovení § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie: Na A. B. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 31. 12. 2024 obžalobu pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby zo dňa 30. 12. 2024. Obžalovaný A. B. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že využíva svoje právo a odmieta vypovedať, dodal, že nikdy by maloletej neublížil. Aktuálne je nezamestnaný, predtým pracoval v Českej republike ako stavebný robotník. V prípravnom konaní takisto ku skutku odmietol vypovedať, vyjadril sa len k svojim osobným pomerom a zdravotnému stavu, keď vypovedal, že v dôsledku závislosti na alkohole sa u neho rozvinula epilepsia, kvôli čomu dochádzal na psychiatrické oddelenie v SNP Ružomberok, kde bol aj cca 1 mesiac hospitalizovaný. Odvtedy lieky neberie. Zvažoval možnosť protialkoholického liečenia, ale toto neabsolvoval, nakoľko sa ho bál. Aktuálne pije pivo ale nie vo veľkom množstve. Svedkyňa H. J. – nevlastná sestra maloletej B. uviedla, že sestra jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti a žije s ňou v spoločnej domácnosti spolu s jej manželom a jej dcérou. Niekedy v marci roku 2023, keď bola matka maloletej v nemocnici sa od nej dozvedela, že obžalovaný ju mal ťahať nasilu do manželskej postele, ona sa mala brániť, mal ju obchytkávať na prsiach a vagínu cez pyžamo. O tom čo sa stalo sa dozvedela po pohrebe matky maloletej, kde vo večerných hodinách sa ju obžalovaný (maloletú) snažil kontaktovať z rôznych telefónnych čísel a napokon do bytu na F. ceste, kde v tom čase maloletá žila so svojou matkou a obžalovaným sa osobne dostavil B., tento prišiel aj so svojim kamarátom, kde sa následne strhla hádka a osoba menom E. mala napadnúť jej manžela, preto bola privolaná polícia. Snažili sa obžalovanému vysvetliť, že dieťa potrebuje čas, nakoľko jej práve zomrela mama a na jej otázku prečo sa maloletá nechce s ním stretávať jej mala povedať, čo sa vtedy stalo, kde z dôvodu konania obžalovaného popísaného vyššie bola aj psychicky vystresovaná, nechcela ho vidieť a bála sa ho. Podľa jej vedomosti obžalovaný žil s matkou maloletej približne od januára 2023 až do doby, kedy matka maloletej zomrela. Ona sa nevedela vyjadriť k spolužitiu obžalovaného s matkou maloletej, no v deň pohrebu potom ako zbadala obžalovaného stuhla, bola vystrašená, nechcela k nemu ísť a bolo na nej vidno, že sa ho bojí. Maloletá sa jej pýtala, prečo prišiel na pohreb, kedy sa jej snažila vysvetliť, že má na to právo, keďže s jej mamou žil v spoločnej domácnosti. V tom čase nechápali chovanie maloletej a až potom, ako sa s maloletou rozprávali zistili, čo sa malo stať. Maloletá sa mala brániť spôsobom, že ho odtláčala a kričala, nech ju nechá na pokoji. Potvrdila, že matka maloletej mala problémy s alkoholom, v minulosti absolvovala aj liečenie, užívala lieky a potom ako sa k nej nasťahoval obžalovaný začala opätovne popíjať. Mala vedomosť, že sa na pomery v tejto rodine sťažovali aj susedia, pričom mali dostať aj upozornenie na rušenie nočného kľudu z bytového podniku, kedy išlo o tretie napomenutie, ktorému už malo nasledovať vysťahovanie, nakoľko sa jednalo o sociálny byt. Neskôr sa snažili, aby maloletá neprišla do styku s obžalovaným, zrušili jej konto na sociálnych sieťach, telefónne číslo, nakoľko obžalovaný sa ju snažil kontaktovať SMS správami, taktiež ho zaregistrovala v dvoch prípadoch, kedy obžalovaný prišiel do školy, ktorú maloletá navštevovala a ona sa snažila B. poslať vopred domov, aby obžalovaný nezistil, kde aktuálne býva. Keď B. upozornila, že sa pri škole nachádza B., táto mala byť vystrašená, pýtala sa: „kde je, čo je, prečo tu je?“ V inom prípade pri nákupoch v obchodnom centre B. reagovala na prítomnosť obžalovaného spôsobom, že sa schovala za ňu, inak nekomentovala čo tam robí. Potom ako prišla B. ku nej bývať jeden alebo dva mesiace pôsobila vystrašene, strašili ju rôzne zvuky, často bývala ako duchom neprítomná, myšlienkami inde. B. mala podľa svedkyne problém s mužskou autoritou, jej manžela nepočúvala, ale keď jej niečo povedala ona, hneď ju poslúchla. Podľa svedkyne to pramenilo z toho, že matka ju takto vychovávala, aktuálne sa jej stav upravil. Nikdy v minulosti sa maloletá ani jej matka pred ňou nevyjadrili o možných (podobných) skúsenostiach maloletej s osobami mužského pohlavia. Aktuálne v škole sa začala viac zaujímať o chlapcov, čo podľa vyjadrenia psychologičky, ktorú s maloletou navštevuje to býva častým výskytom v prípade skúsenosti, ktorá B. vo svojom veku mala.
Po prvotnom rozhovore s maloletou po pohrebe sa viackrát vrátili k tejto udalosti, kde na to B. reagovala spôsobom, že chce na to zabudnúť a keď ju upozornila, že ak bude treba, musí ísť na výsluch, mala sa vyjadriť v tom smere, že ak bude musieť, tak to porozpráva, ale najradšej chce na to zabudnúť. Čo sa táka obžalovaného sa maloletá mala zdôveriť iba jej. V súvislosti s rozpormi medzi výpoveďou svedkyne na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že v tom čase 9 ročné dieťa nemá takú slovnú zásobu, aby mohla dostatočne popísať niektoré veci a preto jej ona povedala, že ju chytal za vagínu a B. na to mala reagovať slovami, že: „chytal ma tam dolu“. Ona však toto označenie použila len pri jej výsluchu, nie pred samotnou maloletou. K rozhovoru medzi maloletou a jej sestrou H. G. sa pre odstup času už nevedela s istotou vyjadriť, čo jej mala maloletá povedať. Svedkyňa H. G., nevlastná sestra maloletej pred súdom vypovedala, že ich spoločná matka, ktorá umrela, mala priateľa, ktorý pravdepodobne ubližoval ich nevlastnej sestre, ktorú skutočnosť sa dozvedela od B.. Toto sa mala dozvedieť v deň, keď sa obžalovaný chcel dostať do bytu (po pohrebe matky maloletej), kde bola privolaná aj polícia. B. si ju mala zavolať do izby, kde jej mala povedať, že A. jej robil zle, že sa s ňou chcel hrať, volal ju do postele a že pri tom boli nahí a že ju chytal. Na jej otázku kde ju mal chytať maloletá to slovne nepotvrdila, ale kývla hlavou, sklonila hlavu a následne zmĺkla, ona sa jej viac na to nepýtala a celú záležitosť ponechali na psychológov. Od matkinej bývalej kamarátky C. K. sa mala dozvedieť, že sa tam v tejto rodine mohlo niečo stať a bolo by dobré to prešetriť a susedia údajne počuli z bytu aj krik. V deň pohrebu maloletá neprišla do kontaktu s obžalovaným, schovávala sa pred ním a tak spolu so sestrou jej zabránili v kontakte s ním. Po prežitých udalostiach sa s maloletou viac nerozprávala. B. jej výslovne uviedla, že v deň pohrebu jej matky sa táto vyjadrovala len o osobe A.. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedi svedkov vypočutých v prípravnom konaní, prečítal znalecké posudky K. H. F. a H. E. L. a takisto prehral kamerový záznam z výsluchu maloletej B. H. K takémuto postupu súd pristúpil na základe návrhu prokurátora uvedeného v obžalobe zo dňa 30. 12. 2024, voči ktorému postupu obžalovaný aj jeho obhajca nenamietali a to ani po tom, ako im bola doručená výzva v zmysle § 240 ods. 3, 4, 5 Trestného poriadku. Z prečítanej výpovede H. H., starej matky maloletej vyplynulo, že jej dcéra si chcela zobrať obžalovaného A. za manžela aj z toho dôvodu, aby mal maloletú kto opatrovať. Od susedov sa dozvedela, že v byte kde maloletá bývala sa hlasno púšťala hudba, bolo víno na stole, ich správanie bolo riešené aj na bytovom podniku. Vypovedala, že obžalovaný sa snažil kontaktovať maloletú, preto jej zmenili telefón, zablokovali jeho číslo. O tom čo sa malo vnučke stať sa dozvedela len sprostredkovane od H. J. a H. G.. Tiež suseda z vedľajšieho bytu mala počuť z kúpeľky slová „nerob mi“, no ona sa k tomu bližšie vyjadriť nevedela, potvrdila, že obžalovaný ako aj jej dcéra obaja pili a obžalovaný rozhodne nie je osobou, ktorá by bola schopná starať sa o maloleté dieťa. Maloletá je utiahnutá, avšak svedkyňa to pripísala pomerom, v ktorých vyrastala, kde aj predtým jej dcéra keď žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletej požívali alkoholické nápoje a žilo sa jej zle; maloletá povie len to čo sama chce povedať. Na otázky neodpovedá, dá hlavu dolu a je ticho. E. M. v prípravnom konaní uviedla, že od ďalšej susedy N. sa dozvedela, že B. sa mala kúpať a potom akoby počula, že ju asi niekto obchytkával, že B. sa mala vyjadriť aby jej nerobil zle, nech ju neobchytkáva. K predmetu trestného stíhania sa inak vyjadriť nevedela. H. E. F., trieda učiteľka maloletej B. vypovedala, že spolupráca s matkou maloletej bola problematická, táto robila v dvoch zamestnaniach, bolo na nej vidno že nie je zdravá a usúdila, že mala problém s alkoholom, čo zistila pri ich náhodných stretnutiach. V čase keď sa v domácnosti s maloletou nachádzal aj obžalovaný sa B. pýtala, či je k nej dobrý a slušný, tak pri tejto otázke mala maloletá sklopiť zrak a mala potichu povedať že áno. Od B. sa dozvedela, že nový ujo, ktorý s nimi býva si chce maminku zobrať za ženu a to jej potvrdila následne aj matka maloletej. Po smrti matky maloletej ju kontaktoval telefonicky obžalovaný, ktorý ju žiadal, aby povedala, že B. sa nemá dobre, že nie je v poriadku a aby mu to dosvedčila, že on ju chce mať vo svojej starostlivosti, chce s ňou bývať. Následne už ju B. nekontaktoval, ale B. jej povedala, že ich viackrát sledoval a popisovala to tak, že má z neho strach. Podľa svedkyne
B. pôsobila akoby sa jej smrť matky ani nedotkla, išlo o dieťa, ktoré bolo zvyknuté emócie potláčať, nakoľko nebola obľúbená medzi deťmi, nemala kamarátov, lebo je „iná“. Táto inakosť mala spočívať v jej správaní, v tendencii miešať sa do rozhovorov detí a keď bola menšia, fyzicky deti otravovala, doslova sa váľala po chlapcoch a to bol spôsob jej hry. Vzrastom bola dosť veľká a deti to neprijímali a občas možno jej správaním aj trpeli. Uvedené mohlo prameniť zo skutočnosti, že maloletá bývala v byte spolu s matkou v jednej izbe a to mohlo spôsobiť že videla scény, ktoré pre ňu neboli vhodné a tieto potom prenášala do správania voči spolužiakom. Až do doby kým nebola zverená do opatery jednej zo sestier bola zanedbaná, zapáchala dymom z cigariet a močom, čo deti (spolužiaci) vnímali a vedeli jej to kruto povedať. Na dieťati sa rozhodne podpísal alkoholizmus a spôsob života jej matky, zistili u nej aj drobné krádeže v obchodoch. Z prečítanej výpovede N. O. nič podstatné pre objasnenie veci nevyplynulo, uviedla že síce matka maloletej bývala s priateľom, ale svedkyňa sa nevedela vyjadriť k jeho totožnosti. Z prečítanej výpovede E. P. vyplynulo, že v presne nezistenú dobu počula výkrik z nejakého bytu, ktorý sa nachádzal na ich poschodí, nevedela sa vyjadriť či to bol výkrik ženy alebo dievčaťa a toto malo byť ešte v čase, keď H. (matka maloletej) ešte žila. Poprela že by z bytu H. niekedy počula krik B. so slovami „nechaj ma tak, nechytaj ma“. Nevedela sa vyjadriť k totožnosti partnerov matky maloletej. Q. N. v prípravnom konaní vypovedala, že sa nevie vyjadriť k totožnosti partnera matky maloletej, nakoľko sa tam v krátkej dobe vystriedali najmenej dvaja, ale nevedela s určitosťou povedať o koho sa jedná. Raz v popoludňajších hodinách v presne neurčenom období po tom, ako prišla Veronika zo školy mala z ich bytu počuť Veronikin krik a slová „nerob mi, nechaj ma, nechytaj ma“. To malo byť v čase, keď H. ešte žila, týmito výkrikmi sa to skončilo. K partnerovi matky maloletej uviedla, že sa malo jednať pravdepodobne o nejakého čecha, nakoľko ho počula rozprávať po česky. Z prečítaného znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Gémeša, MPH., znalca z dobrou zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia, ktorý bol vypracovaný vo veci sexuálneho zneužívania vedenej na odbore kriminálnej polície OR PZ v Dolnom Kubíne pod ČVS: ORP-267/1-VYS-DK-2022 (súčasne ako zadávateľa znalec uviedol ORPZ, OKP Ružomberok, sp. zn. ORP-175/1-VYS-RK2023) vyplynulo, že znalec vykonal komplexné sexuologické vyšetrenie obžalovaného A. B.. Vychádzajúc z predloženého spisu ako aj z vlastného vyšetrenia obžalovaného znalec konštatoval, že v jeho prípade sa nejedná o typickú sexuálnu deviáciu. Podľa znalca absolvovanie základnej školskej dochádzky formou Osobitnej školy, ukončenie stredoškolské vzdelanie SOU po dvoch rokoch, nepriaznivé rodinné prostredie, vzťah k alkoholu, anamnéze zachytený pobyt na psychiatrii, epilepsia a hlavne obžalovaným popísaný sexuálny život vytvorilo podmienky pre nešpecifikovanú poruchu sexuálneho zamerania, skôr eticko – morálneho charakteru. V posudzovanom prípade, pretože stála sexuálna partnerka nebola pre jeho potrebu prítomná (pobyt v nemocnici), aj vzhľadom na jeho nízky intelekt nevedel potlačiť sexuálny pud pre sexuálne vzrušenie a pre uspokojenie mu stačí to, čo mu je kladené za vinu. Podľa znalca obžalovaný nemá prakticky etické sexuálne zábrany, najmä ak sa k tomu pridáva alkohol. Nemožno však hovoriť o pedofílii, A. B. využil situáciu k sexuálnemu vzrušeniu, ktorá sa mu vyskytla v danom časovom rozmedzí, bez zhodnotenia následkov. Znalec odporučil obžalovanému zakázať v prístupe k poškodenej, kde dôsledným dodržiavaním zákazu je možná pozitívna perspektíva riešenia tohto problému hlavne pre sociálny a psychický vývin poškodenej. Znalec v závere zdôraznil, že psychologické even. psychiatrické vyšetrenie obvineného by korelovalo so závermi uvedenými v odpovedi na otázku č. 2 v znaleckom posudku, toto vyšetrenie však nie je nutné. Z prečítaného znaleckého posudku PhDr. Martiny Bečkovej č. 36/2023 vyplynulo, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo zápisnice o trestnom oznámení H. J., z výsluchu A. B. zo dňa 19. 06. 2023, ktorý v tom čase bol vypočutý ako svedok! Z výsluchu H. J. zo dňa 11. 07. 2023 (teda v čase pred vznesením obvinenia A. B., z výsluchu H. G. zo dňa 21. 08. 2023, H. H. zo dňa 25. 08. 2023, zo správy Detského advokačného centra Náruč zo dňa 30. 08. 2023, z výsluchu maloletej B. H. zo dňa 04. 09. 2023, z lekárskych správ, zo správy školy, ktorú maloletá v tom čase navštevovala, z výsluchu svedkýň N. O., E. P., E. M., Q. N., B. A., ktoré všetky výpovede boli vykonané v čase pred vznesením obvinenia obžalovanému B., z vlastného klinicko-psychologického vyšetrenia maloletej B., ktoré sa uskutočnilo dňa 21. 10. 2023 a vychádzajúc z uznesenia, ktorým bola pribratá do konania ako znalec vykonala kompletné psychologické vyšetrenie maloletej B., jej úlohou bolo posúdiť všeobecnú vierohodnosť jej výpovede, špecifickú vierohodnosť jej výpovede, posúdiť postoj maloletej
k vyšetrovanej trestnej veci, vyjadrenie k prípadným zmenám psychického stavu u maloletej v dôsledku konania podozrivého voči nej, v prípade ak došlo k zmenám bolo jej úlohou ich špecifikovať a uviesť predpokladanú prognózu ďalšieho vývoja ako aj posúdenie otázky, či je potrebné skúmať duševný stav maloletej v dôsledku pochybnosti o jej schopnosti správne vnímať a vypovedať. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá B. v oblasti intelektových schopností je orientačne na úrovni podpriemeru až priemeru v porovnaní s populačnou normou. K riešeniu životných situácií pristupuje skôr racionálne, zvažuje možnosti, ale jej nedostatočná logika jej častokrát neumožňuje nájsť efektívne riešenie. Schopnosť prežívať a prejavovať emócie je nedostatočná a aj situácie, kde by podľa znalkyne bol emocionálny prístup adekvátnejší sa snaží riešiť racionálne a emocionálnym situáciám sa snaží vyhýbať. Osobnosť maloletej sa javí ako psychosociálne nezrelá, menej realistická v sociálnej percepcii. Schopnosti empatie má oslabené, častejšie používa formy interpersonálneho správania, ktoré sú situačne neprimerané. Pozitívne vzťahy medzi ľuďmi nepovažuje za bežné a nadmerne sa zaoberá interpersonálnou oblasťou, nakoľko má pocit, že okoliu nemôže dôverovať. Podľa znalkyne toto sa potom prejavuje na úkor zamerania sa na vlastnú sebarealizáciu a napĺňanie vlastných cieľov. Svoje potreby si uvedomuje menej, nenáročná, zriedkavo si uvedomuje vlastné chcenie. Dobre toleruje stres, nemá tendenciu správať sa impulzívne, no niekedy jej môže chýbať dostatočná citlivosť, aby zachytila jemnejšie signály hroziacich ťažkostí v interpersonálnej oblasti. U vyšetrovanej znalkyňa zistila oslabenú schopnosť adekvátneho sebapresadenia, agresívne tendencie nie sú u nej na vonok zvýraznené, vnútorne však prežíva množstvo hnevu a resentimentu voči ľuďom a situáciám ktoré ju frustrujú, má dlhodobejšie problematický vzťah k autoritám. Úlety do fantázie sú pre ňu taktikou riešenia nepríjemných situácií, vyhýba sa zodpovednosti a rozhodovaniu, od okolia je zvýšene závislá a ľahšie podlieha manipuláciám zo strany okolia. Jej pocit vlastnej hodnoty, ktorý je založený na reálne prežitých negatívnych situáciách je extrémne nízky, s dôrazom na neschopnosť somatickej oblasti. Kompenzačne má potom ambície a pri nerealistických cieľoch ľahšie zlyháva. Podľa znalkyne všeobecná vierohodnosť výpovede maloletej sa javí na základe viacerých deficitov ako znížená. Úroveň krátkodobej pamäti je podpriemerná až priemerná v porovnaní s populačnou normou. Maloletá je schopná učiť sa, ale je výkon je nevyrovnaný pravdepodobne pre zhoršenú schopnosť koncentrácie ale ešte aj progredujúci t. j. zhoršujúci. Jej kapacita a schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamäti je výrazne podpriemerná v porovnaní s populačnou normou, čo podľa znalkyne potvrdila aj jej sestra, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Novo naučený materiál má tendenciu interferovať s inými pamäťovými stopami a zhoršuje sa schopnosť reprodukcie, táto výraznejšie klesá a môže sa stať, že zmieša dve zapamätané udalosti dohromady. Znalkyňa v rámci vyšetrenia neobjavila u maloletej modifikácie pamäťového materiálu v podobe konfabulácie, teda tendenciu nahrádzať neuložené pamäťové stopy vlastnou produkciou, naopak, skôr má tendenciu povedať, že si nepamätá. Objavili sa však distorzie, čo znamená, jej interpretácia reality môže byť sporadicky menej presná. Kontakt s realitou je značne oslabený u osobnosti s krehkou integritou a neadekvátne vnímanie situácii do značnej miery znižuje schopnosť jej adaptácie. Objavujú sa u nej mechanizmy vnímania nižších vekových kategórií, kedy uchopí situáciu príliš všeobecne, globálne, bez podrobnejšej analýzy jednotlivých detailov a vzťahov medzi nimi. Prípadne adekvátne zachytí jeden situačný detail a neprimerane zhodnotí celú situáciu na základe neho. V jej vnímaní sa objavujú aj hrubé perseverácie, kedy predchádzajúci vnem má rozhodujúci vplyv na zhodnotenie nasledujúcej situácie a to bez ohľadu na celkom iné usporiadanie situácie. Napriek tomu, že sa intenzívne snaží orientovať v životných situáciách, lebo je, na základe prežitého nedôverčivá, nie je schopná dôkladnejšej analýzy, najmä nových a náročných situácií. Na základe nerealistických precepcií sa častejšie jej úsudok stáva chybným. Myslenie je navyše u maloletej zvýšene rigidné a nepružné a na základe toho sa môže potom správať situačne neadekvátne. Sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností však vyšetrením neboli zistené, ale osobnosť maloletej je ľahšie ovplyvniteľná a manipulovateľná. K špecifickej vierohodnosti maloletej B. znalkyňa uviedla, že v rámci uznávaných metodologických postupov pri maloletej zistila infantilnú úroveň psychosexuálneho vývinu a teda nie je pravdepodobné, že by sa touto oblasťou neprimerane alebo nadmerne zaoberala so snahou pútať pozornosť alebo si vymýšľať správanie okolia so sexuálnym podtónom. Podľa znalkyne opak je pravdou, maloletá má snahu rozprávaniu sa o sexuálnom správaní vyhýbať a znalkyňa vyslovila pravdepodobnosť, že správaniu so sexuálnym podtónom maloletá nerozumie. Ak by teda mala motív A. B. krivo obviniť, pravdepodobne by na to použila spôsoby správania, ktorým rozumie a ktoré považuje za negatívne, pričom tieto faktory značne zvyšujú jej špecifickú vierohodnosť. Obžalovaného maloletá prežíva na
emocionálnej úrovni negatívne a tak ho hodnotí aj na racionálnej úrovni. Asociuje ho samotou, bolesťou, strachom i kritikou, globálne vníma mužov ako aj chlapcov negatívne a asociuje ich s agresivitou. Jej popisované vyhýbavé správanie voči B. a pozorované negatívne emocionálne prežívanie v súvislosti s ním svedčí o negatívnych zážitkoch u emocionálne deprimovanej osobnosti, ktorá má inak tendenciu scítiť si neuspokojené emočné potreby (sestrou popisované málo selektívne objímanie) bez dodatočnej selekcie aj v menej osobných vzťahoch ak na to dostane príležitosť. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že aktuálne nie sú v myslení maloletej zvýraznené traumatické obsahy ani pocity preťaženia stresom, alebo negatívne prežívanie, avšak je potrebné zohľadniť väčší časový odstup od vyšetrovanej udalosti. Preto podľa znalkyne sa javí efektívnejšie spätne zisťovať príznaky od osôb, ktoré boli s maloletou v intenzívnom kontakte v čase, kedy mal byť skutok spáchaný. Znalkyňa vychádzala z hodnotenia príznakov, ktoré uviedla jej sestra, ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti, kedy ako klinicky významné sa javia pocity smútku, nešťastia, vyhýbania sa interakciám s ostatnými deťmi, kedy sa viac izoluje. Maloletá býva pohltená fantáziou, jemným snením, objavili sa u nej symptómy disociácie, býva zamyslená, kedy nevníma iných, čo môže byť aj následkom neistej vzťahovej väzby s matkou, v tomto smere však znalkyňa vychádzala z výpovede sestry maloletej. Veronika sa vníma ako zlá a bezcenná, popisuje znaky sebanenávisti, čo však môže súvisieť aj so zanedbávaním maloletej zo strany matky. Ako nadmerná sa u nej javí aktivácia sympatického nervového systému, kedy je hyperaktívna, ľahko sa vyľaká, býva v napätí a má problémy s pozornosťou, často robí chyby, čo sa však u nej pravdepodobne prejavuje dlhodobejšie a znalkyňa zaznamenala aj úlety do fantázie, čo je pre ňu taktika riešenia nepríjemných situácií. Má problém spomenúť si na udalosti, ktoré sa jej stali v minulosti a to aj na bežné udalosti. Robila aj veci, ktoré následne nevedela vysvetliť, dlhodobo sa bojí o bezpečie druhých ľudí, je starostlivá, zaujíma sa o ostatných. Z vyšetrujúcou udalosťou podľa znalkyne pravdepodobne súvisí sestrou detekované vyhýbavé správanie, s nechuťou hovoriť o traume, s jej tendenciou vyhýbať sa osobe A. B., miestam a situáciám, ktoré jej pripomínajú traumu. Maloletá mení tému rozhovoru keď sa o ňom rozpráva. Podľa znalkyne prítomný je údajne aj stres, rozrušenosť a obavy pri sexuálnych podnetoch, čo pravdepodobne súvisí s negatívnymi zážitkami v tejto oblasti. Tiež smútok keď ostane sama a nikto sa jej nevenuje, po aktuálne vyšetrovacích incidentoch sa u nej vystupňoval. Opakovane po incidente s A. z vyjadrenia sestry vyplýva, že táto si na nej všimla, že sa ľahko vyľaká, z ničoho nič sa zľakne a strhne, zostane strnulá avšak zatiaľ nemožno presne určiť následky kumulovanej traumatizácie u osobnosti vo vývine. Záverom znalkyňa uviedla, že hoci vyšetrením bolo zistené, že u nej sa jedná o osobnosť s krehkou integritou, jej oslabená schopnosť správne vnímať realitu nie je následkom duševného ochorenia v pravom slova zmysle, teda psychózy, ale v súvislosti s vývojovým zaostávaním a preto znalkyňa nepovažovala za potrebné skúmať duševný stav maloletej. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 03. 2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš, na základe vykonaného dokazovania toto vyhlásil za skončené a udelil slovo na záverečné reči. Po prednesení záverečných rečí tak obžalobou ako aj obhajobou súd rozhodol, že sa bude pokračovať v dokazovaní a to v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním voči tretej osobe A. K. pod sp. zn. ČVS: ORP-209/1VYS-RK-2023 a to v reakcii na záverečnú reč obhajcu. Odročením pojednávania prokurátor navrhol predvolať a vypočuť v konaní pred súdom znalkyňu z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí k obsahu a záverom v ňom vypracovaného znaleckého posudku. V záverečnej reči obhajkyňa namietla že v uznesení o začatí trestného stíhania ako aj v uznesení o vznesení obvinenia a ani v obžalobe nie je uvedená skutková veta tak, aby popísané konanie napĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a chýba časť objektívnej stránky konania obvineného tak, ako je to uvedené v ustanovení § 201 ods. 1 Tr. Zák., t. j. kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Predmetom trestného stíhania nie je, kto vykoná súlož, ale konanie páchateľa malo naplňovať objektívnu stránku, t. j. iný spôsob sexuálneho zneužitia. Chytanie rukou cez oblečenie v oblasti medzi nohami, avšak bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, že páchateľ takto konal v úmysle iným spôsobom sexuálne zneužiť poškodenú, nie je trestným činom. V spisovom materiáli neexistuje žiadny dôkaz o tom, že obvinený sexuálne zneužil poškodenú, pretože orgány činné v trestnom konaní nezisťovali nie len motív konania obvineného, ale najmä objektívnu stránku trestného činu, t. j. že obvinený mal úmysel sexuálne zneužiť poškodenú za účelom svojho sexuálneho uspokojenia. Prejavy sexuálneho uspokojenia a teda tým aj sexuálneho zneužitia neboli zistené, a za týmto účelom nebol zabezpečený žiadny dôkaz. Len predpoklad orgánov činných v trestnom konaní, že by mohlo ísť o sexuálne uspokojenie, vôbec nepostačuje, pretože o tomto
musí existovať jasný dôkaz, že páchateľ tak konal. Nie je preukázané, že obvinený mal poškodenú chytať za vagínu. Tento výraz nepoužívala maloletá, avšak tento výraz je uvedený v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia. Takže tento výraz nemá oporu v spisovom materiáli, ale najmä poukazujem na anatomický slovník, z ktorého expressis verbis vyplýva, že vagína je vnútorný pohlavný orgán ženy, a teda nie vonkajší. Keďže obvinený mal poškodenú chytať cez oblečenie, tak sa javí byť technicky nemožné naplniť konanie v skutkovej vete a cez oblečenie poškodenú chytať za vagínu. A preto k takémuto konaniu nemohlo objektívne ani dôjsť. Svedkyňa H. J. v trestnom oznámení neuviedla výraz vagína. Táto svedkyňa pred vznesením obvinenia uviedla výraz vagína a tak isto ho použila aj pri výsluchu po vznesení obvinenia. Pre tieto zásadné nedostatky v skutkovej vete v oboch uzneseniach a najmä absencia akýchkoľvek dôkazov v spisovom materiáli, znamená, že skutok, ako je uvedený vo výrokových častiach oboch uznesení nie je trestným činom, pretože chýba popísanie podstatnej častí objektívnej stránky tohto zločinu. Zásadne namietala postup orgánov činných v trestnom konaní, keď účelovo vzniesli obvinenie až 19. 12.2023, naviac dňa 16. 10.2023 vypočuli obvineného ako svedka, hoci bolo jasné, že má byť podozrivý a maloletú poškodenú vypočuli dňa 4. 9. 2023 ako svedkyňu. Týmto závažným spôsobom porušili právo obvineného A. B. na obhajobu. Maloletá nebola vypočutá po vznesení obvinenia, a tak znemožnili obvinenému právo byť pri výsluchu tohto svedka, resp. nebolo umožnené obvinenému právo klásť svedkyni otázky pri jej výsluchu ani prostredníctvom vypočúvajúceho. Výsluch svedka A. B. je v konaní pred súdom ako dôkaz nepoužiteľný a výsluch maloletej svedkyne pred vznesením obvinenia je pred súdom nepoužiteľný ako dôkaz pre závažné porušenie práva na obhajobu obvineného. Ďalej namietala spôsob zabezpečenia dôkazu výsluchu maloletej, pretože výsluch je vykonaný pod dvoma číslami vyšetrovacích spisov: ČVS: ORP-175/1-VYS-RK-2023 a ČVS: ORP-209/1-VYS-RK-2023 dňa 4. 9. 2023. Výsluch vykonaný v inej trestnej veci, môže byť v danej trestnej veci použitý len ako listinný dôkaz a nemá silu dôkazu, t. j. výsluch maloletej svedkyne ako taký môže byť len prečítaný ako listinný dôkaz. Orgány činné v trestnom konaní sa dopustili zásadného pochybenia, pretože vykonali jeden výsluch pre dve paralelné trestné veci. Ako maloletá svedkyňa musí byť poučená o práve odoprieť vypovedať. O to viac to platí aj v tomto prípade, keď obv. A. B. mal mať sobáš s matkou maloletej, žil v spoločnej domácností s matkou aj maloletou, staral sa o maloletú, a to platí aj o páchateľovi v tej inej trestnej veci. Zásadná odpoveď maloletej, či poučeniam porozumela, či v tom čase svedok A. B. je osobou, na ktorej jej záleží a či bude vypovedať, tak vo výsluchu maloletej svedkyne zadokumentovaná nie je. Teda nie je známe, či maloletá mala dôvod na odopretie výpovede a či ho využila alebo nie, a teda vypovedala. Tento postup mal byť zachovaný aj zvlášť pre to, že za vinu kladú obvinenému orgány činné v trestnom konaní aj konanie na chránenej osobe podľa ustanovenia § 201 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/Tr. zák., t. j. blízkej osobe, ktorá podľa § 127 ods. 5 Tr. zák. je blízkou osobou, ktorá žije alebo žila v spoločnej domácností. Keďže obvinený žil v spoločnej domácností s maloletou, orgány činné v trestnom konaní mali dôsledne skúmať, či u maloletej existujú dôvody odopretia výpovede. Ďalej je potrebné uviesť, že výsluch maloletej svedkyne bol znehodnotený aj množstvom položených otázok, ktoré sú kapciózne a sugestívne, ako napr. Z akého dôvodu? Nerozprával sa s Tebou? Alebo kričal na teba? Alebo prečo? No a čo tí povedala H.? Ale mala si z toho pocit, že on je dobrý? Aby si išla nie do svojej postieľky ale ku nemu? Tak si si obliekla pyžamko? Mala si oblečené pyžamo? Ľahla si si teda ku nemu do postele? A on Ta chytil aj za ruku? Aby si išla do tej postele ku nemu? No a počas toho, keď si bola s ním v tej posteli, chcel od teba niečo? Čo sa ti nepáčilo? A môžeš nám povedať, čo tí povedal, že chce? A to si mala na sebe pyžamko, alebo si sa zobliekla? A on ťa nechcel pustiť alebo? Ale asi si nemala pri sebe však telefón? A tak si potom kričala aspoň? A okrem toho, že sa ťa dotýkal medzi nohami, ešte niečo? Dotýkal sa ťa aj niekde inde? A ako dlho to trvalo? Viackrát sa ťa tam dotkol? Alebo Niečo ti rozprával? Alebo nejaké zvuky pri tom vydával? Aj ťa bolelo niečo keď sa ťa dotýkal?
Nebolelo ťa? Držal ti ruky? Len tak si ležkala na posteli hej? No a potom keď už sa ťa prestal dotýkať. Tak si sa otočila a išla si spať alebo si odišla do tej izby svojej'? Nemohla si odísť? On tí to zakázal? atď. Z ustanovenia § 135 Tr. por. vyplývajú podmienky, za ktorých je potrebné výsluch maloletej svedkyne vykonať, ktorý bol platný a účinný v čase vykonania výsluchu dňa 4. 9.2023. Z týchto ustanovení okrem iného vyplýva, že k výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník ustanovený podľa § 48 ods. 2 Tr. por. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Pred výsluchom takéhoto svedka orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu s vyššie označenými prítomnými osobami tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii. K tomu obhajkyňa uviedla, že maloletá poškodená má svojho otca a teda má zákonného zástupcu. Nič nedovoľovalo orgánom činným v trestnom konaní sa pýtať maloletej na výsluchu, či chce, aby na jej výsluchu bola aj jej sestra H.. Odpoveďou maloletej bolo záporné krútenie hlavou. Žiadne ustanovenie Tr. por. nedovoľuje, aby pri výsluchu maloletej svedkyne bola osoba, ktorá ju má zverenú do náhradnej osobnej starostlivostí, pretože táto osoba podľa Zákona o rodine vôbec nemá práva a povinnosti zákonného zástupcu a takéto práva a povinností vykonával v tomto prípade otec maloletej, ktorý však o výsluchu maloletej nebol vyrozumený. Z vyjadrenia obhajcu vyplýva, že keby maloletá po smrtí matky nemala otca, bol by jej ustanovený súdom podľa Zákona o rodine opatrovník ako zákonný zástupca. Teda orgány činné v trestnom konaní mali konať s otcom maloletej a ak to nebolo možné, mali požiadať o ustanovenie opatrovníka podľa § 48 ods. 2 Tr. por. pre maloletú z radov advokátov. Avšak potom nemal byť na výsluch pribratý zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako tomu bolo v tomto prípade. Orgány činné v trestnom konaní mohli konať len so zákonným zástupcom, resp. ustanoveným opatrovníkom, pretože aj z ustanovenia § 135 ods. 3 posledná veta Tr. por. vyplýva, že ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov v prípravnom konaní sa môže vykonať len so súhlasom zákonného zástupcu alebo opatrovníka podľa § 48 ods. 2 Tr. por., čo však v súčasnej dobe už neplatí. Je teda samozrejmé, že ďalší výsluch maloletej nie je možný aj pre nesplnenie týchto podmienok. Výsluch maloletej je možné opakovať len v prípravnom konaní a so súhlasom prokurátora. Nie je známe, z akých dôvodov nebola vypočutá osoba, ktorá bola pribratá k výsluchu, na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala, a to podľa § 135 ods. 2 posledná veta Tr. por. Takúto výpoveď maloletého svedka možno čítať v konaní pred súdom i bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 263 Tr. por. Toto však samozrejme platí len vtedy, ak výsluch maloletého svedka bol vykonaný v súlade s Tr. por. Keďže k výsluchu maloletú priviedla H. J., t. j. ktorej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivostí, a ktorá nemá práva a povinnosti zákonného zástupcu, tak konzultácia s ňou, ako bude vedený výsluch, je nezákonná. Tak ako aj jej umožnenie, aby bola prítomná na výsluchu je nezákonné, lebo nie je zákonný zástupca maloletej a navyše je svedka. Orgány činné v trestnom konaní nemôžu k výsluchu maloletej svedkyne pribrať hocakú osobu, ale len tie osoby, ktoré sú upravené v Tr. por. Navyše H. J. je svedkyňa, tak táto svedkyňa nemôže byť prítomná pri výsluchu inej svedkyne. Ak však H. J. je svedkyňou, tak nemohla vykonávať práva zákonného zástupcu, aj keby ich mala priznané, pretože zákonný zástupca, ktorý je svedkom, nemôže byť prítomný pri výsluchu maloletého svedka a z týchto dôvodov musí byť ustanovený opatrovník podľa § 48 ods. 2 Tr. por. Z dôvodu, týchto všetkých pochybení pri výsluchu maloletej svedkyne, tento výsluch považovala obhajoba za nezákonný a ako taký nemôže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. Na okraj veci uviedla, že aj práva maloletej poškodenej v trestnom konaní môže vykonávať len zákonný zástupca a nie H. J.. Keďže zákonný zástupca nebol riadne poučený o práve uplatniť si náhradu škody do skončenia vyšetrovania, tak súd nemôže ani rozhodnúť o tomto práve poškodeného. Právo zastupovať poškodenú má len jej otec, alebo ustanovený opatrovník podľa § 48 ods. 2 Tr. por., avšak úkon opatrovníka potrebuje schvátenie civilným súdom ako veci dôležitej v konaní o maloletých. Znalecký posudok vypracovaný PhDr. Martinou Bečkovou bol podaný 23. 10. 2023, teda pred vznesením obvinenia, znalkyňa vychádzala len z nekontradiktórnych dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia. Po doplnení vyšetrovania táto znalkyňa však nebola dopočutá k záverom znaleckého posudku vzhľadom na vykonané kontradiktórne dôkazy. Znalkyňa pracovala s pojmom sexuálne správanie, sexuálny podtón, sexuálny podnet a podobne, hoci zo spisového materiálu nevyplývalo, že konanie páchateľa malo
znaky iného spôsobu sexuálneho zneužitia, a preto je len domnienka a predpoklad obžaloby, že obv. A. B. sa mal dopustiť aj konania, ktoré smerovalo k sexuálnemu uspokojeniu. Tento predpoklad zrejme pramení aj z nezákonného výsluchu maloletej, ktorá vypovedá k dvom páchateľom naraz, ktorí časove krátko po sebe žil s maloletou v spoločnej domácností a obaja sú stíhaní pre tie isté zločiny. Sama znalkyňa uvádza, že maloletá má kapacitu a schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamätí výrazne podpriemernú, má zhoršenú schopnosť reprodukcie, ktorá výraznejšie klesá a môže sa stať, že zmieša dve zapamätané udalostí dohromady. K znaleckému posudku H. E. L., H. zo dňa 09. 08. 2024 obhajoba uviedla, že znalcovi bol predložený spisový materiál neúplný, lebo dňa 1. 10.2024 boli ešte vypočutí 3 svedkovia a znalec nebol dopočutý k záverom znaleckého posudku. Aj v tomto znaleckom posudku znalec pracuje s pojmom sexuálna deviácia, porucha sexuálneho zamerania, ba dokonca, že obvinený využil situáciu k sexuálnemu vzrušeniu, ktorá sa mu vyskytla, nemá sexuálne zábrany, najmä ak sa k tomu pridá alkohol. Nie je známe z akého dôkazu znalec vychádzal, keď hovorí o sexuálnom vzrušení, pretože takýto dôkaz v spisovom materiáli sa nenachádza. Okrem toho svedkyňa H. E. F. dňa 01. 10. 2024 pri výsluchu uviedla, že večer toho dňa videla na kamere obv. A. B., hovorila s ním a javil sa jej triezvy. Samotná maloletá vo svojej výpovedi uviedla, že v čase údajného skutku obžalovaný nemal požité alkoholické nápoje. Teda treba prijať záver, že znalecký posudok vychádza z teoretických predpokladov a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. K obom znaleckým posudkom uviedla, že oba vychádzajú z teoretických predpokladov sexuálneho zneužitia, ktoré samozrejme na to, aby sa jednalo o zločin, musí obsahovať aj objektívnu stránku sexuálneho zneužívania iným spôsobom smerujúcim k sexuálnemu uspokojeniu páchateľa, avšak toto v tomto konkrétnom prípade vôbec preukázané nebolo a nebol vykonaný k tomu žiadny dôkaz. Je nebezpečné prijať záver, že každý dotyk cez oblečenie osoby mladšej ako 15 rokov je zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. Konanie smerujúce k sexuálnemu uspokojeniu páchateľa musí byť jednoznačne preukázané a musia byť k tomu vykonané dôkazy, čo v tomto prípade sa nestalo, ba dokonca sama maloletá pri výsluchu popiera konanie páchateľa smerujúce k sexuálnemu uspokojeniu a neskôr vo výsluchu už naučene tvrdí, bol ticho a nevydával žiadne zvuky. Obhajoba poukázala na rozopry vo výpovediach svedkov. Napríklad svedkyňa H. J. dňa 01. 06. 2023 podala trestné oznámenie, kde uviedla, že nevlastná sestra Veronika jej bola zverená do výchovy a táto sa jej doma posťažovala, že keď bola mama v nemocnici pred smrťou, tak A. ju mal ťahať do postele, mal ju obchytkávať za intímne miesta, a to medzi nohy, čo sa potom stalo, jej B. nepovedala. Dňa 31. 07. 2024 táto svedkyňa vypovedá, že počas zavolania hliadky polície sa pýtala B., prečo sa bojí A., či sa jej niečo stalo, tak jej B. povedala, že keď bola mama v nemocnici pred smrťou, tak A. ju ťahal do postele, mal ju obchytkávať za intímne partie, cez pyžamo za vagínu. Svedkyňa H. G. dňa 31. 7.2024 uviedla, že do bytu prišla až keď zavolali políciu, sestra B. jej povedala, že jej musí niečo povedať a začala rozprávať, že jej A. robil zle, chcel, aby sa hrali nahí, že ju chytal tam dole, nepovedala presne kde. Svedkyňa H. H. dňa 31.7.2024 uvádza, že o zneužívaní A. sa dozvedela od dcér H. a H., ony našli nejaké papiere v posteli po smrtí matky o zneužívaní maloletých, akoby ich mama mala nachystané a ony sa preto B. pýtali na to. Svedkyňa sa pýtala B. na to, ale B. jej povedala, nech sa nepýta. Z tohto vyplýva, že je vážne podozrenie, že maloletá nehovorila o skutku spontánne sama, ale bola svedkyňami vyzvaná na to, aby potvrdila informácie svedkýň, ktoré mali z papierov, čo našli po matke a takéto informácie mala maloletá podať ešte aj v emocionálne vypätej situácii v deň pohrebu jej matky, a to v čase, keď v byte zasahovala hliadka polície proti A. B.. Svedkyne pred súdom však uviedli, že papiere, ktoré mali nájsť sa netýkali sexuálneho násilia, ale išlo o napomenutia v súvislosti s rušením poriadku v bytovke, v ktorej sa nachádzali sociálne byty a susedia sa sťažovali na hluk, hlasitú hudbu s tým, že matke maloletej hrozilo vysťahovanie z bytu. Navyše svedkyňa H. G. a H. J. vypovedali rozdielne, raz hovoria o intímnych miestach, potom o vagíne, raz mala mať B. pyžamo, raz mali byť nahí. Maloletá svedkyňa dňa 4. 9.2023 uviedla na otázku, prečo nemala rada A., „no lebo čo mi povedala H., som mala dosť, som to radšej nechcela ani povedať, lebo by ma zbila“. Na otázku, čo jej povedala H., odpovedala, že si nepamätám. Teda aj maloletá potvrdila, že svedkyňa H. J. jej sama povedala, čo jej mal A. B. robiť. A takto je formulovaná aj otázka vyšetrovateľky pri výsluchu maloletej, t. j. čo tí povedala H.? Z uvedeného vyplýva záver, že maloletá bola pod silným vplyvom rodiny, navyše po smrtí matky, bola opakovane vyzývaná, aby potvrdila informácie svedkýň, ktoré mali z listín po matke, a to aj v deň pohrebu matky a pri zásahu hliadky polície, a preto výpoveď maloletej je ovplyvnená, skreslená, maloletá hovorí rôzne
verzie, vypovedá ku skutku inak ako svedkyňa H. G. a H. J. a ako celok je podľa obhajoby nevieryhodná. Táto výpoveď maloletej je ešte aj ovplyvnená konzultáciou vyšetrovateľky so svedkyňou H. J., o ktorej sa vyšetrovateľka mylne domnievala, že je jej zákonnou zástupkyňou, ale aj keby svedkyňa bola zákonnou zástupkyňou, tak by nemohla byť pri výsluchu maloletej, lebo je tiež mala byť vypočutá ako svedkyňa k tomu, čo jej povedala nevlastná sestra. Navyše je výpoveď maloletej znehodnotená množstvom kapcióznych a sugestívnych otázok. Vzhľadom na tieto uvedené skutočností obhajoba konštatovala, že je neprípustné viesť vyšetrovanie tak, ako bolo toto vykonané. Maloletá svedkyňa vypovedá, to čo jej povedali nevlastné sestry a tieto dve svedkyne potom vypovedali to, čo im mala povedať maloletá. Takéto dôkazy sú nezákonné a sú nepoužiteľné pred súdom. Maloletá žila v alkoholickom prostredí, kde dochádzalo k striedaniu mužov, matka sa ani netajila tým, že mužov potrebuje, aby sa starali o maloletú, a aby jej finančne pomohli. Všetci žili v malom 1-izbovom byte, kde bolo dieťa vystavené aj situáciám, ktorých nemala byť svedkom. Dieťa bolo značne zanedbané, ponechané na starostlivosť aj A. B., bolo špinavé, čo mu robilo problémy v škole. Aj po zdravotnej stránke nebolo riadne a pravidelne ošetrované. Vzťah matky a A. B. bol taký blízky, že mali naplánovaný aj termín svadby, a preto sa javí byť nelogické, že rodina po smrtí matky ihneď vymenila kľúče od bytu, nechcela A. B. vpustiť do bytu a trvala na tom, aby si ihneď vzal veci z bytu, čo vyústilo až do privolania hliadky polície. Svedkom tohto všetkého bola aj maloletá, a ešte aj utrpela dramatický a emocionálny šok, keď jej zomrela matka. Treba však povedať, že je pravdepodobne emocionálne plochá a aj túto situáciu prežívala inak ako väčšina detí. Jej intelektuálne schopností sú priemerné až podpriemerné, podlieha manipuláciám zo strany okolia, všeobecná vieryhodnosť je znížená, krátkodobá pamäť je podpriemerná až priemerná, má tendenciu zamieňať rôzne pamäťové stopy, zhoršuje sa schopnosť reprodukcie a táto klesá a môže sa stať, že zmieša dve zapamätané udalostí dohromady. Mala odloženú povinnú školskú dochádzku, opakovane sa dopustila krádeží a jednalo sa o dieťa, ktoré bolo zanedbávané a poškodené alkoholizmom. Záverom obhajkyňa uviedla, že ak je výsluch osoby mladšej ako 15 rokov prípravnom konaní vykonaný nekontradiktórne a je jediným, prípadne rozhodujúcim usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému, je nevyhnutne potrebné výsluch zopakovať v konaní pred súdom tak, aby sa obhajobe umožnilo uplatniť právo na riadne dokazovanie. Podľa ustálenej súdnej praxe nutnosť takéhoto postupu treba na jednej strane posúdiť s prihliadnutím na všetky okolností prípadu vrátane celkovej dôkaznej situácie a na strane druhej z hľadiska práv obžalovaného. V opačnom prípade by mohlo dôjsť ku skráteniu práv obhajoby neprípustným spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so zárukami garantovanými v čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože dohovor priznáva viac práv obžalovaným než im priznáva Tr. por. Ďalej Tr. por. predpokladá, že výsluch osoby mladšej ako 15 rokov možno prečítať na súde, aj bez dodržania podmienok v ustanovení § 263 ods. 3 písm. b/Tr. por. Európsky súd pre ľudské práva judikuje, že ak ide o výpoveď, ktorá môže mať rozhodujúcu alebo významnú úlohu pri uznaní obžalovaného za vinného, a ktorá nebola v prípravnom konaní vykonaná za podmienok kontradiktórností, možno ju na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom prečítať len vtedy, ak svedok opätovne na hlavnom pojednávaní vypovedal. V prípade, že svedok na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a k veci odmietol vypovedať, pričom jeho výpoveď v prípravnom konaní nebola vykonaná za podmienok kontradiktórností, nemožno na nej založiť odsúdenie obžalovaného a nemožno ju ani prečítať na hlavnom pojednávaní. Prečítanie výsluchu svedka, ktorý nikdy nebol vypočutý kontradiktórne, nemôže byť podľa Európskeho súdu pre ľudské práva výlučným alebo rozhodujúcim dôkazom viny. Tieto závery samozrejme platia vtedy, keď výsluch svedkyne mladšej ako 15 rokov je vykonaný zákonne, len nie je kontradiktórny. V tomto konkrétnom prípade však výsluch maloletej trpí vážnymi vadami, ako aj celé prípravné konanie, a preto výsluch je nepoužiteľný pred súdom, a z týchto dôvodov obhajoba ani nenavrhovala tento výsluch zopakovať, pretože v prípravnom konaní je množstvo takých pochybení, ktoré by neodstránili ani opakovaný výsluch maloletej a obhajoba nezodpovedá za zistenie skutkového stavu veci. Obhajkyňa uviedla, že obžalovaný A. B. bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice v Ružomberku, trpí ochorením centrálnej nervovej sústavy epilepsiou, mal opakovane epileptické záchvaty, má užívať lieky, ktoré neužíva, lebo nemá na ne peniaze, epilepsiou trpí od mladostí, absolvoval osobitnú školu, chcel si siahnuť na život, keď mu zomrel otec, jeho brat sa obesil, a preto mala za to, že mal byť vyšetrený duševný stav obžalovaného s poukazom na prípadné vyvodenie trestnej zodpovedností. Tieto skutočností zároveň podľa obhajoby vzbudzujú pochybností, či obžalovaný ešte ako obvinený bol spôsobilý sa náležite obhajovať sám, a preto bolo na mieste skúmať dôvody povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por. už v čase vznesenia obvinenia v decembri 2023, kedy obhajcu nemal, čím a tým bolo porušené jeho právo na obhajobu. Na základe takto vykonaného dokazovania, ktoré je nedostatočné, v dôkazoch sú rozpory a pri ich zadovažovaní bol porušený Tr.
por., tak vznikajú vážne pochybností, či obžalovaný mohol byť postavený pred súd, a poukazujem aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného in dubio pro reo, a preto ho navrhla podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodiť spod obžaloby. Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným zo žalovaného trestného činu keď uviedol, že obžalovaný odmietol vypovedať, vyhlásil že je nevinný, no sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 19. 12. 2023 nepodal. Nepriamo je usvedčovaný výpoveďami nevlastných sestier a starej matky maloletej, ktoré počas celého trestného konania vypovedali konzistentne a bez podstatných odchýlok reprodukovali údaje, o ktorých sa im zverila maloletá. Považoval nezrovnalosti týkajúce sa výpovedí svedkýň - oblečenia maloletej (pyžamo, nahota) za bezvýznamné a v tomto smere poukázal na zvukovo obrazový záznam z výsluchu maloletej. Závery klinického psychológa vyhodnotil jednoznačne v neprospech obžalovaného. Navrhol uložiť trest aj s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a to pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné podotknúť, že pokiaľ ide o aktivitu súdu o dokazovanie ohľadne otázky viny, dôkazné bremeno a zisťovanie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti nenesie súd ale Trestný poriadok v podstate zaviedol v konaní pred súdom zásadu prejednaciu, kde úlohou súdu je len posúdiť, či prokurátor uniesol dôkazné bremeno a to na podklade dôkazov, ktoré boli pred súdom a protistranou vykonané, kde úloha súdu spočíva najmä v procesnom vedení konania, rozhodovanie o dôkazných návrhoch, námietkach strán, poučovacej povinnosti obžalovaného, svedkov, znalcov a podobne. Podľa § 48 ods. 1 Trestného poriadku, ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným. Podľa § 48 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť. Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť. Podľa § 31 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takomto prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom konaní zastupovať. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku, strany sú si v konaní pred súdom rovné. Podľa ods. 19 a 21 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté. Podľa § 135 ods. 1 Trestného poriadku, výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná s využitím videokonferenčného zariadenia. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Klásť otázky takémuto svedkovi možno len prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní. V prípravnom konaní možno výsluch opakovať len so súhlasom prokurátora. Opakovaný výsluch v prípravnom konaní vedie spravidla tá istá osoba. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2. Podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, k výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2, aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Spôsob vedenia výsluchu prekonzultuje orgán činný v trestnom konaní s psychológom pred vypočutím a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch alebo pokračovanie v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa, môže psychológ navrhnúť odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie počas jeho výkonu. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala. Podľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho celého písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. V zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku, za orgány činné v trestnom konaní sa považuje už len policajt a prokurátor, súd nie je zaradený medzi orgány činné v trestnom konaní ale jeho úloha vyplýva z nestrannosti a nezávislosti súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo (§ 10 ods. 2 Trestného poriadku). Ako už súd uviedol, môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, avšak len do takej miery, keď nevystaví do „nepriaznivého svetla“ jednu z procesných strán. Je úlohou OČTK zabezpečiť a predložiť dôkazy súdu tak, aby o prípadnej vine či nevine mohol spravodlivo rozhodnúť, keď súd nie je partnerom
ani pomocníkom prokurátora pri preukazovaní skutkového stavu veci ale nestranným „riešiteľom sporu“ medzi štátom a obžalovaným. Dôkazná aktivita zo strany súdu v prospech obžaloby nie je komfortná s právom na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru, s rozdelením úloh jednotlivých strán v spore a s úlohou súdu ostať nestranným riešiteľom sporu. Za situácie, ktorú naznačil aj intervenujúci prokurátor v druhej záverečnej reči v súvislosti s tým, že obžalobu súd „prijal a nezistil v nej žiadne pochybenia“ možno považovať za neprijateľné, najmä v prípade, ak by dôkazy mali byť na ťarchu obžalovaného a za takéhoto stavu by došlo k situácii, že súd takto môže konať len v prípade, že sám síce iniciatívne doplní dokazovanie, ktoré však nie je na ujmu obžalovaného a iba takáto dôkazná iniciatíva súdu neznamená jeho stratu nestranného riešiteľa sporu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 05. 2025 znalkyňa PhDr. Martina Bečková predniesla závery uvedené v znaleckom posudku na jej položené otázky 1-7. Podľa znalkyne maloletá nebola schopná kontinuálne odpovedať a preto jej dávala otázky a snažila sa, aby sa dozvedela „čo sa tam dialo“, ale určite nešlo o otázky sugestibilné. Úlohou znalca je porovnať údaje, ktoré vyplývali z trestného spisu z údajov, ktoré zistila pri vlastnom psychologickom vyšetrení maloletej a tieto následne vyhodnotiť. Podľa znalkyne vyskytli sa síce nezrovnalosti vo výpovedi maloletej v prípravnom konaní (dotyk na holé telo alebo cez pyžamo), ale podľa znalkyne sa nejednalo o zásadné rozdiely, že by uvádzala opačnú odpoveď, reakciu, opačné zmýšľanie, prípadne že by z toho vyplynuli závery, že sa nerozpráva s maloletou o konkrétnom obvinenom. Z dôvodu slabnúcich pamäťových schopností (dlhodobá pamäť), uplynutím času, s prihliadnutím na možnosť druhotnej viktimizácie, ale najmä s prihliadnutím na ňou zistené skutočnosti, že maloletá vo svojom doterajšom živote prežila viacero významných traumatických podnetov, tak v tej súvislosti záleží od toho, ktoré z týchto podnetov boli tak významné, aby jej utkveli v pamäti, aby bolo možné, aby sa k nim mohla aktuálne vyjadrovať, znalkyňa sa priklonila k záveru, že ďalší výsluch maloletej sa nejaví byť vhodným. Na otázky obhajoby znalkyňa uviedla, že jej nie je známe pod akou spisovou značkou bola do konania ako znalkyňa pribratá a bola požiadané o vypracovanie znaleckého posudku, znalkyňa sa vyjadrila k okolnostiam jej vlastného klinického vyšetrenia maloletej, ktorú na vyšetrenie priviedli jej sestry. Rodinná a osobná anamnéza bola podávaná jej sestrou, pri samotnom vyšetrení maloletej sa už nenachádzala žiadna tretia osoba. V súvislosti s ňou prezentovanými závermi o strachu v znaleckom posudku pred súdom znalkyňa uviedla, že v prípade maloletej sa nejedná o dieťa, ktoré by sa bálo každého človeka. Vychádzala z informácii od jej sestry, ktorá mohla spozorovať kontakt maloletej s obžalovaným, táto však nemala ďalší záujem na kontakte, vyhýbala sa mu a o týchto pocitoch sa maloletá vyjadrovala aj v rozhovore s ňou. Nešlo však o situáciu, kedy by obžalovaného vnímala len kratšiu dobu, nakoľko žili v spoločnej domácnosti. Na výslovnú otázku obhajoby v súvislosti s obavou z obžalovaného znalkyňa uviedla, že takýto záver je možné len ťažko psychologicky zisťovať, v každom prípade vyplynulo, že maloletá sa vyhýbala obžalovanému ako osobe a znalec môže použiť projektívne techniky psychodiagnostiky, z ktorých môže vyvodiť záver, že navonok reaguje negatívne a zároveň je možné vyvodiť súvislosť tejto negatívnej reakcie s konkrétnou osobou. V súvislosti s ďalšími otázkami obhajoby súd tieto otázky nepripustil, nakoľko dospel k záveru, že nie je úlohou znalca hodnotiť kvalitu a rozsah údajov v uznesení vyšetrovateľa, ktorým priberá znalca do konania. „ V inej trestnej veci“ znalkyňa podala znalecký posudok dňa 24. 10. 2023, pričom o výpovedi z februára 2025 v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním nemala žiadnu vedomosť a v súdenej veci nebola požiadaná OČTK o dopracovanie znaleckého posudku. V súvislosti s prebiehajúcim iným trestným stíhaním bola znalkyni predložená výpoveď maloletej v súvislosti s možným dopadom na prípadné zmeny jej znaleckého posudku. Znalkyňa uviedla (po oboznámení sa s touto výpoveďou), že v prípade inej osoby by mohlo ísť o emočnú väzbu medzi ňou (touto osobou) a maloletou, kde ale jednoznačne nevyplýva, že by si bola maloletá vedomá nejakej sexualizácie vzťahu z jeho strany. Závery ohľadom zrelosti v tejto oblasti by podľa znalkyne bolo potrebné zmeniť, v prípade objektivizovania získaných údajov, najmä v tom smere, že ona sama by iniciovala vyslovene sexuálne správanie. V čase vypracovávania jej znaleckého posudku v súdenej veci sa však nevyskytli a nenašli žiadne dôkazy o takomto jej správaní, či už v rodinnom prostrední, prípadne jej správanie v školskom prostredí a podľa znalkyne to v tejto chvíli nemá vplyv na závery jej znaleckého posudku. Práva a povinnosti obvineného upravuje § 34 a nasl. Trestného poriadku, Ústava Slovenskej republiky, Medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je povinnosťou OČTK vždy poučiť
obvineného o jeho právach a najmä poučenie v prípade potreby primerane vysvetliť. Základným právom obvineného je právo nevypovedať, čo v niektorých prípadoch môže znamenať aj taktiku obhajoby, čo však nemôže byť na ujmu obvineného. Uvedená skutočnosť vyplýva z predposlednej vety § 34 ods. 1 Trestného poriadku. V súvislosti so znaleckým sexuologickým posudkom súd musí uviesť, že tento posudok považuje za nepostačujúci na to, aby súd naň mohol prihliadať pri rozhodovaní. Primárne súd musí uviesť, že znalec vychádzal z dôkazov, ktoré boli zabezpečené v čase pred vznesením obvinenia B.. Hoci znalec nepovažoval za potrebné podrobiť ho psychiatrickému vyšetreniu súd vychádzajúc aj z poznatkov priebehu hlavného pojednávania vyslovuje vážne pochybnosti o duševnom stave obvineného, najmä v smere schopnosti náležite sa obhajovať. Súd považuje za vadu, že prokurátor tento znalecký posudok navrhol „len čítať“ a nenavrhol ho konvalidovať osobným výsluchom znalca pred súdom tak, aby sa tento mohol vyjadriť k ďalším dôkazom, ktoré boli zabezpečené kontradiktórnym spôsobom. V tomto smere súd považuje takisto námietku obhajoby, že sa OČTK mali zaoberať aj skúmaním otázky duševného stavu, nakoľko od počiatku konania vo veci bolo zrejmé, že obžalovaný trpí závažným neurologickým ochorením, predpísané lieky neužíva, opakovane bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení o. i. aj z dôvodu suicidálneho pokusu s možnou anamnézou podobného konania v rodine. Ak teda k ustanoveniu obhajcu došlo až 02. 05. 2024, obvinenie bolo vznesené 19. 12. 2023 a následne už dochádzalo „len k prepočutiu“ nevlastných sestier možno hovoriť o porušení práva na obhajobu. Doposiaľ otázka trestnej zodpovednosti z hľadiska príčetnosti páchateľa nebola vyriešená. K námietkam obhajoby ohľadom naplnenia subjektívnej stránky súd uvádza, že pre naplnenie znakov trestného činu sexuálneho zneužívania sa nevyžaduje, aby pri pohlavnom – sexuálnom zneužití osoby mladšej ako 15 rokov došlo u páchateľa k pohlavnému uspokojeniu; postačuje, ak páchateľ koná v pohlavnom vzrušení v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom uspokojiť, pričom nie je rozhodujúce, či a do akej miery také uspokojenie dosiahne. V tomto smere súd teda námietky vyhodnotil ako irelevantné. Súd si uvedomuje závažnosť trestného činu podľa § 201 Trestného zákona a najmä záujem spoločnosti na riadnom mravnom a telesnom vývoji osôb mladších ako 15 rokov. Je si plne vedomý aj trestných sadzieb, ktoré zákon v tomto prípade ustanovuje v odseku 1 a 2 § 201 t. j. 7-12 rokov. Súčasne si je vedomý aj ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu (a obžalovaný už má záznam v registri trestov pre odsúdenie podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil) sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Preto bolo povinnosťou OČTK s rozumnou a primeranou mierou opatrnosti ako aj pri vynaložení väčšieho úsilia zabezpečiť vykonanie prípravného konania tak, aby bolo možné predložiť dôkazy súdu, ktorý následne môže rozhodnúť spravujúc sa všeobecnými zásadami pre ukladanie trestov. Bagatelizovanie konania obžalovaného obhajobou (je nebezpečné prijať záver, že každý dotyk cez oblečenie osoby mladšej ako 15 rokov je zločinom podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona), súd považuje za neprimerané, kde na spôsob spáchania činu možno prihliadať pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery. Obžalovaný využil svoje právo nevypovedať, uviedol, že sa ničoho nedopustil, nikdy by maloletej neublížil. Oproti jeho výpovedi stojí výsluch maloletej osoby, ktorý bol vykonaný aj za pomoci zvukovo obrazového zariadenia. V konaní pred súdom už súd nemôže riešiť spôsob vedenia výsluchu vypočúvajúcim, kde musí pripustiť, že niektoré otázky neboli v súlade s trestným poriadkom a navyše tento výsluch bol vykonaný v čase po začatí trestného stíhania vo veci, teda predtým, ako bolo A. B. vznesené obvinenie. Už v tomto štádiu bolo viac ako zrejmé aká prichádza do úvahy právna kvalifikácia a teda nič nebránilo OČTK vzhľadom na hroziaci trest ustanoviť obvinenému obhajcu a výsluch maloletej vykonať kontradiktórnym spôsobom. T. j. minimálne za prítomnosti ustanoveného obhajcu. Obhajoba namietala zákonnosť tohto úkonu tým skôr, že ako to vyplýva aj z prehratého videozáznamu zúčastnila sa ho aj nevlastná sestra maloletej, ktorá v tom istom konaní vypovedala ako svedkyňa. Navyše ide síce o osobu, ktorej maloletá bola najskôr neodkladným opatrením a následne aj rozhodnutím súdu zverená do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že spolu s manželom je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. Postavenie poškodenej v prípade žalovaného trestného činu a jej zastupovanie pred súdom rozhodne
nie je bežnou záležitosťou. Biologický otec maloletej nebol pozbavený rodičovských práv, skutočnosť že sa nachádza vo výkone trestu resp. nikto ho ani nekontaktoval ako zákonného zástupcu znamená, že bolo povinnosťou OČTK požiadať o ustanovenie opatrovníka maloletej na jej zastupovanie ako poškodenej v trestnom konaní. Pokiaľ teda výsluch maloletej prebehol bez prítomnosti zákonného zástupcu, ide o podstatnú vadu takéhoto konania. Teoreticky by síce bolo možné maloletej ustanoviť v tomto konaní opatrovníka, avšak jej ďalší výsluch (aj s prihliadnutím na vyjadrenie znalkyne) a možnú ďalšiu viktimizáciu v súčasnej dobe neprichádza do úvahy. Samotný výsluchu maloletej vykazuje ďalšie zásadné pochybenia a to či už v súvislosti s jej poučením o práve vypovedať, odmietnuť vypovedať proti A. B. (išlo z jej strany len o neverbálne prejavy), žiadaný súhlas k prítomnosti nevlastnej sestry (odmietavé kývavé hlavou) bez náležitej reakcie zo strany OČTK, jej následná prítomnosť pri tomto úkone, keď aj ona vypovedala následne v procesnom postavení svedkyne. V celej výpovedi chýba vyjadrenie osôb uvedených v § 135 ods. 2 Trestného poriadku, kde ani toto pochybenie v súčasnej dobe nemožno napraviť. Čo však súd považuje za najzávažnejšie pochybenie zo strany OČTK je zistenie, že maloletá bola vypočúvaná v dvoch trestných veciach, na ktoré poukázala aj obhajoba. Zo spisu nie je zrejmé, ktorého spisu sa mal teda tento výsluch dotýkať, či išlo o trestné stíhanie proti A. B. resp. o trestné stíhanie voči osobe, ktorá v rozhodnom čase tiež zdieľala spoločnú domácnosť s maloletou a jej matkou. To isté sa potom týka aj znaleckého posudku znalkyne PhDr. Martiny Bečkovej. Práve vyriešenie tejto otázky malo potom vplyv aj na hodnotenie dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného, keď je vysoko pravdepodobné, že maloletá uvádzala skutočnosti, ktoré sa týkalo dvoch partnerov jej matky. Znalkyňa nevylúčila možnosť zámeny pamäťových stôp, čo teda vzbudzuje oprávnené pochybnosti kto sa mal dopúšťať a v akom čase protiprávneho konania proti maloletej. Súd nespochybňuje, že k určitému konaniu voči maloletej mohlo dôjsť ale na druhej strane neexistuje tu ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by mohli odôvodniť jednoznačný výrok o vine najmä v tom smere, či skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa vôbec stal. Následným krokom by potom bolo skúmanie, či tu existuje dostatok dôkazov pre vyslovenie nespochybniteľného záveru, že skutok spáchala osoba, na ktorú bola podaná obžaloba. Súd výpoveď maloletej síce v konaní pred súdom vykonal, ale po zistení, že pri jeho realizácii došlo k tak závažným pochybeniam, že naň nemožno v konaní pred súdom prihliadnuť a ďalšie výpovede boli len výpoveďami svedkov „z druhej ruky“ a ani ďalšie dôkazy nepreukázali obžalobou tvrdené skutočnosti dospel súd k záveru, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno a preto v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodil, pretože dôkazy vykonané pred súdom nepreukázali, že by sa vôbec stal skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.