Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/2/2024 5624200067 02. 10. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5624200067.10
Opravné uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304 proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00151653, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO : 36863017, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto rozhodol:
V záhlaví rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. : 21C/2/2024 z 18. 3. 2025 opravuje inú zrejmú nesprávnosť, keď tam nebol uvedený aj zástupca žalovanej strany, a to tak, že do záhlavia tohto rozsudku, za uvedením označenia žalovanej, dopĺňa označenie jej zástupcu, v podobe : „zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO : 36863017“. odôvodnenie: 1. Dňa 3. 1. 2024 bola na tunajší súd doručená žaloba z 3. 1. 2024, v rámci ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky registra C, s parcelným číslom 823/6, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 4 m2, parcelné číslo 824, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 200 m2, parcelné číslo 825, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 33 m2, parcelné číslo 835/2, záhrada, o výmere 42 m2, a stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku registra C, parcelné číslo 824 a 823/6, všetky zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne územie E., obec Ružomberok, okres Ružomberok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/1, ako aj pozemok registra C, parcelné číslo 823/5, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 191 m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne územie E., obec Ružomberok, okres Ružomberok, v spoluvlastníckom podiele 1/2, nie sú zaťažené záložným právom pôvodne zriadeným na základe Záložnej zmluvy zo 6. 3. 2015, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím č. V 459/15 zo 7. 4. 2015. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že je výlučným vlastníkom, respektíve podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom žalobca ako záložca a žalovaná ako záložný veriteľ uzatvorili 6. 3. 2015 záložnú zmluvu k týmto nehnuteľnostiam, na základe ktorej došlo k zdedeniu záložného práva k nim v prospech žalovanej, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5066910819 zo 6. 3. 2015, uzatvorenej medzi žalovanou ako veriteľom a F. G. ako dlžníkom, pričom vklad uvedenej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, katastrálneho odboru, sp. zn. V 49/15 zo 7. 4. 2015. Žalovaná listom z 5. 11. 2019 oznámila začatie výkonu uvedeného záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Žalovaná listom zo 17. 12. 2019 oznámila dlžníkovi, že pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5066910819 zo 6. 3. 2015 je splatná a dlžník je v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace. Žalovaná v závere roku 2022 predložila dlžníkovi ňou spracovaný návrh dohody o uznaní dlhu a vyhlásenie o splácaní dlhu,
z ktorého vyplýva, že sama žalovaná navrhovala, aby súčasťou uznania bolo jej, aj prehlásenie dlžníka, že dlh je premlčaný. Dlžník uvedený návrh neakceptoval a oznámil žalovanej, že vznáša námietku premlčania pohľadávky žalovanej. Dražobník vyzval žalobcu listami z 23. 11. 2022 a 15. 6. 2023 na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu držby. Žalobca písomnými podaniami z 12. 12. 2022, z 22. 6. 20023 a z 26. 7. 2023 oznámil žalovanej, ako aj dražobníkovi, že vznáša námietku premlčania ako pohľadávky, tak aj záložného práva vrátane práva výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, a súčasne sa domáhal, aby bolo upustené od pokračovania v úkonoch smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností. Týmito podaniami boli žalovaná a dražobník tiež vyzvaní k oznámeniu o výške vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, avšak na tieto žiadosti doteraz nijako nereagovali. Dražobník vyhlásil konanie dražby aj vyššie uvedených nehnuteľností Oznámením o dražbe č. D 401422 zo 14. 12. 2023, pričom určil ako čas konania dražby 26. 1. 2024 v sídle dražobníka, s najnižším podaním 239.000 eur v zmysle znaleckého posudku č. 134/2023 vyhotovenom H. I. J. z 24. 10. 2023, pričom termíny ohliadky predmetov dražby boli stanované na 9. 1. 2024 a 17. 1. 2024. Pred spracovaním tohto znaleckého posudku dražobník mienil vykonať dražbu na podklade žalobcom namietnutého predchádzajúceho znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného H. K. C., v zmysle ktorého bola hodnota nehnuteľností určená na sumu 207.177,86 eur. Znaleckým posudkom č. 226/2023 vyhotoveným H. J. C. 11. 12. 2023, bola hodnota týchto nehnuteľností určená v sume 342.427 eur s tým, že hodnota prístrešku na parkovanie bola určená v sume 23.779,26 eur, teda spolu vo výške 366.206,42 eur. Postup žalovanej ako dražobníka pri výkone uvedeného záložného práva a organizácie dražby nehnuteľností patriacich žalobcovi je nesprávny a odporujúci nielen kogentným ustanoveniam zákona č. 527/2022 Z.z., ale je aj takým, ktorý smeruje k závažnému poškodeniu žalobcu a k vzniku závažnej ujmy na jeho právach, osobitne na práve pokojného a nerušeného užívania majetku a obydlia. Postup, ktorý zvolili žalovaná s dražobníkom majú známky pokusu o podpultový predaj nehnuteľností záložcu za nereálne nízku cenu a v procese organizovania dražby už teraz dochádza k zásadnému nerešpektovaniu zákona. Je v rozpore aj s ústavnými princípmi. Žalovaná nie je oprávnená organizovať dražbu prostredníctvom dražobníka, a ani vykonávať záložné právo inou formou, pretože pohľadávka žalovanej voči dlžníkovi je premlčaná a premlčaný je aj výkon záložného práva k daným nehnuteľnostiam, respektíve záložné právo. Žalobca opakovane vzniesol námietku premlčania záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorá vznikla na základe Záložnej zmluvy zo 6. 3. 2015. Žalobca ďalej argumentoval, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 2185/2009, podľa ktorého záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o majetkové právo (na rozdiel od vlastníckeho práva), ktoré by bolo z premlčania vylúčené, aj keď má takisto vecno-právnu povahu. Poukazoval tiež na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 250/2011, podľa ktorého vznesenie námietky premlčania je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia so zálohou a túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečenej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Právo na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, kedy je záložný veriteľ oprávnený požadovať, aby zaistená pohľadávka bola uhradená z výťažku získaného speňažením zálohu a tento okamih nastáva v momente splatnosti danej pohľadávky. Premlčacia doba je trojročná, beží odo dňa, keď toto právo mohlo byť vykonané prvýkrát, teda, kedy vzniklo právo na uspokojenie záložnej pohľadávky zo zálohu. V danej veci momentom splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere zo 6. 3. 2015 začala plynúť aj všeobecná premlčacia doba uvedeného záložného práva, nakoľko toto bolo možné začať vykonávať hneď v prvý deň po splatnosti pohľadávky a jej predčasnom zosplatnení. Z listu žalovanej zo 17. 12. 2019, adresovaného dlžníkovi je zrejmé, že spoplatnila predčasne daný úver najmenej 3 mesiace pred 17. 12. 2019, teda najneskôr 17. 9. 2019, teda už 17. 9. 2019 bola najneskôr žalovaná oprávnená uplatniť svoj nárok na zaplatenie pohľadávky a realizovať výkon záložného práva za účelom jej vymoženia. Žalovaná sama uznala, že vymáhaná pohľadávka je voči dlžníčke premlčaná, čo sa snažila skonvalidovať predložením návrhu dohody o uznaní dlhu, kde by dlžníčka uznala aj tento už premlčaný dlh, čo však ale dlžníčka neurobila. Z uvedeného je však zrejmé, že premlčané je aj záložné právo, aj jeho výkon, pretože doteraz nebola uskutočnená žiadna dražba, táto sa má prvýkrát konať až 26. 1. 2023. Všeobecná premlčacia doba záložného práva preto v danom prípade uplynula najneskôr 17. 9. 2022. Doteraz tiež nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by mala za následok prerušenie plynutia premlčacej doby záložného práva, pretože konanie dobrovoľnej dražby nie je uplatnením práva na súde, a ani uplatnením práva u iného príslušného orgánu. Dražobník je totiž obyčajnou súkromnou právnickou osobou, ktorá nemá postavenie iného príslušného orgánu a nejde o orgán verejnej moci. Navyše vykonávateľom záložného práva nie je dražobník, ale stále iba záložný veriteľ (žalovaná) a dražobník de iure len koná v mene navrhovateľa dražby (záložného veriteľa). Navyše, žalovaná v rámci výkonu
záložného práva nepokračovala riadne, pretože, hoci predčasnou splatnosťou pohľadávky vznikol stav, keď žalovaná bola oprávnená už od 17. 9. 2019 iniciovať dražbu, táto doteraz vykonaná nebola, pričom prvý reálny úkon vykonal dražobník voči žalobcovi až podaním dražobníka z 23. 11. 2022, ktoré bolo doručené žalobcovi v decembri 2022, a teda až po márnom uplynutí premlčacej doby troch rokov. Z uvedeného vyplýva, že záložné právo je premlčané, čo bráni jeho realizácii v rámci pripravovanej dražby k 26. 1. 2024. Nakoľko premlčané právo nie je možné vykonať, pretože bola vznesená námietka premlčania, ktorá vytvorila prekážku jeho realizácie, bolo na mieste domáhať sa ochrany práv žalobcu cestou vyslovenia jeho neexistencie. Záložné právo je totiž aj v súčasnosti po vznesení námietky premlčania zapísané v katastri nehnuteľností a jediným nástrojom žalobcu, ako sa domáhať ochrany pred dôsledkami tejto situácie, je domáhať sa vyslovenia jeho neexistencie v tomto žalobou. Naliehavosť tejto požiadavky je daná aj tým, že uvedené nehnuteľnosti sú bydliskom žalobcu a miestom jeho trvalého pobytu, pričom spolu s ním využívajú nehnuteľnosti aj jeho maloleté deti. Možnosť dovolávať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, je podľa žalobcu daná aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. : 21Cdo 2185/2009, alebo sp. zn. : 21Cdo 810/2013. Aj keď premlčané právo pretrváva ako naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho uplatniť aj na záložné právo. Po namietnutí premlčania záložného práva teda nemožno úspešne dovodzovať naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, pretože dobrovoľné splnenie práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné, k prijatiu premlčaného dlhu tak v tomto prípade, na rozdiel od iných záväzkovo právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť. Nemožno preto zamietnuť žalobu o určenie, že tu premlčané záložné právo nie je len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva, a že premlčané záložné právo ani po zamietajúcom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je iba oslabené o tzv. nárok a jedná sa o naturálne právo. Stav ohrozenia práv žalobcu alebo neistoty v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. V praxi ide o to, či možno premlčané záložné právo vymazať z príslušného registra záložných práv. Premlčané záložné právo síce po právnej stránke existuje, avšak po vznesení námietky premlčania už nemá žiadny praktický význam. Teda žalobca ako záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá. Ako dlžník, zo Zmluvy o splátkovom úvere zo 6. 3. 2015, tak aj žalobca majú vo vzťahu k žalovanej a dražobníkovi postavenie spotrebiteľov, a teda patrí im ochrana spotrebiteľa. Následne žalobca poukázal na to, že zmluvné dojednanie premietajúce sa do znenia čl. III. ods. 5 Záložnej zmluvy zo 6. 3. 2015 je neplatné, respektíve ide o nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktoré nie je možné prihliadať, pretože toto dojednanie zbavuje osobu žalobcu súdnej ochrany a zhmotňuje prítomnosť hrozby vzniku ujmy, pričom odkázanie žalobcu ako spotrebiteľa len na následnú súdnu ochranu cez podávanie žalôb o neplatnosť dražieb, by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES - o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, odporovalo únijnému princípu efektivity. Je legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A touto podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva. Uvedená podmienka teda odporuje smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Realizácia práv na základe danej nekalej podmienky odporuje základným zásadám výkonu občianskoprávnych vzťahov a nemôže požívať právnu ochranu. Navyše, v tejto veci bol negovaný význam a obsah ustanovenia § 12 zákona č. 527/2022 Z.z. V danej veci sa má konať dražba bez toho, aby bol k predmetom pripravovanej dražby zabezpečený znalecký posudok, ktorý by určoval hodnotu predmetov dražby objektívne a nezaujato. Znalecké posudky zabezpečené žalovanou sú totiž neobjektívne a neposkytujú dostatočný základ pre vykonanie dražby a určenie sumy najnižšieho podania. Závery znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovené H. K. C., ktorým bola hodnota uvedených nehnuteľností určená v sume 207.177,86 eur, respektíve znaleckého posudku č. 134/2023 vyhotoveného H. I. J., ktorou bola hodnota nehnuteľností určená v sume 239.000 eur sú nesprávne, čoho dôkazom je znalecký posudok č. XXX/XXXX H. J. C., ktorý určil hodnotu týchto nehnuteľností na sumu 342.327 eur s tým, že hodnota prístrešku na parkovanie bola určená v sume 23.779,26 eur, spolu teda vo výške 366.206,42 eur. Dražobník pri určení sumy nižšieho podania z toho dôvodu určil sumu najnižšieho podania nižšiu o cca 102.000 eur oproti pravidlám na určenie sumy najnižšieho podania. Toto podhodnotenie predmetov dražby vytvára základ pre netransparentný a podpultový predaj predmetov dražby na škodu žalobcu. V danom prípade záver
o hodnote predmetov záložného práva umožňuje tiež prijať záver o zásadnom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou zálohu, ktorá odporuje dobrým mravom a z tohto pohľadu je daná záložná zmluva neplatná od začiatku. Hodnota zálohu je totižto takmer trikrát väčšia, ako nominálna hodnota sumy pôvodne poskytovaného úveru, čo nepožíva právnu ochranu a vytvára značnú nerovnováhu v postavení záložného veriteľa a záložcu. Tiež nemožno opomenúť, že z oznámenia o dražbe vyplýva, že predmetom pripravovanej dražby má byť aj prístrešok na parkovanie na parcele registra C, parcelné číslo 824 a 825, k. ú. E., v ktorom sa jedná o samostatnú stavbu pevne spojenú so zemou základom a s izoláciou proti zemnej vlhkosti a s murovanými nosnými konštrukciami a betónovým stropom, ďalej klampiarskymi konštrukciami s rozvodom elektrickej energie. Táto stavba, ako vyplýva zo Záložnej zmluvy zo 6. 3. 2015, pritom vôbec nebola predmetom zriadenia záložného práva a nie je ani zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto ani vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej k tejto stavbe nikdy nebol povolený. Napriek tomu, ako to vyplýva z oznámenia o dražbe, má byť aj táto nehnuteľnosť predmetom zálohu a tvoriť predmet pripravovanej dražby, čo je v rozpore so zákonom, pretože to, čo nikdy nebolo zálohom, nemôže byť predmetom výkonu záložného práva. Miestom konania dražby 26. 1. 2024 má byť sídlo dražobníka v Žiline, avšak nakoľko predmety dražby sú umiestnené v Ružomberku, tak potom takto určené miesto konania dražby odporuje požiadavkám § 11 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom takto určené miesto má za cieľ obmedzenie možnosti účasti na dražbe potenciálnych záujemcov, teda obmedzenie súťaže dražiteľov znížením ich počtu. Hoci oznámenie o dražbe musí byť podpísané navrhovateľom dražby, v danej veci nie je podpísané štatutárnymi zástupcami navrhovateľa dražby, a preto nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu navrhovateľa dražby. K oznámeniu tiež nie je pripojená žiadna plná moc iným osobám, ktorá by ich zmocňovala takýto úkon za navrhovateľa urobiť, a preto v tomto smere nebol dodržaný postup podľa § 17 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetov dražby, ako aj dlžníkovi, avšak toto právo bolo žalobcovi ako záložcovi zo strany dražobníka upreté. Zástupca žalobcu o nazretie do spisu požiadal dokonca dvakrát, načo dražobník vôbec nereagoval. Takýto postup je protiprávny, nakoľko nahliadnutím do spisu dlžník, či záložca realizuje svoje právo poznať skutočnosti významné z pohľadu jeho ochrany proti konaniu dražby. Žalobca tiež opakovane žiadal ako dražobníka tak aj žalovanú, aby mu oznámili výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby podľa § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, avšak na túto žiadosť nikto z nich nereagoval, a teda požadované údaje mu neoznámili. S uvedenou žalobou spojil žalobca tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanej až do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré záložné právo bolo zriadené na základe Záložnej zmluvy zo 6. 3. 2015, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom, a predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, respektíve spoluvlastnícke podiely na nich, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa realizácie iného spôsobu výkonu uvedeného záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v záujme ochrany bezprostredne ohrozených práv žalobcu, ako aj s poukazom na vyššie opísané skutočnosti, je namieste vydanie týchto neodkladných opatrení, nakoľko v prípade ich nevydania hrozí žalobcovi závažná ujma a je aj ohrozený priebeh tohto súdneho konania a zásah do práva žalobcu vlastniť majetok a nerušene užívať obydlie. Žalobca zdôraznil, že uvedené navrhované neodkladné opatrenie je nevyhnutné vydať jednak vo vzťahu k žalovanej, a jednak aj vo vzťahu k dražobníkovi, ktorého považoval v tejto časti konania (o neodkladnom opatrení) žalobca za žalovaného v 2. rade. Naliehavosť požadovaného vydania neodkladného opatrenia odôvodnil aj s poukazom na postup dražobníka, ktorý nielenže naplánoval deň konania dražby za vyššie uvedených podmienok, zakladajúcich zásadné porušenie práva žalobcu, ale navyše určil termín ohliadky predmetov dražby na 9. 1. 2024 a 17. 1. 2024. Za týchto okolností tak bolo podľa žalobcu na mieste bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a týmito žalovanými. Neodkladné opatrenie je potrebné vydať na dobu určitú, do času právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom sledovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia. 2. V písomnom vyhotovení rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. : 21C/2/2024 z 18. 3. 2025 bola (z podnetu odvolacieho súdu) zistená iná zrejmá nesprávnosť, keď sa opomenulo do záhlavia tohto rozsudku uviesť aj označenie žalovanej uvedenej vo výrokovej časti tohto uznesenia.
3. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 4. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 5. Súd v súlade s ustanovením § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP tak opravil (ex offo - z podnetu odvolacieho súdu) uvedenú pisársku chybu v predmetnom rozsudku v jeho záhlaví, a to spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. f) CSP v spojení s výkladom v komentári k CSP, 2016, autori Števček a kolektív, C.H.BECK, strana 825.)