Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 13C/26/2024 5624203384 05. 06. 2025 JUDr. Janka Majerčíková ECLI:SK:OSLM:2025:5624203384.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY -213C/26/2024 Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: M. B. A. Financie s. r. o., IČO: 36 754 404, Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zast. : Advokátska kancelária Galadík s. r. o., IČO: 54 691 419, Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. A., v spore odporovacia žaloba, takto rozhodol: -213C/26/2024 I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností: Parcela KN C 88/2019 o výmere 369 m2, zastavaná plocha a nádvorie a Stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele KN C 88/219 – rodinný dom, zapísané na LV č. XXXX k. ú. D. E., obec D. A., okres Liptovský Mikuláš, vedené Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, uzavretá medzi Darcami: F. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A.; E. B., C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A. a Obdarovaným: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A. je voči žalobcovi právne neúčinná. II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: -213C/26/2024
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 08. 2024 sa žalobca domáhal určenia, že darovacia zmluva v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností: parcela KN C 88/219 výmera 369 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele KN C 88/219 – rodinný dom, predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. E., obec: Liptovský Mikuláš, uzatvorená medzi darcami F. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., E. B., C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX, D. A. a obdarovaným A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. A. je voči Žalobcovi právne neúčinná. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že žalovaný je príbuzný v priamom rade F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D. A. (ďalej len „Dlžník“), pričom dlžník mal s manželkou E. B., C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D. A. (ďalej len „Manželka dlžníka“), v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú. D. E.. Dlžník a Žalovaný uzatvorili darovaciu zmluvu v zmysle dodatku č. 1 a dodatku č. 2 – H./XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie: D. E., obec: Liptovský Mikuláš - parcela KN C 88/219, výmera 369 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele KN C 88/219 – rodinný dom. V zmysle Zmluvy nadobudol Žalovaný výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/1. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený 21. 04. 2022. Žalobca eviduje voči Dlžníkovi - F. B. – OKMG, IČO: 32597223, C. XXX/XX, D. A., pohľadávku vzniknutú titulom zmluvy o úvere č. 5161379325, uzavretej dňa 20.8.2019 (ďalej len „Zmluva o úvere“) so Slovenskou sporiteľňou a. s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“). Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 25000 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1012/2023/CE zo dňa 13. 12. 2023 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na Žalobcu. Nakoľko zo strany Dlžníka nedošlo k dobrovoľnému splneniu záväzku, pristúpil Žalobca k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou. Dňa 14. 08. 2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica Platobný rozkaz sp. zn. 29Up/345/2024, ktorým zaviazal Dlžníka zaplatiť Žalobcovi 14801,74 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz ku dňu podania tejto žaloby nenadobudol právoplatnosť. Výška pohľadávky Žalobcu voči Dlžníkovi je 16388,63 eur. Ku dňu podania tejto žaloby neeviduje Žalobca zo strany Dlžníka žiadne úhrady. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú splnené podmienky pre odporovanie právneho úkonu – darovacej zmluvy, a to (1) Existencia vymáhateľnej pohľadávky, (2) Ukracujúci právny úkon medzi Dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, (3) Preukázanie úmyslu Žalovaných ukrátiť veriteľa, (4) Právny úkon urobil Dlžník v posledných troch rokoch. (1) Existencia vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca má voči Dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola judikovaná Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý dňa 14. 08. 2024 vydal platobný rozkaz 29Up/345/2024. Aktuálna výška pohľadávky predstavuje sumu 16388,63 eur (ďalej len „Pohľadávka“). (2) Ukracujúci právny úkon medzi Dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou. Prevodom vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti z Dlžníka na Žalovaného došlo k preukázateľnému zníženiu majetku Dlžníka. Skutočnosť, že sa jednalo zo strany Dlžníka o ukracujúci právny úkon demonštruje aj to, že titul nadobudnutia nehnuteľnosti Žalovaným bol realizovaný darovacou zmluvou. (3) Preukázanie úmyslu Žalovaného ukrátiť veriteľa. Z ust. § 42a ods. 2 OZ vyplýva, že preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú blízke osoby dlžníkovi. V zmysle § 116 OZ sa za blízku osobu považuje: "príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú." Žalovaný je príbuzným v priamom rade Dlžníka, teda úmysel Žalovaného ukrátiť Veriteľa dlžníka nie je potrebné preukazovať, nakoľko zákon tento úmysel predpokladá. (4) Právny úkon urobil Dlžník v posledných 3 rokoch. S poukazom na ust. § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 katastrálny zákon, trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu Dlžníka, ktorého účinky vo vzťahu k nehnuteľnosti vznikli vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Z výpisu LV č. XXXX je nesporné, že vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 21. 04. 2022. 2. Vzhľadom k tomu, že sa súdu napriek úkonom potrebným na zistenie skutočného pobytu žalovaného, nepodarilo doručiť žalovanému žalobu, súd vykonal vo veci šetrenia, avšak bezvýsledne, preto súd zverejnil dňa 15. 04. 2025 na webovej stránke súdu ako aj na úradnej tabuli súdu Oznámenie o podanej žalobe, pričom s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP. 3. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. 4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre odporovanie
právneho úkonu darovacej zmluvy, a to existencia pohľadávky vymáhateľnej, ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou tretou osobou, preukázanie úmyslu žalovaného ukrátiť veriteľa, pričom právny úkon urobil dlžník v posledných troch rokoch. 5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Podľa výpisu z LV č.XXXX k. ú. D. E. (č. l. 6 spisu) je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemok parcelné č. 88/219 o výmere 369 m2 zastavaná plocha a nádvorie ako aj nehnuteľnosti rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcelné č. 88/219 k. ú. D. E., a to na základe darovacej zmluvy v znení dodatkov č. 1 a dodatku č. 2, ktorej vklad bol povolený dňa 21. 04. 2022 pod č. V5497/2021. Darovacia zmluva bola uzavretá medzi rodičmi žalovaného ako darcami a žalovaným ako obdarovaný, čo medzi stranami nie je sporné. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi F. B. (otcovi žalovaného), pričom žalobca predložil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní 29Up/345/2024 dňa 14. 08. 2024, ktorým bol dlžník F. B. bytom C. XX, D. A. (otec žalovaného) zaviazaný na zaplatenie sumy 14801,74 eur spolu s úrokom z omeškania 12,25% ročne zo sumy 14801,74 od 17. 08. 2023 do zaplatenia. Odpor k vyššie uvádzanému platobnému rozkazu bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica dňa 06. 11. 2024 odmietnutý.Unesením zo dňa 16. 12. 2024 bola sťažnosť žalovaného F. B. voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/345/2024 zo dňa 16. 11. 2024 o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu zamietnutá. 6. Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právneho úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42b ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 7. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde určenia, že dlžníkove právne úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, v dôsledku čoho nastáva relatívna neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Pre určenie, voči akým úkonom je možné odporovať je rozhodujúce, či týmto úkonom dochádza k zmenám (prevodu) majetkových hodnôt dlžníka na tretiu osobu. 8. Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná): - vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi - skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. - preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. - skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.
9. Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pojmom, ktorého výklad vyvolával v praxi problémy. Uvedený problém riešil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99, kde súd zaujal názor, že text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľná je pohľadávka (ako to bolo už naznačené), ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj "pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde" - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od toho je vykonateľnou taká pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi (alebo jeho právnemu predchodcovi) teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. 10. Výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka" v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pretrváva aj v súčasnosti v rozhodovacej činnosti nižších súdov. Napríklad Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. 12Co/157/2006 okrem iného uvádza, že vymáhateľnou je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom. Požiadavka uvedená v § 42a ods. 1 OZ, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku.(obdobne Krajský súd Trenčín 5Co/252/2017). 11. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Veriteľ môže odporovať každému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Je nepochybné, že takýmto právnym úkonom môže byť aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko po jej uzavretí alebo ak sa týka nehnuteľnosti, po jej účinnosti nemôže veriteľ dosiahnuť bez pomoci odporovacej žaloby uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý pripadol manželovi (bývalému manželovi) dlžníka (rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 2791/99, Krajský súd Trenčín 5Co/252/2017, Krajský súd Bratislava 2Co/316/2015). 12. V zmysle § 42a ods. 2 OZ odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy; v tomto smere tvrdenie a dôkazné bremeno nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, pokiaľ „druhou stranou“ sú osoby dlžníkovi blízke. V takomto prípade zákon predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (prezumpcia vedomosti) a je na osobách dlžníkovi blízkych preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli poznať ani pri náležitej starostlivosti. Tvrdenie blízkej osoby, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedela, a ani nemohla vedieť, samo o sebe nepostačuje k jej úspešnej obrane; musí totiž preukázať, že sa tak stalo, i napriek tomu, že vyvinula starostlivosť, aby tento úmysel dlžníka poznala a išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala, vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka, takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu z objektívneho hľadiska musel byť, z ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon totiž od osôb blízkych dlžníkovi
vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. ( z uznesenia ÚS SR I. ÚS 43/2012, rozsudok KS v Nitre 25Co/115/2007). 13. Pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno v zmysle §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné plynutie lehoty pre uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Okolnosti ohľadom dátumu uvedenému na písomnom vyhotovení napr. dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dátumy overenia podpisov na takejto dohode by mohli byť dôležité z hľadiska ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka pre unesenie dôkazného bremena odporcom o tom, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul náležitú starostlivosť, aby tento dlžníkov úmysel poznal (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12 Co/145/2007). 14. V zmysle vyššie uvedeného sa súd zaoberal posudzovaním, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy v znení dodatku č. 1, dodatku č. 2, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D. E. darcami – rodičmi žalovaného a žalovaným ako obdarovaným, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 21.04.2022 pod č. V5497/2021. Nie je sporné, že žaloba bola podaná v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá plynie odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rovnako nie je sporná existencia veriteľovej pohľadávky, ktorú súd má preukázanú dokladmi predloženými žalobcom, a to platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v konaní 29Up/345/2024 zo dňa 14.08.2024, uznesenie zo dňa 06.11.2024 o odmietnutí odporu voči platobnému rozkazu a uznesenie zo dňa 16.12.2024, ktorým bola sťažnosť žalovaného F. B. – OKMG voči uzneseniu o odmietnutí odporu zamietnutá. 15. Pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, s poukazom na ustanovenie § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, v danom prípade nehnuteľnosti ktoré boli predmetom darovacej zmluvy v znení dodatkov tieto nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný, možno teda konštatovať, že z tohto právneho úkonu mal žalovaný prospech. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka je skutočnosť, že konkrétny právny úkon v danom prípade darovacia zmluva v znení dodatkov, ktorá ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo z časti. Veriteľ, teda žalobca eviduje voči dlžníkovi – otcovi žalovaného pohľadávku vo výške 14801,74 eur s príslušenstvom, a to 12,25%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 14801,74 eur od 17.08.2023 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1586,89 eur. Súd mal za preukázané aj splnenie poslednej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je úmysel dlžníka daným úkonom ukrátiť veriteľa. V prípade právneho úkonu, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa zákon predpokladá (úmysel sa prezumuje) a preto sa preukazovanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti keďže sa predpokladá vedomosť blízkej osoby o takomto úmysle, pričom v danom prípade ide o blízku osobu podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Úmysel dlžníka ukrátiť uvedeným právnym úkonom veriteľa je zrejmý, keď dlžník má vedomosť o tom, že je dlžný žalobcovi plnenia titulom zmluvy o úvere uzavretej dňa 20.08.2019, kedy pôvodným veriteľom dlžníka, a to Slovenskou sporiteľňou a. s. bol poskytnutý úver otcovi žalovaného vo výške 25000,- eur, následne zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1012/2023/CE zo dňa 13.12.2023 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu. Keďže nedošlo na strane dlžníka k dobrovoľnému splneniu záväzku, žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestnou, a to prostredníctvom okresného súdu Banská Bystrica kde ako už bolo vyššie citované v konaní 29Up/345/2024 bol vydaný platobný rozkaz.
16. Na základe vyššie uvedeného, keďže súd má za preukázané splneniu všetkých zákonom požadovaných náležitostí pre vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu, súd žalobe vyhovel a určil, že darovacie zmluva v znení dodatkov č. 1 a 2 ktorej vklad bol povolený Okresným úradom – katastrálny odbor v Liptovskom Mikuláši dňa 21.04.2022 pod č. V5497/2021 je voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinná. 17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: -213C/26/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.