Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 12C/78/2024 5624203498 18. 03. 2025 Mgr. Martin Bauer ECLI:SK:OSLM:2025:5624203498.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X/X, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H. G. – C. G., právne zastúpená: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., IČO: 36 832 103, so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, a 2/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej 1/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. III. Žalovanému 2/ sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2024, doplnenou podaním zo dňa 04.10.2024, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/, 2/ a pôvodne žalovaným 3/ - I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX a 4/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. D., a to Parcely registra „C“ parcelné číslo 2315 – záhrada vo výmere 6 m2, parcelné číslo 2319 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 328 m2, parcelné číslo 2320 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 67 m2, parcelné číslo 2325 – záhrada vo výmere 43 m2 a parcelné číslo 2328 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 108 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po poručiteľovi I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX. V žalobe uviedla, že je aktívne legitimovaná na podanie žaloby, keďže Okresný súd Ružomberok potvrdil okruh dedičov po neb. poručiteľovi I. J.. Poručiteľ bol podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1ica k celku predmetných nehnuteľností. Dňa 01.02.2023 došlo k stotožneniu poručiteľa ako neznámeho vlastníka, čo bolo oznámené katastru Ružomberok oznámením číslo 555/2022. Týmto zápisom bola vymazaná správa SPF pri I. J. ako neznámom vlastníkovi nielen na sporných nehnuteľnostiach, ale aj na LV č. XXXX. Dňa 27.09.2023, po siedmych mesiacoch od výmazu správcu, žalovaná 1/ uzatvorila Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovaným 2/ ako správcom po neznámom vlastníkovi. Predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností. Vklad bol povolený dňa 09.02.2024 pod V 155/2024. Na základe dohody sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré tvorili a tvoria spoločný dvor aj s rodinným domom súpisného čísla XXX a jeho príslušenstvom (humno a dreváreň), ktoré pred zavkladovaním patrili v spoluvlastníckom podiely 1-ica nebohému I., čím mal zabezpečený
prístup k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaný 2/ listom zo dňa 24.10.2023, doručeným katastru dňa 24.10.2023, požiadal o opätovné zapísanie ako správcu za I. k sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že už bol zidentifikovaný a správa bola od 01.02.2023 zrušená. Svoje opätovné zapísanie správy oprel o stanovisko Úradu geodézie a kartografie SR č. LPO/2022/000606-13/Le z 08.02.2022 kde sa okrem iného uvádza, že transformácia neznámeho vlastníka na známeho bez predloženia právoplatného dedičského rozhodnutia nie je možná. S uvedeným názorom žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko ide o popretie zákonných princípov dedičského konania, a to, že dedičstvo prechádza smrťou poručiteľa na dedičov a nie až právoplatným rozhodnutím. Rozhodnutie o dedičstve má len deklaratórny účinok. Stanovisko si samo o sebe odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že až do právoplatného vydania dedičského rozhodnutia spravuje majetok po neznámom vlastníkovi, no na strane druhej tvrdí, že majetok prechádza na dedičov smrťou poručiteľa. Teda po stotožnení I. už mali nastúpiť ako správcovia jeho majetku dedičia. Jedná sa o popretie skutočností uvádzaných v stanovisku, že pri stotožnenom pôvodne neznámom vlastníkovi neexistuje osoba, ktorá spravuje majetok takejto osoby, pretože akonáhle je osoba stotožnená a teda odpadáva ex lege dôvod správy majetku neznámeho vlastníka, je vysoká pravdepodobnosť, že po takto stotožnenom neznámom vlastníkovi existujú dedičia. Žalobkyňa ako dedič vykonala stotožnenie svojho otca I. a jeho majetku, konkrétne sporných nehnuteľností dávno pred podpisom dohody, a to 01.02.2023. Žalovaná 1/ veľmi dobre vedela komu spoluvlastnícky podiel patril a žalovaný 2/ pri skúmaní na katastri zistil, kto vykonal toto stotožnenie. Keďže uvedené si nezisťovala, vystavila sa riziku straty vlastníckeho práva. Citovaná časť stanoviska je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, keďže žiadne súdne rozhodnutie neviaže zmenu neznámeho vlastníka na stotožneného na právoplatnosť rozhodnutia o dedičstva, ale správa zaniká v momente stotožnenia neznámeho vlastníka, nakoľko sa stráca dôvod zákonného vedenia SPF ako správcu majetku. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 z 15.04.2019, v ktorom sa nikde nespomína, resp. neviaže zmena neznámeho vlastníka na známeho až na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Konanie žalovanej 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/ považuje za špekulatívne a nezákonné a nemalo by požívať právnu ani súdnu ochranu. Žalovaný 2/ bol opätovne zapísaný ako správca protizákonne a účelovo. Ako správca sa opätovne nezapísal žalovaný 2/ na LV XXXX. Vedomosť žalovanej 1/ o tom, s kým má komunikovať o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva považuje za špekulatívne, nakoľko vedela, že žalobkyňa nebude súhlasiť so zrušením podielového spoluvlastníctva práve z dôvodu, aby mala zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný 2/ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože zrušením podielového spoluvlastníctva sa vytvoril skutkový stav, že žalobkyňa alebo ďalší vlastníci sa nebudú vedieť dostať do rodinného domu a jeho príslušenstva v prípade, ak jej v tom bude brániť žalovaná 1/. Týmto vystavil dedičov riziku a sporu v budúcnosti. Žalovaný 2/ nepostupoval v súlade s ochranou záujmu I. a jeho právnych nástupcov, keď previedol podiel na spoločnom pozemku, ktorý vedie k rodinnému domu. Tým boli poškodení aj dedičia, ktorí v spore neboli pasívni, čo potvrdzuje aj podanie návrhu na prededenie novoobjaveného majetku po I. v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 22D/198/2024, ktorého súčasťou mali byť aj sporné nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 2. Podaním zo dňa 12.11.2024 sa žalovaný 2/ vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. vo veciach pozemkov, v ktorých vlastník nie je známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF. Poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, nakoľko na strane žalobcov musia vystupovať všetci dedičia po poručiteľovi. Správa SPF je daná, aj keď samotný zápis správy na príslušnom liste vlastníctva absentuje, keďže právo a povinnosť zastupovať nezistených, resp. neznámych vlastníkov vyplýva priamo zo zákona. V uvedenej veci síce došlo k doplneniu údajov o osobe I. J., avšak nedošlo k takej kvalitatívnej zmene, ktorá by mala charakter zmeny statusu nezisteného vlastníka na vlastníka zisteného, t.j. vybaveného právnou subjektivitou. K výmazu zo správy SPF v danej veci dôjsť nemalo a stalo sa tak z neznámych dôvodov. Na základe uvedeného SPF požiadal o zápis správy listom zo dňa 24.10.2023, ktorý sa primárne opiera o stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra. Doplnenie dátumu úmrtia v liste vlastníctva samo o sebe neznamená, že dedičia využijú postup v zmysle § 211 Civilného mimosporového poriadku a nebudú v tomto ohľade naďalej aktívni. Žalobkyňa požiadala príslušný súd o otvorenie dedičského konania na novoobjavený majetok po poručiteľovi viac ako rok po tom, ako bolo žalobkyni oznámené stotožnenie I. J.. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v zmysle ktorého oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Odmietol tvrdenie, že konal protizákonne a účelovo, nakoľko v prípade, že by so žalovanou 1/ nepristúpil k dohode, vystavil by
sa riziku súdneho sporu, keďže inštitút podielového spoluvlastníctva je založený na zásade, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve. Navrhol žalobu zamietnuť. 3. Podaním zo dňa 21.11.2024 sa žalovaná 1/ vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že žalobu odmieta v celom rozsahu. Spoluvlastnícky podiel nadobudla dobromyseľne, riadne a v súlade so zákonom. Žiadosť o uzatvorenie dohody podala už dňa 29.07.2019 a žalovanému 2/ bola doručená dňa 05.08.2019. V čase podania žiadosti bol ako správca pozemkov žalovaný 2/, t.j. jediná kompetentná osoba, s ktorou mohla rokovať. Následne v marci 2020 zaslal žalovaný 2/ vyjadrenie zo dňa 06.03.2020, ktorým potvrdil zaevidovanie žiadosti. V apríli 2022 jej zaslal oznámenie ceny pozemkov zo dňa 25.04.2022, pričom s cenou vyjadrila súhlas. V septembri 2022 žalovaný 2/ zaslal žalovanej 1/ na podpis Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaná 1/ dňa 26.09.2022 podpísanú dohodu zaslala žalovanému 2/. Je zrejmé, že žalovaná 1/ v celom procese stále komunikovala a dohodu uzatvorila s oprávnenou osobou žalovaným 2/ ako riadne zapísaným správcom ako v čase podania žiadosti, tak aj v čase podpisu a zaslania dohody. V čase povoľovania vkladu bol ako správca zapísaný žalovaný 2/. Ak by mala žalobkyňa za to, že Okresný úrad Ružomberok pochybil a nezákonne zapísal žalovaného 2/ ako správcu pozemkov, mala sa domáhať nápravy v režime správneho súdnictva a podať správnu žalobu voči rozhodnutiu/opatreniu Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor. Bez toho, aby bolo zrušené rozhodnutie/opatrenie Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor o zápise žalovaného 2/ ako správcu, je domáhanie sa určenia vlastníckeho práva bezpredmetné. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa určenia vlastníckeho práva, ale je oprávnená domáhať sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z.z. iba náhrady, ktorú žalovaný 2/ prijal od žalovanej 1/. Navrhol žalobu zamietnuť. 4. Podaním zo dňa 06.12.2024 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej 1/. Uviedla, že fond môže podľa § 18 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. previesť vlastníctvo k pozemkom len v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto prípady sú uvedené v § 19 ods. 3, pod ktorý nespadá ani jeden uvedený dôvod na uzatvorenie predmetnej dohody. Žalovaný 2/ uzatvoril dohodu v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 písm. f/ citovaného zákona. Citoval uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018, kde sa uvádza, že rozsah oprávnenia SPF konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom je potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov. Kde bola ochrana vlastníckeho práva neznámeho vlastníka v čase uzatvárania dohody, a to najmä s cieľom zabezpečenia nevyhnutného prístupu. Nebolo zriadené ani vecné bremeno pre neznámeho vlastníka, resp. jeho právnych nástupcov. Je evidentné, že SPF ako správca zanedbal svoju zákonnú povinnosť tým, že nehľadel a neochraňoval záujmy I. ako nezisteného a neznámeho vlastníka v čase uzatvárania dohody, čo bolo viac ako sedem mesiacov po jeho stotožnení. Preto považuje dohodu za neplatnú, lebo bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.z. 5. Podaním zo dňa 06.12.2024 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 2/. Uviedla, že ako jediná žijúca dedička má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaný 2/ neuviedol kto by mal chýbať na strane žalobcu, ale len stroho konštatuje, že na strane žalobcu nevystupujú všetci aktívne vecne legitimovaní. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože po I. je jasný okruh dedičov. Jediným žijúcim dedičom je výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa riadne zidentifikovala neznámeho vlastníka nielen dátumami narodenia a úmrtia, ale aj bytom, čiže išlo o riadne a úplné zidentifikovanú fyzickú osobu. Správa majetku teda zaniká po zidentifikovaní neznámeho vlastníka. Pripustením opačného výkladu by došlo k nezákonnému rozšíreniu zákonných ustanovení upravujúcich správu SPF. Zákon č. 180/1995 Z.z. nestanovuje ani náležitosti stotožnenia neznámej či nezistenej osoby. K stotožneniu nezisteného vlastníka došlo aj pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, no toto stotožnenie už žalovaný 2/ nijak nerozporoval. Tvrdenia, že dedičia využijú alebo nevyužijú svoje právo na prededenie novoobjaveného majetku, sú v tomto smere nepodstatné a nedôvodné. Žalovaná 1/ mohla a mala podať žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak nechcela čakať na prededenie majetku a mohla jednať v tom čase so známymi dedičmi. K podpísaniu dohody došlo žalovaným 2/ po vyše 7 mesiacoch od stotožnenia. K podpisu dohody žalovaným 2/ nemalo dôjsť. Žalovaná 1/ mala zabezpečený nevyhnutný prístup k nehnuteľnostiam tým, že mala na pozemkoch evidovaných na LV XXXX spoluvlastnícky podiel v 1-ici. Uzatvorením dohody sa I. a teda žalobkyňa, resp. ďalší právny nástupca, nebude mať ako dostať k stavbám a pozemkom. Dohoda bola podpísaná v rozpore so zákonom a nenaplnila žiaden účel uvedený v zákone. Bola evidentne porušením povinností SPF pri jeho správe. Zo žiadosti žalovanej 1/
nevyplýval žiadny vážny dôvod a nevyhnutnosť pre uzatvorenie dohody. Žalovaný 2/ uzatvoril dohodu bez akéhokoľvek posudzovania ďalších vplyvov. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav: 7. Z potvrdenia Okresného súdu Ružomberok zo dňa 08.03.2007 vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľovi I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, bolo vedené pod D/624/1998 a uznesením zo dňa 24.05.2004 bolo zastavené pre nemajetnosť. Zo zápisnice o predbežnom šetrení boli zistení ako dedičia: K. J., nar. XX.XX.XXXX – manželka, žalobkyňa ako dcéra a I. J., nar. XX.XX.XXXX ako syn. 8. Z uznesenia zo dňa 24.05.2004, č. k. D/624/1998-14, vyplýva, že pri predbežnom šetrení v dedičskej veci po poručiteľovi žalobkyňa uviedla, že poručiteľ by mal vlastniť v 1-ici rodinný dom súpisného čísla XXX s pozemkom a poľnohospodársku pôdu v osobnom užívaní v katastrálnom území D.. Doklady od tohto majetku k dispozícii nemala. Vyhlásila, že tieto doklady zabezpečí. Bola jej opakovane doručovaná výzva na predloženie dokladov, na ktorú nereagovala. Nedostavila sa ani na informatívny výsluch. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ vlastnil hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, bolo konanie zastavené pre nemajetnosť. 9. Žiadosťou zo dňa 28.11.2022 žalobkyňa požiadala Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor o doplnenie chýbajúcich osobných údajov k nezistenému vlastníkovi nebohému I. J. vo všetkých prípadoch v evidencii nehnuteľností, kde sa táto osoba vyskytuje ako výlučný či podielový spoluvlastník. Požiadala o výmaz správcu SPF na LV č. XXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie D.. 10. Žiadosťou o zápis správy na LV č. XXXX, katastrálne územie D., zo dňa 24.10.2023 SPF požiadal o zápis správy k vlastníkovi na predmetnom LV, J. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Uviedol, že oddelenie prevodov pri riešení žiadosti o odkúpenie predmetných pozemkov zistilo, že pod poradovým číslom B1 je zapísaný vlastník v spoluvlastníckom podiely 1-ica k celku I. J., v súčasnosti bez správy SPF, nakoľko bola správa vymazaná. Podľa stanoviska k zápisu správy k pozemkom s nezisteným vlastníkom číslo LPO/2022/000606-13/Le zo dňa 08.02.2022 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR zápisom identifikačných údajov o poručiteľovi (t.j. dátumu narodenia, miesta posledného trvalého pobytu, dátumu úmrtia) nedochádza k zmene z nezisteného vlastníka na známeho vlastníka. Smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, t.j. zaniká jej právna subjektivita a fyzická osoba prestáva byť právnym subjektom. Niektoré práva a povinnosti smrťou fyzickej osoby nezanikajú, ale prechádzajú na iné subjekty, a to na základe právneho režimu dedenia. Občiansky zákonník pri úprave dedičského práva síce vychádza zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa, napriek tomu však zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva, čo je odôvodnené aj požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov. To znamená, že transformácia neznámeho vlastníka na známeho bez predloženia právoplatného dedičského rozhodnutia nie je možná. Aj po doplnení údajov o poručiteľovi do listu vlastníctva sa tento naďalej považuje za nezisteného vlastníka a preto s pozemkami v jeho vlastníctve nakladá SPF, resp. správca lesných pozemkov. Toto ich oprávnenie zaniká až doručením výpisu z katastra nehnuteľnosti, ktorým vlastník (nadobúdateľ dedičstva) preukáže vlastníctvo k predmetným pozemkom. 11. Podaním zo dňa 29.04.2024 žalobkyňa požiadala o dedičské konanie na novoobjavený majetok po nebohom I. J., a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, katastrálne územie D.. 12. Zo žalovanou 1/ predložených listinných dôkazov vyplýva, že podaním zo dňa 29.07.2019 požiadala žalovaného 2/ o uzavretie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX podľa § 19 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z.z. Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného dňa 04.07.2019 vyplýva, že k poručiteľovi, vlastníkovi I. J. bola vedená správa SPF. Listom zo dňa 06.03.2020 žalovaný 2/ oznámil žalovanej 1/ zaevidovanie jej žiadosti. Uviedol, že návrh zmluvy bude pripravený až po odsúhlasení kúpnej ceny. Listom zo dňa 25.04.2022 žalovaný 2/ oznámil žalovanej 1/, že stanovil cenu za vyporiadavané pozemky vo výške 19,98 €/m2. Podaním zo dňa 07.09.2022 žalovaný 2/ zaslal žalovanej 1/ na podpis Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú žalovaná 1/ podpísala dňa 26.09.2022 a žalovaný 2/ dňa 27.09.2023. Predmetom
dohody boli predmetné nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ sa zaviazala zaplatiť finančnú náhradu vo výške 5.514,48 € na depozitný účet žalovaného 2/. 13. Uznesením zo dňa 25.09.2024, č. k. 12C/78/2024-51, právoplatným dňa 26.10.2024, súd konanie voči pôvodne žalovaným 3/ a 4/ zastavil. Vo vzťahu k nim nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania. Zastavenie konania odôvodnil tým, že bolo preukázané, že pôvodne žalovaní 3/ a 4/ zomreli pred začatím konania, čím stratili procesnú subjektivitu ešte pred podaním žaloby. 14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Pri uzatváraní dohody bol porušený zákon. Cit. § 20 odkazuje na § 17 a § 18, z ktorých vyplýva zákonná povinnosť pre SPF hájiť práva nielen žijúcich vlastníkov, ale taktiež práva nežijúcich a nezistených vlastníkov pod správou SPF. Uzavretou dohodou došlo k porušeniu tejto povinnosti. Pred opätovným zápisom správy do katastra nehnuteľností malo SPF postupovať tak, že dohodu neuzavrie a odkáže žalovaného 1/ na súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by následne mohlo prebehnúť dedičské konanie a prededenie predmetného spoluvlastníckeho podielu. Ak žalovaná 1/ nevedela a nemala možnosť konať, uviedol, že nešlo o prvé dedičské konanie, ale následné. Aktívnejším prístupom by sa žalovaná 1/ prepracovala k okruhu dedičov. Zákon neupravuje expressis verbis, kedy vzniká, kedy zaniká, kedy sa zapisuje správa. Zákonodarca správu zaviedol z dôvodu spravodlivého usporiadania, nakladania, teda usporiadania práv a povinností k pozemkom po nezistených, resp. neznámych vlastníkoch a ako bolo povedané, resp. ako sa v praxi uplatňuje, správa SPF vzniká ex lege a taktiež zaniká ex lege, preto § 20 je jeden z možných dôvodov, kedy sa ruší, resp. môže zrušiť správa SPF zo zákona, ale ďalším neopomenuteľným dôvodom je aj to, keď sa zidentifikuje nezistená, resp. neznáma osoba. Žaloba bola podaná s cieľom ochrany práv a s cieľom zabezpečenia si prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Bola porušená povinnosť pri správe SPF s tým, že bola uzatvorená dohoda bez skúmania ďalšieho prístupu, či už právnym predchodcom žalobkyne alebo žalobkyňou samotnou. Opätovný zápis a interné usmernenie považuje v celom rozsahu za nezákonné, je v rozpore s ústavnou rozhodovacou praxou. Po stotožnení I. J. SPF malo ukončiť proces uzatvorenia dohody. Takýto postup je obchádzajúci zákon a dedičské konanie, lebo takýmto spôsobom nie sú chránené práva oprávnených dedičov po stotožnenom, resp. už zistenom vlastníkovi. 15. Právny zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní zotrval na písomných podaniach. Žalovaná 1/ nadobudla spoluvlastnícky podiel zákonným spôsobom a uzavrela zmluvu s oprávnenou osobou. Tvrdenia, že žalovaná 1/ mala z vlastnej iniciatívy iniciovať dedičské konania, mala z vlastnej iniciatívy zisťovať, kto je vlastne I. J. (Lelek 1), kto sú jeho dedičia, potom mala čakať, kým skončí dedičské konanie po tomto neznámom vlastníkovi a potom, ak vôbec by niekedy skončili tie dedičské konania, mala takúto dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvoriť s dedičmi. Dedičské konania po I. J. v tomto prípade neznámom alebo nezistenom vlastníkovi do dnešného dňa neprebehlo. Na LV nie sú zapísaní noví vlastníci. SPF uzatvoril predmetnú dohodu vyslovene a v súlade s ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z. Dokým nedôjde k transformácii neznámeho vlastníka na známeho bez predloženia platného dedičského rozhodnutia, tak takáto transformácia nie je možná. Uvedenú právnu rovinu potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia NS SR. Predmetom tohto konania a ani žalobným dôvodom nebolo, že žalobkyňa nemá prístup. Uvedená skutočnosť ani nebola predmetom dokazovania. Na v konaní predložených LV je stále zapísaný neznámy vlastník I. J. (Lelek 1). Argumentácia ohľadne určitého nedefinovaného a nešpecifikovaného prístupu je bezpredmetná. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. 16. Žalovaný 2/ zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Samotný zápis údajov na liste vlastníctva neznamená stotožnenie nezisteného vlastníka. Je to stále nezistený vlastník, kým jeho spoluvlastnícky podiel nie je prededený a takýto právny názor zastávajú aj iné súdy na Slovensku. Trovy konania si neuplatňujú. 17. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „Zákon“) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13). Podľa § 18 ods. 3 Zákona Fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 18 ods. 4 Zákona Fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu46) alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.
Podľa § 19 ods. 6 Zákona Ak pozemok podľa § 16 ods. 1 je spoluvlastníckym podielom, môže sa fond alebo správca dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní; to neplatí, ak ide o spoločnú nehnuteľnosť. Podľa § 19 ods. 7 Zákona Príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 3, 5 a 6 spravuje fond alebo správca. Podľa § 19 ods. 8 Zákona Ak fond alebo správca prevedie vlastníctvo k pozemkom podľa odseku 3 alebo zriadi vecné bremeno podľa odseku 5, alebo vyporiada spoluvlastníctvo podľa odseku 6 a vlastník si uplatní svoje právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú fond alebo správca prijal podľa cenových predpisov platných v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, ktorá je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa uplatnenia práva. Náhradu podľa prvej vety nie je možné previesť na tretiu osobu. Podľa § 20 ods. 1 Zákona Oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. 18. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol, nakoľko ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX patrí do dedičstva po poručiteľovi I. J., ktorý bol jej otcom. Súdu bolo preukázané, že je jediná žijúca oprávnená dedička. Preto je aktívne legitimovaná na podanie žaloby. Námietka žalovaného 2/ je preto nedôvodná. Pasívne legitimovaní sú účastníci dohody, t.j. žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa uviedla, že Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ je neplatná z dôvodu, že žalovaný 2/ nebol oprávnený uzatvoriť dohodu, keďže poručiteľ bol stotožnený, nejednalo sa o neznámeho vlastníka a k zápisu správy nemalo dôjsť. 19. Súdu bolo nesporne preukázané, že podaním zo dňa 29.07.2019 žalovaná 1/ požiadala žalovaného 2/ o uzavretie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX podľa § 19 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z.z. Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovaná 1/ podpísala dňa 26.09.2022 a žalovaný 2/ dňa 27.09.2023. Žiadosťou zo dňa 28.11.2022 žalobkyňa požiadala Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor o doplnenie chýbajúcich osobných údajov k nezistenému vlastníkovi nebohému I. J. vo všetkých prípadoch v evidencii nehnuteľností, kde sa táto osoba vyskytuje ako výlučný či podielový spoluvlastník. Požiadala o výmaz správcu SPF. Žiadosťou o zápis správy na LV č. XXXX, katastrálne územie D., zo dňa 24.10.2023 SPF požiadal o zápis správy k vlastníkovi na predmetnom LV, J. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. 20. Súd považuje Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za platnú. Uzatvorenú v súlade so zákonom. Bola uzatvorená oprávnenými osobami. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne. Žalovaná 1/ požiadala žalovaného 2/ ako správcu neznámeho vlastníka o uzatvorenie dohody. Skutočnosť, že v čase podpisu dohody správcom bol na LV doplnený údaj o úmrtí a bydlisku neznámeho vlastníka neznamená, že došlo k zániku správy žalovaného 2/. V zmysle ust. § 20 ods. 1 citovaného zákona oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b/ a c/, t.j. vrátane pozemkov s nezistenými vlastníkmi ustanovené v § 17 a § 18 vrátane práva previesť vlastníctvo k pozemkom zanikajú až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Aj keď žalobkyňa tvrdí, že je jedinou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, v čase uzatvorenia dohody a jej vkladu do katastra nehnuteľností nebola zapísaná ako vlastníčka pozemkov a nie je ňou ani viac ako dva roky od podania jej žiadosti o doplnenie údajov o neznámom vlastníkovi. Žalovaný 2/ ako správca bol oprávnený uzatvoriť dohodu v zmysle ust. § 19 ods. 6 Zákona, podľa ktorého môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom a Zákon ako jeden z prípadov ustanovuje možnosť uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona, na ktoré poukazovala žalobkyňa, sú len ďalšími z prípadov ustanovených zákonom, pre ktoré môže dôjsť k prevodu vlastníctva. Žalovaný 2/ ako správca postupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 Zákona a nie v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Zákon jasne a zrozumiteľne definuje, kedy dochádza k zániku oprávnenia žalovaného 2/. K naplneniu zákonom požadovaných podmienok však nedošlo. 21. Aj napriek tomu, že žalobkyňa požiadala o zápis ďalších údajov o neznámom vlastníkovi, uvedeným nedošlo k zániku správy. Zápisom údajov bol žalovaný 2/ naďalej povinný konať ako správca. Nebolo zrejmé, kto sú jeho právni nástupcovia. K úmrtiu došlo 12.10.1998, pričom k zápisu úmrtia do katastra nehnuteľností došlo až na základe žiadosti zo dňa 28.11.2022, teda o viac ako 24 rokov neskôr. V čase
podpisu dohody žalovaným 2/ stále nedošlo k stotožneniu vlastníka. Aj keď žalobkyňa žiadosť o zápis podala, návrh na dodatočné dedičské konanie podala až dňa 29.04.2024. Nie je bez právneho významu, že už počas prvotného dedičského konania pod sp. zn. D/624/1998 mala žalobkyňa tvrdiť, že jej otec má byť vlastníkom aj predmetných nehnuteľností. Bola opakovane vyzývaná na procesnú aktivitu v tomto smere. Zostala však nečinná. V konaní sa snaží bezdôvodne preniesť zodpovednosť na žalovaných. Jej pasivita spôsobila, že majetok po neznámom vlastníkovi nebol doposiaľ prejednaný v dedičskom konaní. Iniciatívu mala prevziať v prvom rade žalobkyňa. Právo svedčí bdelým. Sama boli roky nečinná, aj keď mala vedomosť o možnej totožnosti neznámeho vlastníka. Mohla podať návrh na dodatočné dedičské konanie skôr a požiadať sama o ustanovenie správcu dedičstva po poručiteľovi. V čase procesu uzatvárania dohody a jej zavkladovania bol I. J. v zmysle zákona stále považovaný za neznámeho vlastníka, resp. po zápise jeho úmrtia boli neznámi jeho právni nástupcovia. Žalovaný 2/ nemal zákonný dôvod, aby nedovŕšil uzatvorenie dohody so žalovanou 1/, keďže ju nemal na koho odkázať so žiadosťou o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Argumentácia žalobkyne je neopodstatnená, nakoľko prvotné dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 24.05.2004 zastavené pre nemajetnosť. Aj s ingerenciou súdu a žalobkyne sa v tom čase nepodarilo neznámeho vlastníka stotožniť. Nedošlo k porušeniu práv neznámeho/neznámych právnych nástupcov vlastníka, ako sa to snaží prezentovať žalobkyňa. Ňou tvrdený prístup k ďalším nehnuteľnostiam nebol v konaní preukázaný. Žalobkyňa má však aj iné zákonné možnosti, ako zabezpečiť údajný prístup k do budúcna nadobudnutým stavbám (napr. vecné bremeno a pod.). Žalovaný 2/ neporušil svoje povinnosti, keďže nehnuteľnosti previedol za vyrovnací podiel, ktorého výška nebola sporná. Týmto aj naďalej disponuje a je možné domáhať sa jeho vyplatenia. Nedošlo k bezplatnému prevodu vlastníctva. Čo sa týka nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, vo vzťahu k ním nedošlo k opätovnému zápisu správy, nakoľko dohoda sa ich netýkala. Je bez právneho významu, že k opätovnému zápisu správy nedošlo aj k nim, nakoľko nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného 2/, aby mal prehľad o všetkých nehnuteľnostiach, ku ktorým je evidovaná správa. Jedná sa o vykonávanie správy nespočetného množstva nehnuteľností po neznámych a aj mŕtvych vlastníkov (s neznámymi právnymi nástupcami) naprieč celým územím SR. Navyše vykonávanie správy vyplýva priamo zo zákona a aj keď takýto zápis absentuje, neznamená to, že správca nie je povinný konať. A už vôbec nemožno spravodlivo požadovať, aby mal správca vedomosť o spôsobe prístupu k nehnuteľnostiam. Samozrejme tieto skutočnosti môžu byť relevantné v inom konaní (napr. zriadenie vecného bremena a pod.). Uvedené však nie je predmetom tohto konania. 22. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobkyňa poukazovala, práve naopak potvrdzuje úvahy súdu. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/11/2016 sa jedná o procesné podmienky, konkrétne o spôsobilosť byť stranou v spore, resp. zastupovania neznámeho vlastníka (prinajmenšom menom a priezviskom) žalovaným 2/ v konaní pred súdom. V rozhodnutí sp. zn.sp. zn. 8Cdo/31/2018 sa rieši problematika nerozlučného procesného spoločenstva pri spoločnej nehnuteľnosti. Hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť. Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/241/2018, v zmysle ktorého, ak by súd v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyžadoval od žalobcu, aby si najprv zabezpečil sám všetky dodatočné prejednania dedičstva, taký postup by bol v rozpore so základným právom na prístup k spravodlivosti. „Nižšie súdy tým zhodili ťarchu zodpovednosti na žalobcu, ktorý má však v tomto smere obmedzené možnosti a zviazané ruky, i keď dovolací súd nevylučuje možnosť, aby sám žalobca podal podnet na začatie dodatočného dedičského konania, avšak ako podnecovateľ takého konania by nebol jeho účastníkom a nebol by teda ani logicky upovedomený o výsledku konania. Tu sa dovolací súd prikláňa k tvrdeniu dovolateľa,
že by sa takým postupom stratil celkový význam takého konania, keďže dovolateľ nemá v rukách nástroje na oboznámenie sa s výsledkom konania, ani s jeho skončením a rovnako tak nemôže ani prinútiť konať dedičov. V tomto prípade je otázny aj právny záujem na dodatočnom dedičskom konaní, keďže ten majú v prvom rade dedičia. Žalobca má preukázateľne právny záujem na rozhodnutí jeho žaloby o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v ktorom spoločenstve už naďalej nemieni zotrvať.“ Vychádzajúc z prezentovaných záverov je súd toho názoru, že postup žalovaných 1/ a 2/ pri uzatváraní dohody bol v medziach zákona a špecifiká prejednávanej veci nevybočili do takej miery, že by súd považoval uzatvorenú dohodu za neplatnú. Bolo právom žalovanej 1/ domôcť sa „vystúpenia“ z podielového spoluvlastníctva a jedinou oprávnenou osobou, s ktorou mohla vstúpiť do rokovaní bol jedine žalovaný 2/. Preto súd žalobu zamietol. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej 1/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd rozhodol, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva, keďže na pojednávaní vyhlásil, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej 1/ rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.