Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/114/2024 5624204887 30. 04. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5624204887.2
Rozsudok pre uznanie Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, D., zast. Michalom Krákorníkom, advokátom, Štiavnická 2018/7, Ružomberok, IČO : 42387761 proti žalovanému : neznámemu vlastníkovi E. F., zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO : 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku registra „E“, parc. číslo 1911, orná pôda, o výmere 399 m2, pozemku registra „E“, parc. číslo 1916, orná pôda, o výmere 248 m2, a pozemku registra „E“, parc. číslo 1920, orná pôda, o výmere 737 m2, všetky tri pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec C., okres Ružomberok, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že uvedený pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom žalobkyňa je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť z titulu vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva žalovanému sumu 346 eur. II. Žalobkyňa n e m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou z 18. 12. 2024 doručenou na tunajší súd 23. 12. 2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyporiadal ho tak, že tieto pozemky prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa bude povinná vyplatiť žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 346 eur. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, tak žalobkyňa výslovne navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Vo vyjadrení k žalobe z 10. 3. 2025 doručenému na tunajší súd 17. 3. 2025 zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k uvedeným pozemkom, ako aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to formou prikázania pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu, pričom pokiaľ ide o žalobkyňou navrhnutú výšku primeranej náhrady túto považoval za dostatočnú a nemal k nej výhrady. 3. V podaní z 14. 4. 2025 doručenom na tunajší súd 14. 4. 2025 žalobkyňa navrhla vydať vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP a nasledovne. 4. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (z. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ak žalovaný uzná uplatnený nárok alebo jeho časť rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Vzhľadom na to, že žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu uznal žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu a žalobkyňa súčasne navrhla vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku bol súd podľa § 282 a nasl. CSP povinný vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. 6. V tejto súvislosti súd dodáva, že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je splnená aj bez výslovného výrazu „uznanie“, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (viď aj R 25/1993), a preto (napriek tomu, že zástupca žalovaného) výslovne nepoužil výraz „uznanie“, súd posudzujúc jeho vyjadrenie k žalobe podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), ako aj v súlade s uvedeným judikátom, dospel k záveru, že ide o prejav vôle, ktorý obsahovo smeruje k uznaniu uplatneného nároku v celom rozsahu, pretože žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, súhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda prikázaním pozemku žalobkyni a súhlasil aj s výškou primeranej náhrady z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 7. Súd tiež poznamenáva, že prípustnosť rozsudku pre uznanie nároku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva nielen z právnej úpravy tohto rozsudku uvedenej v § 282 a nasl. CSP, ktorá vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku neobmedzuje len na určitý druh žaloby (ako to napríklad ustanovuje CSP v § 273 a § 274, teda pri rozsudku pre zmeškanie nároku, keď takéto rozsudky výslovne pripúšťa len vo vzťahu k žalobe podľa § 137 písm. a) CSP, teda k žalobe na plnenie), ale prípustnosť rozsudku pre uznanie nároku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva výslovne vyplýva aj zo súdnej praxe (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 3. 2009, sp. zn. : 22 Cdo 4272/2007.) 8. V súvislosti s rozsudkom pre uznanie nároku súd ďalej dopĺňa, že skúmanie vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) nepatrí medzi predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, pretože otázka vecnej legitimácie je hmotnoprávnym inštitútom, a nie podmienkou konania. Tunajší súd preto (pri splnení formálnych zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP) nemohol v tomto konaní skúmať otázku vecnej legitimácie (kto má byť z hmotnoprávneho hľadiska žalobcom a kto žalovaným), a musel podľa § 282 CSP vydať rozsudok pre uznanie nároku, teda rozsudok v zmysle žalovaným uznaného žalobného návrhu (viď aj rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 25 Cdo 2812/2005 z 26. 3. 2008 alebo sp. zn. : 32 Cdo 2837/2000 zo 17. 1. 2008.) 9. Porovnaním žalobného petitu s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bola žalobkyňa, a teda mala by mať podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovaného nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže v žalobnom petite žalobkyňa výslovne navrhla, aby súd vydal rozhodnutie, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, súd mal z toho za to, že pre prípad svojho úspechu si žalobkyňa neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, a preto súd viazaný rozsahom jej návrhu podľa § 216 CSP (aj v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP), teda per analogiam legis podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania žalobkyne voči žalovanému nepriznal. Poučenie: Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku. Proti výroku II. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.