Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 14T/7/2025 5625010069 16. 04. 2025 JUDr. Ivan Štepita ECLI:SK:OSLM:2025:5625010069.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 04. 2025 v Ružomberku, takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku Obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX A. E. D., oslobodzuje spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. XX/XX/ XXXX zo dňa 23.10.2013, právoplatným dňom 05.05.2014 a vykonateľným dňom 16.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 13.03.2014, podľa ktorého bol a je povinný prispievať na výživu svojich maloletých detí syna A.. B. a dcéry F. B. na každé z nich sumou minimálneho výživného, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, čo predstavuje od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 na každé maloleté dieťa výživné vo výške 32,11 eur mesačne v zmysle opatrenia č. 227/2022 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 na každé maloleté dieťa výživné vo výške 36,83 eur mesačne v zmysle opatrenia č. 220/2023 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima a od 1. júla 2024 na každé maloleté dieťa výživné vo výške 37,53 eur mesačne v zmysle opatrenia č. 149/2024 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí G. H. A. si túto riadne pravidelne a v plnej výške neplní vo vzťahu k maloletému synovi K. B. od mesiaca jún 2023 do 31.08.2024, kedy maloletý A.. B. ukončil povinnú školskú dochádzku a na základe vlastného rozhodnutia sa ďalej nepripravuje na budúce povolanie, pracuje, nadobudol schopnosť sa sám živiť, a teda podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov obvinenému A. B. vo vzťahu k maloletému synovi A.. B. zanikla zo zákona vyživovacia povinnosť a vo vzťahu k maloletej dcére F. B. od mesiaca jún 2023 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca máj 2024, kedy zaplatil na výživnom sumu 100,- eur, mesiaca jún 2024, kedy zaplatil na výživnom sumu 70,- eur, mesiaca júl 2024, kedy zaplatil na výživnom sumu 70,- € a mesiaca január 2025, kedy zaplatil na výživnom sumu 400,- eur, hoci v sledovanom období bol do 31.01.2024 zamestnaný a z tohto zamestnania mal do októbra 2023 pravidelný mesačný príjem, od 26.09.2023 do 30.06.2024 bol práceneschopný a boli mu mesačne vyplácané nemocenské dávky a v období od
01.04.2023 do 31.01.2024 poberal aj osobitný príspevok vo výške 126,14 eur mesačne, fajčí 10 cigariet denne a zároveň nebol vystavený takým závažným obmedzeniam, ktoré by mu neumožňovali zaistiť si opakovaný zárobok na plnenie aspoň minimálnej vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti a takto dlhuje G. H. A. za uvedené obdobie výživné na obe maloleté deti vo výške spolu najmenej 645,91 eur, teda úmyselne si najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného čím
mal
spáchať
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestnosť činu zanikla. odôvodnenie: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala na tunajšom súde dňa 04. 02. 2025 na A. B. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s tým, že ku dňu podania obžaloby výška zameškaného výživného na obe maloleté deti predstavuje sumu 645,91,-Eur. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 18. 02. 2025 trestný rozkaz pod č. k. 14T/7/2025-96, ktorým A. B. uznal vinným z prečinu podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň v zmysle § 50 ods. 2 súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe zaplatil dlhované výživné. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 21. 02. 2025. Podaním doručeným súdu dňa 25. 02. 2025 obžalovaný proti trestnému rozkazu podal odpor. Z písomného odôvodnenia vyplynulo, že si je vedomý, že nejaký čas neuhrádzal matke detí výživné, avšak bolo to z toho dôvodu, že bol práceneschopný a nemocenské dávky mu stačili len na jeho nevyhnutné náklady spočívajúce v úhrade nájomného, platieb s tým spojenými, liekov. V prípade jeho posledného zamestnania išlo o poskytnutie dotácie na jeho prácu, jeho zamestnávateľka neodovzdala za neho poistné, ani zdravotné poistenie a tak dotáciu na jeho výplatu mu neposlala. Trpí viacerými závažnými ochoreniami (čo dokladoval výpisom zo zdravotnej dokumentácie), kedy jeho príjem predstavoval sumu 129,-Eur mesačne. Matku detí žiadal o poskytnutie lehoty s tým, že jej dlhované výživné do troch mesiacov počnúc 01. 03. poctivo zaplatí. Postupom podľa § 355 ods. 3 a § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku súd uznesením zo dňa 26. 02. 2025 obžalobu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš prijal a následne nariadil termín hlavného pojednávania na 17. 03. 2025. V súvislosti s týmto termínom obžalovaný sa ospravedlnil pre neprítomnosť, ako aj možnosť ísť na brigádu zarobiť si peniaze a z výťažku by mohol uhradiť bežné zameškané výživné, nakoľko mu hrozí operácia a potom už brigády nebude môcť vykonávať. Súčasne predložil doklad o úhrade výživného za mesiac február vo výške 35,-Eur a za mesiac marec sumu 105,-Eur (bežné výživné 35,-Eur + 70,-Eur zameškané výživné). Z tohto dôvodu muselo byť hlavné pojednávanie odročené a bol vytýčený nový termín na dňa 16. 04. 2025 s tým, že matka detí písomne potvrdila prijatie úhrady bežného zameškaného výživného v celkovej výške 140,-Eur. Na hlavné pojednávanie nariadené na deň 16. 04. 2025 sa obžalovaný nedostavil, ospravedlnil sa elektronicky, pričom súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Ďalším dôvodom jeho ospravedlnenia bola skutočnosť, že matke detí dňa 11. 04. 2025 poukázal sumu 620,-Eur
z titulu zameškaného výživného. Na hlavné pojednávanie sa nedostavila ani matka maloletých detí, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pri tom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovanie c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď obžalovaného v procesnom postavení obvineného, súd prečítal výpoveď matky maloletých detí v zmysle § 263 ods. 2 Trestného poriadku, prečítal listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, najmä s rozhodnutiami súdov, ktoré sa týkali zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určení výšky vyživovacej povinnosti, s potvrdeniami zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne, správami ÚPSV a R, s potvrdením o príjme, s dohodou o pracovnej činnosti, s lekárskymi správami, ako aj s fotokópiami z výpisov z účtov a príjmovými pokladničnými dokladmi, fotokópiou poštovej peňažnej poukážky, ktorými obžalovaný preukazoval uhradenie dlhu na výživnom tak, ako bol uvedený v obžalobe. Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že bola určená vyživovacia povinnosť vo výške minimálneho výživného na každé dieťa, t. j. 30% zo životného mimina na nezaopatrené dieťa. Potvrdil, že od mesiaca jún 2023 do mesiaca apríl 2024 si vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom nedoplatok na výživnom sa bude snažiť zaplatiť čo v najkratšom čase. Neskôr (máj 2024 – júl 2024 matke detí uhradil sumu 100,-Eur, 70,-Eur), následne sa bude snažiť si vyživovaciu povinnosť plniť. Bol zamestnaný v spoločnosti E-cigareta ako predavač, ktoré zamestnanie si našiel sám počas doby jeho evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a z tohto dôvodu bola na toto zamestnanie poskytovaná dotácia. Jeho príjem predstavoval sumu cca 500,-Eur v čistom, od septembra 2023 až do júna 2024 bol zo zdravotných dôvodov práceneschopný. Počas tohto obdobia poberal dávku vo výške 400,-Eur mesačne, iný príjem nemal, z tohto príjmu jeho nevyhnutné náklady v podobe úhrady nájomného za jednoizbový mestský sociálny byt spolu s platbami nevyhnutne súvisiacimi s jeho užívaním a nákladom na telefón dosahovali sumu 305,-Eur, pričom na živobytie mu ostala suma 100,-Eur mesačne a tým pádom mu neostávali žiadne finančné prostriedky, aby mohol platiť výživné. Poukázal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má takisto vo výške 30% zo životného minima. Je voči nemu vedené exekučné konanie pre nesplácanie pôžičky, ktorú prestal platiť z dôvodu jeho práceneschopnosti. Z prečítanej výpovede G. H. – A. z prípravného konania vyplynulo, že už v minulosti na obžalovaného podala trestné oznámenie, za čo bol z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti v roku 2014 aj odsúdený. Následne výživné platil, avšak nie v plnej výške a pravidelne. Naposledy zaplatil výživné v mesiaci máj 2023, pričom ku dňu jej výsluchu (22. 08. 2024) predstavuje nedoplatok na výživnom sumu 859,66,-Eur. Z jej ďalšej výpovede (02. 12. 2024) vykonanej v prípravnom konaní vyplynulo, že z dôvodu neplatenia výživného deti netrpeli núdzou, obžalovaný o deti nejaví záujem, nestýka sa s nimi, nekupuje im darčeky. Potvrdila, že vyživovacia povinnosť na syna K. B. skončila, nakoľko maloletý ukončil povinnú školskú dochádzku a ďalej už v štúdiu nepokračoval, chodí na brigády a je schopný sám sa živiť. Prečítaním výpovede osoby mladšej ako 18 rokov (syna obžalovaného) vyplynulo, že v školskom roku 2023 – 2024 ukončil povinnú školskú dochádzku, z vlastného rozhodnutia nenastúpil na strednú školu, ani na učilište, nakoľko ho škola nebavila. Aktuálne je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce ako pomocný robotník, kde jeho príjem predstavuje sumu cca 300,-Eur v čistom. Peniaze ktoré zarobí mu vystačia pre vlastnú potrebu a sám si dokáže zarobiť viac ako mal na jeho výživu jeho matke prispievať jeho otec. Potvrdil, že 08. 01. 2025 obžalovaný zaslal na účet jeho matky sumu vo výške 400,-Eur, teda jeho dlh na výživnom predstavuje sumu 645,91,-Eur, teda sumu uvedenú v obžalobe.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Obžalovaný v dobe od podania obžaloby do rozhodnutia prvostupňového súdu uhradil na výživnom postupne sumy 105,-Eur, 35,-Eur (ktorú skutočnosť potvrdila aj matka maloletých detí v odpovedi na výzvu súdu) a pred pojednávaním dňa 11. 04. 2025 uhradil sumu 620,-Eur. Keďže matka maloletých detí sa na pojednávanie nedostavila, súd krátkou cestou t. j. telefonicky zistil jej stanovisku k vyššie uvedenej sume, ktorú skutočnosť poškodená potvrdila telefonicky ako aj mailom, že skutočne dlh na výživnom bol v celej výške uhradený. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný A. B. uhradil ku dňu vyhlásenia rozhodnutia tak bežné ako aj zameškané výživné, čím v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia došlo k zániku trestnosti. Na uvedenú situáciu reagoval aj intervenujúci prokurátor a v súlade s týmto návrhom súd potom obžalovaného podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, nakoľko trestnosť činu zanikla. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.