KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieOkresný súd Liptovský Mikuláš7. 7. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 14Nt/9/2025 z 7. 7. 2025

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. októbra 2025, sp. zn. 3Tos/79/2025, ECLI:SK:KSZA:2025:5625010182.1 (29. 10. 2025). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 7. júla 2025, sp. zn. 14Nt/9/2025, ECLI:SK:OSLM:2025:5625010182.4

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Liptovský Mikuláš 14Nt/9/2025 5625010182 07. 07. 2025 JUDr. Ivan Štepita ECLI:SK:OSLM:2025:5625010182.4

Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Čadci, o návrhu na povolenie obnovy konania, vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/27/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. 07. 2025 v Ružomberku, takto rozhodol: Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. F., G. X. XXXX XXXX/X, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedenej pod sp. zn. 2T/27/2019, z a m i e t a. odôvodnenie: Podaním doručeným súdu dňa 14. 03. 2025 odsúdený A. B. podal návrh na povolenie obnovy konania pôvodne vedenej pod sp. zn. 8T/97/2018. V návrhu uviedol, že všetky konkrétne a relevantné dôkazy v súvislosti s predmetnou vecou predloží prostredníctvom obhajcu ale i priamo na verejnom zasadnutí a zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V súvislosti so žiadosťou odsúdeného súd menovanému dňa 12. 05. 2025 ustanovil za obhajcu JUDr. Jozefa Vanča, ktorý bol zároveň vyzvaný, aby predložil kvalifikované dôvody odôvodňujúce podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Obhajca reagoval podaním doručeným dňa 02. 06. 2025 kedy uviedol, že nevie uviesť skutočnosti, ktoré by vedeli odôvodniť kvalifikovaný návrh na obnovu konania a zároveň požiadal, aby jeho ustanovenie obhajcu ex offo bolo v tejto veci zrušené. Súd žiadosti ustanoveného obhajcu dňa 06. 06. 2025 nevyhovel a vo veci nariadil verejné zasadnutie na deň 07. 07. 2025. Odsúdený prostredníctvom obhajcu doplnil odôvodnenie svojho návrhu, pričom vyslovil presvedčenie, že súd pri jeho odsúdení v predmetnej veci mal upustiť od uloženia trestu, nakoľko tento trest je bez významu oproti trestu, ktorý mu bol uložený za skutky, ktoré podľa rozhodnutia súdu spáchal predtým, ako skutok, za ktorý bol uznaný súdom vinným v tejto veci. Trest uložený v tejto súdenej veci doposiaľ nezačal vykonávať, uplynutie času oslabilo dôvodnosť výkonu trestu tým skôr, že skutok sa mal stať ešte v roku 2013. Na základe uvedených dôvodov možno mať za to, že ak by súd konal vo veci v súčasnosti, tak by bolo rozhodnutie úplne iné, pričom žiadny trest by mu nebol uložený a klient pravdepodobne by nebol ani odsúdený. Odsúdený prostredníctvom obhajcu požiadal, aby súd vypočul na verejnom zasadnutí poškodeného, ktorý by „mohol vypovedať v zmysle, že k žiadnemu podvodu na jeho osobe nedošlo a jedná sa len o nedorozumenie“. Odsúdený na verejnom zasadnutí poukázal na písomné dôvody, ktoré v jeho mene uviedol jeho obhajca a zotrval na svojom návrhu v súvislosti s výsluchom poškodeného F. B. H..

Na verejnom zasadnutí súd vykonal dokazovanie oboznámením trestného spisu vedeného v súčasnej dobe na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/27/2019 a oboznámil aj aktuálny stav týkajúci sa odsúdeného počas výkonu jeho trestu odňatia slobody. Intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa ustálenej súdnej praxe (okrem iného viď. komentár trestného poriadku Čentéš, Kurillovská a spol.), obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, je možné povoliť za predpokladu, že sa objavili nové skutočnosti alebo dôkazy. Nemôže ísť o hocijaké nové skutočnosti alebo nové dôkazy. Zákon prezumuje určitú kvalitatívnu hodnotu týchto dôkazov a skutočností. Musí ísť o také dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie. Podstatnou náležitosťou je, že tieto skutočnosti alebo dôkazy boli súdu v pôvodnom konaní neznáme. Novou skutočnosťou treba rozumieť také skutočnosti, ktoré neboli zisťované alebo neboli predmetom dokazovania v predchádzajúcom konaní, ktorého sa obnova konania týka. Zákonodarca uvádza, že môže ísť o celkom nové skutočnosti, ktoré buď vôbec neboli predmetom dokazovania alebo zmenené skutočnosti, ktoré síce predmetom dokazovania boli ale s úplne iným výsledkom. Za takúto novú skutočnosť možno uviesť aj situáciu, keď sa obvinený obhajoval sám a po právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodne zvoliť si obhajcu, ktorý následne zistí, že obvinený niektoré skutočnosti, ktoré poznal, nedocenil dostatočným spôsobom a neuviedol ich v samotnom konaní. Z tohto dôvodu potom tieto skutočnosti neboli obsiahnuté v spise a teda neboli ani známe konajúcim orgánom. Vychádzajúc z tohto predpokladu možno takéto skutočnosti považovať za nové skutočnosti, o ktoré môže odsúdený a jeho obhajca oprieť svoj návrh na povolenie obnovy konania. V tomto smere súd podotýka, že možno pripustiť, že ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie „skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku“. Za nové skutočnosti možno považovať aj tie skutočnosti, ktoré predtým neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní, pričom v obnove konania nebráni, ak obvinený o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Významnou sa javí skutočnosť, či tieto skutočnosti boli známe OČTK resp. súdu. Za nové skutočnosti však nemožno považovať skutočnosti, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj v tom prípade, keď sa s nimi súd nevyrovnal alebo ich prehliadol, prípadne zle vyhodnotil. Dôkazmi skôr neznámymi sú dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli obsiahnuté v spise, uplatnené niektorou procesnou stranou alebo ktoré neboli vykonané. Ak síce vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ale tieto sa netýkajú skutku uvedeného v obžalobe, nemožno povoliť obnovu konania. Zrejmý nepomer pri závažnosti činu alebo pomerov páchateľa znamená zjavnú neprimeranosť trestu za spáchaný skutok vo vzťahu k závažnosti činu alebo pomerov páchateľa. Rozpor s účelom trestu znamená nenaplnenie základného účelu trestu vyjadreného v trestnom zákone s ohľadom na nové skutočnosti alebo dôkazy. Podľa citovaného komentára vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že obnova konania smeruje k náprave „skutkových pochybení“ a nie k náprave

základných pochybení. V prípade, ak by napríklad obvinený namietal, že v pôvodnom konaní nemal obhajcu resp. že bolo porušené jeho právo na obhajobu, je nevyhnuté jeho návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť, nakoľko obvinený namieta zákonnosť pôvodného procesu, čo v konečnom dôsledku môže predstavovať dovolací dôvod. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT SHAPE \* MERGEFORMAT b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Preskúmaním pripojeného trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/27/2019 súd zistil, že rozsudkom, ktorý bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 03. 09. 2019 bol A. B. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a bola mu uložená povinnosť zaplatiť poškodenému F. B. H. škodu vo výške 10.500,-Eur. K vyhláseniu vyššie citovanému rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 06. 2019 čo do výroku o vine došlo na základe prijatého vyhlásenia o vine, ktoré v tom čase obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Súd vyhlásenie obžalovaného prijal, avšak uviedol, že o vine obžalovaného nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, najmä výpoveď poškodeného ako aj listinné dôkazy (potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov), ktoré v skutočnosti si konajúci súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku. Odvolanie obžalovaného čo do trestu Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1To/79/2019-351 zo dňa 15. 10. 2019 zamietol ako nedôvodné. Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že odsúdený A. B. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré vyžaduje zákon v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Ani odsúdeným navrhnutý výsluch F. B. H. súd nepovažoval za potrebný, nakoľko nešlo o dôkaz súdu skôr neznámy resp. o skutočnosť, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine prípadne o druhu trestu a jeho výmere. Keďže neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, súd návrh odsúdeného A. B. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5625010182

  1. 7. 7. 2025Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 14Nt/9/2025 z 7. 7. 2025 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 29. 10. 2025Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3Tos/79/2025 z 29. 10. 2025