Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 3T/25/2025 5625010268 02. 06. 2025 Mgr. Silvia Lesňáková ECLI:SK:OSLM:2025:5625010268.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 2. júna 2025 v Liptovskom Mikuláši, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C. D. A. E., nar. XX. X. XXXX v B. F., trvale bytom F. XXX, G., E. B. F., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, u z n á va
s a
z a
v i n n é h o, ž e
1./ dňa 6. 1. 2025 asi o 16.30 hod. v rómskej osade v obci Važec na ul. Múrnej, v obývacej miestnosti domu č. 991, po tom, ako jeho manželka H. B. na obžalovaného kričala, aby nebol jej dcéru, udrel H. B. päsťou do tváre, po čom ona spadla na podlahu, následne zobral sekeru a touto sa na manželku zaháňal popri jej hlave, pričom vykrikoval, že jej nepomôže ani doktor, ani polícia, v dôsledku čoho začala zo strachu kričať, čoho sa obvinený zľakol a z domu ušiel, 2./ dňa 8. 1. 2025 v čase asi o 09.30 hod. v rómskej osade v obci G. I. J. F., v obývacej miestnosti domu č. XXX, po hádke s manželkou H. B., jej povedal, že ak ešte bude rozprávať také reči, urobí mu nervy a zabije ju, po čom vzal kuchynský nôž so zlomenou čepeľou o dĺžke 6 cm, ktorý bol položený na kuchynskom stole a týmto ju bodol do hornej časti trupu medzi pravý prsník a pravú kľúčnu kosť, pričom nôž neprenikol cez vetrovku, poškodená stratila rovnováhu a cúvla dozadu, kde sa chytila steny, pýtala sa ho, prečo to robí, na čo jej odpovedal, aby mu už nerobila nervy, naznačil bodnutie nožom do svojej hlavy a povedal, že prisahá, že ju raz zabije, čím myslel, že ju nožom pichne do hlavy, po čom H. B. ušla z domu do komunitného centra obce Važec, kde pracovníčka centra zamkla vchodové dvere, lebo A. B. prišiel za ňou a búchal na dvere, kričal nadávky, avšak dovnútra sa nedostal, t e d a v bodoch 1./ a 2./ pokračovacím konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe (manželke), č í m
s p á c h al
v bodoch 1./ a 2./
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona (§ 127 ods. 4 Trestného zákona). Za to sa o d s u d z u j e: Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň mu u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona mu súd u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste pobytu obžalovaného počas skúšobnej doby podľa určenia probačného a mediačného úradníka. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd u k l a d á trest prepadnutia veci – 1 ks kuchynského noža neznámej značky so šedou plastovou rukoväťou o dĺžke 18 cm so zlomenou čepeľou o dĺžke 6 cm. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 29. 4. 2025 na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu na A. B. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. ods. 1 písm. c/ Trestného zákona pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku uviedol, že chce vyhlásiť, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd preto po poučení obžalovaného, že takéto vyhlásenie bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchaného skutku, povolil obžalovanému urobiť takéto vyhlásenie, na ktorom obžalovaný zotrval. Obžalovaný odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, - či rozumie, čo tvorí podstatu pokračovacieho skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako pokračovacieho skutku ako pokračovaciemu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 písm. c/ Trestného zákona, - či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu, - či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný pokračovací skutok, ktorý sa kvalifikuje ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 písm. c/ Trestného zákona.
Prokurátor a opatrovník poškodenej zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Súd na hlavnom pojednávaní preto prijal vyhlásenie obžalovaného A. B., že nepopiera spáchanie pokračovacieho skutku uvedeného v obžalobe, ktoré pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie jeho spáchania, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 písm. c/ Trestného zákona. Dokazovanie o vine súd preto už u obžalovaného nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Podľa správy o povesti obec na obžalovaného neeviduje žiadnu písomnú ani ústnu sťažnosť, aktivačných prác sa nezúčastňuje. Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že do ústavu bol dodaný dňa 10. 1. 2025 na výkon väzby, ktorú vykonáva v zmiernenom režime. Adaptácia prebehla bez problémov, povinnosti si plní čiastočne, má evidované jedno porušenie zo dňa 3. 4. 2025 (nedodržiavanie denného režimu) previnenie bolo menej závažného charakteru, preto nebol disciplinárne potrestaný. K ostatným obvineným a personálu je jeho správanie slušné, pokyny rešpektuje, a plní bez pripomienok. Voľný čas trávi počúvaním rozhlasu, sledovaním televízneho vysielania, hraním spoločenských hier, nepravidelnou účasťou na vychádzkach. Zúčastňuje sa kvízov, prednášok, kultúrno-zábavných činností a a športových súťaží organizovaných ústavom. Sociálne kontakty udržiava korešpondenciou a telefonovaním. O návštevy prejavuje záujem. Pracovne zaradený nebol. Disciplinárne odmenený nebol. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá žiaden záznam. Lustráciou GP v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR súd zistil, že proti obžalovanému sa aktuálne iné trestné stíhanie nevedie. V registri trestov má obžalovaný desať záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a dva záznamy pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Pri prvom, deviatom a desiatom zázname sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhý, tretí a štvrtý záznam svedčí o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Piaty záznam svedčí o podmienečnom zastavení trestného stíhania pre prečin ublíženia na zdraví. Pri šiestom, siedmom a ôsmom odsúdení mu bol uložený súhrnný podmienečný trest, respektíve nepodmienečný trest, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 25. 1. 2018, pričom trest týmto dňom aj vykonal. Posledné dva záznamy svedčia o uložení trestu povinnej práce, ktoré vykonal, preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a možnosti jeho prevýchovy. Súd zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona vzhľadom na spoluprácu obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, keďže na hlavnom pojednávaní uskutočnil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, teda uľahčil priebeh dokazovania pred súdom (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Zároveň bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že obžalovaný bol už v minulosti opakovane pre trestný čin odsúdený. Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa v minulosti opakovane dostala do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, pričom sa dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti (pri posledných dvoch odsúdeniach sa trestnej činnosti ohrozovania mravnej výchovy mládeže dopustil spolu s manželkou H. B.). Nepodmienečný trest naposledy vykonal dňa 25. 1. 2018, t. j. pred viac ako siedmymi rokmi, pričom k nariadeniu zvyšku trestu súdom nedošlo. Obžalovaný aktuálne nie je stíhaný pre iný skutok. Obžalovaný nebol v minulosti odsúdený pre násilný trestný čin, ani pre trestný čin spojený s domácim násilím, pokiaľ sa dopustil ublíženia na zdraví, prokurátor v tomto prípade u neho podmienečne zastavil trestné stíhanie, teda vec riešil odklonom v trestnom konaní. Tento vývoj trestnej minulosti obžalovaného súd viedol k záveru, že uloženie podmienečného trestu s primeranou skúšobnou dobou za súčasného uloženia probačného dohľadu a najmä s uložením primeraného obmedzenia počas skúšobnej doby je aj vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, z hľadiska prevýchovného účelu viac žiaduci, než nepodmienečný trest odňatia slobody. Druh uloženého trestu a jeho výmera musí poskytovať záruku nielen generálnej prevencie v spoločnosti, ale aj individuálnej prevencie a obžalovanému zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a byť tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. Uložený trest musí viesť k uvedomeniu si
obžalovaného, že následkom za spáchanú trestnú činnosť je adekvátny trestný postih a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe a svojim najbližším, že je schopný viesť v skúšobnej dobe riadny život, teda uložený trest ho nielen postihol a zabránil mu v páchaní trestnej činnosti do budúcnosti, ale aj pôsobil na neho preventívne a prevýchovne do budúcna. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmeru trestu za uvedený skutok uloží, prihliadal nielen na vyššie uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na osobu páchateľa, jeho kriminálnu minulosť, tiež na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a jeho deklarovaný postoj k trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní. Dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj s poukazom na to, že tohto skutku sa obžalovaný dopustil s odstupom siedmych rokov po poslednom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v jeho prípade nevyhnutné. Práve naopak, v prípade uloženia nepodmienečného trestu spoločnosť stratí možnosť kontrolovať a vplývať na správanie odsúdeného počas skúšobnej doby, v prípade, ak by trest vykonal v celej výmere, čo vzhľadom na škodlivé požívanie alkoholu obžalovaným súd považuje za vhodnejší druh trestu a možnosti nápravy. V prípade obžalovaného A. B. je, okrem uloženia primeraného a spravodlivého trestu, mimoriadne dôležitým aj uloženie probačného dohľadu a primeraných obmedzení v rámci probačného dohľadu, keďže skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, avšak zo záverov znaleckého posudku č. 31/2025 znalkyne F. K. L., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, nevyplýva odporúčanie uložiť ochranné protialkoholické liečenie akoukoľvek formou. Nepochybne však z neho vyplýva potreba uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov (spolu s probačným dohľadom) s cieľom kontroly dodržiavania abstinencie, pričom znalkyňa poukázala na vplyv alkoholu na správanie obžalovaného spočívajúce v redukcii racionálneho správania, morálnych zábran, zvýšenia podráždenosti, konfliktnosti, impulzivity, vulgárnosti, hlučnosti a možnej agresivity na fyzickej úrovni. Po vykonanom dokazovaní o treste súd dospel k záveru, že po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, závažnosť trestnej činnosti, prihliadajúc na deklarovaný postoj obžalovaného k trestnej činnosti a všetky vyššie uvedené okolnosti je primeraným podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, t. j. v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Keďže súd považuje za potrebné vplývať na osobu obžalovaného v priebehu celej skúšobnej doby dohľadom probačného a mediačného úradníka, v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Trestného zákona uložil aj probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Dĺžka skúšobnej doby má slúžiť na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že sa účel uloženého trestu dosiahol aj bez jeho výkonu. V priebehu plynutia skúšobnej doby bude obžalovaný povinný podrobiť sa dohľadu a kontrole probačného a mediačného úradníka v pravidelných intervaloch tak, ako budú stanovené samotným probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste jeho pobytu. Ako súčasť probačného dohľadu súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, ktorého dodržiavanie môže byť kedykoľvek podrobené kontrole neohlásene a podľa úvahy probačného a mediačného úradníka (buď počas probačných kontrol ním samotným, alebo prostredníctvom policajnej hliadky), ktoré nepochybne prispejú k zavŕšeniu prevýchovy obžalovaného. Súd je presvedčený, že uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho prevýchovu, eliminuje sa vplyv alkoholu na jeho správanie a povedie ho k tomu, aby preukázal, že je schopný nielen počas skúšobnej doby, ale aj do budúcna viesť riadny život a nepáchať trestnú činnosti voči manželke pod vplyvom alkoholu. Z týchto dôvodov mal súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné vzhľadom na osobu obžalovaného (u ktorého je možné popri podmienečnom treste zabezpečovať jeho materiálnu starostlivosť o deti a rodinu), povahu spáchaného skutku a účel generálnej, ale najmä individuálnej prevencie dostatočne u obžalovaného splní podmienečný trest odňatia slobody. Bude záležať len na samotnom obžalovanom a jeho správaní sa v priebehu skúšobnej doby, aby preukázal svojmu okoliu a celej spoločnosti, ale aj sebe, že je schopný abstinovať a viesť riadny život a dobrodenie v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu si oprávnene zaslúži. Zároveň boli splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci - 1 ks kuchynského noža neznámej značky so šedou plastovou rukoväťou o dĺžke 18 cm so zlomenou čepeľou o dĺžke 6 cm, keďže ide o vec patriacu páchateľovi a bola použitá na spáchanie trestného činu.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.