Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 7T/35/2025 5625010378 16. 07. 2025 JUDr. Branislav Klukoš ECLI:SK:OSLM:2025:5625010378.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 sp. zn.: 7T/35/2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Branislavom KLUKOŠOM v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. A., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, stíhanému pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.07.2025 v Ružomberku, takto rozhodol: 2 sp. zn.: 7T/35/2025
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. A., trvale bytom: D. XXXX/X, XXX XX E., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Žilina, F. G. XX, XXX XX H. u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e dňa 28.02.2025 v čase medzi 20.04 h a 20.14 h v Ružomberku na začiatku dreveného mosta pre peších ponad rieku Váh spájajúci ulice Považská a Textilná pristúpil zozadu k poškodenému A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., H. J. XXXX/X, ktorý sa vracal domov od ulice Považská, kopol ho pravou nohou do chrbta, následkom čoho poškodený spadol na zem a pri tom, ako ležal na zemi, ho nohou kopol do ľavej časti hrudníka a strhol mu z pleca čiernu textilnú kapsu zn. Willard s ramienkom, v ktorej mal poškodený čiernu peňaženku, zväzok kľúčov, kartičku zamestnanca Mondi SCP, dva vreckové nožíky, štyri zapaľovače a dva papiere od lekára a následne z miesta ušiel, čím spôsobil poškodenému A. I. zranenia, a to zlomeninu 8., 9. a 10. rebra vľavo s miernym posunom kostných úlomkov, odreninu ľavého kolena a odreninu ľavého lakťa, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, liečbu a obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 týždňov a so spôsobenou škodou na odcudzených veciach v celkovej výške 83,- eur, teda - proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím
spáchal
- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona
Za to sa odsudzuje Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov (päť rokov a šesť mesiacov) nepodmienečne. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť poškodeným A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. J. XXXX/X, E. titulom bolestného škodu vo výške 1.524,00,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 43,07,- eur a Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 2.017,- eur. Súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. J. XXXX/X, E. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. odôvodnenie: 3 sp. zn.: 7T/35/2025
1. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok podala dňa 19.06.2025 na tunajší súd obžalobu na obvineného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe. 2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 07.07.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.07.2025, právoplatným dňa 26.07.2025 ponechal obžalovaného A. B. vo väzbe, nakoľko mal za to, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obžalovaného aj naďalej trvajú a zároveň rozhodol, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obžalovaného A. B. nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. 3. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.07.2025 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, kvalifikovanom ako zločin lúpeže podľa § 188 od. 1 Trestného zákona, pričom zároveň kladne odpovedal na otázky položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Po vyjadrení strán a po zistení, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný z spáchania skutku má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a ktoré si súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku, súd vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal, pričom zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. 4. Vychádzajúc z prijatého vyhlásenia o vine súd potom konanie obžalovaného A. B. kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného išlo o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania sa a zároveň na ochrane majetku, ktorého sa chcel páchateľ zmocniť. Motívom konania obžalovaného bol zisk, teda majetkový prospech. 5. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
6. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j., že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený, obhajoba navrhla priznať obžalovanému i ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, t. j., že obžalovaný napomáhal pri objasnení trestnej činnosti príslušným orgánom, avšak súd túto poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil, nakoľko tým, že sa obžalovaný priznal k spáchanému skutku, táto okolnosť bola zohľadnená v poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, a teda nie je možné dvakrát tú istú skutočnosť podradiť pod ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, nakoľko obžalovaný nevyvinul zvýšenú snahu, resp. okrem vlastného priznania nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, že by objasnil nejaké iné skutočnosti, ktoré by neboli známe alebo ťažko zistiteľné. Zo správy o povesti obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti dvakrát riešený mestskou políciou za dopravné priestupky dopravné, voči mestu Ružomberok má nedoplatky za miestne dane a poplatky a za drobný stavebný odpad. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že tento má v evidencii 6 priestupkov, väčšinou sa jednalo o dopravné priestupky. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. má doposiaľ 10 záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, trestný čin krádeže, jedno odsúdenie za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Mestského súdu v Brne zo dňa 01.06.2021 za obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka platného a účinného na území Českej republiky, prečin neoprávneného obstarania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 234 ods. 1 Trestného zákonníka platného na území Českej republiky a pokusu prečinu krádeže podľa § 21 ods. 1 k § 205 ods. 1 písm. a) Trestného zákonníka za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov. Vzhľadom na ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona sa právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie na účely trestného konania zohľadňuje rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, teda súd pri ukladaní tohto trestu zohľadnil toto posledné odsúdenie s tým rozdielom, že podľa platného a účinného Trestného zákona Slovenskej republiky by sa konanie obžalovaného, za ktoré bol odsúdený v Českej republike kvalifikovalo ako zločin lúpeže. Obžalovaný sa teda po tom, čo bol odsúdený za zločin, dopustil ďalšieho zločinu lúpeže, a teda v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov, zvýšením dolnej hranice o jednu tretinu upravená sadzba predstavuje potom rozpätie 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov. Zhodnotiac uvedené skutočnosti, spôsob spáchania skutku, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť a zistenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť, súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, a preto mu uložil trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, nakoľko mal za to, že u obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá má sklon k páchaniu závažnej, prevažne majetkovej trestnej činnosti. Ani posledné odsúdenie ho neodradilo od spáchania rovnakej trestnej činnosti, a teda súd mu uložil zvýšený trest v rámci upravenej trestnej sadzby vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade treba u obžalovaného zvýrazniť aj represívnu zložku trestu a takto uložený trest zahŕňa v sebe aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a postačí na nápravu páchateľa za účelom dovŕšenia tak individuálnej ako aj generálnej prevencie účelu trestu. Obhajoba žiadala uložiť obžalovanému trest na dolnej hranici upravenej sadzby, avšak v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá bola niekoľkokrát trestaná aj za závažnú trestnú činnosť, a teda takto uložený trest by nesplnil svoj účel. Obžalovaný si musí byť vedomý skutočnosti, že v prípade opätovného porušenia zákona súd túto skutočnosť zohľadní pri výmere trestu. Súd by mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby len v prípade, že by sa jednalo o osobu obžalovaného, ktorá doposiaľ nebola trestaná, resp. by sa jednalo o ojedinelé vybočenie z medzí zákona, avšak v prípade obžalovaného nemožno hovoriť o ojedinelom excese, nakoľko tento má sklon páchať trestnú činnosť, o čom svedčí jeho register trestov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd uložil obžalovanému trest vo vyššie uvedenej výške. 7. Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému A. I. titulom bolestného škodu vo výške 1.524,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 43,07,-eur a Sociálnej poisťovni, so sídlom ul. 29. augusta, Bratislava škodu vo výške 2.017,eur, nakoľko o nárokoch poškodených súd nemal žiadne pochybnosti, tieto nároky boli riadne a včas uplatnené v prípravnom konaní a bola preukázaná aj ich výška. 8. Súd následne podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného A. I. so zvyškom nároku na náhradu škody, keď si tento uplatnil voči obžalovanému aj náhradu ušlej mzdy, pričom nevedel
hodnoverne zdokladovať jej výšku na občianske súdne konanie, pričom aj samotný poškodený uviedol, že si túto škodu bude uplatňovať v samostatnom konaní. Poučenie: 5 sp. zn.: 7T/35/2025 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.