Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 14T/54/2025 5625010594 15. 12. 2025 JUDr. Ivan Štepita ECLI:SK:OSLM:2025:5625010594.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v D. E., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 12. 2025 v Ružomberku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v D. E., trvale bytom C. F. G. XXX, H. D. E., uznáva sa za vinného,že dňa 04. 02. 2023 v čase približne o 22.20 hod. v obci C. F., H. D. E., pri tom ako kráčal po strede cesty, okolo neho prešlo osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, ev. č. D., ktoré viedol E. I., nar. XX. XX. XXXX a v ktorom sa okrem neho viezli aj maloletý J. K., nar. XX. XX. XXXX, maloletý L. K., nar. XX. XX. XXXX a maloletý M. N., nar. XX. XX. XXXX, pričom maloletý L. K. na neho z vozidla zakričal „Si kokot?“, po čom vozidlo následne pokračovalo v jazde ďalej do obce Svätý Kríž, kde z neho vystúpila spolujazdkyňa a po chvíli keď sa vozidlo vracalo po tej istej ceste späť, obvinený stojaci v strede cesty kývaním ruky primäl vodiča E. I. vozidlo zastaviť, následne obvinený pristúpil k vozidlu, oprel sa rukami o prednú kapotu a zakričal, aby vystúpil ten, čo na neho kričal, následne päsťou udrel po čelnom skle vozidla, ktoré v dôsledku toho popraskalo a keď maloletý L. K. otvoril pravé zadné dvere, obvinený k nemu pristúpil, chytil dvere a vylomil ich v mieste pántov, následne chytil maloletého L. K. za bundu a vytiahol ho z vozidla von, po čom vystúpil z vozidla maloletý J. K., ktorý zakričal na obvineného aby jeho brata pustil, po čom obvinený sa ku nemu otočil a chytil ho obomi rukami za bundu, v dôsledku čoho sa maloletý J. K. zľakol a obvineného udrel päsťou do tváre, po čom ho obvinený pustil a zakričal „Ste v piči, vieš čo si urobil?“, maloletý J. K. sa spýtal „Čo?“, obvinený na to vytiahol z bundy svoj služobný preukaz policajta, ukázal ho maloletému J. K. a povedal mu „Napadol si policajta“, maloletý J. K. sa mu začal ospravedlňovať, že nevedel, že je policajt, že sa zľakol, keď vytiahol jeho brata z auta, obvinený následne viackrát povedal „Ste v piči, postarám sa, aby vás vyhodili zo školy, pošlem vás na sociálku, kebyže chcem, všetkým vám ruky nohy dolámem, kebyže mám pri sebe služobnú pištoľ, prestrelil by som vám kolená“, následne obvinený vytiahol z bundy telefón a privolal na miesto políciu, pričom uviedol, že je policajt a bol napadnutý, po príchode hliadky Obvodného oddelenia Liptovský Mikuláš, ktorej členovia začali obvineným nahlásený incident preverovať, bol obvinený stále verbálne agresívny a posádke osobného motorového vozidla zn. Ford Focus aj v prítomnosti policajnej hliadky hovoril, že im poláme ruky nohy a že majú šťastie, že nemá pri sebe služobnú pištoľ, inak by im prestrelil kolená, že skončia v cele policajného zaistenia aj na tri dni a že sa postará, aby ich vyhodili zo škôl a zničí im životy a E. I. povedal, že prišiel o vodičský preukaz a následne im všetkým povedal „Chalani, teraz je to na vás, môžeme sa dohodnúť, buď mi vyplatíte 1.000,-Eur na ruku, alebo vám zo života urobím peklo, podám na vás trestné oznámenie, pôjdem na lekárske ošetrenie a uvediem, že na to oko nevidím“, v dôsledku čoho E. I. a maloletí J. K., L. K., a M. N. v obave o svoj život a zdravie, majúc vedomosť o tom, že obvinený je policajt a že svoje vyhrážky môže uskutočniť, sa na poškodenom osobnom motorovom
vozidle zn. Ford Focus odviezli do Liptovského Mikuláša, do miestnej časti Palúdzka, kde maloletý L. K. dňa 05. 02. 2023 v čase okolo 01.00 hod. vybral z bankomatu, nachádzajúceho sa pri nemocnici, zo svojho peňažného účtu finančnú hotovosť vo výške 1.000,-Eur v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty a túto odovzdal obvinenému, ktorého tam za týmto účelom doviezla jeho manželka, čím poškodenému L. K., nar. XX. XX. XXXX spôsobil škodu vo výške 1.000,-Eur a vlastníkovi osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, ev. č. D. poškodenému E. I., nar. XX. XX. XXXX spôsobil jeho poškodením škodu vo výške 568,-Eur, pričom obvinený takto konal s vedomím, že poškodení J. K., L. K., a M. N. sú osoby mladšie ako osemnásť rokov, v dôsledku čoho predpokladal aj to, že doposiaľ navštevujú strednú školu, a preto sa im okrem iného vyhrážal vylúčením zo stredoškolského štúdia, v dôsledku čoho poškodení, aj z titulu tvrdenia obvineného, že je policajtom, ktoré im preukázal aj služobným preukazom, nadobudli obavu, že obvinený je schopný tieto vyhrážky aj uskutočniť, a preto mu maloletý L. K. vyplatil požadovanú sumu v plnej výške,
teda - dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného a čin spáchal na chránenej osobe – dieťati, - inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe – dieťati, - iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách a na chránenej osobe – dieťati čím spáchal - prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 12 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 127 ods. 1 Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, - zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 2 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, Za to sa odsudzuje podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, výkon ktorého mu súd podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze ospravedlniť sa poškodeným E. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, P. N., J. K., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. C. G. XXX, L. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom, D. C. G. XXX, M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. C. XX. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému L. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. C. XXX, škodu vo výške 1.000,-Eur, poškodenému E. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, P. N. škodu vo výške 568,-Eur a tohto podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Na A. B. C. podala Krajská prokuratúra v Žiline na tunajšom súde obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 12 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 127 ods. 1 Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ako aj pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 2 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, ktorá obžaloba zo dňa 18. 09. 2025 pod sp. zn. 2Kv 8/23/5500-34 bola súdu doručená dňa 23. 09. 2025. Postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku súd vo veci dňa 28. 10. 2025 nariadil termín hlavného pojednávania na deň 26. 11. 2025. Predvolanie na hlavné pojednávanie bolo obžalovanému doručené dňa 31. 10. 2025. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, prostredníctvom svojho obhajcu až na hlavnom pojednávaní predložil súdu písomné ospravedlnenie a súčasne súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Písomným podaním uviedol, že sa necíti byť vinný, skutky, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe nespáchal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného, kedy na návrh prokurátora boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania. Zároveň súd vykonal dokazovanie výsluchom poškodených, ich zákonných zástupcov, vypočul členov hliadky príslušného Obvodného oddelenia, ktorá bola na pokyn operačného strediska vyslaná na miesto incidentu za účelom preverenia okolností spáchania trestného činu, vypočul príbuzných obžalovaného a následne toto pojednávanie odročil na deň 15. 12. 2025. Ani na toto pojednávanie sa obžalovaný nedostavil, prostredníctvom obhajcu sa písomne ospravedlnil a súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Z výpovedí obžalovaného v procesnom postavení obvineného vyplynulo, že pri prvom výsluchu dňa 15. 10. 2024 obžalovaný využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Z prečítanej zápisnice o jeho výsluchu, ktorý bol vykonaný dňa 16. 05. 2025 za prítomnosti jeho obhajcu uviedol, že v čase incidentu sa nachádzal na poľnej ceste, ktorá bola zasnežená, cesta nebola odhrnutá a nakoľko počul prichádzať auto, snažil sa dať čo najviac nakraj ako to bolo možné, no boli tam snežné mantinely. Auto prechádzajúce okolo neho pribrzdilo, otvorili sa zadné dvere, ktoré ho skoro trafili a počul zakričať „choď do piči ty kokot pojebaný“, nato sa dvere zatvorili a auto pokračovalo ďalej do dediny. Zhruba pred jeho domom sa toto auto otočilo, zostalo stáť a vtedy videl, že z vozidla vystúpila jeho suseda, ktorá odišla do svojho domu a on pristúpil k vozidlu, na ktorom videl, že majú otvorené okno zo spolujazdcovej strany a opýtal sa, čo to malo znamenať, že ho skoro otvorenými dverami trafili a čo tým sledovali. Podľa jeho vyjadrenia zadné dvere za spolujazdcom sa otvorili, z nich vystúpil chalan, ktorého sa znova opýtal, či si je vedomý, že ho skoro trafili dverami, na to sa medzi nimi strhla slovná potýčka, chytili sa rukami za bundy a vtedy sa otvorili zadné ostatné dvere na aute a začali vystupovať ďalšie osoby, ktoré niečo na neho kričali a následne zacítil úder do tváre. Keďže sa držal s ďalšou osobou a bolo šmykľavo, obaja spadli na zem, kedy ucítil druhý úder znovu na tvár, no nevedel sa vyjadriť, či išlo o kopanec alebo úder a zacítil veľkú bolesť. Ako sa postavil, chalana upozornil, že vlastne napadli policajta, pričom tam prítomné osoby hneď na to reagovali, prestali útočiť, uvedomili si, že sa
asi stalo niečo zlé a začali sa mu ospravedlňovať. Znova sa ich opýtal, o čo im ide, alebo aký bol dôvod ich konania, pričom jeden z nich povedal, že sa jednalo o frajerinu z ich strany. Oznámil im, že bude kontaktovať políciu a volať hliadku, čo oni nechceli aby to takto riešil, no nakoľko boli štyria a on sám a nevedel čo bude nasledovať, či budú na neho ďalej útočiť, tak zavolal na 158-čku. Počas doby čakania na hliadku sa ich opýtal, či bolo potrebné a nutné strúhať takéto frajeriny, až do príchodu hliadky stále nevedel o aké osoby sa jedná. Po príchode hliadky a po tom, ako ich hliadka legitimovala ich upozornil po zistení, že jeden z nich bol mladistvý, že keď to bude riešiť trestným oznámením, že bude mať táto osoba určité problémy v škole, bude sa tým zaoberať sociálka a budú mať problémy aj rodičia. Ďalšej osoby, ktorá ho mala pri potýčke udrieť, sa opýtal, že či nerobí nejaké bojové umenie, nakoľko to bolo z jeho postoja vidno a táto osoba mu mala povedať, že ho rozjebe, lebo je kixboxer. Na jeho otázky mu potvrdil, že boxuje pre Navrátila, čo je klub v Mikuláši, ktorého majiteľa on hneď aj telefonicky kontaktoval, vysvetlil mu čo sa stalo a povedal tomuto majiteľovi, že nechce, aby takýchto chalanov ďalej trénoval, keď nevedia používať bojové umenie kde sa má a že takáto osoba nemá v takom klube čo robiť. Posádka vozidla sa mu ospravedlňovala aj počas prítomnej hliadky a v zapätí sa ho prišli opýtať, ako to môžu odčiniť. V tomto času vyšla von aj jeho manželka a tiež tam bol aj jeho otec. Podľa tvrdenia obžalovaného chalani neustále rozmýšľali, ako to môžu odčiniť, jeho manželka aj členovia policajnej hliadky sa ho pýtali, či ide na ošetrenie, nakoľko mu oko dosť krvácalo, keď následne na to ho chalani oslovili s tým, že mu dajú odškodné, keď sa to uzavrie na mieste. S takýmto postupom on súhlasil s tým, že keď sú štyria, že mu majú dať 1.000,-Eur, s čím všetci chalani súhlasili a s takýmto postupom mal súhlasiť aj jeden policajt z hliadky, ktorá bola vyslaná na miesto incidentu. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ mu dajú 1.000,-Eur, nepôjde na žiadne ošetrenie, ani nebude podávať žiadne trestné oznámenie. S takýmto postupom osádka vozidla súhlasila, nakoľko nemali peniaze pri sebe povedali mu, že ich buď pôjdu vytiahnuť do bankomatu do Liptovského Mikuláša. Jeden z tam prítomných chalanov sa priznal aj jeho manželke, ktorá keď sa ho opýtala prečo to urobili, sa mala vyjadriť, že to bola drahá frajerina. Spolu s manželkou ktorá šoférovala jeho motorové vozidlo išli do Liptovského Mikuláša, kde chalani vytiahli peniaze z bankomatu, tieto mu odovzdali, podali si ruky a on považoval vec za uzavretú. Odpovedajúc na otázky orgánov činných v trestnom konaní do zápisnice uviedol, že nikoho zo osádky vozidla predtým nepoznal, nevedel koľko majú rokov. Nepoznal ani príslušníkov hliadky, ktorá sa na miesto incidentu dostavila, pripustil použitie vulgárnych výrazov, avšak tieto použil v dôsledku jeho napadnutia, bol rozrušený a bál sa, že to bude pokračovať a vtedy ich mal aj upozorniť, že vlastne napadli policajta. Poprel akékoľvek vyhrážky voči poškodeným, jediné čo pripustil bola skutočnosť, že po príchode policajtov a po zistení, že jeden z chlapcov je mladistvý mu povedal, že môže mať problémy v škole, problémy so sociálkou a druhému chlapcovi povedal, že už si nezatrénuje. Poprel vyhrážky rozstrielaním kolien, polámaním rúk, vyhrážkami, že vodič príde o vodičský preukaz, prípadne vyhrážky s možnosťou ich vyhodenia zo škôl, jediné čo pripustil bolo jeho vyjadrenie, že ak by ho tými dverami aj trafili, tak vodič vozidla by mohol prísť o vodičské oprávnenie. A to, že jeden z poškodených nebude môcť chodiť na tréningy odôvodnil tým, že volal trénerovi tohto chlapca. Hoci pri incidente utrpel zranenie, na základe dohody s tými chlapcami na ošetrenie po incidente nešiel, dostavil sa naň až s odstupom týždňa a pol, nakoľko u neho neprestávali bolesti. Boli mu urobené vyšetrenia CT a RTG hlavy, mal niečo aj s rukou z dôvodu pádu na zem. Z jeho výpovede vyplynulo, že to bola osádka vozidla, ktorá ho oslovila s možnosťou odškodnenia, on im navrhol sumu, ktorú mu majú ako odškodné vyplatiť, chlapci nereagovali hneď, ale po krátkej chvíľke s týmto postupom súhlasili, čo mali počuť aj príslušníci hliadky, jeho manželka. K bankomatu išiel vo vozidle len so svojou manželkou, po prevzatí obnosu 1.000,Eur si s chlapcami podal ruku, povedal im že férovky alebo sparingy prebiehajú ináč a nie štyria na jedného. Pri bankomate už policajná hliadka s nimi nebola. Poprel, že by akýmkoľvek spôsobom poškodil vozidlo, ktoré ho malo ohroziť. Po incidente žiadnym spôsobom nekontaktoval poškodených, až počas vedenia trestného konania sa dozvedel, že jeho dcéra písala nejakú SMS-ku susede. Poprel, že by v deň incidentu požil akékoľvek návykové látky, prípadne bol pod vplyvom alkoholu. Po príchode hliadky sa legitimoval služobným preukazom, nikoho nekopol, neudrel, liečba u neho trvala cca 3 týždne. Svedok E. I., ktorý v čase incidentu viedol osobné motorové vozidlo vypovedal, že jemu neznáma osoba – dospelý sa mu oprel rukami o kapotu a ako prechádzal na bočnú stranu vozidla, udrel po prednom skle, ktoré sa rozbilo. Mladistvý D. otváral dvere, ktoré obžalovaný pootvoril tak, že ich až vyvrátil, snažil sa ho vybrať z auta, na čo reagoval jeho brat, v tom čase maloletý J. K., ktorý tomuto mužovi vravel aby prestal, na čo ho mal obžalovaný chytiť za bundu, začali sa trhať, načo jeho spolujazdec spanikáril, dal mu dve rany smerujúce jednu na obočie a jednu na rameno a v tomto okamihu jemu neznáma osoba povedala „ste v piči, ja som policajt“ a preukázal sa preukazom. Po príchode hliadky obžalovaný hliadke tykal
(hoci oni mu vykali), pričom počul jeho vyjadrenie v zmysle „chlapi, mám vypité, nebudem vám klamať“, pričom aj pred hliadkou používal slová o polámaní rúk, o zabezpečení ich pobytu v CPZ na tri dni. Jeden z členov hliadky im povedal, že zo strany tejto osoby ide o vandalizmus, ale z ich strany sa jedná o trestný čin útoku na policajta. Vzhľadom k tomu, že bol február, bola im zima, požiadali hliadku, aby si mohli sadnúť do auta, na čo reagoval obžalovaný slovami, že tam budú stáť aj tri hodiny, no napokon im príslušníci privolanej hliadky umožnili sadnúť si do auta a zakúriť si. Počas tohto „sedenia v aute“ im obžalovaný zabúchal na okno, ktoré keď on otvoril mu povedal „teraz je to na vás“, že nebude nič riešiť, že nepôjde na ošetrenie, ak mu dajú sumu 1.000,-Eur. Oni v tom čase boli študenti bez príjmu, snažili sa znížiť požadovanú sumu s tým, že mu to pošlú na účet alebo mu to na druhý deň donesú, pričom obžalovaný mal na to reagovať spôsobom, že im bude pripočítavať k požadovanej sume navýšenie. Na to maloletý Q. K. uviedol, že peniaze má, pričom sa ešte pýtal hliadky, či môže vykonať jazdu na vozidle s poškodeným predným sklom. Hliadka na to reagovala negatívne, no obžalovaný mal povedať, že on im vybaví papier na dojazd, keby ich niekto zastavil, s ktorým postupom podľa jeho tvrdenia príslušníci hliadky mali súhlasiť. Po príchode k bankomatu maloletý Ľ. vybral peniaze, obžalovaný si dal 500,-Eur do vrecka, prepočítaval ich a povedal, že nie sú jediní, čo sa im takéto niečo stalo, jemu obžalovaný povedal, že mu za 152,-Eur vybaví opravu predného skla. Vtedy sa im obžalovaný predstavil menom aj priezviskom. Na R. deň sa stretli, jeho kamaráti sa báli, nechceli to ďalej riešiť, ale on im povedal, že ak to nebudú riešiť, že on bude musieť tak či tak riešiť poškodenie vozidla, ktoré nebolo jeho a mal ho zapožičané od svojho otca. Navyše nemal peniaze na opravu a tak po rozhovore s rodičmi sa rozhodli napísať podnet na inšpekciu. V dôsledku vyhrážok zo strany obžalovaného sa zľakol, nakoľko sa mu prvýkrát stala takáto situácia, tento pocit u neho pretrvával aj počas výsluchu. Počas rozhovoru obžalovanému povedali že sú študenti, že nemajú finančné prostriedky, no nehovorili mu nič o veku. Suma 1.000,-Eur mala byť ako kompenzácia v súvislosti s ublížením na zdraví obžalovaného, maloletý J. K. nakoľko v tom čase ešte boxoval mal obavu, či nebude mať nepríjemnosti v súvislosti s napadnutím príslušníka policajného zboru, nakoľko ešte z miesta činu mal obžalovaný telefonovať jeho trénerovi. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, nakoľko chodil zo strany na stranu a pred hliadkou sa sám vyjadril že pil; v tom čase mal oslavovať nejaké fašiangy. Potom ako sa dozvedel, že obžalovaný má byť príslušníkom policajného zboru bol touto informáciou podstatne ovplyvnený, keď aj v dôsledku tohto vyjadrenia konal a reagoval tak ako reagoval. V súvislosti s pokrikovaním na obžalovaného sa vyjadril v tom smere, že aj členovia hliadky, ktorá bola privolaná na miesto mu uviedli, či nemohli reagovať inak; aj pred členmi hliadky sa im obžalovaný vyhrážal, že im urobí zo života peklo, že im doláme ruky a v prípade, že by mal pri sebe zbraň, že im prestrelí kolená. Na druhý deň po incidente dcéra obžalovaného písala ich kamarátke, ktorú viezli s tým, že ak nechcú mať problémy, že to nemajú ďalej riešiť, že to majú nechať tak a prostredníctvom tejto SMS-ky sa mal obžalovaný dožadovať telefónneho čísla na neho, nakoľko v tom čase bol vodičom. Po incidente nad ničím iným nerozmýšľal, po dohovore s rodičmi vyhľadal psychológa, u ktorého bol raz na sedení. Manželka obžalovaného po príchode na miesto činu im povedala niečo v tom zmysle, že si urobili problém a následne vošla do obydlia. F. I. vypovedala o okolnostiach, ktoré sa dozvedela z rozprávania syna a potvrdila jeho vyjadrenie v tom smere, že to mal byť obžalovaný, ktorý od nich požadoval sumu 1.000,-Eur. Z vyjadrenia syna sa dozvedela, že sa snažili znížiť požadovanú sumu s tým, že nemajú toľko peňazí, na čo mal obžalovaný reagovať spôsobom, že bude ďalej požadovať navýšenie sumy. V súvislosti so skutkom sa syn podrobil psychologickému poradenstvu, nie v dávnej dobe pred jeho výsluchom na súde sa podrobil operácii žlčníka, čo svedkyňa pripísala stresu, ktorý jej syn mal utrpieť. Poškodený, v čase spáchania skutku maloletý J. K. pred súdom uviedol, že on doposiaľ má obavy, bojí sa, má v sebe taký vnútorný pocit. Po prichádzaní do obce Svätý Kríž videl jemu neznámu osobu idúcu stredom vozovky, bola oblečená v čiernom, táto osoba sa tackala, bol problém ho obísť, pričom počas obchádzania tejto osoby jeho brat otvoril dvere a zavolal, či je kokot. Po vyložení kamarátky a pri vracaní sa naspäť táto osoba stála v strede cesty, nechcela sa vyhnúť, preto vodič otvoril okno a počuli jeho slová „vystúp“, vozidlo mala táto osoba obísť, rukou a päsťou udrieť po prednom skle vozidla, ktoré sa rozbilo a následne začal jeho brata vyťahovať z auta, keď jeho brat sedel na zadnom pravom sedadle. Z tohto dôvodu on vystúpil, prizval túto osobu, aby prestala, nech mu nebije brata, následne ho táto osoba chytila za bundu, začala ho trhať a on vtedy nadobudol pocit, že ho chce udrieť, tak ho (ju) udrel raz do
oblasti oka, raz do oblasti pleca. Táto osoba mala reagovať slovami „že sme v piči“, že napadol policajta a ukázal mu služobný preukaz so slovami, že si dojebali život, že keby mal pišťoľ, že im prestrieľa kolená, že budú mať problémy v škole, že vodič príde o vodičák. On sa snažil tejto osobe ospravedlniť že spanikáril a on im neustále nadával, že im už nič nepomôže, že zavolá policajtov, ktorých aj zavolal a aj po príchode policajnej hliadky im neustále nadával. Z obžalovaného bolo cítiť alkohol. Po príchode hliadky boli vyzvaní na predloženie občianskych preukazov za účelom overenia totožnosti, ktoré občianske preukazy žiadal aj obžalovaný, ale jeden z členov hliadky mu povedal „vieš ako to je“. Potvrdil výpoveď E. I. ohľadne jeho žiadosti, aby si mohli sadnúť do vozidla, nakoľko bola zima, bol to obžalovaný, ktorý od nich požadoval sumu 1.000,-Eur ako odškodné, keď pri tejto jeho žiadosti boli prítomní aj členovia hliadky. V tom čase mladistvý M. N. sa snažil znížiť požadovanú sumu s odôvodnením, že sú študenti, obžalovaný reagoval spôsobom, že bude navyšovať požadovanú sumu. Na ich návrh, že mu to pošlú na účet obžalovaný nesúhlasil, preto keďže žiadal hotovosť išli do najbližšieho bankomatu s cieľom vybrať peniaze z účtu, hovorili aj členom hliadky, ktorá bola vyslaná na miesto, že sa ho boja, no policajti sa mali vyjadriť, že to uzavreli ako ústnu potýčku. Svedok uviedol, že ešte aj manželka obžalovaného mu do očí povedala, že sú v piči, lebo napadli policajta. Svedok uviedol, že sa obžalovanému ospravedlnil s tým, že ho napadol, nakoľko sa ho zľakol. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že obžalovaný sa mal vyjadriť v tom smere, že si povymýšľa zranenia, že pôjde do nemocnice, no na otázku členov hliadky policajného zboru reagoval spôsobom, že nežiada ošetrenie. Po tom ako mu odovzdali peniaze mu podal ruku s dovetkom, že kedykoľvek si môže s ním dať sparing zápas. Po príchode domov to povedali rodičom, následne bolo podané trestné oznámenie. Keď sa obžalovanému ospravedlňoval za svoje správanie a povedal mu, kde navštevuje tréningy mal obžalovaný reagovať spôsobom, že volal jeho trénerovi s tým, že v Mikuláši skončil. Na otázky ktoré mu boli kladené v priebehu hlavného pojednávania reagoval tak, že k vyplateniu požadovanej sumy pristúpili na návrh obžalovaného, ktorý sa im preukázal, že je policajt a ani členovia hliadky, ktorá bola vyslaná na miesto zákroku k tomu nechcela nič povedať. Vyhrážky obžalovaného znášal veľmi zle, bál sa, nevedel čo od neho môže čakať a čo im môže spraviť. Od skutku mal psychické problémy tým skôr, že v čase spáchania skutku mal 15 rokov, ale pomohli mu sedenia u psychologičky minimálne v tom smere, že sa mohol vyspať. Potvrdil, že na obžalovanom bolo vidno zranenie, tiekla mu krv. V prípade, že by vedel, že sa jedná o policajta by sa mu hneď ospravedlnil, avšak bol to obžalovaný ako prvý, ktorý ho začal chytať, až potom sa preukázal, že je policajt no zároveň sa začal vyhrážať, že sú v piči, že im dojebe život a podobne. Aj pred príslušníkmi hliadky sa vyjadroval, že keby mal pištoľ, tak im prestrelí kolená, že sú v piči a že sa postará, aby ich vyhodili zo školy. Obžalovaného pred skutkom nepoznal, nemal žiaden dôvod mu škodiť, bol si vedomý, že jeho správanie a ani správanie jeho brata nebolo správne. V čase skutku maloletý M. N. potvrdil výpoveď spolupoškodených s tým, že keď obžalovanému dali peniaze mal J. povedať, že si kľudne môžu dať sparing. Vodičovi vozidla ponúkol pomoc pri úprave čelného skla a za týmto účelom im poskytol na seba aj telefonický kontakt. On samotný z vozidla vystúpil cca 5 minút od začiatku celého incidentu, potom ako obžalovaný rozbil predné sklo na vozidle a ukazoval peňaženku, ktorú bližšie nevidel. Potom ako maloletý L. otvoril dvere on (obžalovaný) ich nasilu chytil a vyvrátil do opačnej strany, na čo reagoval maloletý J. K. so slovami, aby prestal, na to ho mal obžalovaný chytiť za bundu, maloletý J. sa mal zľaknúť a v sebaobrane ho dvakrát udrieť. J. sa mu začal ospravedlňovať, povedal, že sa zľakol, že chodí na kixbox a preto reagoval intuitívne, na čo mal obžalovaný reagovať slovami, že aj s kixboxom skončil. Vyhrážal sa im, že ich vyhodí zo škôl, že im prestrelí kolená v prípade, že by mal pri sebe služobnú zbraň. Na ich žiadosť, aby mu bolo umožnené sadnúť si do auta nakoľko bola zima a on bol len v mikine reagoval obžalovaný slovami, že tam budú stáť aj tri hodiny, no zasiahli členovia hliadky, ktorí im umožnili sadnúť si do vozidla. Po krátkom rozhovore s členmi hliadky mal obžalovaný pristúpiť k ich vozidlu, pričom im mal povedať, že je to na nás, buď mu dajú 1.000,-Eur a nebude to ďalej riešiť, inak že pôjde na PN, kde sa bude liečiť. Na jeho pripomienku aby si utrel krv obžalovaný nereagoval, resp. uviedol, že je to jeho starosť. Obžalovanému povedal že sú študenti, že nemajú toľko peňazí, kde obžalovaný svoje ďalšie konanie podmienil možným navýšením požadovanej sumy. Následne sa dohodli, že pokiaľ mu peniaze dajú, že sa im nič nestane, toto mali počuť aj príslušníci policajnej hliadky, ktorých požiadali o sprievod k bankomatu, čo však hliadka odmietla. Samotný obžalovaný chcel ísť s nimi na vozidle čo odmietli, napokon ho k bankomatu odviezla jeho manželka. Po príchode domov to oznámil svojim rodičom.
Z konania obžalovaného mal strach, myslel si, že obžalovaný to myslí vážne, aj v súvislosti so služobnou zbraňou, keď už v tom čase sa im obžalovaný predstavil ako policajt. Rovnako z tohto dôvodu mali voči nemu rešpekt, ale zároveň mali strach, že ich skutočne môže vyhodiť zo školy, že E. príde o vodičák a maloletý J. si už nezaboxuje a z tohto dôvodu pristúpili k vyplateniu sumy, ktorú požadoval obžalovaný. Týždeň – dva po incidente mal strach čo sa bude diať, tým skôr že aj s kamarátmi a rodičmi boli na polícii, následne však vyhľadal pomoc u psychológa. Svedkyne P. N. a E. K., zákonné zástupkyne maloletých poškodených potvrdili výpovede svojich synov a to aj v súvislosti s návštevami psychológa a následným poradenstvom. E. K. uviedla, že syn mal finančné prostriedky na účte, ktoré pochádzali z úspor z brigád, prípadne z peňažných darov pri rôznych výročiach. Obidve svedkyne uviedli, že „synom vyčistili žalúdky“, že za ich správanie ich rozhodne nepochválili, ale rozhodli sa podať podnet či už v podobe trestného oznámenia resp. podnet na Inšpekciu ministerstva vnútra. Poškodený L. K. pred súdom uviedol, že všetko bola jeho vina, nakoľko on volal z auta, keď obchádzali obžalovaného, kedy otvoril dvere a vyprovokoval ho, no zároveň bol jediný, ktorý v tom čase mal peniaze na účte. Zo správania sa obžalovaného, napriek tomu čo urobil mal obavu, nevedeli ako sa majú zachovať, nevedeli čoho všetkého je tento človek schopný, keď sa im vyhrážal, že im prestrelí kolená, zlomí ruky, zničí život im ako aj ich rodičom a že im zariadi odchod zo školy. V čase skutku z partie, ktorá sa v aute nachádzala mali dvaja po 17 rokov, jeho brat mal 15 rokov, plnoletým bol len vodič. Členovia hliadky to chceli riešiť dohovorom, ale obžalovaný na to nechcel pristúpiť, povedal, že to nenechá tak, že pôjde do nemocnice, kde povie, že nevidí na jedno oko. Nakoľko nikdy neboli v takejto situácii, nevedeli ako sa majú zachovať. Po tom, ako obžalovaný k nim pristúpil a navrhol im, že ak mu dajú 1.000,-Eur, že sa to uzavrie a nebude sa to ďalej riešiť v prípade že nie že zariadi, že ich vyhodia zo škôl, súhlasili s jeho návrhom na poskytnutie sumy 1.000,-Eur. V súvislosti s jeho napadnutím zo strany obžalovaného uviedol, že jeho brat v tom čase chodil na bojové športy a po útoku obžalovaného ho začal brániť, pričom on by sa zachoval rovnako, ak by niekto napadol jeho brata. Počas incidentu k nim pristúpila aj manželka obžalovaného, ktorá im povedala, že nevedia s kým si začali. Vodič vozidla žiadal vyjadrenie členov hliadky, či môže ísť na jazdu k bankomatu aj s poškodeným predným sklom, na čo hliadka reagovala odmietavo, no obžalovaný mal povedať, že v prípade, ak by ich niekto zastavil, že im to vybaví a z tohto dôvodu im dal na seba aj kontakt. Vyhrážky fyzickým násilím mal obžalovaný uviesť aj za prítomnosti hliadky, ktorá však na to žiadnym spôsobom nereagovala. Rodičom to povedali až po príchode domov, keď na nich mama videla, že sú roztrasení a následne sa rozhodli ísť podať trestné oznámenie na políciu do Liptovského Mikuláša, kde im už policajti povedali, že o tom vedia a poradili im, ako majú ďalej pokračovať. V dôsledku správania sa obžalovaného mal psychické problémy, bál sa ísť von z obavy, že by ho mohol stretnúť v meste, prípadne že by ich vyhľadal v dedine. Na podnet svojej matky vyhľadal odbornú pomoc. Potvrdil, že im písala dcéra obžalovaného s otázkou, že nevedia s kým si začali, chcela vedieť ich mená, kto sú s tým, že jej otec rozbil sklo na aute. Svoje konanie spočívajúce v otvorení dverí a vykrikovanie oľutoval, prisľúbil, že sa to nikdy viac nebude opakovať. Svedok E. E. N. pred súdom uviedol, že spolu s kolegom S. boli vyslaní na zákrok, osoby tam prítomné stotožnili, spísali o tom úradný záznam. Uviedol, že na ceste stálo auto, bolo veľa snehu, bolo tam prítomných viacero osôb. On samotný nezaregistroval že by sa niekto vyhrážal, nikto z prítomných osôb ho na také niečo ani neupozornil. Na žiadne zranenie si z tam prítomných osôb nevšimol, nikto sa na ošetrenie nežiadal. Či došlo k poškodeniu predného skla na motorovom vozidle sa vyjadriť nevedel, z ich strany nebolo zistené protiprávne konanie a teda nebol dôvod podrobiť tam prítomné osoby dychovej skúške. Obžalovaného pred týmto služobným zákrokom nepoznal. V rámci výsluchu, ktoré vykonali strany potvrdil, že obžalovaný vykazoval požitie alkoholu, trošku sa tackal, mal pomalšiu reč. Potvrdil, že bol disciplinárne postihnutý za riadne nezdokumentovanie miesta činu. Jedna z tam prítomných osôb preukázala postavenie príslušníka policajného zboru služobným preukazom. Zotrval na vyjadrení z prípravného konania kde uviedol, že žiadne vyhrážky voči poškodeným zo strany obžalovaného nepočul.
Svedok R. S., ktorý rovnako bol disciplinárne postihnutý z dôvodu porušenia povinnosti policajta uviedol, že boli vyslaný na služobný zákrok v súvislosti s údajným napadnutím policajta. S odstupom času sa už na podrobnosti nepamätal, nevedel sa vyjadriť či niektorá z tam prítomných osôb mala nejaké zranenie, prípadne či došlo k poškodeniu vozidla. Pri konfrontácii s výpoveďou z prípravného konania potvrdil, že obžalovaný vykazoval známky požitia alkoholu a vyjadril sa tiež k jeho správaniu, keď podľa jeho vyjadrenia bol obžalovaný vulgárnejší. Či však použil aj vyhrážky v podobe polámania rúk, nôh, prestrelením kolien sa svedok nevyjadril, no aj voči nemu a kolegovi sa správal vulgárne a smerom k poškodeným povedal „tamtí kokoti“. Zopakoval, že nikto z prítomných sa nesťažoval, on vyhrážky nepočul, na nikom z nich nevidel žiadne zranenie. Svedok B. C. C., otec obžalovaného pred súdom využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Manželka obžalovaného, svedkyňa E. C. vypovedala, že po príchode na miesto činu videla manžela telefonovať, pričom z obsahu telefonátu pochopila, že asi volal na políciu, manžel jej povedal, že z vozidla na neho vulgárne pokrikovali a keď sa osádka vozidla vracala naspäť, že si to chcel s nimi vydiskutovať. Keďže jej bola zima, odišla domov. Potvrdila, že spolu s manželom bola v Palúdzke pri bankomate, k dôvodu tejto prítomnosti uviedla, že manžel jej povedal, že mu ponúkli určitý obnos ak to nebude ďalej riešiť. Po príchode na miesto videla, že na ľavej strane manželovej tváre sa nachádza zranenie, tiekla mu krv. Potvrdila, že do príchodu policajnej hliadky tam prítomné osoby vraveli, že im je to ľúto, no manžel im povedal len toľko, či si uvedomujú, že z toho môžu mať problémy. Potvrdila, že jeden z chlapcov hovoril niečo o poškodení vozidla, po prevzatí finančnej hotovosti si manžel s menovanými podal ruku a rozišli sa. Manžel je povedal, že nepotrebuje ísť na ošetrenie, hoci ho k tomuto kroku vyzývala, uviedol, že chlapcom nechce robiť problémy. Vyjadrila sa tiež k okolnosti požitia alkoholických nápojov obžalovaným, kde podľa jej názoru mohol vypiť 3-4 pivá v kultúrnom dome. Poprela rozhovor s jedným z poškodených, podľa ktorého sa mala vyjadriť, že sú v piči, lebo napadli policajta, pripustila, že sa s ním rozprávala možno ráznejšie, avšak vyššie uvedené slová nepoužila. K veku ani k totožnosti poškodených sa vyjadriť nevedela. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí E. E. O., N. O. z ktorých výpovedí okrem iného vyplynulo, že obžalovaný kontaktoval trénera poškodeného, ktorého oboznámil s incidentom, teda jeho napadnutím. K samotnému incidentu sa však svedkovia vyjadriť nevedeli. Ďalej súd prečítal listinné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, osobitne disciplinárne rozkazy riaditeľa ODI, ORPZ Liptovský Mikuláš, personálny rozkaz Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva SR, služobné hodnotenie, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, ktoré boli uložené obžalovanému. Rovnako oboznámil správu zo psychiatrickej ambulancie N. F. N. ako aj s ostatné listinné dôkazy a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel súd k záveru, že obžalovaný A. B. C. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 12 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 127 ods. 1 Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ako aj pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 127 ods. 2 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024. Obžalovaný, ktorý využil možnosť a súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v neho neprítomnosti v prípravnom konaní nepoprel verbálny ale následne aj fyzický kontakt s osádkou motorového vozidla, ktorá ho mala ohroziť pri chôdzi otvorením zadných dverí, ktoré konanie bolo spojené aj s vulgárnym vyjadrením. Nepoprel fyzický kontakt s jednou z osôb, úder, pád na zem, pričom ich upozornil, že napadli policajta. Ich správanie sa následne zmenilo a začali sa mu ospravedlňovať. Osádka vozidla pripustila, že z ich strany išlo o frajerinu, na jeho pripomienku, že to chce riešiť cestou polície reagovali
spôsobom, že to tak nechcú, aby to takto riešil. Napriek tomu, že oni boli štyria a on bol sám a v rozpore s predchádzajúcim tvrdením kontaktoval políciu, kedy až do ich príchodu nevedel o aké osoby sa jedná. Potom ako ich hliadka legitimovala zistil, že jeden z nich bol mladistvý, ktorého výslovne upozornil, že môže mať problémy v škole, bude sa tým zaoberať sociálka, budú mať problémy aj rodičia za predpokladu, že to budú riešiť trestným oznámením. Z okolností ktoré nastali na mieste činu dospel k presvedčeniu, že jedna z tých osôb sa venuje bojovým umeniam, čo mu táto osoba aj potvrdila, preto kontaktoval! majiteľa klubu, ktorému povedal, že nechce aby trénoval takýchto chalanov, keď nevedia používať bojové umenie kde sa má a v takom prípade nemá čo v tom klube robiť. Chalani sa aj naďalej ospravedlňovali, aj počas prítomnosti hliadky, pričom boli to oni, ktorí ho oslovili s možnosťou odčinenia. Boli to chalani, ktorí mu ponúkli odškodné, ak sa to uzavrie na mieste s tým, že keď sú štyria, že mu majú dať 1.000,-Eur, s ktorým postupom mali poškodení súhlasiť a o tomto postupe bola upovedomená aj hliadka polície. Nevyužil možnosť ponuky ísť na ošetrenie, keď zranenie ktoré utrpel mu dosť krvácalo. Potvrdil, že chlapcom povedal že sú v piči, ale nešlo z jeho strany o vyhrážku, skôr o rozrušenosť a bál sa, že to bude pokračovať, akékoľvek iné vyhrážky poprel. Oproti výpovedi obžalovaného stoja výpovede štyroch poškodených, ktoré sú druhotne verifikované (potvrdené) výpoveďami ich zákonných zástupcov, čiastočne výpoveďou manželky obžalovaného. Obrana obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená práve vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami, ktorých obsah súd podrobnejšie popísal vyššie. Z týchto výpovedí mohol súd uzavrieť priebeh skutkového deja avšak s tým, že na rozdiel od obžaloby a v súlade s návrhom intervenujúceho prokurátora na hlavnom pojednávaní konanie spočívajúce v poškodení motorového vozidla právne kvalifikované ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona súd vypustil z právnej kvalifikácie a to z dôvodu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s prijatou novelou Trestného zákona č. 40/2024 účinného od 06. 08. 2024. Vzhľadom k tomu že škoda spôsobená na motorovom vozidle nepresahovala škodu potrebnú v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona sa súd ďalej touto právnou kvalifikáciou nezaoberal. Je nepochybné, že správanie sa maloletého L. K. nebolo v súlade so slušným správaním, ba priam mohlo dôjsť aj k ohrozeniu zdravia obžalovaného, nič na tom nemení následné správanie sa obžalovaného. Vynútené zastavenie motorového vozidla, búchanie po prednej kapote a po skle, ktoré poškodil, násilné otvorenie pravých zadných dverí až ich vylomením a vyťahovaniu osoby sediacej na tomto sedadle z auta rozhodne nie je takým konaním, ktoré by malo požívať ochranu prostriedkami trestného práva. Hoci obžalovaný tvrdil, že nepoznal zdanlivý vek poškodených, minimálne od okamihu príchodu hliadky, ktorá osádku tohto motorového vozidla legitimovala, keď zistil, že minimálne jeden z nich je mladistvý, svedčí o tom, že obžalovaný mal vedomosť o skutočnom veku poškodených, čo potvrdzuje následne aj ich vyjadrenie, že sú študenti, že nemajú dostatok finančných prostriedkov a teda sa domáhali zníženia požadovanej sumy. Nelogickým sa zdá súdu konanie obžalovaného, ktorý po zastavení vozidla a po fyzickom a verbálnom incidente sa rozhodol privolať hliadku, no následne odmietol akékoľvek ošetrenie, prípadne možnosť podať trestné oznámenie. Ako príslušníkovi policajného zboru, ktorý pri služobnej prísahe spravujúc sa zásadami „pomáhať a chrániť“ muselo byť zrejmé, že spôsob riešenia tohto incidentu je priamo v rozpore s jeho služobnou prísahou. Súd nemal dôvod neveriť výpovediam poškodených v tom smere, že to bol obžalovaný, ktorý ich oslovil s požiadavkou na zaplatenie sumy, ktorú po pokuse o „zjednávanie“ začal navyšovať. Rovnako tak nemal dôvod neveriť poškodeným, ktorý zhodne v podstatných črtách popísali slovné vyjadrenia, ktoré obžalovaný použil, pričom sa nezbavovali svojej zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Slovné vyhrážky, ktoré obžalovaný voči nim použil boli vzhľadom na vek poškodených, pokročilú nočnú dobu, miesto činu spôsobilé u poškodených vyvolať obavu, tiesňový pocit, že v prípade ak nebudú reagovať na ponuku obžalovaného zaplatiť mu odškodné, by mohli byť voči nim vyvodené následky či už v súvislosti s vylúčením zo stredoškolského štúdia, odňatím vodičského preukazu tým skôr, že išlo o osobu, ktorá sa im preukázala služobným preukazom policajta, voči ktorej teda nadobudli primeraný rešpekt. Nemožno obísť požiadavku obžalovaného na vyplatenie „odškodného“ s tým, že ak mu nevyplatia peniaze na ruku, zo života im urobí peklo, podá na nich trestné oznámenie, vyhľadá lekárske ošetrenie (ktoré počas služobného zákroku tam prítomné hliadky polície odmietol) a že svoj zdravotný stav vykreslí v horšom svetle.
Podporne k tvrdeniu poškodených je potrebné vyhodnotiť aj výpoveď príslušníkov hliadky, ktorí rozhodne sa nesprávali tak, ako príslušníci polície, ktorí boli vyslaní na miesto zákroku s cieľom preveriť oznámenie útoku na policajta, ktorí vyvrátili tvrdenie obžalovaného, že v čase skutku nemal požité alkoholické nápoje a takisto potvrdili aj jeho arogantné a vulgárne správanie nie len voči poškodeným ale aj voči samotnej hliadke. Ich výpovede súd potom hodnotil ako nedôveryhodné, tým skôr, že nepostupovali v zmysle povinností príslušníkov polície, ktorí boli vyslaní na miesto činu za účelom preverenia trestného oznámenia a preto aj ich vyjadrenia (nevidel som, nepočul som, neviem sa vyjadriť) nemožno vykladať iným spôsobom, než situáciou, ktorá vznikla na mieste samom a určitou „falošnou kolegialitou“ k príslušníkovi policajného zboru. Ich správanie (nekonanie) bolo odmenené disciplinárnym potrestaním. Ako už súd uviedol vyššie, v čase skutku (04. 02. 2023) jedinou plnoletou osobou bol E. I., narodený v roku 2004, ostatní traja maloletí boli narodení v rokoch XXXX resp. XXXX, teda v čase skutku mali 15 resp. 17 rokov. Už po zastavení vozidla obžalovanému muselo byť zrejmé, že ide o osoby minimálne blízke veku mladistvým, podľa vyjadrenia poškodených vo svojom správaní pokračoval aj po zistení, že minimálne jeden z nich je maloletý a z tohto dôvodu boli naplnené aj kvalifikované skutkové podstaty žalovaných trestných činov, teda že čin obžalovaný spáchal na chránenej osobe – dieťati. Ďalším kvalifikačným skutkom je, že tento spáchal na viacerých osobách, teda závažnejším spôsobom konania. Chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa rozumie dieťa, ktorým v zmysle § 127 ods. 1 Trestného zákona osoba, ktorá je mladšia ako 18 rokov a tento zákon neustanovuje inak. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb z významným posilnením ochrany osôb mladších ako 18 rokov ako aj poriadok vo veciach verejných. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o úmyselné konanie tak v zmysle § 15 písm. a) ale aj § 15 písm. b) Trestného zákona. Motívom trestnej činnosti je nepochybne na jednej strane snaha získať majetkový prospech v súvislosti s incidentom, ktorý sa odohral, na druhej strane možné ovplyvnenie alkoholom v súvislosti s jeho postavením príslušníka policajného zboru bez toho, aby si dostatočne uvedomil dosah svojho konania. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli. V súvislosti s vyššie uvedeným sa súd zaoberá aj tzv. materiálnym korektívom v prípade žalovaných prečinov, ktoré vyjadrenia v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona. Spôsob vykonania činu, prijatie finančnej hotovosti, správanie sa obžalovaného aj počas prítomnosti hliadky policajného zboru majú výpovednú hodnotu v tom smere, že v danom prípade u žalovaných prečinov materiálny korektív nemožno uplatniť. Podľa § 31 ods. 2 Trestného zákona, trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin. Podľa § 33a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Ä Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech. Nakoľko obžalovaný spáchal viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu, z ktorých najprísnejšie trestný je zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.
08. 2024, ukladal obžalovanému A. B. C. úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a to podľa právnej kvalifikácie trestného činu najprísnejšie trestného. Hoci sa obžalovaný hlavných pojednávaní nezúčastnil, prebiehajúce prípravné konanie, podanie obžaloby, s prihliadnutím na rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka polície viedli súd k záveru, že účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie bude splnený hrozbou trestu, ktorý mu súd uložil vo výmere 4 (štyri) roky. Obžalovaný v minulosti nebol súdom trestaný, preto súd keď nezistil dôvody pre uloženie alternatívneho druhu trestu obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu súd určil v trvaní 4 (štyroch) rokov. Nemožno obísť skutočnosť, že trest zároveň v sebe vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Spolu s probačným dohľadom súd obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze ospravedlniť sa poškodeným, ktorí sú uvedení vo výrokovej časti tohto rozsudku a zároveň mu uložil aj povinnosť zaplatiť poškodenému L. K. škodu vo výške 1.000,-Eur, E. I. škodu vo výške 568,-Eur a tohto so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, keď vo vzťahu k poškodenému K. nebolo pochybnosti čo do výšky uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý spočíval vo vyplatení sumy 1.000,-Eur k rukám obžalovaného a v prípade poškodeného E. I. išlo o škodu spôsobenú na motorovom vozidle, ktoré síce patrilo jeho otcovi, avšak túto škodu si poškodený I. uhradil sám. Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na civilný proces, nakoľko by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré svojim rozsahom prevyšuje potreby trestného konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.