Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/8/2025 5625200600 23. 10. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5625200600.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53255739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov proti žalovanému : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie sumy 3.329,98 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na tunajší súd 25. 2. 2025 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.329,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.186,42 eur od 8. 3. 2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, v rámci ktorých si uplatnil tiež nárok na náhradu trov konania v súvislosti s právnym úkonom - predžalobnej výzvy podľa § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zvýšených o sadzbu DPH a príslušného réžijného paušálu k tomuto právnemu úkonu. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 13. 11. 2020 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 31320155 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo 7. 3. 2024 došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany postupcu na žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 dní. Postupca uzatvoril so žalovaným 6. 6. 2014 zmluvu č. 000794441060614, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky za podmienok čerpania a splácania, ako aj podmienok pri neplnení zmluvných povinností a ďalších náležitostí upravených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Nárok uplatnený touto žalobou predstavoval revolvingový úver vo forme kreditnej karty, nie klasický splátkový úver, teda ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o čerpanie banku s tým, že ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo ihneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, tak má stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň každou splátkou zvyšuje. Žalobca vyslovil názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Podľa Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním
z 1. 6. 2022 odstúpil od zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 3.329,98 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.186,42 eur, z riadneho úroku vo výške 923,81 eur, z úroku z omeškania vo výške 196,73 eur, a z poplatkov vo výške 23,02 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do spísania žaloby vykonal úhrady v sume 0 eur. Žalovaná suma, tak predstavuje sumu vo výške 3.329,98 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.186,42 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 923,81 eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 196,73 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 23,02 eur. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 7. 2019, sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 7. 8. 2018 v spojených veciach C-96/16 a C94/17. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 8. 3. 2024 ako dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. 2. Dňa 11. 6. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu, v ktorom tento doplnil, že žiadosť o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty zo 6. 6. 2014 sa stala zmluvou o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty v zmysle str. 3 uvedenej žiadosti predposledného odseku pred podpisom žalovanej, kde sa uvádza, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používanie kreditnej platobnej karty uzatvorenou medzi držiteľom karty VÚB, a.s. podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov. 3. Dňa 17. 10. 2025 (po nariadení termínu pojednávania a po doručení predvolaní na pojednávanie stranám sporu) bolo na tunajší súd doručené (z vlastnej iniciatívy) ďalšie podanie žalobcu zo 16. 10. 2025, v ktorom tento uviedol, že medzi stranami nie sú sporné žiadne skutkové tvrdenia v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti v tomto konaní považovať za nesporné. Zároveň žalobca dodal, že jeho právny predchodca v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, vzhľadom na to navrhol žalobca, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci samej bez účasti žalobcu resp. jeho zástupcu na tomto pojednávaní. Poukázal ďalej na ustanovenia § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP, ďalej poukázal na to, že ani v konaniach so slabšou stranou, t.j. V spotrebiteľských sporoch sa nepopiera princíp kontradiktórnosti ani povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena ani ustanovenie § 295 CSP neumožňuje súdu popierať skutkové tvrdenia, ktoré spotrebiteľ nepoprel. V prípade, ak určitá skutková okolnosť tvrdená žalobcom v žalobe a jeho podaniach nie je zo strany žalovaného spotrebiteľa popretá, resp. namietaná, táto skutková okolnosť sa považuje podľa § 151 ods. 1 CSP za nespornú a v takom prípade súd pri zisťovaní skutkového stavu v súlade s § 186 ods. 2 CSP vychádza z takéhoto nesporného skutkového tvrdenia. V tejto súvislosti poukázal tiež na niektoré rozhodnutia krajských súdov a na záver pre prípad, že by žalovaný uznal nárok na pojednávaní uplatnený žalobcom, navrhol žalobca vydať rozsudok pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP. Ďalej priložil k tomuto tiež podanie, v ktorom zhrnul pohyby účtov za obdobie od 14. 3. 2017 do 1. 3.2024, pričom poznamenal, že na tomto účte žalovaný začal čerpať úver obratom z 24. 8. 2017, keď realizoval prevod vo výške 6,60 eur a výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu predstavoval 6,60 eur a v tejto súvislosti doplnil, že predchádzajúce účtovné operácie nie sú predmetom tohto konania. Akonáhle sa však žalovaný dostal na účte do plusových hodnôt úver bol splatený a tým došlo k jeho zániku. Na záver žalobca zhrnul, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca počas jeho existencie vyčerpal sumu 6.356,77 eur, debetný úrok v sume 2.759,97 eur a sankčný úrok v sume 239,06 eur. Žalovaný počas obdobia existencie úveru uhradil sumu 6.562,56 eur, ktorá bola započítaná na istinu 4.170,35 eur, poplatky 513,72 eur, debetný úrok v sume 1.836,16 eur a sankčný úrok v sume 42,33 eur. Z uvedeného vyvodil žalobca, že pohľadávka žalobcu pozostáva z vyčerpaných finančných prostriedkov v sume 2.186,42 eur, z poplatkov v sume 23,02 eur, debetného úroku v sume 923,81 eur a sankčného úroku v sume 196,73 eur. 4. Toto podanie bolo doručené žalovanému na pojednávaní 23. 10. 2025, s ktorým sa v priebehu prerušenia konania žalovaný oboznámil a vyhlásil, že je možné ďalej pokračovať v konaní. Predchádzajúce dva písomné podania (žaloba a jej prvé doplňujúce podanie) bolo doručené žalovanému písomne spolu s výzvou podľa § 167 ods. 2 CSP, ku ktorým podaniam sa žalovaný písomne nijako nevyjadril.
5. Na pojednávaní 23. 10. 2025 žalovaný uviedol, že niečo vyplácal, ale nebol si istý, či to bolo pre Všeobecnú úverovú banku, pretože tam sa platilo nejakých 2.500 eur. Ale ak by sa dalo, tak by sa ešte popozeral v papieroch, a ak by to nebolo vyplatené, tak by sa chcel dohodnúť na dákom splátkovom kalendári, ak by to bolo možné. 6. Žalobca, ani jeho zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili. 7. Súd dospel k zisteniu (relevantného) skutkového stavu na základe, jednak nespornosti skutkových tvrdení, a sčasti aj na základe (ex offo vykonaného) dokazovania. 8. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp. zn. : 17Co 364/2017.) 9. Zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty C., D. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo 6. 6. 2014 (č. l. 45 až 46 spisu), ktorá bola uzavretá tým spôsobom, že žiadosť žalovaného o vydanie kreditnej karty C., D., č. žiadosti : XXXXXXXXXXXXXXX zo 6. 6. 2014 bola prijatá VÚB, a.s. Dňa 6. 6. 2014, vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s., Mlynské Nivy, Bratislava 25, IČO : 31320155) uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., a to dňa 6. 6. 2014, v rámci ktorej mu ku karte označenej ako : „MasterCard originál plus“ poskytol úverový limit vo výške 2.500 eur, a v rámci ktorej tiež (okrem iného) bolo uvedené, že priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty je 26,48 %. Z obsahu predmetnej zmluvy však nevyplynulo, že by táto zmluva obsahovala aj údaj o výške, počte a termínoch splátok, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či termíne jeho konečnej splatnosti. 10. Súd mal za nesporné (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, ako aj únijným právom) skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca počas existencie úverového vzťahu vyčerpal celkovo sumu 6.356,77 eur a počas obdobia existencie úverového vzťahu uhradil sumu 6.562,56 eur (ktorá bola žalobcom započítaná na istinu v sume 4.170,35 eur, na poplatky v sume 513,72 eur, na debetný zmluvný úrok v sume 1.836,16 eur a na sankčný úrok - úrok z omeškania v sume 42,33 eur). 11. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 12. Podľa § 1 ods. 2, prevej vety zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo 6. 6. 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 17. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. 18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka) musí obsahovať tieto náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia 19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) 20. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 21. V predmetnej zmluve o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Zo 6. 6. 2014, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ide o zmluvu, ktorá napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v tomto prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou), ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti) spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. 22. Ide tu o zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme kreditnej karty, ktorý spotrebiteľský úver treba považovať za osobitný druh povoleného prečerpania (ako to explicitne vyplývalo z už neúčinného zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, a ako to implicitne vyplýva aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy zo 6. 6. 2014). Na spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov pritom platí pre obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a následky ich absencie, osobitná úprava (lex specialis) uvedená v § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Avšak v tomto prípade nejde o takúto zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania (v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, kedy tento uvádzal, že žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy (ako aj z bodu 36. až 31. Obchodných podmienok VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov) vyplynulo, že sa má spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania v tomto prípade splácať (minimálnymi) mesačnými splátkami, a preto sa musí v tomto prípade aplikovať všeobecná úprava uvedená v § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (nie osobitná úprava podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).
23. A keďže táto zmluva zo 6. 6. 2014 (samotná zmluva, nie všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazuje, ako interný dokument právneho predchodcu žalobcu všeobecného formulárového charakteru, s ktorého obsahom aj keď mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť, nemal nijakú možnosť ovplyvniť jeho obsah, čím tak nenapĺňa charakteristiku individuálneho zmluvného dojednania podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) neobsahuje obligatórne údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a výšky, počtu a termínov splátok), musel súd dospieť k záveru, že tento spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a že teda od uzavretia zmluvy (od počiatku) nemal právny predchodca žalobcu (a teda potom ani žalobca) nárok na zmluvné úroky, a ani poplatky, ktoré preto ani nemohli byť pripisované na debet účtu, a teda žalobca mal len nárok na vrátenie dlžnej istiny úveru, ako rozdielu medzi (za dobu trvania tejto úverovej zmluvy) vyčerpanými úverovými prostriedkami vo výške 6.356,77 eur, a všetkými úhradami žalovaného na záväzky zo zmluvy (vrátane tých, na ktoré žalobca, resp. jeho právny predchodca nemal nárok) vo výške 6.562,56 eur (na istinu, zmluvný úrok, poplatky a úroky z omeškania - sankčný úrok vo výške 42,33 eur), ktorý rozdiel keďže je záporný (a tiež aj väčší ako uvedené dlžné úroky z omeškania v sume 42,33 eur), bolo nutné zamietnuť žalobu v celom rozsahu. 24. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bol žalovaný, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže sa zúčastnil pojednávania 23. 10. 2025, pričom súd súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP konštatoval, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.