Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 13C/5/2025 5625200653 13. 03. 2025 JUDr. Janka Majerčíková ECLI:SK:OSLM:2025:5625200653.2
Uznesenie 2 sp. zn. 13C/5/2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Bajzova č. 2, 040 01 Košice proti žalovanému: C. D. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B. o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 2
sp. zn. 13C/5/2025
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. III. Nárok na náhradu trov konania súd žalobkyni n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 8
sp. zn. 13C/5/2025
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 02. 2025 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadala, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na spoluvlastnícky podiel žalovaného, a to na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, pre okres Ružomberok, obec E., katastrálne územie E., evidované na LV č. XXXX ako nebytový priestor č. 706, vo vchode č. 1, na 7. poschodí Apartmánového domu GINO so súp. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 365/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3717 m2, vedené v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku na žalovaného a k nebytovému priestoru prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku o veľkosti 3840/1124586, pričom toto zabezpečovacie opatrenie sa zriaďuje za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vzniknutej vo forme vyrovnacieho podielu po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej žiadala, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na obchodný podiel vo vlastníctve žalovaného, a to obchodný podiel žalovaného v spoločnosti KOLBACH s. r. o. so sídlom Studenec 186, 053 04 Studenec, IČO: 47 239 816, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vo vložke č. 30864/V, pričom toto zabezpečovacie opatrenie sa zriaďuje za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vzniknutej vo forme vyrovnacieho podielu po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. V návrhu žalobkyňa zároveň uviedla, že pokiaľ by súd zastával názor, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade nebolo možné a že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by sa nedosiahol sledovaný účel, alternatívne navrhla, aby súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom v spoločnosti KOLBACH s. r. o. so sídlom Studenec 186, 053 04 Studenec, IČO: 47 239 816, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, Oddiel. Sro, vo vložke č. 30864/V, a to najmä: - scudziť obchodný podiel, napr. prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe alebo obchodnou verejnou súťažou, - zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, ako napr. predkupné právo, - zaťažiť obchodný podiel, napr. zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou, - ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby/najmä inej obchodnej spoločnosti a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou vedenou Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, pre okres Ružomberok, obec E., katastrálne územie E., evidovanou na LV č. XXXX ako nebytový priestor č. XXX, vo vchode č. X, na 7. poschodí Apartmánového domu GINO so súp. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 365/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3717 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku na meno žalovaného a k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3840/1124586, a to najmä ju scudziť, previesť na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode, predajom na dobrovoľnej dražbe, zriadiť právo tretej osoby, ako napr. predkupné právo, zaťažiť ju napr. zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou, a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. 3. V odôvodnení návrhu žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 06.09.2003 v Studenci, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišské Podhradie vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XX. Nakoľko už dlhšiu dobu medzi manželmi prevládajú zásadné nezhody, pre ktoré ďalšie vzájomné spolužitie už nie je možné, žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva so žalovaným (žalobkyňa poznamenala, že spisovú značku, ktorá bude konaniu o rozvod manželstva pridelená oznámi súdu ihneď ako jej bude známa), pričom podotkla, že potom, ako žalovanému oznámila, že sa plánuje rozviesť, začal žalovaný podnikať kroky smerujúce k zbaveniu sa spoločného majetku a súdu predložila komunikáciu so žalovaným cez Viber, z ktorej vyplýva, že o jej úmysle podať návrh na rozvod manželstva sa dozvedel žalovaný dňa 01. 02. 2025. Žalobkyňa uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov okrem iného nasledovné nehnuteľnosti: - nehnuteľnosť zapísanú na katastrálnom úrade pre hlavné mesto Praha, katastrálne pracovisko Praha, obec F., katastrálne územie Nusle na LV č. XXXX ako byt, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXXX, G. F. F. H. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5295/105275, podiel na pozemku parc. č. 2823 o veľkosti 5295/105275, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku na meno žalovaného, - nehnuteľnosť zapísanú v katastrálnom území E. a to nebytový priestor č. XXX, vo vchode č. 1, na 7. poschodí Apartmánového domu GINO so súp. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 365/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3717 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku na meno žalovaného a k nebytovému priestoru prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku o veľkosti 3840/1124586, ktorú žalovaný nadobudol počas trvania manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.09.2021, ktorej vklad bol povolený pod I. dňa 08.04.2022, čz XXX/XX. V nadväznosti na skutočnosť, že na liste vlastníctva pri nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území E. je žalovaný evidovaný ako vlastník o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku žalobkyňa konštatovala, že žalovaný môže s nehnuteľnosťou nakladať aj napriek tomu, že je ich spoločným majetkom a previesť tak spoločný majetok na tretie osoby. Svoje presvedčenie o tom, že žalovaný sa snaží previesť spoločný majetok na tretie osoby nadobudla žalobkyňa po tom, ako zistila, že podnikol kroky k predaju bytu v Prahe, nakoľko na webovej stránke www.reas.cz lustráciou našla predmetný byt v ponuke na predaj. Tento inzerát bol zverejnený
bez jej vedomia resp. súhlasu a podľa jej informácií o byt už prejavil záujem konkrétny kupec a v krátkom čase má dôjsť k podpísaniu kúpnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť žalovaný nepoprel, čo podľa tvrdenia žalobkyne vyplýva aj z komunikácie medzi ňou a žalovaným, ktorú predložila súdu. Z dôvodu, že žalovaný takto postupoval bezprostredne po tom, ako mu žalobkyňa oznámila, že sa plánuje rozviesť, je názoru, že toto konanie preukázateľne nasvedčuje úmyslu žalovaného zúžiť masu BSM a znížiť hodnotu spoločného majetku. Vzhľadom na konanie žalovaného má preto dôvodnú obavu, že žalovaný do času súdneho rozhodnutia prevedie spoločný majetok na tretie osoby a zmarí tak možnosť spravodlivého vyporiadania BSM. 4. Čo sa týka obchodného podielu žalovaného v spoločnosti KOLBACH s. r. o., so sídlom Studenec 186, 053 04 Studenec, IČO: 47 239 816, žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa počas trvania manželstva stal jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti KOLBACH s.r.o., so sídlom Studenec 186, 053 04 Studenec, IČO: 47 239 816, a keďže sa jedná o obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, má byť súčasťou BSM. Hodnota obchodného podielu patriaceho do BSM sa pri vyporiadaní BSM započítava do hodnoty spoločného majetku a druhému manželovi teda prislúcha nárok na vyplatenie zodpovedajúcej protihodnoty. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa údajov vyplývajúcich z účtovnej závierky pre rok 2023 predstavovalo vlastné imanie spoločnosti KOLBACH s.r.o. 1 523 327 €. Podľa tvrdenia žalobkyne existuje dôvodná obava, že žalovaný sa snaží účelovo zbaviť svojho obchodného podielu, ktorý má byť predmetom vyporiadania BSM a predstavuje výraznú majetkovú hodnotu, ktorá bude predmetom vyporiadania BSM. Túto skutočnosť deklaruje aj to, že podľa verejne dostupných informácií Obchodného registra SR bola dňa 04. 02. 2025 založená spoločnosť KB. sk s. r. o. so sídlom 186 Studenec, 053 04 Studenec, IČO: 56 765 436, ktorej jedinou spoločníčkou je matka žalovaného D. A., trvale bytom B. a v tejto spoločnosti žalovaný vystupuje ako prokurista. Podľa tvrdení žalobkyne bola uvedená spoločnosť založená účelovo, čomu nasvedčuje aj obdobie jej vzniku, t. j. krátko potom, ako sa žalovaný dozvedel, že sa s ním chce žalobkyňa rozviesť. Dokonca žalovaný jej v rámci komunikácie sám napísal, že pokiaľ sa nechce dohodnúť, spoločnosť prevádza na svoju matku a po rozvode prejde zase na neho a teda sa jedná o jasný dôkaz o zámere žalovaného zbaviť sa majetku, ktorý by bol predmetom vyporiadania. Žalobkyňa konštatovala, že zo skutočností uvedených v návrhu vyplýva dôvodnosť nároku voči žalovanému, základ nároku pokladá za osvedčený, keďže voči žalovanému má peňažnú pohľadávku, ktorá vznikne titulom vyporiadania BSM a predstavuje vyrovnací podiel, ktorý jej bude žalovaný povinný vyplatiť. V zmysle uvedeného má žalobkyňa zato, že je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená a prípadným nariadením zabezpečovacieho opatrenia bude zvýšená možnosť uspokojenia jej nároku. 5. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. 6. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiadala žalobkyňa, je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie. 7. Predmetom konania je v prvom prípade rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje možnosť reálne zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa - navrhovateľa, ktorý je potenciálnym oprávneným v exekučnom konaní. Tento inštitút slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za súčasnej existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Je potrebné hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť ochrana. Účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť predovšetkým zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a reštriktívne obmedzenie priestoru na špekulatívne zbavenie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. Najmä ak sa dlžník vzhľadom na nepriaznivý vývoj jeho hospodárskej situácie začne účelovo zbavovať svojho exekúciou postihnuteľného majetku. Vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení sa zriaďuje záložné právo, ktoré vzniká zápisom do príslušného registra (napr. do príslušného katastra nehnuteľností alebo Notárskeho centrálneho registra záložných práv). K jeho výkonu môže žalobca (veriteľ) pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná. 8. Základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 9. Z návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 06. 09. 2003 manželstvo v Studenci, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišské Podhradie vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XX. Z dôvodu dlhšie trvajúcich nezhôd so žalovaným, podala návrh na rozvod manželstva. Následne po oznámení uvedenej skutočnosti žalovanému, žalobkyňa dospela k presvedčeniu, že žalovaný vykonáva úkony
smerujúce k prevedeniu spoločného majetku na tretie osoby s úmyslom zmariť možnosť spravodlivého vyporiadania BSM. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla zriadiť záložné právo k nebytovému priestoru č. XXX, vo vchode č. X, na 7. poschodí Apartmánového domu GINO so súp. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 365/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3717 m2, o vedenej na žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku a k nebytovému priestoru prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku o veľkosti 3840/1124586, za účelom zabezpečenia jej pohľadávky, ktorá vznikne vo forme vyrovnacieho podielu po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej žiadala zriadenie záložného práva v prospech žalobkyne na obchodný podiel vo vlastníctve žalovaného a to: obchodný podiel žalovaného v spoločnosti KOLBACH s. r. o. so sídlom Studenec 186, 053 04 Studenec, IČO: 47 239 816, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vo vložke č. 30864/V za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vzniknutej vo forme vyrovnacieho podielu po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd pri skúmaní podmienok návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal za osvedčené, že nie je splnený jeden zo základných predpokladov na jeho nariadenie, a to danosť peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, keď má súd za osvedčené, že pohľadávka žalobkyne, ktorou má byť zabezpečené záložné právo má vzniknúť až v budúcnosti t. j. po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda výška pohľadávky nie je v danom štádiu konania konkretizovaná a špecifikovaná, a preto v čase rozhodovania o návrhu žalobkyne nemá súd osvedčené, že peňažný nárok uplatnený žalobkyňou trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania (existencie) peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Súd sa s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP následne zaoberal návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 326 ods. 1 CSP musí byť z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem iného zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Navrhovaný petit musí byť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Uvedená obsahová požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že konajúci súd musí mať jednoznačným spôsobom definované, o akom nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou neodkladného opatrenia, rozhoduje. Inými slovami, súd v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže stranám priznať práva alebo uložiť povinnosti iné, než navrhované. Z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva možnosť súdu, v záujme úspechu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, modifikovať či úplne meniť navrhovateľom žiadaný petit. Práve naopak, súd je navrhovaným petitom viazaný. Jedná sa o aplikáciu dispozičného princípu, charakteristického o. i. zodpovednosťou navrhovateľa za celý obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane navrhovaného petitu. Len presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit navrhovanej úpravy, ktorý musí zároveň priamo nadväzovať na skutkové a vecné odôvodnenie podaného návrhu, sa v prípade úspechu navrhovateľa pretaví do výroku súdu o vydanom neodkladnom opatrení s navrhovateľom zamýšľanými účinkami. 12. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je preto konečné rozhodnutie ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. 13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba z dvoch dôvodov, a to ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie, preto musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a tiež, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. 14. Súd sa následne zaoberal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný a jeho prílohami a mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom v spoločnosti KOLBACH s. r. o. so sídlom Studenec 186, 053 04 Studenec, IČO: 47 239 816, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, Oddiel. Sro, vo vložke č. 30864/V, a to najmä scudziť obchodný podiel, napr. prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe alebo obchodnou verejnou súťažou, zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, ako napr. predkupné právo, zaťažiť obchodný podiel, napr. zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou, ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby/najmä inej obchodnej spoločnosti a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou vedenou Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, pre okres Ružomberok, obec E., katastrálne územie E., evidovanou na LV č. XXXX ako nebytový priestor č. XXX, vo vchode č. X, na 7. poschodí Apartmánového domu GINO so súp. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 365/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3717 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 na žalovaného a k nebytovému priestoru prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3840/1124586, a to najmä ju scudziť, previesť na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode, predajom na dobrovoľnej dražbe, zriadiť právo tretej osoby, ako napr. predkupné právo, zaťažiť ju napr. zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou, a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd z podaného návrhu nemal dostatočne preukázané skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a bezodkladnosť uplatneného nároku. Hoci žalobkyňa návrh odôvodnila skutočnosťou, že žalovaný realizuje úkony smerujúce k zúženiu majetku patriaceho do BSM, a to najmä zámer predať nehnuteľnosť v Prahe, založenie spoločnosti KB.sk krátko po oznámení rozvodu manželstva, vypracovanie podkladov k prevodu obchodného podielu, ako aj komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným o účelovom prevode obchodného podielu na matku a po rozvode späť na žalovaného, jednalo sa o tvrdenia žalobkyne, z ktorých súd nemal osvedčenú odôvodnenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhovala žalobkyňa. V podanom návrhu žalobkyňa osvedčila len zámer žalovaného uskutočniť predaj nehnuteľnosti v Prahe, avšak súdu neosvedčila, že by žalovaný plánoval realizovať predaj aj nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E.. Navyše pokiaľ žalobkyňa predložila súdu komunikáciu žalobkyne a žalovaného cez VIBER, ani z nej súd nemal dostatočne osvedčenú potrebu bezodkladnej a okamžitej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd v danej súvislosti poukazuje, že zo žiadneho z predložených dôkazov žalobkyňou nevyplýva, že by žalobkyňa a žalovaný aktuálne boli v rozvodovom konaní; manželstvo strán sporu teda doposiaľ nezaniklo, a teda nezaniklo ani BSM strán sporu. V uvedenom kontexte, keď pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave súd vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie, sa javí nariadenie neodkladného opatrenia za súčasnej situácie ako predčasné, nemajúc oporu v žalobkyňou tvrdených skutočnostiach.
Pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že má dôvodnú obavu, že žalovaný do času súdneho rozhodnutia prevedie majetok na tretie osoby a zmarí tak možnosť spravodlivého vyporiadania BSM, súd podotýka, že z údajov na LV XXXX, k.ú. E. mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, a teda skutočnosť, či uvedená nehnuteľnosť bude patriť do BSM, bude predmetom dokazovania vo veci samej. Ak by aj došlo k prevodu takejto nehnuteľnosti len jedným z manželov za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela, zostáva zachované právo druhého manžela domáhať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu v sporovom konaní, v ktorom by bolo potrebné preukázať, že nehnuteľnosť (aj napriek tomu, že na LV je uvedený len jeden z manželov) patrí do BSM. 15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd preskúmal aj otázku proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k protistrane a vo vzťahu k predmetu konania. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Súd v danej veci poukazuje na definíciu vlastníckeho práva vymedzenú v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, keď vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, v spojení s ustanovením § 124 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Nakoľko žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila trvanie a dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nariadením neodkladného opatrenia by mohla byť spôsobená ujma na základných právach žalovaného, a to najmä na vlastníckom práve. 16. Z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva súdu povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Trovy súd žalobkyni nepriznal nakoľko nebola v konaní úspešná. Úspešná strana - žalovaný, nebol aktívne účastný konania z dôvodu zamietnutia návrhu, konečné rozhodnutie sa mu nedoručuje, a preto súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke neodkladného opatrenia. Poučenie: 2
sp. zn. 13C/5/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a/ Civilného sporového poriadku). Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku: (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.