Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 22Em/1/2025 5625200818 11. 09. 2025 JUDr. Petra Lacková ECLI:SK:OSLM:2025:5625200818.4
Uznesenie 9 sp.zn.22Em/1/2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci oprávneného (otec): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D. E., proti povinnej (matka): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D. E., prechodný pobyt: C. XXX/XX, F. G., okr. Ružomberok práv. zast. Mgr Iveta Žerebáková, advokátka, so sídlom: A. Bernoláka 1419/10, Ružomberok, v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletých detí: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, takto rozhodol: 2 sp.zn.22Em/1/2025 Súd nariaďuje výkon rozhodnutia - rozsudku Mestského súdu Bratislava II., č. k. 9P/134/2024-122 zo dňa 30.01.2025 vo výroku I., odsek 5. tohto rozsudku. odôvodnenie: 8 sp.zn.22Em/1/2025
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.03.2025 otec mal. žiadal, aby súd nariadil matke podľa vykonateľného rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/134/2024-1220 z 30.01.2025, vykonateľný dňa 05.02.2025, povinnosť umožniť styk otca s mal. deťmi v rozsudkom určenom čase. 2. Návrh čo do nerealizovania styku s mal. deťmi po nadobudnutí vykonateľnosti predmetného rozhodnutia odôvodnil tým, že matka mu neodovzdáva mal. A. na súdom určený čas, nijako nespolupracuje, aby A. trávil s ním čo najviac času, resp. ako je určené v rozsudku. Matka naďalej, tak ako pred uzatvorením rodičovskej dohody, cielene škodí vzťahu medzi ním a jeho synom A., keď na dosiahnutie účelu maximálneho zamedzenia a marenia možnosti trávenia spoločného času využíva pasivitu, pasívnu agresiu a rôzne manipulačné techniky voči deťom aj iným ľuďom ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu. Matka detí vždy v čase, kedy napr. v CDR Ružomberok kde má prebiehať odovzdávanie detí, umožní byť A. s ním, avšak počíta s tým, že po ukončení času, zväčša 1,5 hodiny, Matúša odvedie preč. Matka nenosí na tieto stretnutia nevyhnutné veci, ktoré by A. potreboval na čas s otcom, čiže matka počíta s tým, že stretnutia sú len na krátky čas a že nebude rešpektovať rozsudkom schválenú rodičovskú dohodu. Matka deti nijako nevedie, aby chceli byť s otcom, verejne odmieta akokoľvek viesť A. ku vzťahu k otcovi a to napriek opakovaným upozorňovaniam psychologičiek Nosko centra a sociálnych pracovníčok CDR Ružomberok. Voľbu, či A. chce byť/odísť s otcom necháva vyslovene na ňom, pričom poukázal na záverečnú správu CDR Ružomberok z 26.2.2025. Matka
deti dlhodobo slovne síce deklaruje, že deťom nijako nebráni byť s otcom, ale skutočnosť dlhodobo potvrdzuje, že jej snaha je opačná. A. aj keď nemá racionálny podklad, aby mal napr. z otca strach, býva pri piatkových stretnutiach najprv nervózny so striedaním pozitívnych a negatívnych reakcií. V nedele, keď C. odovzdáva jeho matke, ak ona nezabráni, aby smel A. byť chvíľu s ním, je A. úplne inak nastavený ako v piatky, nemá problém prísť k nemu a hneď mu dať pusu, či ho objať. Avšak akonáhle jeho mama povie„ ja odchádzam", A. od neho uteká za ňou do domu. S A. má umožnené tráviť čas niekedy 1 hodinu do mesiaca, prinajlepšom dokopy 3 hodiny (2xl,5hod) mesačne. Kvôli ukončeniu pracovného pomeru sociálnych pracovníčok v CDR Ružomberok, nebolo zabezpečené, aby si preberal deti 7.3.2025 v neutrálnom prostredí, ale v mieste bydliska matky. Matka detí bola poučená kolíznou opatrovníčkou A. H., aby zabezpečila kontakt A. s otcom, napr. aby sme sa šli prejsť po dedine. Matka detí mu nedvíhala telefón a neodpovedala na sms, kde ju žiadal, aby sa dohodli ako prebehne toto odovzdávanie detí. Keď v určenom čase prišiel po deti do bydliska matky, matka deti len vyviedla pred dom. C. nebránila ísť k nemu, ale A. ani jediným slovom neviedla k tomu, aby strávil nejaký čas s otcom, ale nechala ho asi po jednej minúte odísť do domu. Nepriblížili sa k sebe bližšie ako na cca 4 metre. Následne matka odišla do domu a nereagovala ani na zvonenie na zvonček dverí. Po chvíli vyšiel von jej brat I. A., ktorý ho už v minulosti pred deťmi fyzicky aj verbálne napadol a opäť zasahoval do odovzdávania detí. Toto sa stalo napriek tomu, že ešte na jar 2024 v správach upozorňovala sociálna pracovníčka Tenenetu, že príbuzní matky detí nevhodným spôsobom zasahujú do odovzdávania detí a že sa nevhodne vyjadrujú pred deťmi. Matka opäť svojou pasivitou zabránila, aby A. smel byť s otcom, aj keď si bola vedomá že A. reakcie záležia len na jej postoji. Následne opísal dohodnutý proces telefonátov s mal. deťmi. Vzhľadom na nerešpektovanie súdneho rozhodnutia matkou maloletých sa domáhal rodičovských práv súdnou cestou, výkonom súdneho rozhodnutia, a to nariadením realizácie styku s maloletými deťmi. 3. Podaním doručeným súdu dňa 25.03.2025 otec oznámil, že dňa 21.03.2025 mu v zmysle platného rozsudku neodovzdala nie len syna A., ale tiež C., kde opísal priebeh stretnutia a odovzdávania detí v CDR Ružomberok. 4. Podaním doručeným súdu dňa 08.04.2025 otec oznámil, že ani dňa 04.04.2025 nedošlo k odovzdaniu mal. detí, keď deti opäť neboli na čas s otcom matkou ani vychystané ani psychicky pripravené, následne opísal priebeh stretnutia v CDR. 5. Zo správy úradu zo dňa 23.04.2025, predloženej na základe žiadosti súdu, doplnenej o správu z CDR dňa 24.04.2025, dňa 05.06.2025 dňa 08.07.2025, dňa 15.07.2025, dňa 06.08.2025 a dňa 03.09.2025 vyplynulo, že s rodinou mal. detí B. spolupracovali subjekty CDR Tenenet, Súkromné centrum pedagogicko psychologického poradenstva Nosko Healt Prevetion Ružomberok (ďalej „Nosko centrum“) a v súčasnosti Centrum pre deti a rodiny Ružomberok (ďalej „CDR Ružomberok“). Vzhľadom na problémy pri odovzdávaní detí v mieste bydliska matky, privolávanej policajnej hliadke, bola v apríli 2024 nadviazaná spolupráca rodiny s Nosko centrom, v priestoroch ktorého prebiehalo stretávanie mal. detí s otcom v pokojnom a bezpečnom prostredí. Zároveň bolo rodičom poskytované odborné poradenstvo. Nakoľko zmluva o poskytovaní odborných služieb medzi úradom a Nosko centrom bola uzatvorená v rámci tzv. „Malých priorít na rok 2024“ len do 30.11.2024, úrad vydal odporúčanie pre CDR Ružomberok. Pri vydaní odporúčania pre CDR Ružomberok vychádzal zo záverečnej správy Nosko centra. Poskytovanie odbornej pomoci rodine mal. detí je po vyčerpaní objednaných hodín opakované predlžované v tomto zariadení, nakoľko bez spolupráce s CDR by v zmysle právoplatného rozsudku sp. zn. 9P/134/2024 otec nemal možnosť tráviť čas s mal. deťmi. Zároveň konštatovali, že odborná pomoc je v súčasnosti zameraná len na zabezpečenie stretávania sa otca s deťmi v priestoroch CDR. Zmluva medzi CDR Ružomberok a rodičmi na základe odporúčania úradu je podpisovaná rodičmi a CDR a je založená na dobrovoľnosti. Ktorýkoľvek s rodičov sa môže rozhodnúť nespolupracovať so zariadením. Taktiež nie je možné nárokovať si zo strany otca náhradné termíny za termíny zrušené matkou. Následne odporučili uloženie výchovného opatrenia. K podaniu pripojili správy z CDR Ružomberok zo dňa 07.04.2025, z 23.04.2025, 02.05.2025, 16.05.2025, 30.05.2025, 04.06.2025, 02.07.2025, 10.07.2025, 05.08.2025, 02.09.2025. 6. Podaním doručeným súdu dňa 24.04.2025 otec oznámil, že dňa 18.05.2025 nedošlo k odovzdaniu mal. detí, následne opísal priebeh stretnutia pred domom matky. 7. Matka mal. detí vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.05.2025 k styku otca s mal. deťmi na základe schválenej rodičovskej dohody uviedla, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II.,
č. k. 9P/134/2024-122 zo dňa 30.01.2025 bola schválená rodičovská dohoda, pričom v zápisnici z pojednávania bolo uvedené, že súd začne výchovné opatrenie a určí na základe oznámenia úradu zariadenie, kde sa bude výchovné opatrenie realizovať, s čím rodičia súhlasili. Poručenský spis bol následné postúpený OS Liptovský Mikuláš. Mal. deti navštevujú CDR od 29.11.2024, pričom otec mal. detí na pojednávaní 30.01.2025 prisľúbil, že bude rešpektovať usmernenia CDR centra a mal. deti ak nebudú ochotné odísť s otcom na stretnutie, tak bude rešpektovať želanie deti. Z toho dôvodu je jej ako matke nepochopiteľné, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia, že sa rozsudok neplní. Následne popísala, že výsledok stretnutí otca s mal. deťmi v dňoch 02.03.2025, 04.04.-06.04.2025, 17.4.2025, 18.04.-20.04.2025, 02.05.-04.05.2025, bol vždy v podstate rovnaký, napriek tomu, že postupovala podľa pokynov odborníkov, keď sa ako rodičia na súde v Bratislave dohodli, že budú akceptovať postup CDR Ružomberok a želania detí a nebudú vynucovať stretnutia, deti neprejavili záujem odísť s otcom mimo CDR. Teda otec detí jej nemôže vyčítať a dávať návrh na exekúciu, keď sa o postupe dohodli, že ako sa bude pracovať v CDR, tak sa rodičia prispôsobia potrebám detí. Nie je pravdou, že ona ako matka nespolupracuje. Problém v stretávaní otca s deťmi je v tom, že otec je nátlakový a deti sa ho boja, násilne dával deti do auta a to bol spúšťač toho, že deti začali mať voči otcovi nedôveru. Práve pri stretnutiach v CDR sú deti na otca útočné, stále sa chcú brániť a bojovať s otcom. Skutočnosť, že styk sa realizuje, ale len v CDR je kvôli deťom, ktoré majú blok ísť k otcovi. Keby mali s otcom dobrý vzťah, tak by žiadny problém s odovzdaním detí otcovi nebol. Ale deti odmietajú otca a ako matka som povinná rešpektovať názor a prežívanie detí. Nie je jej ľahostajné, že deti sa s otcom nechcú stretávať mimo CDR bez matky, avšak príčina narušeného vzťahu deti a otec je spôsobená výlučne správaním otca detí. Deti sa priznali, že keď boli ešte na stretnutiach u otca v Bieli, tak otec zatváral, zamykal A. na záchod, kde plakal za mamou. Stretávanie otca s mal. A. tak prebieha za prítomnosti odborne spôsobilej osoby, nakoľko syn A. odmieta ísť k otcovi do jeho domácnosti, keďže situácia ohľadom A. nie je zastabilizovaná. Matka v styku dieťaťa s otcom nebráni, avšak názor dieťaťa a jeho vnútorné prežívanie a nastavenie pri stretávaní s otcom matka nemôže prehliadať. Preto ako matka koná v záujme mal. dieťaťa, avšak postupne ako bude dieťa primerane vysporiadané so stretávaním sa s otcom. Otec matku uráža, že je hyena, krkavčia mater, sebecká pyšná matka a označil domácnosť matky za satanský dom. Ohľadom stretávania dala do pozornosti správu NOSKO CENTRUM v 12/2024, kde otcovi dali doporučenia a prekážky, ktoré vstupovali do procesu realizácie práce s rodinou. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd návrh zamietol a konanie zastavil ako nedôvodné v celom rozsahu. 8. Dňa 26.06.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo 1. informatívne stretnutie rodičov. Zo záznamu o priebehu tohto stretnutia vyplynulo, že otec zotrval na podanom návrhu na výkon rozhodnutia, nakoľko sa stretávanie s deťmi neuskutočňuje v zmysle schválenej rodičovskej dohody. Matka s návrhom nesúhlasila, uviedla, že stretávanie sa realizuje na pôde CDR pravidelne, deti sa snaží motivovať, avšak ich nútiť k stretávaniu nebude. Matka odmieta kontakt otca s mal. deťmi mimo CDR, keď poukázala na poslednú doručenú správu. 9. V súlade s ust. 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.09.2025. 10. Otec na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu a na predložených vyjadreniach, pričom doplnil, že na konci januára 2025 sa obaja dohodli na spôsobe realizácie stretnutí na čas do rozvodu manželstva, avšak v podstate už ani pred dohodu sa stretnutia nerealizovali tak, ako sa na nich dohodli, a potom ako bola táto dohoda právoplatná, vykonateľná, tak sa stretnutia taktiež ani raz nerealizovali v zmysle rozhodnutia, aby obidvaja synovia boli každý druhý víkend u neho od piatku do nedele. Zhruba do marca chodil k nemu vždy aspoň C., 07.03. to bolo poslednýkrát, čo s ním odišiel a 09.03. ho poslednýkrát zaniesol. Dovtedy odmietal s ním ísť len A.. Od toho januára využíva každý párny piatok na to, aby prišiel do Ružomberka za deťmi a vždy dúfa a verí, že odídu s ním. Toto sa nerealizuje a myslí si, že hlavnú zásluhu na tom má matka, ktorá deti manipuluje a sama sa vyjadrila niekoľkokrát, že ich nútiť nebude. Podľa neho to robí úplne nevhodným spôsobom, keď ešte na začiatku prišiel po deti do miesta jej terajšieho bydliska, ona deti postavila pred dom alebo povedala im, nech mu povedia, či s ním chcú ísť alebo nechcú. Od toho januára odovzdávania prebiehali na základe ich vzájomného súhlasu v CDR-ku. Ubehla veľmi dlhá doba, kedy má takmer 100% vplyv na deti matka. Ona ich v podstate celé dva týždne, čo s ním nie sú, môže manipulovať, môže im rôzne veci rozprávať, ktoré si potom oni osvoja, a potom má v tomto smere veľmi ťažkú úlohu. Myslí si, že časom by sa ten vzťah dal do poriadku a keby boli s ním, tak by ich zvládol a bolo by to v poriadku, vedeli by, že sú v bezpečí. Kým matka do toho cielene nezasahovala, tak problém nemali. Od vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mohli vzbudiť strach alebo nedôveru detí k nemu. Matka na neho
v minulosti podala trestné oznámenie za výrobu detskej pornografie, ktoré bolo odmietnuté. Rovnako bolo voči nemu zastavené priestupkové konanie voči občianskemu spolunažívaniu, lebo skutok, ktorý spomínala matka (deti nasilu ťahal do auta a škrtil) nebol priestupkom. Obáva sa spolupráce s matkou, či bude konať tak, aby bol obnovený kontakt s otcom, ktorý podľa jeho názoru sama spôsobila. 11. Matka na pojednávaní uviedla, že nikdy nebránila a ani nebráni deťom v tom, aby sa s otcom stretávali, avšak ona ich nútiť nebude, lebo vie, že deti na základe niečoho nechcú k otcovi chodiť a všetci vedia prečo. On sa ku nim správal násilnícky, nátlakovo, agresívne. Aj, keď sú stretávania v CDR, tak on veľakrát na nich nalieha, opakovane sa ich pýta, či s ním pôjdu k starkej, či s ním pôjdu do Bielu, taktiež ich tam neprimerane stíska, čo im je nepríjemné a taktiež ich chcel viackrát nasilu zobrať. V tomto smere nedôveruje otcovi. Škaredo sa vyjadruje na jej adresu aj pred deťmi. Toto všetko robí pred deťmi a deti potom vidia, ako sa ku nej správa. Stretávanie ako bolo dohodnuté sa v podstate nikdy nejak nedalo zrealizovať, pretože ona sa s ním nestretne, bojí sa ho, že jej urobí zas nejakú scénu a bude po nej kričať, deti násilne trhať a jemu je to úplne jedno, kde. V podstate nebral ich na silu, lebo sa stretávajú v CDR, ale boli tam pokusy, že na nich naliehal, objímal ich, niesol ich. Momentálne nie je možné realizovať styk podľa posledného rozhodnutia, nakoľko to nie je v záujme mal. detí. V zmysle znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. deťom, bolo konštatované, že otec má znaky fabulácie, konfabulácie, trpí paranoiou, depresiami a taktiež z neho vyplýva, že deti trpia postraumatickým stresom. Ona by dohodu neuzavrela, keby sa otec nezaviazal, že nebude brať deti na silu a že nebude podávať exekúcie a výkony rozhodnutia. V tomto dobrom úmysle túto rodičovskú dohodu uzavrela s tým, že tie stretnutia budú prebiehať v CDR a otec nebude deti nútiť. Toto on nerešpektuje, lebo ich núti stále. Otec neustále mení svoje postoje, najprv súhlasil s tým, aby deti boli zverené do starostlivosti matky a teraz v rozvodom konaní už navrhuje zveriť deti do svojej starostlivosti. Podľa jej názoru, od februára 2025 sa otec dopustil konania, ktoré mohlo u detí vzbudiť dôvodnú obavu, pričom šlo o konanie, keď otec prišiel na prvé stretnutie, kedy sa menili zamestnanci v CDR, vtedy tam urobil cirkus a deti chcel nasilu zobrať. Aj to v deťoch vzbudilo ďalšiu nedôveru v otca. Aj, keď ani dovtedy A. k nemu už nechodil viac ako 1,5 roka. Žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a časti, v ktorej majú byť deti odovzdávané otcovi každý párny týždeň v piatok o 08.30 hod. a má ich mať do nedele do 18.00 hod., aby bolo konanie zastavené. nakoľko došlo k zmene pomerov v oblasti povinnej školskej a predškolskej dochádzky mal. detí. V prípade, ak súd nezastaví konanie ohľadom rozsahu stretávania sa v plnom rozsahu tak, ako je to určené v rozsudku 9P/134/2024, vzhľadom na oprávnený záujem mal. detí, nakoľko toto rozhodnutie je v súčasnosti nevykonateľné vzhľadom na povinnú školskú dochádzku, tak mala za to, že nie je možné, aby otec mal. detí napriek rozhodnutiu, ktoré je právoplatné k 30.01.2025, realizoval výkon exekučného konania, nakoľko to nie je v záujme mal. detí. Sú splnené všetky objektívne zákonné predpoklady pre zastavenie konania a návrh otca považuje za nedôvodný vzhľadom k tomu, že na dnešnom pojednávaní uviedol, že si to nevie predstaviť, nemôže brať deti nasilu z osobnej starostlivosti matky, nevie si ani sám predstaviť túto situáciu, nechce deťom spôsobiť traumu. Otec svojim postojom a správaním na dnešnom pojednávaní sám uznal, že nie je možné deti brať násilím, keď majú narušený vzťah s ním. Nerealizovanie stretnutí príčinou nevhodného správania otca k mal. deťom, nie je možné prenášať na zodpovednosť matky. Ani jednému dieťaťu sa dobre nepočúva, keď pred deťmi jeden alebo druhý z rodičov nevhodne rozpráva o druhom rodičovi. V žiadnom súdnom spise (ani v konaní do rozvodu , ani v konaní o rozvod), nie je uvedené, že by ona ako matka používala nevhodné vzorce správania alebo sa nevhodne vyjadrovala na osobu otca, kdežto otec nevhodným správaním dehonestuje rolu matky pred mal. deťmi. Otec sa potom nemôže čudovať, že deti ho pre jeho správanie nejakým spôsobom odmietajú, majú s tým problém, narušenú dôveru. Otec odmieta zároveň aj psychiatrickú pomoc, kde z osobnostných štruktúr súdny znalec zistil, že trpí depresiami a paranoiou. Otec na ot. znalkyne vo vyšetrovacom znaleckom dokazovaní uviedol, že nemá tú potrebu vyhľadať psychológa, prípadne psychiatrickú pomoc. Na základe uvedeného mala za to, že rozhodnutie 9P/134/2024 je nevykonateľné vzhľadom na oprávnený záujem mal. detí a žiadala, aby súd nenariadil výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o mal. deti, nakoľko tento návrh je nedôvodný a nevykonateľný. 12. Kolízny opatrovník uviedol, že je potrebné, aby deti znovu začali otcovi dôverovať. 13. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa § 378 ods. 1 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Podľa § 379 ods. 1 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Podľa § 382 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia. Podľa § 383 ods. 1 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu a)rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b)prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu. Podľa § 384 CMP ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční. Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky MS SR 207/2016 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška“) súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu. 14. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu, či porušeniu judikovaných povinností, pričom základom pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia je v prvom rade existencia vykonateľného exekučného titulu. Ustanovenie § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravuje vykonávacie konanie vo veciach maloletých, teda výkon rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Konanie začína na návrh oprávneného, ako aj bez návrhu (§ 376 CMP). V prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia alebo zamietnutí návrhu, kedy posúdi, či sa povinný rodič podrobuje rozhodnutiu a či jeho konaním došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Po nariadení výkonu rozhodnutia nasleduje zmierovacia fáza medzi oprávneným a povinným, ako aj fakultatívna možnosť preverenia dôvodov nesplnenia uloženej povinnosti. Ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, resp. ak je účelné môže súd uložiť účastníkom účasť u mediátora. V prípade dobrovoľnému nepodrobeniu sa splneniu povinnosti nastupuje posledná fáza, a to uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z ust. § 377 ods. 3 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadení a súd návrh zamietne. 15. V posudzovanej veci sa súd okrem výsluchu rodičov mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v súdnom spise, najmä s podaniami predloženými
účastníkmi konania, so správami z CDR o priebehu styku otca s mal. deťmi, rozsudkom Mestského súdu Bratislava II., č. k. 9P/134/2024-122 zo dňa 30.01.2025, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise, pričom dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie výkonu vyššie uvedeného rozhodnutia je dôvodný. 16. Otec mal. detí sa v danom prípade domáhal nariadenia výkonu rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 9P/134/2024-1220 z 30.01.2025, vykonateľného dňa 05.02.2025 (exekučný titul), ktorým súd schválil rodičovskú dohodou, a to aj v časti úpravy styku otca s mal. deťmi, v zmysle ktorého je otec mal. detí oprávnený stretávať sa s mal. deťmi A., nar. XX.XX.XXX a C., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od 8,30 hod. do nedele do 18,00 hod. 17. Primárne súd uvádza, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je povinný rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom vydané v základnom konaní, pričom vo vykonávacom konaní súd nemôže posudzovať priebeh konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a akokoľvek hodnotiť závery a tým aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Toto konanie neslúži ako ďalší opravný prostriedok, ani v ňom nemôže dôjsť k zmene exekučného titulu. 18. Z podaní ako aj z vyjadrení účastníkov konania mal súd za preukázané, že styk otca s mal. deťmi nie je realizovaný spôsobom upraveným vo vykonateľnom rozhodnutí súdu. Odovzdanie mal. detí je v zmysle dohody rodičov realizované na pôde CDR, kde si ich má otec prevziať na súdom schválený styk. Stretnutia mal. detí s otcom boli štandardne realizované v čase od 08,00 hod. do 10,00 hod v priestoroch CDR, kde dochádza k interakcii otca s deťmi prostredníctvom hier, rozhovorov s nimi, otec im vždy nachystá občerstvenie, avšak deti veľakrát odbiehajú k matke, ktorá čaká v budove CDR, po skončení vymedzeného času deti odmietajú odísť s otcom. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by dôvodom tohto odmietavého postoja boli objektívne príčiny. Maloleté deti sa síce vyjadrujú, že nechcú odísť s otcom, lebo majú strach, že ich otec nevráti, že je klamár, pričom sa opakované vyjadrujú, že takúto informáciu majú od matky, avšak vykonávací súd nemôže bez ďalšieho rezignovať na výkon rozhodnutia zamietnutím návrhu na jeho nariadenie len na základe konštatácie, že mal. deti majú odmietavý postoj k otcovi, obzvlášť keď tento odmietavý postoj minimálne na strane mal. A. existoval ešte pred schválením dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, pričom u mal. C. nastal hneď po jeho vydaní. Pokiaľ Mestský súd Bratislava II. po komplexnom posúdení skutočného stavu veci v základnom konaní dospel k záveru, že uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme mal. detí, a to aj v časti úpravy stretávania, kedy za účelom zabezpečenia kontaktu detí s otcom a postupného obnovovania a rozvíjania vzájomných vzťahov je potrebné stretávanie realizovať spôsobom upraveným vo výroku tohto rozhodnutia, a to aj napriek odmietavému postoju mal. A. a postojov matky, ktorá uvádza, že ona sa bojí reakcii otca, pričom „deťom nebráni, aby sa s ním stretávali, avšak nebude ich do toho nútiť, aby odišli s otcom, pričom majú nachystané batohy s vecami“, avšak žiadnym spôsobom ich nemotivuje a nevysvetľuje, že otec ich po styku vráti, čo vyplýva aj z reakcii detí (otec je klamár,...), teda svoju povinnosť si plní len formálne a nie aj reálne. Vo vykonávacom konaní je súd oprávnený skúmať okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, pričom zo skutočností zistených v priebehu tohto konania, neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by sa styk otca s mal. deťmi nemohol uskutočňovať spôsobom a v rozsahu stanovenom v exekučnom titule, a ktoré by otca v tomto smere vylučovali z výkonu rodičovských práv a povinností. Na základe zistených skutočností je súd presvedčený o tom, že dôvodom, pre ktorý neprebieha styk otca s mal. deťmi spôsobom a v rozsahu stanovenom exekučným titulom je síce odmietavý postoj detí, tento však nevyplýva zo správania ich otca, ktorý svoje mal. detí vidí raz za dva týždne, ale z toho, že u matky v súčasnosti absentuje akákoľvek snaha presvedčiť a motivovať maloletých k stretávaniu a zbližovaniu so svojím otcom a tiež to, že matka prenáša zodpovednosť za realizáciu styku na maloletých. Počas konania mal súd preukázaný záujem otca o udržanie vzťahu s mal. deťmi, o jeho ďalšie rozvíjanie, túto snahu potvrdila aj skutočnosť, že je ochotný rešpektovať ich dohodu s CDR, že odovzdávanie bude prebiehať v CDR po uskutočnení dvojhodinového stretnutia s mal. deťmi, hoci v schválenej rodičovskej dohode bolo ustanovené, že si ich bude preberať v bydlisku matky. Pokiaľ mal. deti boli na čas do rozvodu zverené matke, otec má jedinú možnosť výchovného pôsobenia na svoje deti, budovania vzájomných vzťahov a teda realizácie rodičovských práv a povinností len v rámci úpravy styku. Je teda prvotnou zodpovednosťou matky, ktorej boli mal. deti zverené, aby mal. deti na stretávanie s otcom riadne pripravila, pričom riadna príprava na styk rodiča s dieťaťom zahŕňa nielen prípravu materiálnu, ale nezanedbateľnou je aj príprava psychologická, a práve tá u matky absentuje. Matka síce tvrdí, že deti na styk pripraví keď ich dopredu upozorní, že pôjdu za otcom, nachystá im batohy s vecami, avšak nebude ich do toho nútiť. Uvedený prístup matky je pasívny a teda sa nedá povedať, že ich matka na stretnutie s otcom riadne pripravuje. V rámci psychologickej prípravy medzi jednotlivými stykmi, by
mala matka viesť mal. deti k úcte k otcovi, podporovať ich v stretávaní, poukázať na dôležitosť ich vzťahu k otcovi a inak výchovne na ne pôsobiť, s cieľom navodiť u detí pozitívny vzťah k otcovi, aby sa mal. deti na stretnutie s ním tešili. Priebeh jednotlivých stretnutí detí s druhým rodičom totiž do značenej miery závisí aj na tom, ako sa k týmto stretnutiam stavia rodič, ktorý sa o deti stará. Maloleté deti vo väčšine prípadov zdieľajú postoje preferenčného rodiča, s ktorým žijú v jednej domácnosti. Matka ako prvotne mienkotvorný rodič má aktívne vyvinúť kroky k tomu, aby deťom umožnila stretnutia s otcom v dobe upraveného styku. Nepochopením svojej role a zanedbaním tohto prístupu ukracuje mal. deti o spoločné prežité chvíle a zážitky s otcom, pod vplyvom ktorých sa formuje ich osobnosť. Matka si musí uvedomiť, že deti potrebujú oboch rodičov. Pokiaľ jeden z rodičov druhému bráni vo výkone týchto práv, je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu tieto práva priznal a zabezpečil ich riadnu realizáciu. Súd v danej veci nezistil, žiadne dôvody, pre ktoré by sa styk otca s mal. deťmi nemohol realizovať v rozsahu stanovenom v predmetnom rozhodnutí, a preto súd vyhodnotil návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia ako dôvodný, keď nezistil také skutočnosti, na ktoré sa odvolávala matka, pre ktoré by súd mal zastaviť konanie. 19. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že žiadne súdne rozhodnutie vo veci maloletých, nemôže splniť účel bez vzájomnej spolupráce rodičov a ich schopnosti komunikovať veci týkajúce sa mal. detí bez hnevu a prenášania nespracovaných emócii rodičov do vzťahov s mal. deťmi. Prvoradý pre rodičov musí byť vždy záujem mal. detí na ich zdravom a harmonickom psychickom a fyzickom vývoji, pričom je spoločnou zodpovednosťou oboch rodičov, tento záujem mal. detí napĺňať aj v prípade narušenia ich partnerských vzťahov. Súd na druhej strane kvituje, že rodičia na pojednávaní súhlasili s navrhnutým odporúčaním súdu na výkon ďalšieho stretnutia otca s mal. deťmi, ktoré sa má vykonať v pokojnej atmosfére, bez vzájomných slovných útokov na druhého rodiča a ukázanie deťom, že sa vedia dohodnúť a rešpektujú uzatvorené dohody o tom, že mal. deti po stretnutí otec vráti matke, aby sa opätovne vybudovala dôvera detí k otcovi. 20. Na základe toho súd vo veci postupoval v zmysle § 370 a nasl. CMP a nariadil výkon rozsudku Mestského súdu Bratislava II., č. k. 9P/134/2024-122 zo dňa 30.01.2025 v časti úpravy stretávania. Vzhľadom na dvojfázovosť konania o výkon rozhodnutia, súd ešte pred uskutočnením samotného výkonu, bude následne realizovať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinností (§ 378 - § 383 CMP). Ak tieto úkony a opatrenia zostanú bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční. Poučenie: 2 sp.zn.22Em/1/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 377 ods. 2 CMP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (§ 377 ods. 3 CMP). Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil. (§ 377 ods. 4 CMP)