Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 11C/29/2025 5625201258 01. 10. 2025 Mgr. Robert Droppa ECLI:SK:OSLM:2025:5625201258.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/X, D. B., zastúpeného JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E. XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, ako parcela registra KN-E č. 3121, orná pôda o výmere 94 m2 a parcela registra KN-E č. 3126/1, orná pôda o výmere 522 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie H., obec H., okres Liptovský Mikuláš, je žalobca. II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 15. 04. 2025 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie H. ako orná pôda o výmere 94 m2, parcela registra KN-E č. 3121 a orná pôda o výmere 522 m2, parcela registra KN-E č. 3126/1. Žalobu odôvodnil tým, že kupujúcemu B. I. predal kúpnou zmluvou zo dňa 25. 11. 2024 nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. za kúpnu cenu 4 000,- eur. Predmetný prevod dojednal a za kupujúceho konal žalovaný, ktorý súčasne uhradil kúpnu cenu žalobcovi v mene kupujúceho v hotovosti za prítomnosti manželky žalobcu. Vypracovanie tejto zmluvy zabezpečil žalovaný, ktorý aj žalobcu doviezol pred overovateľa podpisu a dal mu podpísať a overiť štyri vyhotovenia kúpnych zmlúv. Následne žalobcu doviezol pred Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kde sa žalobca prvý krát stretol s kupujúcim a podali návrh na vklad vlastníckeho práva, ktoré konanie sa viedlo pod č. V-4423/2024. Žalobcovi však bolo pred doručením rozhodnutia č. V-4423/2024 doručené rozhodnutie o povolení vkladu č. V-4236/2024 zo dňa 04. 12. 2024. Po doručení obidvoch rozhodnutí žalobca zistil, že v odovzdaných dokumentoch sa nachádza aj kúpna zmluva uzatvorená so žalovaným, predmetom ktorej je prevod sporných nehnuteľností. Pre nemožnosť jednoduchého overenia vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, žalobca kontaktoval žalovaného, ktorý ho ubezpečil, že ide len o „poverenie“ na zastupovanie žalobcu pred „Bratislavákmi“. Po obnovení prístupu katastra bolo zistené, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam už žalobcovi neprislúcha. Žalovaný následne žalobcu ubezpečil, že veci dá do poriadku, k čomu však neprišlo. Žalobca má za to, že kúpna zmluva uzatvorená so žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko žalobca konal v omyle, keď podpísal aj túto zmluvu. Žalobca nevidel obsah zmluvy, tento mu nebol daný na prečítanie a mal za to, že podpísal len kúpnu zmluvu uzavretú s B. I., za čo mu aj bola v hotovosti uhradená kúpna cena vo výške 4 000,- eur. Žalovaný od počiatku zastupoval pri úkonoch a dojednával podpis za B. I., pričom v žiadnom čase nebol dojednávaný ani len spomínaný prevod sporných nehnuteľností. Zmluva
bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, bez vôle žalobcu a takýto úkon nemôže vyvolať žiadne právne účinky čo do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. 2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sú nepravdivé. Predmetné pozemky nadobudol od žalobcu na základe platnej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 11 000,eur, ktorú v hotovosti vyplatil žalobcovi pred podpisom zmluvy. Uvedené pozemky žalobca nadobudol v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 22D/182/2024 po poručiteľke B. B., v ktorom konaní žalobcu ako aj ďalších dedičov zastupoval žalovaný. Po právoplatnom skončení dedičského konania bolo dohodnuté, že žalobca na neho odplatne prevedie prededené nehnuteľnosti, preto si žalovaný absolútne nevie vysvetliť podanie žaloby zo strany žalobcu. Žalobcom podpísaný návrh na vklad bol podaný 12. 11. 2024 o 9.55 hod., ktorého prílohami boli dva rovnopisy kúpnej zmluvy s overeným podpisom žalobcu. K uzatvoreniu tejto zmluvy došlo skôr ako k podpísaniu kúpnej zmluvy, ktorú žalobcu uzatvoril s B. I., čo preukazuje nepravdivosť tvrdení o údajnom „podstrčení“ inej zmluvy. K podpisu týchto zmlúv došlo s časovým rozstupom 13 dní. Žalovaný poukázal na to, že kúpna zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti a žalobca, ktorý má spôsobilosť na právne úkony, podpisom na nej potvrdil prevzatie kúpnej ceny. Rovnako, predmetom prevodu boli okrem pozemkov uvedených v žalobe aj iné nehnuteľnosti, avšak žalobca sa domáha určenia vlastníctva iba k niektorým z nich, čo taktiež preukazuje účelovosť nepravdivosť tvrdení žalobcu. Ak žalobca tvrdí, že kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle, tak jednoducho klame a zavádza súd. Žalovaný do zmluvného vzťahu so žalobcom vstupoval v dobrej viere a spoliehal sa na pravdivosť a úplnosť písomne prejavenej vôle žalobcu. O žiadnom údajnom omyle nemal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy akúkoľvek vedomosť a žiaden omyl u žalobcu nevyvolal. Žalovaný taktiež namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko tento nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože ich už proste predal žalovanému. Rovnako poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. 3. Žalobca v replike poprel tvrdenia žalovaného, ktoré považuje za účelové a založené na nepravde. Žalovaný nepreukázal, že uhradil žalobcovi kúpnu cenu. Je zároveň nereálne, aby žalobca ako osoba vyššieho veku s obmedzeným pohybom o paličke podával návrh na vklad sám, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca poprel tvrdenie o existencii dohody o budúcom predaji pozemku, keď dostal ponuku od spoločnosti SG Inžiniering s. r. o., na čo reagoval práve žalovaný, že ho bude v tejto veci pred nimi zastupovať. Žalovaný zároveň tvrdil, že predmetný prevod urobil preto, aby „zatlačil na tých Bratislavákov“ na dojednanie lepšej ceny. Žalobca nespochybnil svoj podpis na kúpnej zmluve, avšak nemal vôľu previesť vlastnícke právo, nakoľko na to by potreboval súhlas aj svojich spoludedičov. 4. Potom, ako žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky, súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca uviedol, že pred štyrmi rokmi ho oslovila spoločnosť s ponukou na odpredaj pozemkov po jeho starej mame B. B.. Následne sa však už neozvali. Medzitým ho kontaktoval žalovaný s tým, že má záujem o tieto pozemky. Je pravdou, že ho v dedičskom konaní zastupoval žalovaný. Dohodli sa, že po skončení dedičského konania, budú nadobudnuté pozemky predané tomu, kto ponúkne najvýhodnejšiu cenu. Úmyslom žalobcu tak bolo predať tie pozemky, ktoré sa nakoniec aj predali B. I.. Za všetky pozemky, ktoré mienil predať, mu bolo v hotovosti vyplatených 4 000,- eur. Žalobca, ako ani jeho žena, nemajú zriadený bankový účet. Potom, ako bol podaný návrh na vklad, B. I. odovzdal hotovosť žalovanému, ktorý ju následne v domácnosti žalobcu rozdelil na tri časti. Žalobcovi odovzdal jednu tretinu a následne zvyšok kúpnej ceny bol zaviesť sesternici a bratovi. Bolo to z dôvodu, že boli spoludedičmi po starej mame a delili sa preto rovným dielom. Títo nevedia o druhej kúpnej zmluve, nemajú vedomosť ani o spore. Žalobca potvrdil, že na mestskom úrade bol dvakrát, vždy so žalovaným, ktorý mu povedal len to, že je potrebné overiť podpis. Žalobca ani nevedel, čo podpisuje. Prvýkrát zistil, čo je obsahom kúpnej zmluvy až doma po jej podpise. 5. Žalovaný vypovedal, že mienil nadobudnúť pozemky po B. B.. Následne inicioval dedičské konanie, ktoré platil on a tak na jeho náklady prakticky vysporiadal dedičstvo v prospech žalobcu. O zmluve o budúcej kúpnej zmluve neuvažoval. Nie je vlastníkom bankového účtu a nepamätal si kto prišiel s návrhom, aby bola kúpna cena vyplatená v hotovosti. Deň po skončení dedičského konania bol spolu so žalobcom na mestskom úrade podpísať predmetnú zmluvu, pričom predtým mu v aute, kde boli len oni dvaja, odovzdal v hotovosti 11 000,- eur. Peniaze odovzdal žalobcovi v obálke, tieto si žalobca neprepočítal. Žalovaný potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o spôsob vyplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorú žalobca uzatvoril s B. I.. Zároveň potvrdil, že spočiatku mali o pozemky žalobcu záujem aj spomínaní Bratislavčania, konkrétne o parcelu registra KN-E č. 3121, ktorá bola pre nich
lukratívna. Poukázal na to, že stará mama žalobcu bola evidovaná ako vlastník pôdy o celkovej výmere približne 1,5 hektára. 6. Svedkyňa B. B., manželka žalobcu, potvrdila, že žalovaný k nim priniesol 4 000,- eur, ktoré sa následne rozdelili na tri časti. Pokiaľ by žalobcovi vyplatil aj 11 000,- eur, určite by o tom vedela, nakoľko hospodária spolu, čím sa aj vzájomne kontrolujú. Poukázala aj na to, že určite by jej o takej sume povedal, lebo by bol hrdý, že sa to takto podarilo predať. S manželom žijú len z dôchodku, taká suma je pre nich veľmi vysoká. Treba im investovať do rodinného domu, predovšetkým vymeniť 60 ročnú strechu. Svedkyňa nerozumie tomu, ako môže žalovaný tvrdiť, že im kúpnu cenu vyplatil. Keď sa o tejto situácii dozvedel ich syn, ktorý žije v Poprade, nahneval sa, že prečo to otec riešil sám a s nikým sa neporadil. Žalovaný bol u nich doma posledný krát vtedy, keď priniesol tých 4 000,- eur. 7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie H., je preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V-4236/2024, na podklade ktorej bol povolený vklad dňa 04. 12. 2024. 8. Kúpnou zmluvou zo dňa 12. 11. 2024 žalobca previedol na žalovaného výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 k ornej pôde o výmere 75 m2, parcela registra KN-E č. 3136, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H., všetko za kúpnu cenu 11 000,- eur. V článku III. bod 3.2 zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že kúpna cena bola predávajúcemu vyplatená pri podpise zmluvy, čo predávajúci potvrdzuje svojim podpisom. 9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 10. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 11. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 12. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca, nakoľko kúpna zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným je neplatným právnym úkonom. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že okrem kúpnej zmluvy uzatvorenej s treťou osobou, uzatvoril aj kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorej následkom bol prevod vlastníckeho práva k sporným pozemkom na žalovaného a teda, že konal v omyle. Omyl je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonu skutočne zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal, pričom ak dôjde k takému prejavu vôle v dôsledku omylu, vôľa konajúceho je vadná. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o následkoch právneho úkonu. Právne účinky má len omyl vo vôli, nie omyl v pohnútke, čiže z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá právny význam to, čo bolo motívom (pohnútkou) na urobenie právneho úkonu. Pod pohnútkou je potrebné rozumieť všetky predpoklady, z ktorých konajúca osoba vychádza pri utváraní vôle. Za predpokladu, že bol omyl vyvolaný druhou stranou ľsťou, čiže úmyselne, ide o neplatný právny úkon bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. Nie každý omyl má totiž za následok vadu vôle, ale právne účinky v podobe neplatnosti právneho úkonu môže mať iba podstatný omyl, teda omyl, ktorý je rozhodujúci pre urobenie právneho úkonu. Právny dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle, je relatívna neplatnosť právneho úkonu. 13. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali vôli žalobcu predať sporné pozemky žalovanému. Medzi stranami síce nebolo sporné to, že iniciátorom dodatočného konania o dedičstve po právnej predchodkyni žalobcu bol práve žalovaný, ktorý aj zastupoval dedičov v tomto konaní, avšak sama o sebe táto skutočnosť ešte nepreukazuje vôľu žalobcu predať niektoré dedičstvom nadobudnuté nehnuteľnosti práve žalovanému. Voľa predávajúceho musí byť navyše obsiahnutá v každej podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, čiže v predmete kúpy ako aj v dohode o kúpnej cene. Ak sa omyl, ako vada vôle, vyskytne v otázke o jednej z týchto podstatných
náležitostí, spôsobuje to neplatnosť právneho úkonu. Pre úspech žalovaného v prejednávanej veci bolo nevyhnutné preukázať reálne zaplatenie kúpnej ceny žalovanému, čo by samo o sebe vyvracalo akékoľvek úvahy o omyle žalobcu. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve žalovaného, nakoľko žalobca logicky nemá ako preukázať, že kúpnu cenu neprevzal. Žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu 11 000,- eur odovzdal žalobcovi v hotovosti bez svedkov v aute bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy, čo žalobca poprel. Uvedený spôsob zaplatenia kúpnej ceny je pri takej hodnote a naviac medzi osobami, ktoré nie sú si blízke, značne neštandardný, aj keď dovolený. Kupujúci sa však týmto spôsobom vystavuje hrozbe vzniku sporu, v ktorom musí preukázať to, že skutočne k zaplateniu kúpnej ceny došlo. Žalovaný zároveň nevysvetlil rozdielny postup pri úhrade kúpnej ceny v prípade kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca s B. I., za ktorého konal žalovaný a pri úhrade kúpnej ceny zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Kým kúpna cena vo výške 4 000,- eur bola odovzdaná v hotovosti za účasti svedka doma u žalobcu, následne rozdelená na tri časti a samým žalovaným odovzdaná jej časť ďalším dvom spoludedičom po právnej predchodkyni žalobcu, kúpna cena vo výške 11 000,- eur mala byť zaplatená bez svedkov v aute a bez akéhokoľvek potvrdenia. Samo o sebe zmluvné vyhlásenie v čl. III. bod 3.2 Kúpnej zmluvy nepreukazuje reálne vyplatenie kúpnej ceny v hotovosti, zvlášť keď to predávajúci spochybňuje s tvrdením, že obsah právneho úkonu mu nebol známy a mal za to, že podpisuje splnomocnenie a v konaní nebolo preukázané, že by mu bol vopred doručený návrh kúpnej zmluvy. 14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania tak súd uzatvára, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 12. 11. 2024 v omyle týkajúcom sa podstatných náležitostí právneho úkonu a naviac, tento bol vyvolaný žalovaným, ktorý nepreukázal zaplatenie dojednanej kúpnej ceny, čo nasvedčuje vade vôle žalobcu ako predávajúceho uzatvoriť práve kúpnu zmluvu, čiže previesť vlastnícke právo na kupujúceho za určitú kúpnu cenu. Už len okrajovo súd uvádza, že omyl vo vôli sa môže týkať aj predmetu plnenia, pričom žalobca vypovedal, že ani nemal vedomosť, o ktoré konkrétne zdedené nehnuteľnosti má ísť, kde sa reálne nachádzajú a aký je ich stav. Tvrdil tak, že o obsahu kúpnej zmluvy vopred nevedel, kúpna cena mu nebola vyplatená a ani nevedel, aké konkrétne nehnuteľnosti mal scudziť. Pre úplnosť súd uvádza, že úvahy žalovaného o tom, že iniciátormi podania žaloby boli synovia žalobcu potom, ako sa dozvedeli o prevode, resp. že dôvodom podania žaloby je existencia záujemcu o predmetné nehnuteľnosti za vyššiu kúpnu cenu, boli popreté žalobcom aj tým, že pred otvorím pojednávania navrhol mimosúdnu dohodu, v rámci ktorej by zostalo zapísané vlastnícke právo žalovaného zachované oproti jeho povinnosti reálne zaplatiť kúpnu cenu vo výške 11 000,- eur. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka jeho relatívna neplatnosť, ak sa jej oprávnená osoba včas dovolá. Dovolanie sa neplatnosti bolo učinené podaním žaloby, pričom žalobcovi nič nebránilo tomu, aby sa dovolal neplatnosti len časti kúpnej zmluvy týkajúcej sa sporných pozemkov. 15. Aktívne vecne legitimovaným na podanie vlastníckej žaloby je osoba, ktorá sa na základe konkrétnych skutočností cíti vlastníkom veci napriek tomu, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník označená iná osoba, proti ktorej musí žaloba smerovať. V predmetnej veci tak aktívna vecná legitimácia prináleží práve žalobcovi, ktorý spochybňuje platnosť kúpnej zmluvy a pasívna vecná legitimácia žalovanému, ktorý je zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tento je vzhľadom na predmet sporu daný prakticky vždy, nakoľko vlastnícke právo je najdôležitejším a základným vecným právom garantovaným Ústavou Slovenskej republiky, obsahom ktorého je neobmedzené panstvo nad vecou. 16. Súd nevykonal výsluch svedka B. I. k okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy so žalobcom, nakoľko spôsob jej uzatvárania ako aj zaplatenia kúpnej ceny vo výške 4 000,- eur neboli sporné. Navrhovaný svedok zároveň nebol účastný pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Rovnako súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným vo vyjadrení k žalobe, nakoľko skutočnosti, ktoré mali preukázať a to uzatvorenie kúpnej zmluvy, podanie návrhu na vklad a overovanie podpisu žalobcu, neboli taktiež sporné. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.