Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Vyd/1/2025 5625201769 02. 06. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5625201769.1
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/ XXX, C., zastúpeného Mgr. Michalom Kurnotom, advokátom, Páľovská 400/5, Žaškov, IČO : 53423992, bez účasti ďalšieho účastníka konania (v zmysle § 359c) CMP), o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania k stavbe, takto rozhodol: Návrh zo 16. 5. 2025, doručený na tunajší súd 23. 5. 2025, ktorým sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k stavbe neevidovanej v katastri nehnuteľností, bez súpisného čísla - garáži postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 314, o výmere 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. C., obec C., okres Ružomberok, ku dňu 22. 12. 2005, z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Dňa 23. 5 . 2025 bol na tunajší súd doručený návrh zo 16. 5. 2025, ktorým sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by bolo potvrdené, že vydržal vlastnícke právo k stavbe uvedenej vo výrokovej časti tohto uznesenia a to ku 22. 12. 2005. Tento návrh odôvodnil tým, že 7. 9. 1972 miestny národný výbor v Ľubochni rozhodnutím č. 3/1972 o prípustnosti stavby povolil stavebníkovi D. E. F., nar. XX. XX. XXXX, C. stavbu garáže pre osobné motorové vozidlo, ktorá bola postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 314, o výmere 22 m2 zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. C., obec C., okres Ružomberok, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XX. K predmetnej stavbe garáže nebolo pridelené súpisné ani orientačné číslo a táto stavba nebola nikdy zapísaná do katastra nehnuteľností a nie je v ňom evidovaná dodnes. Ako vyplýva z potvrdenia o veku stavby, ktorý vydala obec Ľubochňa 17. 12. 2024 pod č. j. 637/2024/172, stavba bola postavená a dané do užívania ešte pred rokom 1976. Dňa 22. 12. 1995 uzatvoril D. E. F. ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k tejto stavbe na navrhovateľa. V súvislosti so skutočnosťou, že táto stavba garáže nebola zapísaná v katastri nehnuteľností navrhovateľ poukázal na to, že podľa názoru právnej vedy vyjadrenom v komentári k Občianskemu zákonníku I., § 1 - 450, 2. vydanie, C.H.BECK 2019, autori: Števček a kolektív, str. 1000 platí, že pokiaľ sa pri zmluvnom prevode nenadobúda vlastníctvo k nehnuteľnostiam neevidovaným v katastri nehnuteľností vkladom (v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka - pozn. súdu), môže byť sporné, ktorým momentom k tomu dochádza, t.j. či vzhľadom na všeobecnú úpravu účinnosťou zmluvy alebo analogicky k § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka momentom symbolickej tradície takejto nehnuteľnosti. V praxi však táto otázka v zásade nevyvoláva podľa názorov právnej vedy problémy a vo všeobecnosti sa akceptuje záver, že vlastníctvo sa v takých prípadoch nadobúda účinnosťou zmluvy, ak táto neustanovuje inak. Ďalej navrhovateľ uviedol, že má záujem zapísať predmetnú stavbu do katastra nehnuteľností, avšak podmienkou takéhoto zápisu je podľa Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru priloženie rozhodnutia o osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva na základe čoho podal tento návrh. Navrhovateľ zdôraznil, že týmto návrhom sa nedomáha vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva aj k pozemku, na ktorom je stavba garáže postavená, ale výlučne ku garáži. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že splňujú podmienky vydržania vyplývajúce z § 134 Občianskeho zákonníka a to, že ide o spôsobilý subjekt, za ktorý sa navrhovateľ ako fyzická osoba považuje, je tu spôsobilý predmet vydržania, ktorým môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec, pričom predmetná
stavba garáže takýmto spôsobilým predmetom vydržania nepochybne je, a ďalej poukázal aj na svoju dobromyseľnosť ako držiteľa a oprávnenosť držby, keď dôvodil, že riadne uzatvoril kúpnu zmluvu, z ktorej bol dostatočne zrejmý prejav vôle kupujúceho (navrhovateľa) stať sa vlastníkom stavby a zaplatiť kúpnu cenu, ako aj prejav vôle predávajúceho previesť vlastnícke právo k stavbe na kupujúceho a umožniť mu držbu a užívanie stavby, s tým, že navrhovateľ od podpisu príslušnej zmluvy užíval predmet vydržania dobromyseľne a nerušene ako vlastník a nebol nijakým spôsobom rušený ani obmedzovaný, či už zo strany pôvodného vlastníka alebo jeho právnych nástupcov, či iných osôb a teda nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že užíva stavbu neoprávnene, ako aj nakoniec splnenie podmienky uplynutia vydržacej doby, pretože keďže stavba mu bola odovzdaná 22. 12. 1995 a od tohto dátumu ako navrhovateľ vec nepretržite užíval, tak vydržacia doba začala plynúť od 22. 12. 1995 a uplynula 22. 12. 2005 a od tohto momentu nastali účinky vydržania k stavbe. Ďalej poukázal navrhovateľ na to, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti a vydržanie tak hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady pre vydanie navrhnutého rozhodnutia. 2. Z kúpno-predajnej zmluvy z 22. 12. 1995 (na č. l. 8 spisu) vyplynulo, že D. E. F., bytom C. G. XX ako predávajúci a A. B., bytom C. XX ako kupujúci uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bola garáž č. p. 283/7, postavená na pozemku Štátnych lesov v Ľubochni, pričom sa jedná o strednú garáž v radovej zástavbe troch garáží, spolu s bližším popisom tejto garáže, s tým, že za garáž bola vyplatená kupujúcim vopred dohodnutá suma do vlastných rúk predávajúceho 22. 12. 1995, ktorá kúpno-predajná zmluva bola uzatvorená 22. 12. 1995. 3. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 4. Súd stotožniac sa s právnym názorom navrhovateľa (opretým o vyššie uvedené závery právnej vedy), teda so záverom, že v prípade stavieb, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností a sú predmetom zmluvného prevodu, sa nenadobúda vlastnícke právo vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale účinnosťou prevodnej zmluvy, a teda že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k tejto garáži už uzatvorením kúpnej zmluvy z 22. 12. 1995. Avšak pokiaľ sa stal navrhovateľ vlastníkom tejto stavby uzatvorením kúpnej zmluvy z 22. 12. 1995, je tak potom aj v súčasnosti považovaný za vlastníka, a to práve z tohto právneho titulu (kúpy), a nemohol preto nadobudnúť vlastnícke právo (následne) iným ďalším spôsobom (vydržaním.) Ako aj navrhovateľ sám uvádza vo svojom návrhu účelom vydržania (ako ďalšieho spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva) je umožniť faktickému držiteľovi, ktorý vec dlhodobo drží v dobrej viere, že je jej vlastníkom (čo predpokladá, že nie je jej vlastníkom) nadobudnúť vlastníctvo týmto spôsobom. Vzhľadom na uvedené musel súd podaný návrh na potvrdenie vydržania podľa § 359e ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) zamietnuť, pretože v tomto prípade neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, keďže navrhovateľ neosvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vydržaním. Súd pritom rozhodol podľa § 359e ods. 3 CMP aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania, a bez nariadenia pojednávania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť až do rozhodnutia o odvolaní.