Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 1P/134/2025 5625203343 09. 10. 2025 JUDr. Katarína Podhorcová ECLI:SK:OSLM:2025:5625203343.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci starostlivosti o maloletého: A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 1461, Ružomberok, IČO: 37 905 465, dieťa matky: D. E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304, a otca: A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, Stankovany, v konaní o určenie výživného k maloletému na čas do rozvodu manželstva, takto rozhodol: I. Otec je p o v i n n ý počnúc od 30. 1. 2025 do 7. 4. 2025, t. j. do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozsudku o rozvode dňom 8. 4. 2025 v konaní sp. zn. 1P/66/2024, prispievať na maloletého sumou bežného výživného vo výške 350,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého, a na tvorbu úspor sumou výživného vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, v prospech sporiaceho účtu maloletého, ktorý na tento účel založí maloletému matka. II. Zameškané výživné za obdobie od 30. 1. 2025 do 7. 4. 2025 na bežnom výživnom vo výške 722,57 eur a na výživnom určenom na tvorbu úspor vo výške 309,68 eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd návrh matky na určenie výživného za obdobie od podania návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v konaní vedenom pod sp. zn. 1P/66/2024 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. 1P/66/2024-380 zo dňa 30. 1. 2025 z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa v inej veci, sp. zn. 1P/66/2024, vedie konanie o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ku maloletému synovi A. B.. V uvedenej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 30. 1. 2025. Navrhovateľka podala prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie proti časti rozsudku s odôvodnením, že vo veci nebolo rozhodnuté o časti predmetu konania, t. j. o výživnom od podania návrhu, t. j. od 24. 5. 2024, do dňa vyhlásenia rozsudku, a uvedeného sa domáha prostredníctvom svojho zástupcu cestou dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. Krajský súd v Žiline vrátil vec bez rozhodnutia o podanom odvolaní súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú. Z právneho názoru, vysloveného krajským súdom, vyplýva nasledovné. „Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetné konanie je vedené vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva jeho rodičov. Z rozsudku napadnutého matkou odvolaním vyplýva, že okresným súdom došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Z odvolania podaného matkou vyplýva návrh (na dopĺňací rozsudok) na postup podľa § 225 ods. 1 CSP (č.l. 413 rub spisu a nasl.). Podľa § 225 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k vráteniu veci súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o podanom odvolaní, ktorý, ním zvoleným procesným postupom, sa bude v dostatočnom rámci zaoberať návrhom matky na č. l. 413 a nasl. spisu a až potom bez zbytočného odkladu opätovne predloží vec krajskému súdu na rozhodnutie s novou predkladacou správou.“ 3. Z obsahu zápisnice i zvukového záznamu je zrejmé, že dňa 30. 1. 2025 navrhol zástupca navrhovateľky v doplňujúcom záverečnom návrhu v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom, aby súd rozhodol aj o zameškanom výživnom, vzhľadom k tomu, že otec od mája výživné neplatí. 4. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ( č. l. 409 ) vyplýva vysvetlenie/odôvodnenie, že v konaní o rozvod manželstva súd obligatórne rozhoduje o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a teda súdom upravená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu má počiatok od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Uvedený procesný a hmotnoprávny postup vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Z uvedenej dikcie zákona vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva nie je možné určiť výživné na čas tzv. do rozvodu. Vzhľadom k uvedenej zákonnej prekážke súd vyhodnotil dodatočné vyjadrenie zástupcu navrhovateľky v záverečnom návrhu ako návrh určiť výživné aj na čas do rozvodu manželstva. 5. Krajský súd v Žiline pristúpil k vráteniu veci súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o podanom odvolaní okresnému súdu, so súčasným vyjadrením, že prvostupňový súd má zvoliť procesný postup, ktorým sa bude v dostatočnom rámci zaoberať návrhom matky na č. l. 413 a nasl. spisu. 6. Na základe uvedeného súd vo veci návrhu matky na určenie výživného tzv. do rozvodu zvolil procesný postup, pri ktorom vyhodnotil prednes zástupcu navrhovateľky na pojednávaní ako osobitný návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva, a na základe uvedeného tento návrh vylúčil uznesením č. k. 1P/66/2024-445 zo dňa 19. 9. 2025 na samostatné konanie, pretože o takto vymedzenom predmete konania nie je možné rozhodovať obligatórne v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom, a teda ani nie je možné rozhodovať o tomto hmotnoprávnom nároku dopĺňacím rozsudkom. 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku: každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené. 8. Podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku: V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. 9. Podľa § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku: Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
10. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine: Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). 11. Súd podľa § 31 ods. 2 v spojení s § 60, § 61 Zákona o rodine a §§ 20, 21, 22 Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka na jeho zastupovanie o vylúčení veci a v konaní o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, pretože žiaden z rodičov nemôže svoje maloleté dieťa v tomto konaní zastupovať pre možnú kolíziu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným dieťaťom. 12. Predneseným návrhom na pojednávaní dňa 30. 1. 2025 teda nastal začiatok súdneho konania o aktuálnom predmete konania, ktorým je rozhodovanie o výživnom v prospech maloletého dieťaťa na čas do rozvodu manželstva. 13. Na pojednávaní dňa 9. októbra 2025 zotrvala matka prostredníctvom svojho zástupcu na návrhu priznať výživné na maloletého počnúc od doby, na ktorú zástupca matky upriamoval pozornosť celou líniou konania, t. j. v pôvodnom konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom. V úvode pojednávania poukázal na skutočnosť, že otec zaplatil prvýkrát výživné až 15. 4. 2025 v zmysle vydaného rozsudku o rozvode s prísl., takže reálne neplatil výživné od 23. mája 2024 do konca mesiaca marec 2025. Preto matka žiada, aby za obdobie desiatich kalendárnych mesiacov bolo priznané zameškané výživné, a otec ani netvrdil, že by na výživné prispieval. Zástupca matky tiež poukázal na trestnoprávne dôsledky neplnenia vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona. Keďže ide o plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej osobe, je namieste priznanie tohto zameškaného výživného, pretože neplnenie si povinnosti otca musela matka suplovať tým, že si požičiavala finančné prostriedky od svojich rodičov, respektíve známych, a tieto osoby nie sú v zmysle zákona povolané na to, aby plnili vyživovaciu povinnosť „za otca". Navrhujú, aby tento nedostatok plnenia zákonnej povinnosti, vyplývajúcej zo Zákona o rodine, bol preparovaný vydaním rozhodnutia, ktorým sa matke prizná výživné aj za toto obdobie. Nebolo by spravodlivé, aby matke nárok na výživné, respektíve maloletému, nebol priznaný, už aj s ohľadom na to, v akých majetkových pomeroch žije otec, pre ktorého mesačná réžia, ako sám uviedol, zodpovedá sume 5000 eur. Trvajú na odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci určenia vyživovacej povinnosti. Výrok o výživnom (pozn.: v konaní o rozvod manželstva s prísl.) napadli odvolaním, a tam sú sumarizované ich skutočnosti. Uvedomujú si aj procesnú ekonómiu a skutočnosť, že súd asi bude rozhodovať v zmysle svojho pôvodného výroku, kde určil bežné výživné na úroveň sumy 350 eur. 14. Otec sa na pojednávaní vyjadril k požiadavke matky na určenie výživného spätne, a z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva, že v prípade, ak mu matka vykompenzuje chýbajúci styk s maloletým, podľa jeho výpočtu v rozsahu 59 dní a 42 noci, je ochotný prispeť nad rámec určeného výživného. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k návrhu matky spochybňoval pojem používaný zástupcom matky - "zameškané výživné". Považuje za nelogické a nezmyselné baviť sa o výživnom spätne, a ak áno, v záujme najvyššieho záujmu maloletého žiada vrátiť synovi styk s otcom. Ak on pristúpi na nejakú pomoc, žiadne výživné, pomoc, milodar pre manželku, o ktorý ho nežiadala, vyslovene z toho vyplýva, že ide skôr o záujem právneho zástupcu kompenzovať si svoje náklady na svoj servis, preto bojuje o zameškané výživné. On (otec) doteraz nedostal žiadnu žiadosť od bývalej manželky, že potrebuje peniaze na nájom, nehovoriac o tom, že má dlhodobo partnera, ktorý je finančne zabezpečený, a ona nepotrebuje zarábať žiadne peniaze, a teda žiadne peniaze nepotrebuje. Stanovené výživné nezodpovedá jeho skutočnej finančnej situácii, ani skutočným nákladom matky na výdavky ich syna, a tiež nie je stanovené alikvotne v pomere 4: 3 k počtu dní starostlivosti v týždni o ich syna. Domnieva sa, že pri striedavej starostlivosti súd výživné neustanovuje, pretože rodičia sa o dieťa starajú rovnaký čas. Dáva mu logický zmysel, že inak je to pri výhradnej starostlivosti, kedy je dieťa zverené rodičom nerovnomerne. V tomto prípade má 1 z rodičov, vzhľadom k počtu dní, navyše strávené s dieťaťom, zvýšené náklady na jeho starostlivosť. Domnieva sa a dáva mu logický zmysel, že súd preskúma náklady na starostlivosť o dieťa podľa počtu dní nerovnomerného rozloženia starostlivosti o dieťa, stanoví výšku výživného, aby rodič, ktorý sa o dieťa stará, mal za dni navyše strávené s dieťaťom, dostatočne vykompenzované náklady na jeho starostlivosť. Súd zveril ich syna do výhradnej starostlivosti matky, pričom jej určil 4 dni, počas ktorých sa o neho plnohodnotne má starať a hradí mu počas týchto dní náklady na jeho starostlivosť. To znamená,
že matka sa stará o syna o 1 deň v týždni viac, aj o 2 noci viac oproti nemu. Podľa neho, matka vyčíslila mesačné náklady na syna v neuveriteľnej výške 1677,25 eur na mesiac, čo by znamenalo, podľa jeho vyhodnotenia, že náklady na starostlivosť o syna predstavujú sumu o 1 deň navyše 55 eur, čo je 1 deň v týždni. Odhliadnuc od sviatkov v roku, 1 deň v týždni znamená 4,3 dňa za mesiac, čo sa rovná kompenzácii mesačných nákladov za dni navyše o syna vo výške 242 eur, a nie 350 eur, keď podľa otca, od striedavej starostlivosti delí rodičov pomaly 1 deň, pričom on má platiť na syna 350 eur, a ešte mu prispieva 150 eur na sporenie. Podľa neho, reálne náklady na syna sú na úrovni 500 eur, nie viac. Plno vecí mu doteraz platí aj on. Syn v tom má guláš, prosí ho, aby ostal ešte 1 deň navyše, kvôli tomu, že mu bolo strkané do hlavy, že nie viac ako 2 noci môže spať u neho. Podľa otca, on mal v podstate rovnaké náklady na syna ako matka, a ešte jej má spätne platiť za niečo, čo od neho doteraz nepožiadala. Navrhol nevenovať sa tejto téme vôbec, a on jej s radosťou zaplatí, ak ho o to požiada úctivo. On jej úctivo zaplatí s radosťou, rád prispeje na dobrú vec, ak sa mu vykompenzuje 59 dní a 42 nocí styku so synom. 15. Matka vo svojej výpovedi odkázala na prednes jej zástupcu a na jej pomery, preukázané v konaní spisová značka 1 P/66/2024. Nemá na tom čo zmeniť, ani doplniť. Trvá na tom, že synovi nebolo nič zaplatené až do 15. apríla 2025, kedy otec zaplatil podľa rozsudku výživné, aj na tvorbu úspor. Odvtedy pokračuje v takýchto platbách každý mesiac. Okrem tohto peňažného plnenia neposkytol synovi žiadne nepeňažné plnenie. So synom sa stretáva podľa rozhodnutia, ale na základe ich vzájomnej mimoriadnej dohody aj trochu viac. Z jej strany to bol ústretový krok vo vzťahu ku otcovi a išlo o mimoriadnu situáciu. Zase sa však ukázalo, že to takto nemôže byť kvôli vzájomnej komunikácii medzi otcom a synom, ale najmä medzi ňou a otcom. Zo strany otca pretrváva vulgárne a agresívne správanie voči nej. Jej príjmy sa nezmenili oproti obdobiu, kedy súd rozhodoval o rozvode. Ak otec tvrdí, že kupoval synovi, napríklad matrac, bicykel a podobne, sú to veci, ktoré sú u neho doma, a ona o nich nevie. U nej má syn bicykel, ktorý kupovali ešte počas trvania manželstva. 16. Vo svojej výpovedi otec po zákonnom poučení účastníka konania uviedol, že nemá viac čo uviesť, než už povedal. Hoci to nesúvisí s výživným, chcel by s matkou uzavrieť dohodu. Pokiaľ mu vykompenzuje najbližšie obdobie striedavou starostlivosťou, budú dobiehať 59 dní. Za najbližších 59 dní širšieho styku je ochotný zaplatiť zameškané výživné 250 eur od štvrtého mesiaca 2024 až do marca 2025. Za každý mesiac je ochotný matke doplatiť 250 eur. On by syna odovzdal matke v pondelok ráno a ona by ho odovzdala po obede v škole. Toto je jeho podmienka, na základe, ktorej vie doplatiť zameškané výživné. Ďalej potvrdil, že za obdobie od 23. mája 2024 do 15. apríla 2025 neuhradil matke výživné, a ak aj áno, bolo to omylom. 17. Zástupca matky v priebehu konania upriamil pozornosť na § 77 ods. 1 (pozn.: Zákona o rodine). Návrh sleduje zabezpečenie splnenia vyživovacej povinnosti, ktorá zo strany otca nebola plnená za obdobie od podania návrhu na určenie výživného, t. j. od podania žaloby v danej veci 23. mája 2024 až do rozhodnutia o rozvode. Otec začal plniť v zmysle tohto rozsudku prvýkrát v mesiaci apríl 2025. Aby neboli akékoľvek pochybnosti o obsahu tohto návrhu, keď jej možné ho variovať pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa aj bez návrhu, zástupca matky uviedol, že z dôvodu právnej istoty upresňuje žiadosť zaviazať otca uhradiť výživné za obdobie od podania pôvodného návrhu na určenie výživného, teda odo dňa 23. mája 2024 do 31. 3. 2025. K tomuto návrhu uviedol, že je jedno ako sa návrh vyhodnotí, podstatný je jeho obsah. Obsahom návrhu je jasná požiadavka, aby otec bol zaviazaný plniť to, čo podľa Zákona o rodine mal plniť aj bez súdneho rozhodnutia, a čo neplnil, ako sám priznal, ani len v rozsahu jedného eurocenta. Navrhujú priznať výživné za toto obdobie v zmysle posledného rozsudku súdu, pretože súd vyhodnotil vec tak, že otec je spôsobilý plniť vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu. Pokiaľ ide o náznaky súdu vo vzťahu k tretej vete ustanovenia § 77 ods. 1, poukazujú na to, že nedávajú návrh na určenie výživného pred podaním návrhu na určenie výživného. Žiadajú priznať výživné za dobu od podania návrhu na jeho určenie, keď tento návrh bol podaný 23. mája 2024, o čom nie sú (podľa zástupcu matky) žiadne pochybnosti. Petit žalobného návrhu aj text žaloby samotnej vo veci samej spája síce na návrh na rozvod manželstva, ale súčasne obsahuje požiadavku na prijatie súdneho rozhodnutia o tom, aby sa určila vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému A.. Za začiatok konania teda považujú deň 23. mája. Nedomáhajú sa výživného za obdobie pred podaním tohto návrhu, teda nie je potrebné vôbec preukazovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Keby však súd chcel hodnotiť dôvody osobitného zreteľa, tie sú dané tým, že vyživovacia povinnosť pre každého rodiča vyplýva priamo zo Zákona o rodine. Samotný postoj otca na pojednávaní svedčí o tom, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože otec sa nedokáže úctivo správať ani k stranám konania, a už vôbec nie k súdu. Z jeho žartovných a rozporných odpovedí sa nedali dozvedieť základné skutočnosti. Neprejavil dostatočný
rešpekt a úctu nielen k právam maloletého a matky, ale ani k právam súdu. Sám priznal i to, že matke zasielal vulgárne správy. Samotné ultimatívne kladenie požiadaviek otca zakladá nárok na priznanie výživného, aj keby ho chceli spätne pred podaním návrhu, čo však zatiaľ nerobia. Zástupca matky opäť poukázal na napĺňanie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 Trestného zákona. Takéto konanie je hrubo odporujúce aj dobrým mravom, hrubo poškodzujúce právo samotného maloletého. Hoci sa otec snaží predostrieť, že matke ide o peniaze, jediný, ktorý rieši peniaze, jej otec. 10 mesiacov neplnil vyživovaciu povinnosť, t. j. 1500 eur je dlžné výživné. Otec ešte aj počas konania založil 5, 6 firiem, s.r.o., do každej vložil 5000 eur a ešte aj zaplatil súdny poplatok za zápis po 220 eur, čo svedčí o tom, že má dostatok finančných prostriedkov. To, že zakladá firmy, nemá prednosť pred uspokojením základných životných potrieb jeho syna. Zástupca matky upriamil pozornosť otca aj na to, že jeho pohľad na rozsah starostlivosti matematicky nesedí. Počas 14 dní má syna 4 dni, 10 dní ho má matka. 18. Súd ku doterajším prednesom a úvahám zástupcu matky uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o návrh matky/navrhovateľky v pôvodom konaní, sp. zn. 1P 66/2024, tento bol označený v predmete podania ako "Návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva". I samotný petit uvedeného návrhu svedčí o domáhaní sa rozvodu manželstva, zverenia maloletého A. B. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, a napokon určenia bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor. V súčasnosti sa matka prostredníctvom svojho zástupcu domáha určenia výživného od času podania práve tohto návrhu na súd, t. j. od 23. mája 2024. Súd upriamuje pozornosť na to, akým spôsobom mal zástupca matky záujem zadefinovať v tejto časti dôležitú procesnoprávnu a hmotnoprávnu nuansu rodinného práva. V zmysle aktuálnej zákonnej úpravy (§ 23 až 25 Zákona o rodine, § 100 a nasl. Civilného mimo sporného poriadku) platí kľúčové pravidlo, že v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd musí zároveň upraviť výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). To znamená, že súd v takom konaní rozhoduje o výživnom na obdobie po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Počas celého obdobia prebiehajúceho konania o rozvod manželstva nebola prednesená požiadavka/ návrh na určenie výživného v prospech maloletého syna manželov, a až vo finálnej fáze predniesol zástupca matky v záverečnom prednese návrh na určenie zameškaného výživného od podania návrhu. Týmto návrhom sa ďalej zaoberal v odvolaní proti rozhodnutiu súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, kedy opäť žiadal určiť zameškané výživné v prospech maloletého na čas od podania návrhu na rozvod manželstva do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci. Jedným z argumentov, uvádzaných odvolaní, je úvaha že nemôže byť na úkor práv matky a maloletého, že dané konanie trvalo dlhšiu dobu, a teda nie je žiadny dôvod nerozhodnúť o zameškané výživnom za dobu od podania návrhu do vydania rozsudku, osobitne za situácie, keď v rámci konania bolo preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť na čas od podania návrhu v danej veci do dňa vydania označeného rozsudku vôbec neplnil a na výživné za celý tento čas matke neprispel. Z tohto pohľadu bolo povinnosťou súdu ex offo rozhodnúť aj o zmeškanom výživnom za čas od 23. mája 2024 do 30. januára 2025. V tomto smere bol súd zaviazaný nielen návrhom na začatie konania, ktorým sa matka nedomáhala priznania výživného až od momentu rozvodu, ale už od podania návrhu, pričom táto požiadavka bola osobitne zvýraznená aj na poslednom pojednávaní, keď právny zástupca matky, ako vyplýva zo strany 16 zápisnice z pojednávania z 30. januára 2025, výslovne navrhol, aby súd splnil danú zákonnú povinnosť a rozhodol aj o zmeškanom výživnom za uvedené obdobie. Podľa zástupcu matky neexistovala žiadna právna prekážka v tom, aby súd o zameškanom výživnom v záujme zabezpečenia ochrany práv maloletého rozhodol. Ak by aj nemal daný návrh oporu v zákone, potom bolo namieste jeho zamietnutie. Je potrebné poukázať na celý rad rozhodnutí, ktoré o danej právnej otázke rozhodujú ex offo bez akéhokoľvek návrhu. V danej veci bol navyše na vydanie tohto rozhodnutia o danom nároku do skončenia konania podaný návrh a súd mal dostatok dôkazov pre to, aby o ňom mohol meritórne kladne rozhodnúť. Z tohto dôvodu bolo namieste o danom de iure riadne podanom návrhu matky rozhodnúť a pojať ho do výroku rozhodnutia a určiť výšku zameškaného výživného. 19. V záverečnom prednese odkázal zástupca matky na svoj predchádzajúci prednes a matka sa ku jeho prednesu pripojila. V tomto smere navrhujú, aby výška výživného bola určená v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov deťom, a vzhľadom k veku maloletého a jedinú vyživovaciu povinnosť otca je na mieste určenie výživného vo výške 20% jeho príjmov. Navrhujú teda stanovenie výživného v rozsahu 20% z jeho príjmu, vypočítaného v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, s prihliadnutím na preukázaný príjem z pracovného pomeru a preukázaný príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
20. Otec v záverečnom prednese nepristúpil na návrh matky. Vyjadril sa, že na prvom mieste je jeho syn. Od začiatku má záujem o striedavú starostlivosť, pretože neexistujú žiadne dôvody, okrem vykonštruovaných zo strany navrhovateľky, o tom, že by mal byť syn zverený do jej výhradnej starostlivosti. Naďalej ukrivdený týmto rozhodnutím trvá na tom, že ak má plniť niečo nad rámec, s radosťou to bude plniť, pokiaľ bude splnená jedna podmienka ktorú predložil, a to, že mu bude vykompenzovaný najbližšie obdobie jeho styk s maloletým, pretože ho dáva na ešte vyššiu priečku, vyššiu hodnotu, ako rozprávať o peniazoch, o ktorého ho doteraz nik nepožiadal. V prípade, že by bolo jeho návrhu vyhovené, navrhuje protistrane, že mu bude vykompenzovaných 59 dní zameškaného styku so synom, a na to vie za 10 mesiacov zameškaného výživného kompenzovať jeden kalendárny mesiac sumou 250 eur. Všetko, čo uviedol zástupca v predchádzajúcom prednese, považuje za argumenty postavené na marketingu, keď poukazuje na jednostranné, subjektívne názory, ktoré, dúfa, že súd prehliadne, pretože sú zjavne smerované len na to, aby boli z jeho strany vytiahnuté peniaze, ktoré on reálne nemá, a je to istá forma pomsty a pod. Ďalej poukázal na nevhodné a neúctivé správanie matky s jej rodinou. Jeho komunikácia, označovaná za neúctivú, je len bagateľ oproti obrovskej neúcte a ohromnému negatívnemu vplyvu a psychologickému týrania za rúškom slušného chovania, rozprávajúc o tom, že zakladá nejaké spoločnosti s ručením obmedzeným. K tomu netreba žiadnych 5000 eur. Matka sa neúctivo správa k nemu, syna manipuluje, vkladá mu do úst to, čo má povedať, a keď s ním volá, odpovedá jeho matka. Toto nie je vôbec zhodné so záujmom maloletého. On nebojuje o žiadne peniaze. Peniaze by si pozháňal, dokonca by si ich požičal na to, aby matke zaplatil, aby mohol byť so synom navyše. 21. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka záverečnom návrhu poukázala na to, že návrh zo dňa 23. mája 2024 je titulovaný ako návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Z uvedeného dôvodu sa v plnej miere pridržiava tejto dotknutej časti, ku ktorej sa kolízny opatrovník vyjadroval už 16. 4. 2025 v rámci odvolacieho konania, keď majú za to, že boli stotožnení s určením vyživovacej povinnosti otca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s príslušenstvom. 22. V súvislosti s návrhom matky/navrhovateľky, predneseným jej zástupcom v záverečnom prednese v konaní o rozvod manželstva, v spojitosti s argumentáciou uvedenou v odvolaní proti rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, súd uvádza nasledovné. Poukazujúc na súčasnú právnu úpravu i ustálenú judikatúru, súd zdôrazňuje, že v konaní, predmetom, ktorého je rozvod manželstva, sa rieši úprava pomerov manželov/rodičov k maloletému dieťaťu na čas len po rozvode. Pre obdobie pred rozvodom musí byť vedené samostatné konanie o určenie výživného na maloleté deti, v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že nie je právne akceptovateľné, aby sa matka v konaní o rozvod manželstva domáhala určenia výživného na maloleté deti od času podania návrhu na rozvod manželstva. Ak mala matka záujem žiadať výživné aj za obdobie pred rozvodom, uvedené sa malo riešiť samostatným návrhom na určenie výživného podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Takýto návrh bol prednesený až v záverečnej fáze konania o rozvod manželstva, a súd rozhodol samostatným uznesením o vylúčení tohto predmetu konania na samostatné konanie. Pokiaľ sa matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala v odvolacom konaní dopĺňacieho rozsudku, prípadne poukázala na to, že súd mal v pôvodnom konaní o rozvod manželstva zamietnuť jej návrh, ak sa rozhodoval ho neakceptovať, opäť súd uvádza, že, ak by súd rozhodol o zamietnutí tohto návrhu matky, išlo by o neprípustné rozšírenie predmetu konania. 23. V konaní o určenie výživného na čas do rozvodu na maloletého A. B. v aktuálne prejednávanej veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením s obsahom dôkazov zadovážených v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom, aj s ďalšími dôkazmi zadováženými v konaní. Súd zdôrazňuje, že výživné určuje za obdobie od podania návrhu dňa 30. januára 2025, t. j. od momentu ústneho prednesenia tohto návrhu zástupcom matky, do času, kým nenadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, t. j. do 7. 4. 2025. 24. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 29. Podľa § 63 ods. 1, 2,3, Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 30. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 32. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bol preukázaný nasledovný skutkový a právny stav. 33. Rodičia nežijú spoločne v jednej domácnosti od odchodu matky so synom dňa 8. 5. 2024. Matka žiada určiť bežné výživné pre syna, i výživné určené na tvorbu úspor. S určením výživného v akejkoľvek forme vyjadril otec nesúhlas, v priamej spojitosti so záujmom o striedavú osobnú starostlivosť, prezentovanú už i v konaní o rozvod manželstva. V aktuálne prejednávanej veci súd rozhoduje o nároku na výživné v prospech maloletého dieťaťa podľa rovnakých skutkových okolností, preukázaných a vyhodnocovaných už v konaní o rozvod manželstva. 34. V konaní bolo preukázané, že obidvaja rodičia vykonávajú podnikateľskú činnosť, otec v niekoľkonásobne širšom rozsahu ako matka. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené, takže každý z manželov je fakticky samostatnou hospodáriacou jednotkou, s oprávnením nadobúdať príjmy a generovať zisk osobitne, rovnako vykazovať i potenciálnu stratu. Bez ohľadu na to, že vo vyjadreniach otca sa opakovane vyskytovali rozpory pri opise a preukazovaní jeho príjmu a majetku, i bez ohľadu na to, že súdu ani po opakovaných výzvach nedoručil všetky dôkazy, na ktoré sa odvolával, s výnimkou daňových priznaní a účtovných závierok, preukázané bolo, že on a jeho obchodné spoločnosti, sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností vysokej hodnoty, a to minimálne vlastníkmi
lukratívneho pozemku v hodnote 150. 000 eur, bytového domu v hodnote otcom uvádzanej 360.000 eur. Napriek tomu, že otec poukazuje na jeho podnikateľské straty a nepriaznivú finančnú situáciu, aktívne podniká s viacerými obchodnými spoločnosťami s viacerými predmetmi podnikania, dokonca na konci roka 2024 založil ďalšie spoločnosti a založil nový podnikateľský zámer, ktorý sa, podľa jeho vyjadrenia, rozbieha a o jeho služby prejavili záujem viaceré subjekty, produkujú sa príjmy, hoci dočasne sa vynakladajú aj prostriedky na školenia pracovníkov. Otec opakovane pripustil, že vo finančných tokoch nemá presný prehľad, vyhýbal sa špecifikovaniu príjmov a výdavkov, sám pripustil, že sa v tom už stráca. Na druhej strane vyhlásil, že pre svoje potreby si vie cez svoje spoločnosti zabezpečiť príjem vo výške 5000 eur mesačne, a svoje náklady a náklady spoločností vie vykryť „inde“, a súčasne vyhlásil, že po realizácii predaja nehnuteľností sa vymaní z dlhov a bude mať, takpovediac, čistý štít. Preukázané tiež bolo, že veľkoryso pristupuje ku veriteľom, ktorí mu poskytujú pôžičky, podľa neho si zaslúžia odmenu, a takouto je napríklad i suma 16 000 eur pre veriteľku, ktorá mu požičala 40.000 eur. Rovnako žičlivo pristupoval aj ku svojej priateľke ako ku zamestnankyni, ktorej popri mzde poskytoval na užívanie i osobné motorové vozidlo luxusnej značky v aktuálnej hodnote blížiacej sa 30.000 eur, a aj on sám rovnaké motorové vozidlo používal. 35. U matky a maloletého boli preukázané nasledovné pomery. Matka prenajala byt za 550 eur mesačne od októbra 2024. Vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej má čistý priemerný mesačný príjem 1.000 eur. Výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienu mali zatiaľ bežné. Syn má plochú nohu, čaká ho návšteva u ortopéda, bude potrebovať špeciálne vložky do topánok. Má ľavú ruku slabšiu od pôrodu, aj držanie tela má asymetrické. Vyžaduje sa u neho iniciácia ľavej ruky, ľavého ramena, špeciálne cvičenie pravidelne. Nejde o parézu, nie je to obrna. Musia navštevovať rôznych fyzioterapeutov, hľadajú a navštevujú rôzne zariadenia. Naposledy to bolo v Ružomberku a v Dolnom Kubíne. Zvyčajne to prebieha tak, že im ukážu nejaké cviky a potom ich cvičia doma, alebo idú na fyzioterapiu, kde im ukazujú nové cviky. V závislosti od toho, či im ukazujú nové cviky alebo precvičujú staré cviky, odvíjajú sa aj poplatky. V rámci fyzioterapie mávajú aj masáže, priemerné mesačné náklady na tieto aktivity stoja 40 eur. V novembri čakalo maloletého ďalšie vyšetrenie chrbtice. Zatiaľ mu nie je indikovaná kúpeľná liečba. Chodí na špeciálne plávanie, jedna hodina so špeciálnym trénerom stojí 10 eur. Do mesiaca absolvuje takéto plávanie štyrikrát, plávanie ho baví. Lyžiarsky klub a aktivity stoja priemerne mesačne 80 eur, do toho neráta náklady na výstroj, ktorú mu požičiava. Požičanie lyží stojí 8 eur mesačne, lyžiarok 3,50 eur mesačne. Nosí okuliare, naposledy ich kupovali v máji za 212 eur, výdavky si rozdelili s manželom. Ostatné výdavky platila ona, s výnimkou lyžiarskeho klubu, za ktorý sa ešte neplatilo, ani za požičanie výstroje. Do výdavkov na lyžiarsky klub patria aj suché tréningy. Syn trpí bežnými detskými ochoreniami, priemerné mesačné výdavky na liečenie sú cca 20 eur. Je mu poskytovaná i liečebná kozmetika na masáže, t. j. emulzie a gély. Masíruje ho ona doma. Ona vníma vzťah otca a syna ako dobrý, avšak súčasne zdôraznila, bez bližšieho hodnotenia, manželov hodnotový rebríček, a vzhľadom k tomu, že syn kopíruje otcove správanie, môže sa to negatívne podpísať na jeho vývoji, a má z toho obavy. Správanie otca bolo dlhodobo ovplyvnené požívaním alkoholu. V súčasnosti sa nevie vyjadriť, do akej miery požíva alkohol teraz. V ďalšom priebehu konania sa matka vyjadrovala k jej pomerom a pomerom maloletého nasledovne. Z dokladov predložených navrhovateľkou, týkajúcich sa výdavkov na domácnosť a na maloletého, vyplývajú štandardné výdavky na dieťa s výnimkou zimného obdobia, kedy mala matka výdavky na lyžiarsku súpravu za 99,99 eur 11. 11. 2024, za papuče a zimnú obuv v novembri 2024 zaplatila 123 eur (obch. spoločnosti Hogo Fogo s. r. o). Z vyjadrenia navrhovateľky, ktoré manžel nespochybnil, vyplývajú zvýšené výdavky na športové aktivity i rehabilitačné cvičenia, plávanie i masáže syna. 20. 12. 2024 boli výdavky na dioptrické rámy a sklá pre maloletého vo výške 206 eur. Na pojednávaní dňa 30. 1. 2025 doplnila údaje o výdavkoch na maloletého, a to dobrovoľný príspevok škole v sume po 30 eur mesačne, platbu 15 eur mesačne za školský klub detí. Po pol roku bolo treba urobiť nový nákup školských pomôcok, peračník s pastelkami stál 27,26 eur. Výdavok má i 45 eur mesačne na kocúrika, ktorého im nevyžiadane dal manžel, je to však v poriadku, starajú sa o neho, platia mu stravu, piesok, hryzadlá, aby nehrýzol a nepotrhal nábytok. So synom sa matka prepravuje autobusom alebo motorovým vozidlom, ktoré jej požičiavajú rodičia. Občas ich vozí aj človek, s ktorým sa stretáva. Zo strany otca nedošlo ku žiadnemu plneniu, neprispel ani na zimné topánky a papuče, ani na dioptrické okuliare. Poukázala na pretrvávajúcu náročnú komunikáciu s ním a poprela tiež, že by žila v jednej domácnosti s priateľom. Otec výživné na syna vôbec neplatil, odkedy odišla, až do 15. 4. 2025. 36. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 37. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal na to, že o maloletého sa v prevažnej miere osobne stará jeho matka, a v prevažnej miere uhrádza i výdavky na jeho starostlivosť, bývanie, výživu, ošatenie, obuv, lekársku starostlivosť, záujmové aktivity. Otec jej od rozchodu na syna výživné neposielal. V určitej, užšej miere, sa tiež podieľa na úhrade výdavkov na maloletého, tieto však bližšie nešpecifikoval, a z dôkazov, ktoré boli produkované v konaní, je zrejmé, že v prevažnej miere sa doposiaľ spoliehal na matku v zabezpečovaní potrieb dieťaťa. Na druhej strane, preukázané tiež bolo, že otec je ochotný prispievať synovi i platbou hodnotnejších hračiek a aktivít, a prejavil i záujem zaplatiť im spoločný zahraničný výlet a vstupenky na vyhľadávané kultúrne podujatie, koncert, s ktorým sa spájajú všeobecne známe vstupenky s vysokým vstupným. Argumentácia otca o limitovaných možnostiach príjmu tak stráca na relevancii v kontexte s vymenovanými výdavkami. Matka v relevantnom čase disponovala čistým príjmom cca 1000 eur po odpočítaní výdavkov na povinné odvody, aj na bývanie, zvýšené má najmä výdavky na rehabilitačno - športové aktivity syna, lekársku starostlivosť, na dioptrické okuliare, zimnú obuv, tiež na pravidelnú výučbu anglického jazyka. 38. Zástupca matky navrhol pri určovaní výživného postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a metodickej príručky Ministerstva spravodlivosti, a vychádzať z toho, že príjem otca z podnikania je minimálne na úrovni 20 násobku sumy životného minima, čo pre rok 2024, resp. od 1. 7. 2024 znamená 20 násobok sumy 273,90 eur, t. j. suma 5.479,80 eur. V tejto súvislosti súd podotýka, že metodické tabuľky síce majú odporúčací charakter a sú pre súd nezáväzné, v štandardných podmienkach však poskytujú vhodnú pomôcku pri objektivizácii výživného. Pri predpokladanom príjme otca podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine by v zmysle tabuliek pre výpočet bežného výživného prichádzalo do úvahy percentuálne vyjadrenie 20 % z príjmu rodiča pri dieťati – žiakovi prvého stupňa základnej školy vo veku 6-9 rokov, t. j. východisková suma výživného by bola 1095,96 eur. Pri disponibilnej sume, deklarovanej otcom vo výške 5000 eur mesačne, by bola suma výživného v zmysle tabuliek 1000 eur mesačne. V súvislosti s úvahami o fiktívnom príjme rodiča podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa žiada uviesť, že uvedené ustanovenie neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti, a ktoré z nich treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Spravidla, podľa ustálenej súdnej praxe, za základný dôkaz sa považuje daňové priznanie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť. Súd mal okrem ostatných listinných dôkazov – najmä úverových zmlúv, zmeniek, listov vlastníctva, kúpnych zmlúv, notárskych zápisníc o uznaní dlhu, zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a iných, k dispozícii daňové priznania, hlavné účtovné knihy, účtovné závierky. Otec, poukazujúc na daňové priznania a výsledky hospodárenia, prezentuje negatívnu finančnú, ba až stratovú podnikateľskú bilanciu, na druhej strane priznal, a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, jeho vlastníctvo lukratívnych nehnuteľností, a najmä mesačný disponibilný finančný zdroj aspoň 5000 eur mesačne pre svoje potreby. Práve túto sumu, blížiacu sa i sume vypočítanej v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nik z účastníkov konania nespochybňoval, a rovnako nie je sporné existujúce vlastníctvo nehnuteľného majetku i hnuteľných vecí vyššej hodnoty. 39. Súd zdôrazňuje potrebu skúmať a vnímať odôvodnené potreby dieťaťa, a taktiež vyhodnocovať ich aj v kontexte rovnováhy jeho životnej úrovne i životnej úrovne rodiča. Otázka posúdenia výživného pre maloletých je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od posúdenia viacerých kritérií, možností a schopností povinnej osoby a odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, avšak práve v súvislosti s príjmami a majetkovými pomermi povinného rodiča súd považuje za mimoriadne dôležité, aby existencia nadštandardnej životnej úrovne a nadštandardných príjmov povinného rodiča nepredurčovala automaticky i bezúčelné a bezbrehé odvodzovanie aj životnej úrovne dieťaťa neprimerane nad pomery jeho odôvodnených potrieb. V rámci modernej judikatúry európskych krajín, i ústavných práv, súd upriamuje pozornosť na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV ÚS 650/15 zo dňa 16. 12. 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V rámci odbornej literatúry (por. Švestka, J. ; Zuklínová, M a kol. Občanský zákoník. Komentář. Svazek II. Praha: Wolters Kluwer, a.s., 2014, s. 752) sa možno stretnúť so záverom, že „Životnú úroveň možno vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných, t. j. hmotných a duchovných potrieb subjektu, v úzkom vzťahu ku ďalším faktorom. Je to vo svojej podstate kategória socio-ekonomická, a nie právna, aj keď ju nemožno zužovať len na rýdzo ekonomické (mienené jasne kvantifikovateľné) vyjadrenie“.... Je adekvátne, pokiaľ je rodičovi s nadštandardnými príjmami stanovené i nadštandardne vysoké výživné, avšak jeho výška by mala mať určité hranice. Sudca nemá byť pri svojom rozhodovaní len prostým počtárom, ale mal by sa v súvislosti so stanovením výšky výživného
zamýšľať tiež nad jeho zmyslom a účelom....Rovnaká životná úroveň neznamená, že deti musia mať k dispozícii napríklad rovnaké množstvo finančných prostriedkov ako rodičia. Tu je nutné si uvedomiť, že vyšší príjem rodiča je spravidla spojený s náročnosťou jeho práce a s tým, akú zodpovednosť nesie. Naproti tomu u dieťaťa by sa jednalo o bezpracný príjem, ktorý si zasluhuje len tým, že je dieťaťom svojich rodičov. Zhodu v životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je preto treba hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, využívaní kultúrnych, športových a spoločenských možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ho v porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z jeho celku, alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené rozdiely medzi rodičmi a deťmi.“ 40. Súd v zmysle vyššie uvedeného považuje za primerané určiť bežné výživné v prospech maloletého A. B., v rozhodnom období dieťa vo veku 6,5 roka, žiaka prvého stupňa základnej školy, vo výške 350 eur mesačne, prihliadajúc na preukázané výdavky na odôvodnené potreby. Vzhľadom k vyššie uvedeným disponibilným možnostiam otca, jeho príjmom i majetkovým pomerom súd nachádza dôvody aj pre určenie výživného určeného na tvorbu úspor maloletému, t. j. napríklad na budúce ďalšie štúdium, uľahčenie jeho samostatného vstupu do života, prípadne na osobitné výdavky na zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť, a to vo výške finančných prostriedkov 150 eur mesačne, ukladaných na účet maloletého, na tento účel zriadeného v prospech dieťaťa matkou. Súd nepovažuje návrh matky na určenie bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor v ňou požadovanom rozsahu za dôvodný, poukazujúc na predchádzajúce úvahy a odôvodnenie súdu. V konaní bolo preukázané, že otec neplatil výživné v prospech maloletého do 15. 4. 2025, preto mu vznikol dlh na bežnom výživnom za obdobie od podania návrhu, t. j. od 30. 1. 2025 do času kým nenadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, t. j. do 7. 4. 2025, vo výške 722,57 eur, a na výživnom určenom na tvorbu úspor vo výške 309,68 eur. Súd ho zaviazal k jeho úhrade do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď napokon takýto návrh ani prednesený nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým
bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému podľa § 370 a nasl. CMP.