Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4C/83/2025 5625203428 16. 10. 2025 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2025:5625203428.2
Uznesenie 4C/83/2025
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. A. XXXX/XX, právne zastúpená: JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti povinnému: Mesto Ružomberok, so sídlom A. Hlinku 1098/1, Ružomberok, IČO: 00 315 737, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o rozhodol: 4C/83/2025 I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a . II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 4C/83/2025 1. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 08. 10. 2025 sa navrhovateľka domáhala, aby súd povinnému zakázal vykonávať akékoľvek úkony spočívajúce v obmedzovaní navrhovateľky v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska (vrátane obmedzovania parkovania pre prevádzku Vila Efekt na ulici Štefana Moyzesa č. 1579/28, Ružomberok a stavbu rodinný dom XXXX postavený na pozemku KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k. ú. C.) zameraného Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest, Vila Efekt p. č. 1731/1, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom E. A. F., G. zo dňa 02. 09. 2025 na pozemku parcely KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C.. Návrh odôvodnila tým, že je prevádzkovateľom objektu Vila Efekt na ulici Štefana Moyzesa č. 1579/28, Ružomberok, ktorá slúži ako reštaurácia, označovaná ako stavba rodinný dom 1579, postavený na pozemku KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k. ú. C. s príslušenstvom uloženým na pozemku KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného LV, na ktorom je umiestnená okrem iného aj parkovacia plocha a terasa k prevádzke zameraná Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest, Vila Efekt p. č. 1731/1, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom E. A. F., G.. Navrhovateľka vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia zapísaného v Živnostenskom registri Okresného úradu Ružomberok, pod číslom 570-10096, IČO: 43 775 934 s označenou prevádzkou zapísanou v živnostenskom registri. Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Ružomberku, č. ŽP 1495/FX 11/98 zo dňa 16. 04. 1998 bola v stavbe skolaudovaná prevádzka právnemu predchodcovi navrhovateľky H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., pričom súčasťou prevádzky boli aj umiestnené parkovacie plochy na pozemku. O tom, že je vybudované parkovisko k prevádzke svedčí aj fotodokumentácia, kryt parkoviska je rozdielny oproti chodníku.
Súčasne kryt budoval právny predchodca prevádzky navrhovateľky a súčasný vlastník stavby. Pre potreby prevádzky sa od roku 1998 užívala časť pozemku pred prevádzkou ako parkovisko pre zákazníkov, pričom H. B. a následne aj navrhovateľka vykonávali všetku starostlivosť o časť tohto pozemku tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť prechodu chodcov, ktorá tvorila spojnicu medzi chodníkmi, ako aj starostlivosť za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie a modernizácie. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj projektová dokumentácia Prístavba a Nadstavba CAFÉ EFEKT, Ružomberok overená v stavebnom konaní Okresného úradu v Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP 2475/ Fx 9/01 zo dňa 02. 05. 2001 ako príslušným stavebným úradom, kde v časti 2.2. je konštatované, že pred stavbou je spevnená plocha pre 5 vozidiel, táto časť pozemku bola nerušene využívaná H. B. do roku 2024. Nepretržitým užívaním navrhovateľky a jeho právneho predchodcu ako prevádzkovateľmi prevádzky v stavbe došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného užívania časti pozemku ako parkovacie státia pre prevádzku. Povinný prijatím všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2024 o dočasnom parkovaní na vymedzenom území mesta Ružomberok obmedzilo parkovanie pred prevádzkou a to tak, že miesta určené na užívané navrhovateľom nerešpektuje, za parkovanie na nich pokutuje a formou týchto rozhodnutí núti parkovať vozidlá na miestnej komunikácií, kde parkovanie povinný spoplatnil. Navrhovateľka v roku 2025 navrhla povinnému zámenu iného pozemku s pozemkom, ktorý sa nachádza pod pozemnou komunikáciu za účelom vybudovania parkovacích státi pre prevádzku, avšak toto bolo odmietnuté. Súčasne povinný opakovane vyzval navrhovateľku na odstránenie označených a parkovacích státi aj napriek skutočnosti, že tieto boli na náklady budované a udržiavané navrhovateľkou a prislúchajú k stavbe a prevádzke. Bez týchto státí by nebolo možné prevádzkovať prevádzku a ani skolaudovať stavbu, keď zabezpečenie parkovacích státi je jeden zo základných predpokladov pre jej užívanie. Povinný zmenil účel stavby – miestnej komunikácie na spoplatnené parkovisko bez akéhokoľvek stavebného konania začiatkom roku 2025, ktorým by oprávnene zmenil využitie stavby miestnej komunikácie a takúto zmenu v dôsledku ktorej svojvoľne zamedzuje parkovanie vozidiel pred prevádzkou a to formou pokút a správnych deliktov, neprejednal s dotknutými osobami a navrhovateľkou, v dôsledku ktorého navrhovateľka stratila zákazníkov a výrazne znížila svoj príjem a tržby, pričom pri dlhotrvajúcom stave pokutovania, resp. nemožnosti zabezpečenia parkovania svojich klientov trvá reálna hrozba, že padne do úpadku, resp. ukončí činnosť prevádzky. Navrhovateľka sa teda domáha zabezpečeného nerušenia pri výkone jeho vydržaného práva k pozemku spočívajúceho v strpenia užívania časti pozemku ako bezplatných parkovacích státi pre prevádzku. Nakoľko vlastnícke právo k veci (vybudovanému parkovisku) vzniká jeho výstavbou, resp. zhotovením a navrhovateľka je jediným výlučným vlastníkom veci, keď súčasne: Vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby, resp. právo strpenia stavby parkoviska a jeho užívania v prospech prevádzky; Držba resp. nepretržité užívanie stavby parkoviska je viac ako 10 rokov; Navrhovateľka a jeho právny predchodca H. B. v dobrej viere mali zato, že sú oprávnení užívateľmi k takejto stavbe a jej užívaniu a za tým účelom vynakladali finančné prostriedky na starostlivosť a modernizáciu. Povinný nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza parkovisko, avšak vykonáva všetky úkony tak, ako keby mal výlučné vlastnícke právo a udeľovaním pokút a deliktov dochádza k protiprávnemu konaniu. Pozemok, na ktorom dochádza k obmedzovaniu vydržaného vecného bremena navrhovateľky, je parcela KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného LV a vlastnícky vzťah k pozemku je evidovaný na pozemku parcely registra „E“ evidovaný na mape určeného operátu, parc. č. 81253, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, k. ú. C., aj v prospech navrhovateľky. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery vydaním neodkladného opatrenia do doby podania a rozhodnutia vo veci samej so súdom, nakoľko bez úpravy nie je možné pokračovať v podnikaní v prevádzke, užívať stavbu a súčasne užívať oprávnenie z vydržaného vecného bremena na pozemku. 2. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd osvedčený nasledovný skutkový a právny stav: Navrhovateľka vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Mária Tkáčiková – ml., má pridelené IČO: 43 775 594, s miestom podnikania Ružomberok, Štefana Moyzesa 1579/28. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. mal súd osvedčené, že navrhovateľka a H. B., nar. XX. XX. XXXX sú podieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 2145/1 a pozemkov parc. č. 2130/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, parc. č. 2145/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 976 m2, parc. č. 2145/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2 a parc. č. 2145/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2. Z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. C. mal súd osvedčené, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
pozemku parc. č. KNE 81253 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je X/XX-XXX, ďalšími spoluvlastníkmi sú: I. J. (Oľga) a E. K., C. J. v správe Slovenského pozemkového fondu, Bratislava. Z výzvy zo dňa 19. 03. 2025 mal súd osvedčené, že povinný vyzval navrhovateľku, aby bezodkladne najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy odstránila vodorovné značenie a kontajner na zber komunálneho odpadu z miestnej cesty na ulici Štefana Moyzesa. Opätovnou výzvou zo dňa 12. 05. 2025 povinný opätovne vyzval navrhovateľku na odstránenie vodorovného označenia a kontajneru z dôvodu, že pozemok EKN parc. č. 81253, k. ú. C. je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie a je súčasťou KNC parc. č. 1730/1, ktorá má spôsob využitia 22, t. j. pozemná komunikácia. Povinný uviedol, že táto pozemná komunikácia je miestnou cestou a je zaradená do pasportu miestnych komunikácií mesta Ružomberok a podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách je vo vlastníctve obce. Z katastrálnej mapy a z identifikácie katastra nehnuteľnosti k pozemku KNC parc. č. 1730/1 je zrejmé, že žiadna časť pozemnej komunikácie nie je vo vlastníctve H. B. a podľa § 25 ods. 1, písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde zastavenie obmedzí jazdu vozidiel na mieste výjazdov a výjazdov z pozemkov. Uvedené znenie zákona nepozná výnimku „vjazd je nevyužívaný“. 3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami; navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je poskytnúť reálnu, účinnú a efektívnu súdnu ochranu a prichádza do úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci samej, pretože existuje opodstatnená hrozba, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, už nebude mať pre daný hmotnoprávny vzťah procesných strán materiálny význam, ak nedôjde k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 10. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy navrhovateľka odôvodnila tým, že povinný prijal všeobecné záväzné nariadenie č. 2/2024, zmenil účel stavby na spoplatnené parkovisko, čím obmedzil využitie stavby pred prevádzkou CAFÉ EFEKT na ulici D. A. L. XXXX/XX I. C., a svojvoľne zamedzuje parkovaniu vozidiel ukladaním pokút. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je vždy potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa osvedčí existencia takých konkrétnych úkonov povinného, teda strany voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z obsahu návrhu a priložených listinných dôkazov súd nemal osvedčené, že by povinný bránil navrhovateľke vo výkone jej podnikateľskej činnosti, prípadne, že by fakticky zamedzoval parkovaniu vozidiel pred jej prevádzkou. Povinný jedine parkovanie všeobecne záväzným nariadením spoplatnil. Jedným z oprávnení obce je vydávať všeobecné záväzné nariadenie, ktoré obce vydávajú vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona, a na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach aj pri výkone štátnej správy. V civilnom sporovom konaní súd nemá oprávnenie preskúmavať všeobecné záväzné nariadenia. Dozor nad dodržiavaním zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov zákon zveruje prokuratúram, teda protest prokurátora je jedným z prostriedkov kontroly orgánov verejnej správy, ktorý je upravený v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Navrhovateľka v podanom návrhu neopisuje žiadne konanie povinného, ktoré by ju obmedzovalo vo výkone podnikateľskej činnosti, a pokiaľ uvádzala, že stratila zákazníkov a výrazne znížila svoje príjmy a tržby, uvedené tvrdenie ostalo v rovine ničím neosvedčeného tvrdenia. Navrhovateľka podľa názoru súdu neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré odôvodňovali nebezpečnosť bezprostredne hroziacej ujmy. Pretože neboli splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 11. Už len okrajom súd uvádza, že formulácia výroku uznesenia ukladajúca povinnému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzovalo navrhovateľku v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska, je v rozpore s princípom proporcionality uvedenom v bode 7. odôvodnenia tohto uznesenia. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu uvádzala, že vlastnícke právo k parkovisku získala spracovaním veci, resp. vydržaním vecného bremena, v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku navrhovateľky vo veci samej, ale skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že navrhovateľke ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. Pretože bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, uznesenie sa povinnému nedoručuje.
Poučenie: 4C/83/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.