Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4Csp/71/2024 6124290675 06. 02. 2025 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2025:6124290675.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. k.: 4Csp/71/2024 Identifikačné číslo spisu: XXXXXXXXXX A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
file_0.png file_1.wmf
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava , IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G., H. I. XXX/XX, v spore o zaplatenie 1.638,08 eur s príslušenstvom, t a k t o rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.638,08 eur, úroky vo výške 598,31 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.638,08 eur od 22. 02. 2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a . III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,84 %. IV. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odôvodnenie 1. Žalobou podanou na upomínací súd dňa 04. 05. 2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 1.638,08 eur, úrok vo výške 598,31 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.638,08 eur od 22. 02. 2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 36 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08. 11. 2019 uzatvoril
žalobca (do 02. 07. 2021 podnikajúci pod obchodným menom D. J., K.) so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1973741460, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.170 eur. Žalovaný načerpal úver dňa 08. 11. 2019. Žalobca (veriteľ) zároveň vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ a súvisiace právne predpisy. Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu že žalobca upozornil žalovaného na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21. 02. 2023 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s § 53 ods. 9 OZ bol v tom čase dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25. 10. 2022, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť. Pre úplnosť uvádzajú, že podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní (t. j. 35 dní za obdobie od 27. 03. 2020 – 30. 04. 2020 a 41 dní za obdobie od 19. 01. 2021 do 28. 02. 2021). Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1.227,06 eur, z čoho pripadlo na istinu 531,92 eur, na úroky 695,14 eur, na poplatky a poistné 0 eur. Istina pohľadávky tak predstavuje 1.638,08 eur [2.170 eur (výška poskytnutého úveru) – 531,92 eur (platby žalovaného započítané na istinu pred zosplatnením úveru) – 0 eur sumár úhrad po dátume zosplatnenia (platby žalovanej strany započítané na istinu po zosplatnení úveru)]. Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 1.293,45 eur [celkové náklady 3463,45 eur - istina [2.170 eur - poistné 0 eur (96 mesiacov x 0 eur) – poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 0 eur]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 598,31 eur (1.293,45 eur - 695,14 eur). Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poplatky vo výške 36 eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy). Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanému na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom advokáta žalobca, boli žalovanému riadne odoslané a doručené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom NS SR zo dňa 15. 12. 2020, sp. zn. 5 Cdo/36/2020, publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021. Žalobca zároveň upozorňuje na aktuálne rozhodnutia (rôznych senátov) NS SR k aplikácii § 53 ods. 9 OZ v obdobných spotrebiteľských sporoch – sp. zn. 4Cdo/132/2021 4Cdo/140/2021, 7Cdo/268/2020, 5Cdo/224/2021, 2Cdo/18/2022, 5Cdo/42/2020, 2Cdo/115/2019, 6Cdo/113/2018 a mnohé ďalšie rozhodnutia NS SR (rôznych senátov) - 1Cdo/94/2019, 1Cdo/208/2019, 2Cdo/115/2019, 3Cdo/113/2019, 5Cdo/42/2020, 7Cdo/111/2019, 7Cdo/307/2019, 8Cdo/125/2018. Pre úplnosť dodávajú, že Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS/476/2012 nezaoberal prípustnosťou paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania, ale namietaným porušením základných práv konkrétnej sťažovateľky. 2. Upomínací súd výzvou zo dňa 14. 06. 2024 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy predložil dokumenty, ktorými preukáže, že veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, najmä dôkazy preukazujúce, že veriteľ posúdil čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, s prihliadnutím na výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 3. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu uviedol, že pred poskytnutím úveru riadne skúmal bonitu žalovaného, a to nasledujúcim spôsobom: Deklarovaný príjem žiadateľa typu invalidný dôchodca v SR banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žiadateľa vo výške 256 eur. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľa (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodný/á a počet vyživovaných detí 0. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru
vo výške 2.170 eur na 96 mesiacov s mesačnou splátkou 36,09 eur. V tejto súvislosti zdôraznili, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 04. 2024 sp. zn. 4Cdo/84/2023 platí, že: „Podľa názoru dovolacieho súdu žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť preukázať dodržanie zákonného procesu skúmania bonity bez relevantnej námietky protistrany; nešlo ani len o rozhodujúce skutkové tvrdenie, z ktorého by žalobca odvodzoval uplatnený nárok. Ak súd ex offo žalobcu vyzýva (napr. ešte pred vydaním platobného rozkazu), aby doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazné prostriedky týkajúce sa skúmania bonity žalovanej strany, výrazne tým narúša princíp rovnosti sporových strán a kontradiktórnosť sporového konania, ktorá tvorí jeho fundamentálnu podstatu, a to aj v spotrebiteľských sporoch. Na uvedenom nič nemení ani oprávnenie súdu podľa § 295 CSP, ku ktorému dovolací súd v identifikovanom uznesení uzavrel, že: „Uvedené hodnotenie veci potom legitimizuje právny názor dovolacieho súdu, že v sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských veciach) pri dokazovaní podľa § 295 CSP porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) nezakladá taký postup súdu, ktorý vykoná komplexné dokazovanie k uplatneným námietkam spotrebiteľa, ale nedokazuje tie skutočnosti, ktoré (na preukázanie alebo vyvrátenie) nenamietla ani jedna zo sporových strán.“. 4. Upomínací súd vydal vo veci dňa 03. 07. 2024 pod sp. zn. 11Up/933/2024 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a pretože žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, vec bola dňa 08. 11. 2024 postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. 5. Na výzvu súdu prvej inštancie na preukázanie vynaložených nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky vo výške 36 eur, právny zástupca žalobcu uviedol, že si v konaní uplatňuje nárok na neuhradené poplatky spojené so štyrmi upomienkami resp. výzvami vo výške spolu 36 eur (4 x 9 eur/ upomienka). Uviedol, že všetky poplatky vznikli ako dôsledok porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Vzhľadom na dlhodobé omeškanie mu boli zasielané upomienky, výzvy, ktoré ho mali motivovať k tomu, aby začal splácať znova. Poplatok za vystavenie upomienky je v bankovej praxi bežne účtované poplatkom. Poplatok vo výške 9 eur nemožno označiť za príliš vysoký alebo až úžernícky. Jeho úlohou bolo zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas. Poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú bežnú časť ceny úveru, na ktorú sa v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevzťahuje súdny prieskum jej primeranosti. 6. Pretože sa napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu žalovaného, oznámenie o podanej žalobe bolo podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 09. 12. 2024 s tým, že žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Bolo zistené, že žalovaný nie je poberateľom žiadnej dávky vyplácanej oddelením hmotnej núdze, náhradného výživného, štátnych sociálnych dávok, ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš (č. l. 71 spisu). Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš uviedla, že žalovaný nepoberá dávku v nezamestnanosti, dávku garančného poistenia, nemocenské, úrazové ani dôchodkové dávky (č. l. 75 spisu). Súd sa pokúsil vypátrať súčasný pobyt žalovaného prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš, odbor kriminálnej polície, oddelenie pátrania a výjazdov, ktorý súdu oznámil, že vykonaným šetrením nebol zistený kontakt ani miesto, kde sa menovaný v súčasnosti zdržiava a nedisponujú informáciou o jeho pobyte (č. l. 86 spisu). 7. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému zasielané na adresu evidovanú v registri obyvateľov v zmysle ust. § 106 ods. 1 CSP. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – Dobrá pôžička zo dňa 24. 10. 2019 (č. l. 17 spisu), s Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 21 rub spisu), s informáciou o RPMN (č. l. 23 spisu), s Prvou upomienkou (č. l. 80 spisu), s Druhou upomienkou (č. l. 79 spisu), s Predžalobnou výzvou na plnenie (č. l. 26 spisu), s Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery D. J. (č. l. 31 a nasl. spisu), so Žiadosťou o spotrebiteľský úver (č. l. 43 spisu), s dokladmi predloženými žalobcom ohľadne skúmania bonity klienta (výpis z registra klientskych informácií č. l. 45 a nasl. spisu).
9. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav: 10. Žiadosťou č. 1973741460 zo dňa 24. 10. 2019 žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur s dobou splácania 8 rokov. Po preskúmaní bonity klienta a vyžiadaní si dát zo SRBI bola dňa 08. 11. 2019 medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere – Dobrá pôžička, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.170 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 96 mesačných splátkach po 36,09 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 25. 11. 2027 a splatnosť prvej mesačnej splátky na 25. 12. 2019. Celková čiastka, ktorú sa klient zaviazal zaplatiť, predstavovala 3.463,45 eur. Fixná úroková sadzba bola dojednaná na 12,50 %, RPMN 13,30 % a priemerná RPMN na 8,33 %. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár. Zmluvné strany v bode 4.4 zmluvy sa dohodli, že v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatným, ak je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil spolu 1.227,06 eur, z čoho na istinu bolo započítaných 531,92 eur a úroky 695,14 eur. Prvou upomienkou zo dňa 11. 11. 2022 veriteľ oznámil žalovanému, že eviduje pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere č. 1973741460 a pozostáva z omeškanej splátky 36,09 eur a poplatku za vystavenie upomienky 9 eur. Druhou upomienkou zo dňa 07. 12. 2022 banka upozornila žalovaného, že ku dňu 07. 12. 2022 je pohľadávka banky po lehote splatnosti vo výške 90,18 eur, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 72,18 eur, poplatku vo výške 18 eur. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21. 02. 2023 a požiadal žalovaného na okamžité splatenie celého zostatku úveru. 11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v znení účinnom do 30. 06. 2024, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 13. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 30. 06. 2024, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. 15. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 16. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. L. J. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe žalobcu v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Bolo preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa (k zmene obchodného mena D. J., K. na XXX.J., a. s. došlo od 03. 07. 2021) a žalovaným v právnom postavení dlžníka bola dňa 08. 11. 2019 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere – Dobrá pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.170 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných 96 mesačných splátkach po 36,09 eur. Podľa názoru súdu zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ a pred jej uzavretím veriteľ skúmal bonitu klienta. 19. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Zmluvu uzatváral žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom (žalovaným) je preto potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský. Súd dospel k záveru, že vyššia uvedená zmluva je zmluva spotrebiteľská a preto je na ňu potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravených v Občianskom zákonníku a zároveň na túto zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Príslušné predpisy na ochranu spotrebiteľa majú totiž aplikačnú prednosť pred inými zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetný právny vzťah. 20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, a to povinnosť uhrádzať dojednané splátky riadne a včas neplnil. Veriteľ preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 21. 02. 2023. Súd mal preukázané, že oprávnenie veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 4.4. zmluvy. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru veriteľ v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2024 vo výzve zo dňa 11. 11. 2022 upozornil žalovaného, že banka eviduje neuhradenú splátku vo výške 36,09 eur. Ďalšou výzvou zo dňa 07. 12. 2022 veriteľ vyzval dlžníka na úhradu dvoch splátok spolu 72,18 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, môže banka vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky jednorázovo. Súdom priznaná suma preto predstavuje istinu vo výške 1.638,08 eur (výška poskytnutého úveru 2.170 mínus platby žalovaného započítané na istinu vo výške 531,92 eur). 21. Povinnosťou dlžníka so zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 598,31 eur. V zmysle amortizačnej tabuľky mal žalovaný uhradiť na úroky 1.293,45 eur a uhradil 695,14 eur. Súd pri rozhodovaní rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súd preto priznal žalobcovi náhradu na zaplatenie úrokov do dojednanej konečnej doby splatnosti úveru, ktorá predstavuje úrok, aký by pri riadnom plnení povinnosti žalovaný zaplatil ako cenu peňazí. 22. Zároveň súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania zo súdom priznanej sumy 1.638,08 eur (sumy istiny) od 22. 02. 2023 do zaplatenia, t. j. dňom nasledujúcim po dni o vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ku ktorému bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s úhradou peňažnej pohľadávky. Výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom. 23. Súd žalobu v časti uplatnených poplatkov vo výške 36 eur zamietol, keď nemal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd dospel k záveru, že poplatky za upomienky vo výške 9 eur/upomienka neboli medzi zmluvnými stranami dojednané individuálne. Za individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom obidvoch zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné podmienky boli dodávateľom vopred pripravené a zo strany spotrebiteľa nebolo možné meniť ich obsah.
V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nepochybné, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy (pozri rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. 05. 2022, sp. zn. 13CoCsp/47/2021). Súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že si so žalovaným povinnosť platenia uvedených poplatkov dojednal individuálne, a preto v súlade § 9 ods. 9 ZoSÚ žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 36 eur nepriznal. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci (98,42 eur) náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného (1,58%). Rozdiel predstavuje 96,84 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Okresný súd Liptovský Mikuláš
dňa 06. 02. 2025
JUDr. Zuzana Bajlová, LL.M. sudkyňa rozhodol: