Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 15Csp/16/2025 6125224063 26. 06. 2025 Mgr. Martin Bauer ECLI:SK:OSLM:2025:6125224063.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, o zaplatenie 17.615,71 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 34.326,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.615,71 € od 18.12.2024 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400 €, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2025, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 17.615,71 €, zmluvného úroku vo výške 14.430,19 €, úroku z omeškania vo výške 2.280,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.615,71 € od 18.12.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2110008860, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 19.400 €, ktorý sa zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas. Preto ho vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný na upozornenie nereagoval, dňa 20.06.2022 vyhlásil úver sa predčasne splatný. Uplatňuje si istinu úveru, vyčíslené úroky z omeškania z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po dátume vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do dátumu poslednej úhrady a úroky z omeškania po dátume poslednej úhrady, zmluvné úroky, ktoré by mu patrili pri riadnom plnení. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/125/2018. 2. Na výzvu súdu žalobca doplnil žalobu. Uviedol, že pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaného v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. Overoval pracovný pomer a výšku príjmu prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Žalovaný uviedol, že je živnostníkom a predložil daňové priznanie zo dňa 23.03.2021 a výpis z účtu v C. C., D. za 8. a 9. mesiac 2021. V čase žiadosti mal žalovaný 3 ďalšie úvery s celkovou mesačnou splátkou 764 € (189 € + 400 €+ 175 €), pričom poskytovaný úver bol určený aj refinancovanie úveru so splátkou 189 €. Pri poskytovaní úveru žalovaný uviedol, že je ženatý a nemá
vyživovaciu povinnosť. Zohľadnil aj metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Akceptoval príjem vo výške 1.880,80 €. 3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 19.03.2025, sp. zn. 31Up/133/2025, vyhovel žalobe v celom rozsahu. 4. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor. Uviedol, že zmluvu je potrebné v časti dojednaných úrokov podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú. Dojednanie úrokov v zmluve v miere 18,28 % ročne, ktorá miera viac ako 2 x prevyšuje priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov v danom čase (6,92 %), porušuje pravidlá morálneho charakteru a je v rozopre s dobrými mravmi. Priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách v období 11/21 pri úveroch poskytnutých na obdobie nad 5 rokov je 6,92% a teda jej dvojnásobok je 13,84 %. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/31/2020 zo dňa 29.10.2020, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/91/2019 zo dňa 31.03.2020. Žalobca hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon v ust. § 7 ods. 1, pretože posudzoval schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver bez akéhokoľvek riadneho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca nejakým spôsobom posudzoval jeho schopnosť splácať úver, jeho výdavky, rodinný stav, domáci rozpočet....atď. Žalobca musí uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou, ak chce mať v tomto konaní úspech. Je nepochybné že dohoda o úrokoch je neplatná. 5. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že dostatočne preskúmal bonitu žalovaného. Konal s odbornou starostlivosťou. V úverovej zmluve je uvedená hodnota priemernej RPMN vo výške 18,28 %. Zmluva bola uzatvorená dňa 03.11.2021. Riadil sa súhrnnými informáciami za 3. štvrťrok 2021, ktoré boli zverejnené dňa 28.10.2021. 6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odpore. V zmysle § 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. má veriteľ postupovať s odbornou starostlivosťou, posudzovať, skúmať výdavky na strane dlžníka. Nesplnenie tejto podmienky sa považuje za hrubé porušenie povinnosti, keďže neskúmal výdavky na základné životné potreby žalovaného. V zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok len na vrátenie istiny úveru, ktorá má byť ponížená o uhradené splátky. Taktiež nie je preukázané, či žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu, že nesplácal splátky riadne a včas. V samotnom vyhlásení splatnosti úveru neuviedol, čo predstavuje z dlhu istina, úrok a ostatné jeho nároky. Hodnota RPMN viac ako dvojnásobne prekračuje hodnotu určenú vyhláškou MS SR č. 87/95 Z.z. V zmysle citovaného zákona sa porušenie tejto povinnosti trestá sankciou, ktorá má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, keďže tam bol nesprávne uvedený úrok. Navrhol žalobu zamietnuť. V opačnom prípade požiadal, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v splátkach vo výške 150 €, keďže má úvery aj v iných bankách. 7. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania. Súhlasil s vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti. 8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav: 9. Dňa 03.11.2021 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2110008860, základe ktorej mu poskytol úver za účelom splatenia iných úverov a bezúčelový úver vo výške 19.400 €, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške 368,10 € splatných vždy k 20. dňu príslušného mesiaca. Prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2021 a posledná splátka 20.11.2029. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,28 % a RPMN vo výške 18,28 %. Celková čiastka k zaplateniu je vo výške 35.337,60 €. 10. Výzvou zo dňa 25.08.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškanej sumy v celkovej výške 1.104,30 €. Zároveň uviedol, že, ak neuhradí splátku splatnú dňa 20.06.2022 vo výške 368,10 € najneskôr do 25.09.2022 bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Zásielka bola uložená dňa 31.08.2022.
11. Listom zo dňa 26.09.2022 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 19.763,39 € v lehote 7 dní od doručenia. Zásielka bola uložená dňa 29.09.2022. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 7 ods. 1 Zákona Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 2 Zákona Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) Podľa § 7 ods. 20 Zákona Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 2 Zákona Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. F. G.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 13. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 19.400 €, ktoré sa zaviazal uhrádzať v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške 368,10 € s dojednanou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 18,28 %. RPMN predstavuje taktiež 18,28 %. Keďže žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy neplnil riadne a včas, čo nebolo sporné, bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a zároveň upozornený na možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak v stanovenej lehote neuhradí splátku splatnú dňa 20.06.2022. Zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Keďže žalovaný túto splátku v stanovenej lehote neuhradil, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pre ktorú boli splnené všetky zmluvné aj zákonné podmienky. Vyhlásenie predčasnej splatnosti sa taktiež dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný si svoju povinnosť uhradiť predčasne splatný dlh nesplnil a v konaní nevyprodukoval dôkazy, ktoré by popierali nárok žalobcu. Preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej úverovej istiny vo výške 17.615,71 €, zmluvného úroku vo výške 14.430,19 € a zákonného úroku z omeškania vo výške 2.280,17 €. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov, ktoré by mu patrili pri riadnom plnení zmluvy. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Neexistuje rozumný dôvod na to, aby dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. (Uznesenie NS SR zo 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020) Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru vo výške 17.615,71 € od navrhovaného dňa, t.j. od úhrady poslednej splátky, ktorú žalovaný vykonal dňa 17.12.2024 (č.l. 15), keďže už v tom čase bol preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu (bod 11. odôvodnenia). 14. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného. Právny zástupca žalovaného namietal, že žalovaný nebol vyzvaný na úhradu omeškanej splátky a ani úhradu dlhu. Z listinných dôkazov pripojených k žalobe jednoznačne vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného pred vyhlásením predčasnej splatnosti na úhradu omeškanej splátky splatnej dňa 20.06.2022 (bod 10. odôvodnenia). Rovnako mu bolo oznámené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru s výzvou na úhradu dlhu. Obe listiny sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Výzva v zmysle ust. § 53 ods. 9 Zákona musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Táto zákonná povinnosť bola zo strany žalobcu naplnená. Žalobca však nebol povinný vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvádzať, z čoho dlh pozostáva a tento rozčleniť na istinu, úroky a iné nároky. Vo vzťahu k namietanému skúmaniu bonity žalovaného má súd za to, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť. Vykonal lustrácie v príslušných registroch. Žalovaného vyťažil na rozhodujúce informácie, pričom je aj povinnosťou spotrebiteľa uvádzať pravdivé údaje. Tento uviedol príjem za posledné tri mesiace vo výške 7.053 € a mesačné výdavky vo výške 150 € bez vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Vyžiadal si od žalovaného aj daňové priznanie za rok 2020 a výpisy z účtu za posledné dva mesiace za účelom riadneho preskúmania jeho schopnosti splácať poskytovaný úver. Tohto skúmania si musel byť vedomý aj samotný žalovaný. Žalobca akceptoval príjem žalovaného vo výške 1.880,80 € pri sume výdavkov na splácanie úverov vo výške 943,10 €. Rozdiel predstavuje sumu 937,70 €. Žalobca pri skúmaní bonity žalovaného zohľadnil všetky položky v súlade s ust. § 7 ods. 20 Zákona. Žalobca tak bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a úver nemožno považovať ani za bezúročný a bez poplatkov.
15. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o tom, že úrok je v rozpore s dobrými mravmi a prekračuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty. V zmluve nebola prekročená zákonom stanovená najvyššia prípustná výška odplaty. Tá nesmie prekročiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Za relevantný údaj RPMN sa považuje ten, ktorý bol zverejnený naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy. V rozhodujúcom období priemerná ročná percentuálna miera nákladov pre daný typ úveru predstavovala 9,20 %; jej dvojnásobok je tak 18,40 %. Podľa údajov uvedených v zmluve najvyššia odplata predstavuje 18,28 %, ktorá hodnota jednoznačne neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú vykonávacím predpisom. Ak je teda dohodnutá odplata v rámci zákonom stanovených mantinelov, nie je možné ju považovať za rozpornú s dobrými mravmi (NS SR sp. zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.01.2023) 16. Žalovaný požiadal o povolenie uhradiť dlh v mesačných splátkach vo výške 150 €. S prihliadnutím na jeho právnym zástupcom uvádzané okolnosti brániace mu v úhrade dlhu v celosti, ktoré žalobca nerobil spornými (dobrovoľne sa vzdal práva svojej účasti na pojednávaní), súd povolil žalovanému splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400 €, ktoré súd považuje za primerané výške dlhu. Súd nemohol určiť splátky v žalovaným navrhovanej výške, keďže pri výške priznaného dlhu bez príslušenstva by splácanie trvalo cca 20 rokov, čo súd považuje za neprijateľné. Ak by žalovaný riadne plnil dlh, k jeho splneniu by došlo úhradou poslednej splátky dňa 20.11.2029. Pri súdom stanovenej splátke a riadnom plnení splátkového kalendára bude žalovaný splácať pohľadávku cca 8 rokov. U žalobcu ako právnickej osoby nedôjde povolením splátok k výraznému zásahu do jeho majetkových práv, k čomu by naopak mohlo dôjsť na strane žalovaného v prípade, ak by bol povinný uhradiť dlh v celosti. Bola by ohrozená úhrada jeho základných životných potrieb. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že ak sa dostane do omeškania s plnením jednej splátky, stane sa splatný celý dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.