Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/79/2024 5624204871 10. 03. 2026 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2026:5624204871.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53255739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, proti žalovanej : A. B., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Obec C., o zaplatenie sumy 1.630,67 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaná n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na tunajší súd 23. 12. 2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.630,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.090,81 eur od 8. 3. 2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. 11. 2020 uzatvorenej medzi postupcom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 31320155 a žalobcom ako postupníkom a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo 7. 3. 2024 došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní voči žalovanej z postupcu na žalobcu ako postupníka. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu s nepretržitým omeškaním so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou 2. 7. 2015 zmluvu č. 001570821020715, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach odkázal v žalobe žalobca. Podľa žalobcu uvedená zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním z 30. 3. 2022 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.630,67 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.090,81 eur, z riadneho úroku vo výške 539,86 eur, z úroku z omeškania vo výške 0 eur a z poplatkov vo výške 0 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa spísania žaloby vykonala úhrady v sume 0 eur. Žalovaná suma tak predstavuje podľa žalobcu 1.630,67 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.090,81 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 539,86 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil tiež nárok na úrok z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 8. 3. 2024 do dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky v sadzbe 5 % ročne zo sumy 1.090,81 eur od 8. 3. 2024 do zaplatenia. 2. Žalovaná sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadrila. 3. Dňa 22. 1. 2026 súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. 3. 2026. Dva pracovné dni pred nariadeným termínom pojednávania doručil žalobca na tunajší súd podanie, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený žalobou podľa neho preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami pritom neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom uvádzané skutočnosti v tomto konaní považovať podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalobca zopakoval, že pred postúpením pohľadávky bol žalovaný zo strany právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti tohto záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a že pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná, zároveň žalobca uviedol, že jeho právny predchodca v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Vzhľadom na uvedené, žalobca znova navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme čo najhospodárnejšieho a čo najefektívnejšieho riešenia vyjadril súhlas s takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na uvedenom súdnom pojednávaní. Žalobca ďalej uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné. V dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok a navyšovať takto vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP a neprezentoval spornosť takýchto skutočností. Na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať prípade doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného nároku. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 9CoCsp/55/2022 z 23. 11. 2022, kde sa má uvádzať, že zákonná úprava síce umožňuje súdu pokračovať v konaní aj v neprítomnosti účastníkov za splnenia zákonných podmienok, ale aj v takom prípade (keď súd vykoná pojednávanie a rozhodne v neprítomnosti účastníkov) musí dbať na to, aby nedošlo k takému zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníka, ktoré by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces a to i s prihliadnutím na § 181 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého by súd mal určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré nie, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná. Súd by tiež mal uviesť svoje predbežné právne posúdenie tak, aby sa účastník mohol prípadne v ďalšom konaní brániť a predložiť iné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Účastník totiž nemôže predvídať myšlienkový postup súdu a pokiaľ súd až v rozhodnutí vo veci samej konštatuje neunesenie dôkazného bremena zo strany účastníka, tento nemá možnosť sa voči takémuto hodnoteniu brániť a poprípade navrhnúť ďalšie dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou, čím jej znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva a zároveň jeho rozhodnutie potom v tomto štádiu konania a dokazovania vychádza zo zatiaľ nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca poukázal na to, že podľa uznesenia Krajského súdu Bratislava sp. zn. : 8Co/172/2020 z 19. 1. 2021, v ktorom sa uvádza, že bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov. Ďalej poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. : 41CoCsp/48/2021 z 23. 2. 2022, kde sa uvádza, že ani v konaniach so slabšou stranou, t. j. v spotrebiteľských sporoch sa nepopiera princíp kontradiktórnosti ani povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. Ani ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu spotrebiteľa vykonať dôkazy nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie vo veci, neumožňuje súdu popierať skutkové tvrdenia, ktoré spotrebiteľ nepoprel. Vykonanie dôkazu nad procesný návrh spotrebiteľa nezahŕňa v sebe aj popieranie skutkových tvrdení zo strany súdu, ktoré neboli popreté samotným žalovaným. V prípade ak určitá skutková okolnosť tvrdená žalobcom v žalobe a v jeho podaniach nie je zo strany žalovaného
(spotrebiteľa) popretá, resp. namietaná, táto skutková okolnosť sa považuje podľa § 151 ods. 1 CSP za nespornú, v takom prípade súd pri zisťovaní skutkového stavu v súlade s § 186 ods. 2 CSP vychádza z takéhoto nesporného skutkového tvrdenia. To znamená, že ak určité skutkové tvrdenia neboli účinne protistranou popreté, takéto skutkové tvrdenia si konajúci súd osvojí ako zistený skutkový stav, pričom nevykoná len dokazovanie ohľadne nepopretého skutkového tvrdenia. Súd prvej inštancie nemal dôvod nahrádzať procesnú aktivitu žalovaného aj napriek tomu, že má postavenie spotrebiteľa vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu žalobcu o odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ale mal z tohto nepopretého skutkového tvrdenia vychádzať. Preto pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nahradil procesnú aktivitu žalovaného pri popieraní skutkových tvrdení, odvolací súd považoval v tejto časti odvolanie žalobcu za dôvodné, pričom takýto procesný postup nie je v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporného konania a nestrannosti súdu. Ďalej žaloba poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. : 8Cob/82/2021 z 28. 4. 2022, v ktorom sa uvádza, že ak sú skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie pretože nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a vychádza z nich pri svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanoveniami § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva procesný kódex za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca ďalej uviedol, že ak sa žalovaný zúčastni na pojednávaní alebo sa k nemu vyjadrí či už ústnym alebo písomným prejavom takým spôsobom z neho bude zrejmé, že uznáva nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobcom, navrhuje žalobca vydať rozsudok pre uznanie nároku v zmysle § 282 a nasl. CSP. Ďalej poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/64/2020 z 22. 4. 2021, podľa ktorého v sporovom kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na stranách sporu, súd sa obmedzí na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou a toto uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania priznal. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje text § 282 CSP, z ktorého vyplýva, že súd rozhodne namiesto môže rozhodnúť kde by bolo súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak. Pričom zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, aby rozhodnutie súdu rozsudok pre uznanie nároku bolo vylúčené v spotrebiteľských sporoch. Na záver dodal žalobca, že ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatnených nárokov a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom žalobca požiadal súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností. 4. Dňa 10. 3. 2026 sa konalo na tunajšom súde pojednávanie, ktoré sa nezúčastnila žiadna z predvolaných osôb, teda ani predvolaný zástupca žalobcu ani žalovaná. 5. Súd dospel k zistenému (relevantnému) skutkovému stavu na základe jednak nespornosti niektorých skutkových tvrdení, a sčasti aj na základe (ex offo) vykonaného dokazovania. 6. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp. zn. : 17Co 364/2017.) 7. Súd mal za nesporné (pre nepopretie žalovanou podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, ako aj únijným právom) nasledovné skutkové tvrdenia žalobcu.
8. Žalovaná napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.) si neplnila v stanovených termínoch splátky spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy z 2. 7. 2015, a tak ju právny predchodca žalobcu 30. 3. 2022 vyzval na úhradu dlžnej sumy, ktorá predstavovala (k neskoršiemu postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu) dlžnú istinu vo výške 1.090,81 eur a dlžný zmluvný úrok vo výške 539,86 eur. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. 11. 2020 uzatvorenej medzi postupcom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo 7. 3. 2024 došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní z postupcu na žalobcu s účinkami ku dňu 7. 3. 2024. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom uvedená dlžná suma bola splatná. Postúpením pohľadávky žalovaná vykonala úhrady na tieto dlžné sumy vo výške 0 eur. 9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam. 10. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet“ reg. č. 001570821020715, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO : 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou 2. 7. 2015 (na č. l. 88 - 90 spisu) vyplynulo, že veriteľ sa zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. pre depozitné produkty dlžníkovi peňažné prostriedky ako povolené prečerpanie (spotrebný úver) a dlžník sa zase zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, poplatky a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Ako základné podmienky v rámci tejto zmluvy bolo uvedené, že ide o druh spotrebného úveru - Flexidebet nezabezpečený s výškou úveru - 300 eur, s povoleným prečerpaním na č. účtu uvedenom v tejto zmluve, s dátumom zriadenia možnosti čerpania povoleného prečerpania od 3. 7. 2015, s konečnou splatnosťou úveru k dátumu ukončenia zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania alebo kedykoľvek na žiadosť veriteľa alebo na žiadosť dlžníka, s dobou trvania zmluvy na neurčitú dobu, s výškou úrokovej sadzby platnej ku dňu schválenia úveru v sadzbe 18,90 % ročne s tým, že ide o fixnú úrokovú sadzbu a s výškou odplaty podľa zmluvy v sadzbe 18,90 % a najvyššou prípustnou výškou odplaty vo výške 24,68 %. Ďalej v rámci podmienok pre čerpanie úveru bolo uvedené, že zasielanie kreditných obratov na účet, ku ktorému je zriadené povolené prečerpanie má byť v minimálnej výške 150 eur mesačne. 11. Z bodu 4.10.14 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (č. l. 92 a nasl. spisu) vyplynulo, že ak dôjde k čerpaniu úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte, tak každý kreditný vklad na účet sa považuje aj za splátku príslušného úroku, istiny alebo poplatku súvisiaceho s povoleným prečerpaním vrátane možnosti jeho splatenia. 12. Ďalej z bodu 4.11.1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (č. l. 92 a nasl. spisu) vyplynulo, že ak sa vykonaním bankového inkasa prekročí čiastka zodpovedajúca povolenému prečerpaniu, považuje sa takýto stav na bežnom účte za nepovolený debet, a zo sumy nepovoleného debetu sú spotrebitelia alebo právnické osoby povinné zaplatiť úrok z nepovoleného debetu (ďalej aj „pohľadávka z omeškania“), ktorý sa skladá zo štandardnej úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie na bežných účtoch spotrebiteľov alebo právnických osôb a z úroku z omeškania, ktorého výška je stanovená vykonávacím predpisom vydaným v zmysle Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. 13. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 14. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania z 2. 7. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa roznumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania 19. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti : a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. 20. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1. 21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti : ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 23. Podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti : priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 24. Podľa § 19 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. 25. Podľa § 54a, prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (v znení účinnom po 5. 12. 2018) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
26. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka (v znení účinnom po 5. 12. 2018) konanie predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianského zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy z 2. 7. 2015, ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania z 2. 7. 2015, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. E. F.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 30. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet“ reg. č. : 001570821020715, uzatvorenej 2. 7. 2015 medzi právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, ide o zmluvu, ktorá napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v tomto prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou), ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti) spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolenia), pričom konkrétne v tomto prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania (s úverovým rámcom do 300 eur), ktorý však nie je spotrebiteľským úverom vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo v lehote 3 mesiacov (na ktorý spotrebiteľský úver sa vzťahuje ako lex specialis právna úprava v § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), ale o spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa má splatiť v splátkach (v minimálnej vo výške po 150 eur mesačne, ktoré mali prakticky predstavovať všetky kreditné obraty na účte - viď aj zmluva z 2. 7. 2015 aj v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., v bod 4.10.14, a nakoniec aj viď skutkové tvrdenia v žalobe o neplnení „splátok“ žalovanou), a na ktorý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania sa potom vzťahuje (ako lex generalis), pre absenciu špeciálnej úpravy, § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch. 31. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňoval nárok na dlžnú istinu úveru (v úhrnnej výške 1.091,81 eur), a to až z dvoch právnych titulov. Za prvé, z titulu dlžnej istiny spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania s úverovým rámcom do 300 eur (na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania z 2. 7. 2015), a tiež aj (hoci to explicitne neuviedol) titulom dlžnej istiny spotrebiteľského úveru formou nepovoleného prečerpania (tzv. prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), teda titulom automatického (zmluvne nedojednaného) prijatia stavu (platiaceho však zo zákona), keď žalovaná išla na účte do ďalšieho debetu (nad rámec povoleného prečerpania - nad úverový rámec 300 eur), ktorú skutočnosť možno (nepriamo) odvodiť aj z okolnosti, že úverový rámec povoleného prečerpania bol 300 eur, a žalobcom uvádzaná suma dlžnej istiny úveru bola až 1.090,81 eur. A keďže k týmto prekročeniam (k nepovolenému prečerpaniu) malo v zmysle skutkových tvrdení žalobcu dôjsť len prekročením úverového limitu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľských úveroch formou povoleného prečerpania z 2. 7. 2015, tak potom je zrejmé, že k týmto prekročeniam (k nepovolenému prečerpaniu), ktoré založilo vznik z úverových vzťahov z titulu nepovoleného prečerpania mohlo dôjsť len v období po 2. 7. 2015, a preto je aj na spotrebiteľský úver formou nepovoleného prečerpania aplikovateľný § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom po 2. 7. 2015. Nakoniec, existencia tzv. nepovoleného debetu výslovne vyplýva aj z upomienky právneho predchodcu žalobcu z 18. 2. 2022 (viď č. l. 125 spisu.) 32. Avšak keďže „dlžná istina úveru“ obsahuje v úhrnnej sume 1.090,81 eur nerozlíšiteľným spôsobom zmiešané sumy dlžnej istiny spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania a dlžnej istiny spotrebiteľského úveru formou nepovoleného prečerpania (teda keďže žalobca nedostatočne uniesol bremeno tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, v tom zmysle, aby tieto zložky v „dlžnej istine úveru“
rozlíšil), a vo vzťahu k dlžnej istine spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania (kde bola splatnosť dojednaných splátok určená v minimálnej výške 150 eur mesačne) nebolo uvedené, ktorých splátok sa tento dlh týka, pričom úverový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania z 2. 7. 2015 trval už od tohto dňa, nebolo tak potom možné určiť, ktorá časť dlžnej istiny spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania je premlčaná, a ktorá nie (na ktoré premlčanie súd musí v spotrebiteľských veciach podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného po 8. 12. 2018 prihliadať ex offo, keďže podľa § 879v Občianskeho zákonníka účinného po 5. 12. 2018, vzhľadom na to, že konanie v tejto veci bolo začaté po účinnosti novely, ktorá do Občianskeho zákonníka zaviedla ustanovenie § 54a, je nutné aplikovať § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 5. 12. 2018 - viď aj komentár k OZ I, § 1 - 450, 2. vydanie, 2019, C.H.BECK, Števček a kol, str. 737), a preto súd nemohol žalobcovi priznať dlžnú istinu spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania (ako celok), a keďže (ako už bolo uvedené) ani celková suma dlžnej istiny spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania (ktorú by súd nemohol z vyššie uvedených dôvodov priznať) nebola oddelená od dlžnej sumy spotrebiteľského úveru formou nepovoleného prečerpania (v rámci uplatnenej úhrnnej sumy „dlžnej istiny úveru“ vo výške 1.090,81 eur), pri ktorej sume by sa inak dalo uvažovať o splatnosti v zmysle § 563 OZ, súd tak nemohol priznať nič z celkovej „dlžnej istiny úveru“ vo výške 1.090,81 eur. 33. Súd mal pritom za to, že uplatnenie § 150 ods. 2 CSP je výnimočným opatrením súdu, materiálnym korektívom, ktorým sa odstraňuje vo výnimočných prípadoch prílišná tvrdosť prejednacej zásady v prípade nesplnenia si povinností substancovane tvrdiť podľa § 150 ods. 1 CSP, ktoré výnimočné oprávnenie podľa § 150 ods. 2 CSP (a teda nie povinnosť súdu) pritom v tomto prípade nebolo dôvodné uplatniť, a to predovšetkým vzhľadom na to, že z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žaloba opakovane produkuje žaloby so stručným, takmer formulárovým znením, ktoré v minulosti vyžadovali opakované výzvy súdu v zmysle § 150 ods. 2 CSP, čo však určite nebol účel prijatia tohto ustanovenia (a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca je zastúpený advokátskou kanceláriou), dospel súd k záveru, že tu nejde o taký výnimočný prípad, kedy má súd výzvou pomáhať jednej strane sporu s unesením bremena tvrdenia (aby bola úspešná v spore), a to aj osobitne s prihliadnutím na okolnosť, že protistranou je spotrebiteľ ako osoba so slabším postavením, ktorej je so zákona poskytovaná osobitná ochrana. 34. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, sčasti aj v spojení s § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a v spojení s § 151 ods. 1 CSP zamietol žalobu v časti uplatneného nároku „na dlžnú istinu úveru“ vo výške 1.091,81 eur. 35. Vzhľadom na to, že súd nepriznal nárok na uplatnenú „dlžnú istinu úveru“ vo výške 1.091,81 eur nemohol tak priznať ani sčasti nárok na uplatnený úrok z omeškania z tejto sumy podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia. 36. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na dlžné „riadne“ (zmluvné) úroky v celkovej sume 539,86 eur, tak súd mal za to, že ani tu žalobca neuniesol dostatočne bremeno tvrdenia (podľa § 150 ods. 1 CSP) k tomu, aká časť z tejto sumy predstavuje dlžné zmluvné úroky v súvislosti so spotrebiteľským úverom formou povoleného prečerpania, a aká časť predstavuje dlžné zmluvné úroky v súvislosti so spotrebiteľským úverom formou nepovoleného prečerpania, ktoré obidva právne tituly (ako to už bolo vyššie uvedené) sa v tomto prípade kombinovali, a keďže spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania sa považoval (od počiatku) za bezúročný a bezpoplatkový, pretože sa tu (z vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa splatnosti povoleného prečerpania) uplatňoval ako lex generalis - § 1 ods. 2, prvej vety v spojení s § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda aj § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť pre chýbajúcu RPMN (ročnú percentuálnu mieru nákladov) v zmluve z 2. 7. 2015, a bezúročnosť a bezpoplatkovosť pre chýbajúci údaj o priemernej hodnote RPMN v tejto zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. Totiž, keďže nešlo o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý by sa mal splatiť na požiadanie alebo v lehote 3 mesiacov, tak sa neuplatňoval lex specialis - § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, a pri spotrebiteľskom úvere formou nepovoleného prečerpania zase nebolo možné pre nepredloženie zmluvy o platobnom účte zistiť, či vôbec mohol žalobca požadovať zmluvné úroky z dlžnej istiny spotrebiteľského úveru vo forme nepovoleného prečerpania, teda či vôbec boli dojednané pre prípad nepovoleného prečerpania, keďže úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie nemožno takéto dlžné sumy spotrebiteľského úveru, teda z iného právneho titulu, úročiť. V súvislosti s absenciou RPMN
v zmluve súd dodáva, že podľa § 19 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sa pri výpočte RPMN môžu použiť tzv. dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona v časti II. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať ani uplatnený nárok na zmluvný úrok v sume 539,86 eur, a to podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 OBZ. 37. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalovanej v tomto konaní, a preto by jej mal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže žalovanej pre jej absolútnu pasivitu objektívne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.