Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 10C/15/2025 5625200767 08. 04. 2026 JUDr. Eva Uličná ECLI:SK:OSLM:2026:5625200767.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 10C/15/2025 10C/15/2025-142 IČS:5625200767 ECLI:SK:OSLM:2026:5625200767.6 Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom so sídlom Ružomberok, K. A. Medveckého 1503/1, proti žalovaným: 1) Poľnohospodárske družstvo Liptovské Hole so sídlom v Kvačanoch, so sídlom Kvačany, IČO: 00 195 588, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova ulica 4330/31 a 2) D. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenému Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom Ružomberok, Štiavnická 2018/7, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: 10C/15/2025 Určuje sa, že žalovaný 1) Poľnohospodárske družstvo Liptovské Hole so sídlom v Kvačanoch, so sídlom Kvačany, IČO: 00 195 588, je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo KN-E 1763, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1264 m2, v podiele 1/48-ina, aktuálne zapísaného pod B12 a pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo KN-E 1779, druh pozemku orná pôda, o výmere 506 m2, v podiele 1/24-ina, aktuálne zapísaného pod B8. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 10C/15/2025 1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10. 3. 2025, sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že žalovaný 1) je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/48-ina pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 1763, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1264 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX a v podiele 1/24-ina pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 1779, druh pozemku orná pôda, o výmere 506 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. V žalobe uviedol, že žalovaný 1) uzavrel so žalovaným 2) zámennú zmluvu, predmetom ktorej bol, okrem iného, prevod uvedených spoluvlastníckych podielov k pozemkom na žalovaného 2). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zámennej zmluvy bol povolený dňa 10. 3. 2022 pod V-713/2022. Pri prevode spoluvlastníckych podielov žalovaného 1) neboli podiely ponúknuté na kúpu, čím bolo porušené jeho predkupné právo. Preto sa dovolal relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy. Žalovaný 1) prevzal dovolanie sa relatívnej neplatnosti dňa 27. 1. 2025 a žalovaný 2) dňa 24. 1. 2025. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a odvolacieho súdu vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy sa stala zmluva neplatnou ex tunc. Žalovaní na dovolanie sa relatívnej neplatnosti nereagovali. Preto medzi stranami sporu existuje spornosť ohľadom spoluvlastníckeho práva k pozemkom. Neexistuje preto iný procesný prostriedok, ktorý by mohol úspešne uplatniť za účelom ochrany svojho porušeného práva. V prípade vyhovenia žalobe bude výrok o rozsudku spôsobilým podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Má teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 2. Žalovaný 1) nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 18. 3. 2025, ktoré mu bolo doručené dňa 18. 3. 2025. 3. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 11. 4. 2025, uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú a zbytočnú, a to s poukazom na okolnosti, ktoré predchádzali nadobudnutiu pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V minulosti, prostredníctvom právneho zástupcu, oslovil rodinu žalobcu so žiadosťou o odkúpenie spoluvlastníckych podielov na pozemkoch v katastrálnom území F., ktoré sú v jeho záujmovej oblasti. Žalobca, prostredníctvom svojej dcéry, spočiatku s predajom jeho podielu súhlasil, neskôr zmenil názor tak, že nebude nič predávať a pokiaľ nadobudne pozemky zaujímavé z jeho pohľadu, môžu uzatvoriť zámennú zmluvu. Preto vyvinul nemalé úsilie pre nadobudnutie pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, s úmyslom ich následne zámennou zmluvou previesť na žalobcu. Ihneď po ich nadobudnutí oslovil, prostredníctvom svojho zástupcu, rodinu žalobcu, ktorému oznámil, že má pre neho pozemky, umiestnené v areáli jeho školy v prírode. Z nepochopiteľných dôvodov žalobca nesúhlasil a jeho odpoveďou bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a podanie žaloby. Uviedol tiež, že žalobcu nijakým spôsobom neobmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť a naďalej má predmetné pozemky záujem zameniť za pozemky, ktoré sú v lokalite jeho pôsobnosti, ktoré má vo vlastníctve žalobca, avšak ich neužíva. Uviedol tiež, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na strane žalovaných neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvňovali výkon vlastníckeho práva žalobcu, po tom, ako nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, nijako nezmenil právne postavenie žalobcu, nepožadoval ani nájomné, pretože pozemky nadobudol s vedomím, že jediným budúcim vhodným vlastníkom bude žalobca. Poukázal na to, že koná prospešnú činnosť pre všetky strany sporu, keďže sa snaží sceliť rozdrobené pozemky tak, aby to malo význam pre všetkých zúčastnených, teda aj pre žalobcu a žalovaného 1). Žalobca nepreukázal, v čom sa zhoršilo, respektíve akokoľvek zmenilo jeho postavenie po tom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva na neho. 4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného 2) (replike), doručenom súdu dňa 12. 5. 2025, uviedol, že nerozporuje, že medzi stranami v minulosti prebiehali rokovania ohľadom vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území F.. Odmietol však tvrdenie, že by so žalovaným 2) boli dohodnutí, že po nadobudnutí podielu k nejakému pozemku v jeho záujmovom území dôjde k zámene pozemkov. Poukázal na to, že podal žalobu o určenie práva, nie o určenie právnej skutočnosti. V žalobe uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný potrebou odstránenia spornosti ohľadom vlastníckeho práva k pozemkom. Podľa jeho názoru, ak má opomenutý spoluvlastník možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy) s poukazom na § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka, neznamená to, že nemá možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka. Obe žaloby sledujú ten istý cieľ, a to odstránenie spornosti ohľadom vlastníckeho práva, pričom vyhovujúci rozsudok slúži ako podklad na zápis vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka do katastra nehnuteľností. Rozsudok v konaní o určenie vlastníckeho práva dáva, navyše, definitívnu odpoveď na spornú otázku, čo neplatí o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy, keďže tá nerieši prípadný ďalší právny osud prevádzanej veci.
5. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 9. 6. 2025, uviedol, že zotrváva na svojich skutkových a právnych vyjadreniach obsiahnutých vo vyjadrení ku žalobe. Navrhol podanú žalobu zamietnuť. 6. Advokát žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu trval na podanej žalobe a replike. Uviedol, že nesporná je hmotnoprávna stránka veci, teda že bolo porušené predkupné právo žalobcu, došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu. Sporná je otázka procesná, a to existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal na skutočnosť, že po prijatí Civilného sporového poriadku sa mali eliminovať žaloby o určenie právnej skutočnosti z dôvodu, že nie vždy s konečnou platnosťou vyriešili všetky sporné otázky medzi stranami. Preto zákonodarca preferoval žaloby o určenie vlastníckeho práva, a preto sa aj začali formulovať žaloby pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako žaloby o určenie vlastníckeho práva. Poukázal na skutočnosť, že nie je jednotnosť vo vzťahu k rozhodovaniu odvolacieho súdu ohľadne adekvátneho procesného nástroja ochrany opomenutého podielového spoluvlastníka. Uviedol, že zo začiatku sa žaloby o určenie neplatnosti zmluvy pri porušení predkupného práva zamietali, pričom až v roku 2024 dospel Najvyšší súd SR k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy pri relatívnej neplatnosti je žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. To však neznamená, že nie je možné žalovať aj o určenie vlastníckeho opráva. Navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 7. Advokát žalovaného 1) na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2) vo veci a navrhol podanú žalobu zamietnuť. 8. Advokát žalovaného 2) na pojednávaní uviedol, že, vzhľadom na rozpornosť rozhodnutí odvolacieho súdu, trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol v písomných vyjadreniach vo veci. Navrhol podanú žalobu zamietnuť. Pre prípad, že by súd žalobe vyhovel, navrhol nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax súdov. 9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 10. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 1763, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1264 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, v spoluvlastníckom podiele 40/160-iny, 94/768-ín, 13/128-ín a 5/48-ín, a to na základe kúpnych zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bolo povolený pod V-3708/2009, V-154/2009, V-5714/2021 a V-4697/2021. Žalovaný 2) je zapísaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník uvedeného pozemku v spoluvlastníckom podiele 1/48-ina, pod B12, na základe zámennej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-713/2022. 11. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 1779, druh pozemku orná pôda, o výmere 506 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, a to v spoluvlastníckych podieloch 1/12-ina, 5/24-ín, 1/6-ina a 1/8-ina, na základe kúpnych zmlúv, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-4378/2022, V-4697/2021, V-154/2009 a V-5714/2021. Žalovaný 2) je zapísaný ako podielový spoluvlastník uvedeného pozemku v spoluvlastníckom podiele 1/24-ina pod B8, a to na základe zámennej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 713/2022. 12. Dňa 20. 1. 2025 sa žalobca dovolal voči žalovanému 1) a žalovanému 2) relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 10. 3. 2022 pod V-713/2022, a to v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch zapísaných ako parcela číslo KN-E 1763 a parcela číslo KN-E 1779, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo doručené žalovanému 1) dňa 27. 1. 2025 a žalovanému 2) dňa 24. 1. 2025. 13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V 713/2022, mal súd preukázané, že žalovaný 1) a žalovaný 2) uzatvorili dňa 9. 2. 2022 zámennú zmluvu,
predmetom ktorej, okrem iného, bola aj zámena spoluvlastníckych podielov na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1) nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., zapísaných ako parcela číslo KN-E 1763 a parcela číslo KN-E 1779. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zámennej zmluvy rozhodnutím zo dňa 10. 3. 2022, číslo V-713/2022. 14. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 15. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 16. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva žalovaného 1) ku spoluvlastníckym podielom na pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., zapísaných ako parcela číslo KN-E 1763 a parcela číslo KN-E 1779, z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy (pre porušenie jeho predkupného práva podielového spoluvlastníka), na základe ktorej vlastnícke právo k uvedeným podielom nadobudol žalovaný 2). Podaná žaloba predstavovala žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, keďže žalobca sa domáhal určenia práva (vlastníckeho práva žalovaného 1/). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, a že ním bol aj v čase uzavretia zámennej zmluvy medzi žalovaným 1) a žalovaným 2). Taktiež nebolo sporné, že žalovaný 2) nadobudol spoluvlastnícke podiely k uvedeným pozemkom na základe zámennej zmluvy, uzavretej so žalovaným 1), na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod V 713/2020. Napokon, spornou nebola ani skutočnosť, že pred uzavretím uvedenej zámennej zmluvy si žalovaný 1) nesplnil ponukovú povinnosť voči žalobcovi ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi pozemkov, a že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy v časti prevodu spoluvlastníckych podielov k uvedeným pozemkom. Medzi stranami sporu bolo sporné, či je podaná žaloba spôsobilým procesným nástrojom ochrany práv žalobcu a či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 18. Prvotne súd uvádza, že žalobcom podaná žaloba predstavovala spôsobilý procesný nástroj ochrany jeho práv. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom. Prevod spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby, uvedené v zákonnom ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade, ak spoluvlastník, prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel, nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle zákonného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za podmienok, za akých uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostáva zachované. Žalobca sa dňa 20. 1. 2025 dovolal voči žalovaným relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy v časti prevodu spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným ako parcela číslo
KN-E 1763 a parcela číslo KN-E 1779, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.. Dôjdením uvedeného právneho úkonu do sféry dispozície žalovaných sa zámenná zmluva v časti, v ktorej sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti, stala neplatnou. Keďže žalovaní nezosúladili právny stav (t. j. obnovenie právneho stavu, aký existoval pred uzavretím zámennej zmluvy) so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bol žalobca oprávnený domáhať sa určenia, že žalovaný 1) je podielovým spoluvlastníkom pozemkov. Podaná žaloba preto predstavovala spôsobilý procesný nástroj ochrany práv žalobcu. Pokiaľ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/238/2022, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 75/2024, uviedol, že žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, mal súd za to, že to automaticky neznamená, že opomenutý podielový spoluvlastník by sa nemohol domáhať určenia vlastníckeho práva pôvodného podielového spoluvlastníka v zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, t. j. žalobou o určenie práva. Predpokladom úspešnosti takto zvoleného prostriedku procesnej ochrany by však v takom prípade bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/136/2021: „V dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy v časti prevodu spoluvlastníckych podielov dochádza k obnove pôvodného spoluvlastníctva, v danom prípade žalovaného 1/. V prípade, že by žalovaní 1/, 2/ uvedenú skutočnosť akceptovali, t. j. urobili úkony smerujúce k zápisu spoluvlastníctva žalovaného 1/ do katastra nehnuteľností, nevznikol by nesúlad medzi zápismi v stave katastra nehnuteľností a právnym stavom. Na odstránenie tohto nesúladu slúži žaloba na určenie vlastníckeho práva.“ Súd tiež poukazuje na právny názor Krajského súdu v Žiline, uvedený v uznesení sp. zn. 10Co/32/2023, podľa ktorého: „Podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo podľa § 140 Obč. zák. bolo porušené, súdna prax (a aj právna teória) doslova už niekoľko desaťročí priznáva oprávnenie domáhať sa určenia (relatívnej) neplatnosti zmluvy, ktorou k danému porušeniu došlo. V dôsledku novej/aktuálnej procesnej úpravy, ktorá v písmenách c/ a d/ ustanovenia § 137 CSP určovacie žaloby rozčlenila na dva druhy, sa v judikačnej činnosti súdov – napriek tomu, že hmotnoprávny základ predkupného práva podielového spoluvlastníka nedoznal žiadnych zmien – vyskytli rozhodnutia fakticky až popierajúce existenciu dotknutého (hmotného) práva. Na jednej strane ustanovenie § 40a Obč. zák. nepovažovali za osobitný predpis v zmysle § 137 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva oprávnenie podať žalobu (v tomto prípade o určenie relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené) a na strane druhej súčasne konštatovali, že takáto žaloba je z hľadiska § 137 písm. c/ CSP neprípustná, lebo nie je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie. Predmetné (nie úplne ojedinelé) rozhodnutia v značnej miere zneistili aj všeobecnú právnu prax. To sa prejavilo v podávaní žalôb obsahujúcich rôzne neštandardné právne konštrukcie, hoci svojou povahou išlo o „bežné“ žaloby smerujúce k rešpektovaniu predkupného práva podielového spoluvlastníka, resp. k sanácii jeho porušenia. Krajský súd zdôrazňuje, že materiálnej podstate ústavného právo na súdnu a inú právnu ochranu (rovnako tak základnému právu na spravodlivý súdny proces) zodpovedá taký prístup, ktorého výsledkom je odstránenie stavu právnej neistoty v hmotnoprávnych vzťahoch, a nie formálne (presnejšie prepiato formalizované) „zúradovanie veci“. Je teda neprípustné hmotnému právu výslovne zadefinovanému v platnej a účinnej právnej úprave nepriznať ochranu len preto, že procesnoprávna úprava nie je dostatočne jednoznačná. Povedané inak: „Účelom civilného procesu je riešiť spory a prinášať spravodlivosť a nie to, aby sa z neho samotného stal zmysel celého konania.“ (z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/198/2019). ... Mohlo by sa javiť, že medzi závermi vyslovenými v označenom rozhodnutí a závermi prezentovanými v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/208/2019 je určitá disproporcia. Nielen z faktu, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/136/2021 bezprostredne za vyššie uvedenými konštatovaniami odkazuje priamo na rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Cdo/208/2019, je však zrejmé, že ide o disproporciu len zdanlivú. Obe spomínané rozhodnutia vychádzajú z nespochybniteľnosti oprávnenia podielového spoluvlastníka domáhať sa (relatívnej) neplatnosti zmluvy, ktorou bolo porušené jeho predkupné právo a smerujú k tomu istému výsledku; a to k zapísaniu do katastra nehnuteľností „pôvodných“ spoluvlastníkov. K uvedenému dôjde buď zápisom bezprostredne výroku rozhodnutia súdu (o určení spolu/vlastníckeho práva), alebo vyznačením stavu pred právnym úkonom/zmluvou, ktorej relatívna neplatnosť bola súdom vyslovená.“ 19. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia práva, súd skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Súd mal preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže je jedným z podielových spoluvlastníkov predmetných pozemkov, pričom bez požadovaného určenia je jeho právne postavenie neisté v otázke ďalších podielových spoluvlastníkov. Bez požadovaného určenia je právne postavenie žalobcu neisté, vo vzťahu ku komu (ku ktorým osobám) je v spoluvlastníckom vzťahu, a teda vo vzťahu ku ktorým osobám si môže uplatňovať práva a plniť povinnosti zo spoluvlastníckeho vzťahu vyplývajúce. Navyše, podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. 20. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1) pred prevodom spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným ako parcela číslo KN-E 1763 a parcela číslo KN-E 1779, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., neponúkol uvedené podiely na kúpu žalobcovi, porušil žalovaný 1) predkupné právo žalobcu. Žalobca sa preto dovolal relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v časti týkajúcej sa uvedených spoluvlastníckych podielov, v dôsledku čoho sa zámenná zmluva v uvedenej časti stala neplatnou a došlo k obnoveniu vlastníckeho práva žalovaného 1) k predmetným spoluvlastníckym podielom. Keďže v katastri nehnuteľností je ako podielový spoluvlastník uvedených pozemkov (v rozpore s právnym stavom) zapísaný žalovaný 2), súd určil, že vlastníkom uvedených spoluvlastníckych podielov je žalovaný 1). 21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 113/2019: „Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.“ Advokát žalovaného 1) dôvodil aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku rozdielnou rozhodovacou praxou súdov vo vzťahu druhu procesného nástroja ochrany práv opomenutého podielového spoluvlastníka. Súd však dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Skutočnosť, že súdy vyslovili rozdielne právne názory na otázku prípustnosti domáhať sa, v prípade porušenia predkupného práva a dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, určenia vlastníckeho práva pôvodného spoluvlastníka, nemôže byť vyhodnotená na úkor žalobcu, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Inými slovami, v dôsledku rozdielnej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu nemôže súd v konaní úspešného žalobcu, bez ďalšieho, ukrátiť na jeho nároku na náhradu trov konania. Iné dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku z obsahu spisu súd preukázané nemal (ani neboli stranami sporu tvrdené). Na základe uvedených skutočností súd priznal v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovaným, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: 10C/15/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.