Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/27/2025 5625201176 13. 01. 2026 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2026:5625201176.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO : 36862304 proti žalovaným : 1.) D. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XXX/XX, F. A., a 2./ B. G., nar. X. XX. XXXX, bytom A. XX, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JANČI & Partners, s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO : 47258748, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto rozhodol: I. U r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená 6. 7. 2022 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/48 k celku na pozemku registra „E“ parc. č. 143/42, orná pôda, o výmere 1.157 m2, katastrálne územie B., obec B., okres Liptovský Mikuláš, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, je neplatná. II. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou zo 7. 4. 2025, doručenou na tunajší súd 9. 4. 2025 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená 6. 7. 2022 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru pod č. V 3463/2022 z 15. 8. 2022, a predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/48 k celku k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. KN-E 143/42, orná pôda, o výmere 1157 m2, k. ú. B., ktorý je ako nehnuteľnosť zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pre katastrálne územie B., obec B., okres Liptovský Mikuláš, na LV č. XXX, je neplatným právnym úkonom s tým, že pokiaľ ide o náhradu trov konania navrhol, aby boli žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazaní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Tento žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili 6. 7. 2022 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade o veľkosti 2/48 k pozemku registra „E“ parc. č. 143/42, orná pôda, o výmere 1157 m2, k. ú. B., obec B., okres Liptovský Mikuláš, ktorý je zapísaný na LV č. XXX. Rozhodnutím H. I. F. A., katastrálneho odboru pod sp. zn. V-3463/2022 z 15. 8. 2022 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca je a aj v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bol podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6/48. Tento spoluvlastnícky podiel žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy V 3885/2015, v súvislosti s ktorou bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený 1. 10. 2015. Spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade bol prevedený bez vedomia a súhlasu žalobcu a bez toho, aby bol žalobcovi zámer tohto prevodu oznámený aj bez toho, aby bola realizovaná ponuková povinnosť vo vzťahu k zámeru prevodu tohto podielu. Predkupné právo žalobcu teda nebolo
rešpektované zo strany žalovaného v 1. rade ako spoluvlastníka k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca mal informáciu, že žalovaný v 1. rade rovnako postupoval aj vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom predmetnej parcely, a teda, že ani ich predkupné právo nerešpektoval, a teda nesplnil si voči ním ponukovú povinnosť. Žalobca ďalej zdôraznil, že touto žalobou sa dovoláva určenia neplatnosti tohto právneho úkonu a poukázal tiež na to, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v právnom vzťahu, ktorý by bolo možné hodnotiť ako vzťah blízkych osôb. Žalobca tiež poznamenal, že obom žalovaným súčasne oznámil dovolanie sa relatívnej neplatnosti označeného právneho úkonu. 2. Vo vyjadrení žalovaného v 2. rade k žalobe z 26. 6. 2025, doručenom na tunajší súd 26. 6. 2025 tento uviedol, že žalobca mal vedomosť o prevode žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, keď žalovaný v 2. rade ako nadobúdateľ predmetného spoluvlastníckeho podielu sa s každým zo spoluvlastníkov (vrátane žalobcu) stretol v období od decembra 2021 až do marca 2022, keď ich osobne obchádzal za účelom následného odkupu spoluvlastníckych podielov. Žalobca však nemal záujem previesť vlastnícke právo na žalovaného v 2. rade, pričom uviedol, že keď žalovaný v 2. rade nadobudne spoluvlastnícke podiely od ostatných spoluvlastníkov, tak oni sa následne dohodnú ako to bude s jeho spoluvlastníckym podielom. Z predmetného vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade bude prevádzať podiel na žalovaného v 2. rade, a to najmenej od marca 2022. Napriek tomu žalobca počítal lehotu od podpisu kúpnej zmluvy, hoci vedomosť mal minimálne dva mesiace skôr, a preto túto lehotu zmeškal. Podľa žalovaného v 2. rade zo strany žalobcu dochádza k šikanóznemu uplatneniu práva, keď podanie žaloby vykonal až pred uplynutím ním počítanej lehoty. Žalovaný v 2. rade sa v mesiaci apríl 2025 stretol so žalobcom, kde žalobca a žalovaný chceli uzatvoriť nešpecifikovanú dohodu na vyriešenie tohto nedorozumenia, pričom si určili termín kedy sa dohodnú na spôsobe vyriešenia. Žalovaný v 2. rade v tomto termíne kontaktoval žalobcu opätovne, pričom žalobca nezdvihol telefón a ani inak nereagoval až následne podal žalobu čo svedčí výlučne o úmysle žalobcu opísanom vyššie. Ďalej žalovaný v 2. rade namietol, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, avšak nepreukázal naliehavý právny záujem. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : 7Cdo/47/2013 zo 14. 5. 2014, kde malo byť uvedené, že oprávnená osoba, ktorej predkupné právo už bolo porušené nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušenia predkupného práva a kde malo byť tiež uvedené, že žalobca by sa mal domáhať iných možností a to buď ponechania predkupného práva alebo odkúpenia časti podielu, ktorý mu prináleží. Na záver žalovaný v 2. rade poznamenal, že samotný žalovaný v 1. rade mal vôľu predať spoluvlastnícky podiel výlučne žalovanému v 2. rade alebo ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností okrem žalobcu a to preto, že v minulosti samotný žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel bez uplatnenia predkupného práva a práve tento žalobca nastolil trend neuplatňovania predkupného práva. Ďalej žalovaný v 2. rade zdôraznil, že ako spoluvlastník žalobcovi neškodí, nemení účel využitia pozemku. 3. Žalovaný v 1. rade napriek výzve súdu nevyužil právo písomne vyjadriť sa k žalobe. 4. V replike z 20. 8. 2025, doručenej na tunajší súd 20. 8. 2025 žalobca uviedol, že tvrdenia obsiahnuté v podaní žalovaného v 2. rade nie sú spôsobilé vyvrátiť záver o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 6. 7. 2022 práve naopak preukazujú opodstatnenosť žaloby. Tvrdenia o nejakej vedomosti žalobcu o zamýšľaných prevodoch sú jednak nepravdivé a jednak bez právneho významu vo vzťahu k predmetu daného konania, pretože bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade ako predávajúceho doručiť žalobcovi písomnú ponuku na realizáciu predkupného práva k čomu však ani podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade nikdy nedošlo. Žalobcovi nebola oznámená žiadna ani ústna, ani písomná ponuka na realizáciu predkupného práva. Právo, ktoré si uplatnil žalobca žalobou v tejto veci bolo uplatnené zákonným spôsobom včas a riadne a v súlade s § 40a a § 140 OZ. Realizácia práva domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý zasahuje do práv žalobcu nie je možné hodnotiť ako šikanózny výkon práva. Žalobca nezasiahol do práv iných osôb, práve naopak, do jeho práv bolo zasiahnuté. Pokiaľ ide o plynutie lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, tak táto podľa žalobcu plynie od uzatvorenia namietaného právneho úkonu čo konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. : 4Cdo/37/2007, a preto v tomto prípade bola žaloba žalobcu uplatnená v zákonnej lehote na uplatnenie daného práva. V konaniach o žalobách o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pričom judikatúra, na ktorú poukázal žalovaný v 2. rade je už neaktuálna, dávno prekonaná a to aj vzhľadom na nové znenie nového procesného poriadku. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom však žalobca ešte poukázal na to, že jediný na základe výroku súdu označujúceho určitú zmluvu o prevode nehnuteľností za neplatnú je možné dosiahnuť uvedenie veci do pôvodného stavu v zmysle
následného zápisu v katastri nehnuteľností. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, že či sa bude domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov zo spoluvlastníka na tretiu osobu, pričom v takom prípade jeho žaloba musí smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, alebo sa bude domáhať určiť nadobúdateľovi podielu, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka alebo sa uspokojí s tým, že mu ostáva predkupné právo zachované, avšak už voči nadobúdateľovi. Pritom nie je právom žalovaného rozhodovať za žalobcu, ktorú cestu ochrany svojich práv si žalobca zvolí. Voľba patrí len žalobcovi. Je úplne bez právneho významu akým spôsobom sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom označeným v nehnuteľnosti, nakoľko platí princíp prezumpcie platnosti tohto právneho úkonu, že nikto v minulosti nevyslovil žiadne výhrady platnosti, či neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný v 2. rade a ani žalovaný v 1. rade ani žiadna iná osoba nemá právo namietať neplatnosť daného právneho úkonu aj s poukazom na uplynutie premlčacej doby domáhať sa vyslovene neplatnosti tohto úkonu. 5. Dňa 31. 12. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie zástupcu žalovaného v 2. rade z 31. 12. 2025 označené ako - Návrh na prerušenie konania, v rámci ktorého žalovaný v 2. rade s poukazom na snahu zachovať hospodárnosť tohto sporu a zabrániť zbytočnému navyšovaniu trov konania podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor návrh na vykonanie záznamu z 31. 12. 2025, na základe ktorého požiadal zapísať žalovaného v 1. rade do katastra na stav pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy s tým, že do času, kým Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor nerozhodne o tomto návrhu na vykonanie záznamu nie je podľa žalovaného v 2. rade možné z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konať v tejto sporovej veci a vzhľadom na uvedené navrhol podľa § 162 CSP súdu, aby do času právoplatného skončenia záznamového konania vedeného na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš v katastrálnom odbore prerušil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. : 21C/27/2025. K tomuto návrhu na prerušenie konania priložil uvedený návrh na vykonanie záznamu adresovaný Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálnemu odboru ako aj dohodu o spätnom prevode vlastníckeho práva z pôvodného kupujúceho - žalovaného v 2. rade na pôvodného predávajúceho - žalovaného v 1. rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetu zmluvy späť na pôvodného predávajúceho pôvodným kupujúcim s tým, že predávajúci bude znova vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/48 k celku na pozemku registra „E“ parc. č. 143/42, o výmere 1157 m2, orná pôda, katastrálne územie B.. 6. Dňa 9. 1. 2026 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu, v ktorom tento uviedol, že s návrhom žalovaného v 2. rade na prerušenie konania z 31. 12. 2025 nesúhlasí, nakoľko v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle § 162 CSP. Jediným orgánom oprávneným meritórne a záväzne rozhodnúť o neplatnosti určitého právneho úkonu je súd v zmysle § 3 CSP. Katastrálne konanie nie je konanie, v rámci ktorého sa má posudzovať otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Otázka neplatnosti právneho úkonu je otázka, ktorou je v súdnom konaní oprávnený riešiť len súd na podklade príslušnej žaloby žalobcu. Navrhol preto návrh na prerušenie konania zamietnuť, a to aj preto, že záznamové konanie, ktoré mal iniciovať žalovaný doteraz nie je ukončené a stále zápis v katastri nehnuteľnosti stačí v prospech žalovaného v 2. rade aj preto sú naplnené podmienky pre pokračovanie v danom súdnom konaní, navyše v danom prípade už súd vytýčil pojednávanie. Iniciované katastrálne konanie vôbec nešetrí trovy konania, práve naopak generuje ďalšie a predlžuje súdne konanie, ktoré sa inak týka úplne jednoduchej právnej otázky. Ak by chcel žalovaný v 2. rade znížiť trovy konania mohol uznať žalobný nárok už vo svojom prvom podaní v danej veci. Navyše, aj po prípadnom prerušení konania by sa následne museli uskutočniť ďalšie úkony v danej veci spojené s povinnosťou vynaloženia trov konania. Z tohto pohľadu je vhodnejšie, aby sa vo veci rozhodlo čo najskôr. Pokiaľ ide o predloženú dohodu o spätnom prevode vlastníckeho práva z 15. 12. 2025 žalobca poukázal na to, že jeho súčasťou je aj prehlásenie žalovaných v 1. a 2. rade, kde zmluvné strany konštatujú, že na základe osobitnej dohody medzi nimi neuplatnili predkupné právo k jednému spoluvlastníkovi nehnuteľností pred prevodom predmetu zmluvy. Zmluvné strany tam tiež konštatujú, že 7. 4. 2025 sa spoluvlastník oprávnene domáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to prevodu zmluvy, čím sa stala zmluva neplatná. Z čoho tak vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade úmyselne nerešpektovali predkupné právo žalobcu a na nerešpektovaní predkupného práva sa dokonca dopredu mali dohodnúť osobitnou dohodou a tiež, že vyslovene uznali relatívnu neplatnosť namietaného právneho úkonu, čo by bolo možné vyhodnotiť ako uznanie oprávnenosti žaloby, a preto žalobca v zmysle ustanovenia § 282 CSP v tejto súvislosti podal návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku
žalobcu a postupovať rovnakým procesným postupom ako to bolo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. : 21C/26/2025. 7. Na pojednávaní 13. 1. 2026 žalobca zopakoval svoje vyjadrenia zo žaloby a repliky a zotrval na podanom žalobnom návrhu, pričom nechal na zváženie súdu, či je možné posúdiť dohodu v spätnom prevode vlastníckeho práva z 15. 12. 2025 z obsahového hľadiska ako uznanie nároku a na základe toho vyhlásiť rozsudok pre uznanie nároku, keďže žalobca pre prípad uznania nároku navrhol vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku. 8. Žalovaní v 1. a 2. rade sa pojednávania 13. 1. 2026 nezúčastnili, pričom len žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní. Vzhľadom na to, že doteraz nebolo do spisu predložené plnomocenstvo od žalovaného v 1. rade pre zástupcu, ktorý zastupuje súčasne žalovaného v 2. rade, súd tak nemohol mať za účinné ospravedlnenie zástupcu žalovaného v 2. rade ohľadne neúčasti na pojednávaní aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. 9. Súd mal pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP za nesporné nasledovné (relevantné) skutkové tvrdenia strán sporu. 10. Žalovaný v 1. rade (ako predávajúci) a žalovaný v 2. rade (ako kupujúci) uzatvorili 6. 7. 2022 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/48 k celku k pozemku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený 15. 8. 2022. Žalobca je (a aj v čase uvedeného namietaného právneho úkonu bol) podielovým spoluvlastníkom na tomto pozemku, a to so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6/48, ktorý podiel žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V 3885/2015, pri ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený k 1. 10. 2015. K tomuto namietanému prevodu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade došlo bez toho, aby predtým bola realizovaná ponuková povinnosť zo strany žalovaného v 1. rade voči žalobcovi ako ďalšiemu spoluvlastníkovi tohto pozemku v písomnej forme. Medzi žalovanými v 1. a 2. rade nie je vzťah blízkych osôb. 11. Vzhľadom na to, že v uvedených nesporných skutkových tvrdeniach išlo o všetky relevantné skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie tejto veci, nebolo potrebné ďalej vykonávať vo veci žiadne dokazovanie (zásada hospodárnosti konania podľa čl. 17 základných princípov CSP.) 12. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení. 13. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 14. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 15. Podľa § 605 OZ ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. 16. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
17. Podľa § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 18. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 19. V tomto prípade došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu podľa § 140, prvej vety OZ, a to v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim 6. 7. 2022, pretože žalovaný v 1. rade si pred zamýšľaným prevodom nesplnil v písomnej forme ponukovú povinnosť voči žalobcovi ako ďalšiemu spoluvlastníkovi predmetného pozemku (pred týmto prevodom) podľa § 605, tretej vety OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ. A keďže, najneskôr 16. 6. 2025, kedy bola doručená žaloba v tejto veci poslednému zo žalovaných (žalovanému v 2. rade), sa žalobca účinne dovolal relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy (dovolať sa relatívnej neplatnosti sa dá mimosúdnym spôsobom - listom doručeným do dispozičnej sféry oboch účastníkov namietaného právneho úkonu, alebo aj doručením žaloby o určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu obom účastníkom namietaného právneho úkonu), nastúpili účinky absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo 6. 7. 2022), a to s účinkami ex tunc, teda spätne k okamihu uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy, na základe čoho došlo k obnoveniu pôvodného právneho stavu, a teda, že žalovaný v 2. rade sa prestal považovať za majiteľa tohto spoluvlastníckeho podielu, a za jeho majiteľa sa začal znova považovať žalovaný v 1. rade. 20. Žalobný petit na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade 6. 7. 2022 z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu žalovaným v 1. rade (ktorý si nesplnil ponukovú povinnosť) je procesne prípustnou žalobou, pretože v nej ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorej procesná prípustnosť je daná osobitným predpisom, ktorým je v tomto prípade § 40a OZ v spojení s § 140 OZ (čo nepriamo aprobuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. : 8Cdo/208/2019 z 28. 9. 2021, ako aj rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu, viď napríklad rozhodnutia sp. zn. : 9Co/213/2017 alebo 10Co/211/2019, a iné.) A teda v tejto žalobe nejde o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a teda nevyžaduje sa naplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu z hľadiska procesnej prípustnosti takejto žaloby. Judikatúra, na ktorú poukazoval v súvislosti s naliehavým právnym záujmom vo vzťahu k tomuto typu žaloby žalovaný v 2. rade je už prekonaná a týkala sa zjavne predchádzajúceho procesného kódexu (Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016.) 21. Trojročná všeobecná premlčacia doba sa vzťahuje aj na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ v spojení s § 140 OZ, pričom táto premlčacia doba plynie od momentu vykonania právneho úkonu (uzatvorenia kúpnej zmluvy zo 6. 7. 2022), a nie od momentu ako namietal žalovaný v 2. rade, keď sa mal žalobca (podľa neho v marci 2022) dozvedieť o zamýšľanom prevode predmetného podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade (k plynutiu premlčacej doby od uzatvorenia namietaného právneho úkonu - viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 32Odo/568/2002.) 22. Len z opatrnosti súd poznamenáva (hoci to žiadna zo strán sporu vyslovene nenamietla), že aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti len jedným zo spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo takto porušené je spôsobilé vyvolať neplatnosť celého právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, pretože z účelu predkupného práva a spôsobu jeho realizácie vyplýva, že je vylúčený vznik čiastočnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : 8Cdo/208/2019 z 28. 9. 2021.) 23. Možnosti dovolať sa relatívnej neplatnosti aj mimosúdnym spôsobom, teda listom, a teda nielen podaním žaloby, ktorý list je doručený do dispozičnej sféry adresátov podľa § 45 ods. 1 OZ (účastníkov namietaného právneho úkonu) vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 6Cdo/89/2018 z 25. 11. 2020. 24. Súd považoval za irelevantnú námietku žalovaného v 2. rade, že či žalobca mal pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo 6. 7. 2022 (podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade minimálne od marca 2022) vedomosť o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade sa chystajú uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadne prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu, pretože z hľadiska predmetu tohto konania je rozhodujúce len to, či žalovaný v 1. rade pred zamýšľaným prevodom tohto podielu na žalovaného v 2. rade si splnil (v písomnej
forme) ponukovú povinnosť voči žalobcovi ako ďalšiemu spoluvlastníkovi tohto pozemku, a teda, či týmto spôsobom rešpektoval jeho predkupné právo. 25. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného v 2. rade, že uplatňovanie si práva zo strany žalobcu domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené jeho predkupné právo (s poukazom na to, že k tomu došlo tesne pred uplynutím premlčacej lehoty určenej na dovolanie sa relatívnej neplatnosti a ani z iných dôvodov) nie je možné považovať za šikanózne uplatňovanie práva, takéto uplatnenie práv vyplývajúcich z porušenia predkupného práva má oporu vo vyššie citovanej zákonnej úprave. 26. Podľa § 853 ods. 1 OZ (per analogiam legis) v spojení s § 603 ods. 3 OZ, ako aj priamo podľa § 140 OZ má žalobca ako spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené nasledovné tri nároky z porušenia predkupného práva (vo vzťahu, ku ktorým má žalobca právo voľby, ktoré z týchto práv využije) : a) právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo 6. 7. 2022 podľa § 40a OZ (či už mimosúdnym spôsobom alebo formou žaloby), b) domáhať sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na základe tejto namietanej zmluvy (žalovaného v 2. rade), aby (ak dobrovoľne nevyhovie) žalobcovi ponúkol na predaj (za rovnakých podmienok, za akých tento spoluvlastnícky podiel kúpil) predmetný spoluvlastnícky podiel, alebo c) ponechať si predkupné právo pre prípad ďalších prevodov vo vzťahu k nadobúdateľovi tohto spoluvlastníckeho podielu. Do práva voľby žalobcu medzi týmito troma právami pritom nemohol nikto zasahovať, a teda ani žalovaný v 2. rade nemohol žalobcovi určovať, ktorý nárok z predkupného práva si má vybrať. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že z povahy veci vyplýva, že súčasné uplatňovanie práva podľa a) a b) je vylúčené, keďže v prípade, ak dôjde k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti namietaného právneho úkonu obnovuje sa pôvodný právny stav, a teda pôvodný nadobúdateľ prestáva byť majiteľom predmetu kúpnej zmluvy, čím tak nie je možné domáhať sa nahradenia prejavu vôle od nadobúdateľa ponúknuť na predaj tento spoluvlastnícky podiel osobe, ktorej predkupné právo bolo porušené. 27. Takisto súd považoval za irelevantnú námietku žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 1. rade nemal vôľu predať svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi, dôležité je to, čo predpisuje zákonná úprava, nie je rozhodujúca vôľa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá musí byť zosúladená s objektívnym právom. 28. Rovnako irelevantné bolo z hľadiska predmetu tohto konania, či žalovaný v 2. rade chcel alebo nechcel zmeniť spôsob využitia pozemku, ku ktorému nadobudol spoluvlastnícky podiel od žalovaného v 1. rade. 29. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal, že aj žalobca v minulosti sa dopustil, resp. participoval na porušení predkupného práva žalovaného v 1. rade, keď takýmto spôsobom nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel, tak k tejto námietke súd uvádza, že uvedená skutočnosť, ak by aj bola preukázaná je pre toto konanie irelevantná, pretože vzhľadom na uplynutie premlčacej doby pre namietnutie tohto (eventuálneho) porušenia predkupného práva zo strany osoby, ktorá uzatvorila so žalobcom zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorého je žalobca majiteľom v súčasnosti už uplynula a platnosť tohto prevodu tak nemožno už spochybniť, čím to nemôže mať žiadny dopad pre toto konanie. 30. Súd nevyhovel návrhu žalovaného v 2. rade na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore záznamové konanie, kde má byť na základe dohody o spätnom prevode vlastníckeho práva zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade tento spoluvlastnícky podiel prevedený späť na žalovaného v 1. rade, a to z dôvodu, že za za prvé, v danom prípade nešlo o situáciu kedy je prerušenie konania obligatórne (podľa § 162 CSP), a to vo vzťahu k § 162 ods. 1 písm. a) CSP aj s poukazom na § 193 CSP a § 194 CSP, keďže v tomto katastrálnom konaní nešlo o konanie v zmysle § 193 CSP, a takisto nešlo o prípad obligatórneho prerušenia konania podľa § 163 CSP (vzhľadom na to, že minimálne zo strany žalobcu, ale aj zo strany žalovaného v 1. rade nebol podaný zhodný návrh na prerušenie konania, ktorý by viedol k povinnosti súdu prerušiť konanie na dobu minimálne 3 mesiacov.) A za druhé, v danom prípade nemohlo dôjsť ani k fakultatívnemu prerušeniu konania zo strany súdu podľa § 164 CSP, teda z dôvodu, že by prebiehalo nejaké iné konanie, ktoré by mohlo mať význam pre toto civilné konanie, pretože od dovolania sa relatívnej neplatnosti namietaného právneho úkonu zo strany žalobcu došlo k obnoveniu pôvodného stavu, teda žalovaný v 2. rade prestal byť majiteľom prevedeného podielu, a preto nemohol 15. 12. 2025 na základe dohody o spätnom predaji
previesť predmetný spoluvlastnícky podiel späť na žalovaného v 1. rade, a to v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má („nemo iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“). 31. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v tomto spore bol žalobca, a preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : - neboli splnené procesné podmienky, - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.