Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 3T/9/2026 5626010082 18. 02. 2026 Mgr. Silvia Lesňáková ECLI:SK:OSLM:2026:5626010082.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 18. februára 2026 v Liptovskom Mikuláši, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C. D. E. F. G. H. C. I. J. K., nar. XX. X. XXXX v L. M., trvale bytom M. XXX, N., K. L. M., nezamestnaný, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e 1./ v období od presne nezisteného dňa od začiatku roka 2024 do 5. 6. 2024 neustále nadával bývalej manželke M. B. v rodinnom dome v obci N., F. M. XXX, do kuriev a píč a kričí na ňu, tri až štyrikrát do mesiaca, keď bol pod vplyvom alkoholu, ju bil fackami, v mesiaci máj ju denne bil fackami, psychicky ju týral nadávkami a neustále sa jej vyhrážal zabitím, pričom M. B. má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že jej bývalý manžel tieto vyhrážky aj naplní a zabije ju, dňa 5. 6. 2024 v čase asi o 12.00 hod. v kuchyni v rodinnom dome v obci N., F. M. XXX, po návrate domov pod vplyvom alkoholu, ihneď ako uvidel M. B., jej povedal “kde si bola, vieš, že nemôžeš chodiť von z domu“, pretože to mala od neho prísne zakázané, pričom M. B. mesiac z domu nevychádzala, pretože sa ho bála, že by ju zase zbil, prípadne aj zabil, následne M. B. udrel dvakrát po tvári otvorenou dlaňou pravej ruky, pričom po druhej facke spadla na zem hlavou, pravým spánkom na roh palety, čím jej spôsobil tržnú ranu v oblasti pravého spánku o veľkosti približne 2 cm, počas ležania na zemi ju silno kopol do pravej nohy, do oblasti lýtka, veľmi sa ho bála, pretože bol veľmi opitý a zúrivý, že jej ešte viac ublíži, prípadne ju aj zabije, pričom sa z podlahy postavila a urýchlene z domu utiekla, 2./ od 25. 4. 2025 do 1. 9. 2025 bývalú manželku M. B. v rodinnom dome v obci N., F. M. XXX, pod vplyvom alkoholu bil päsťami štyri až päťkrát do mesiaca, vyhrážal sa jej, že ju tak zbije, že zostane na vozíku, bil ju po hlave a kopal do nej tak, že M. B. mala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že keď sa vráti domov, zabije ju, pričom naposledy ju napadol dňa 1. 9. 2025 v kuchyni v rodinnom dome v obci N., F. M. XXX po tom, ako sa vrátil domov pod vplyvom alkoholu a zistil, že prostredníctvom svojho brata privolala záchranku, hovoril jej, že si vymýšľa a dva až trikrát ju udrel päsťou do hlavy a dvakrát ju kopol do oblasti lýtka na nohe, po príchode záchranky sa jej pred sanitkou začal vyhrážať, že keď sa vráti z nemocnice, zabije ju, pričom M. B. má dôvodnú obavu, že by svoje vyhrážky mohol naplniť, teda v bode 1./
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie alebo obmedzovalo jej bezpečnosť, v bode 2./ blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie alebo obmedzovalo jej bezpečnosť, č í m
s p á c h al
v bode 1./ zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, v bode 2./ zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e: Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň mu u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona mu súd u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste pobytu obžalovaného počas skúšobnej doby podľa určenia probačného a mediačného úradníka. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mu súd u k l a d á ústavné ochranné protialkoholické liečenie. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú M. B. C. D. E. F. G. H. C. I. K. N. O., nar. XX. X. XXXX v L. M., trvale bytom M. XXX, N., okres L. M., o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 30. 1. 2026 na Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalobu na A. B. v bode 1./ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v bode 2./ pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pre skutky uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, - či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - či rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bode 1./ obžaloby a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bode 2./ obžaloby, - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločiny kladené mu za vinu, - či sa obžalovaný priznal dobrovoľne, uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bode 1./ obžaloby a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bode 2./ obžaloby. Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného, preto súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného A. B., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bode 1./ obžaloby a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bode 2./ obžaloby, pretože vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok M. H. B., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, č. 138/2025 zo dňa 10. 9. 2025. Z predloženého znaleckého posudku mal súd preukázané, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu v III.-IV. vývojovom štádiu podľa Jelínka a prejavuje sa u neho silnou, neprekonateľnou túžbou po alkohole so stratou kontroly pri jeho užívaní, pokračovaním v alkoholických abúzoch, napriek nepriaznivým zdravotným a sociálnym dôsledkom. Obžalovaný bol v čase skutku spôsobilý na rozpoznanie protiprávnosti pri spáchaní skutku. U obžalovaného je diagnostikovaná dlhodobá závislosť od alkoholu, ktorá dosahuje III.-IV. stupeň podľa Jelínka, pri ktorom ide o rozvinutú závislosť so stratou kontroly nad užívaním, toleranciou, abstinenčným syndrómom a výraznými osobnostnými zmenami alkoholického typu. Alkohol u neho ovplyvňuje jeho správanie, pôsobí ako facilitujúci faktor a v ebriete u neho dochádza k oslabeniu racionálnej kontroly impulzov a k poruchám správania s heteroagresivitou. Závislosť od alkoholu má u obžalovaného priamy vplyv na páchanie trestnej činnosti, pretože vedie k zníženej schopnosti sebaovládania, impulzívnemu správaniu a k nárastu konfliktov v domácom prostredí. Závislosť od alkoholu významne prispieva k jeho trestnej činnosti a zhoršuje jeho sociálnu a právnu prognózu. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, keďže netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Trpí závislosťou od alkoholu, ku ktorej je nekritický, bez náhľadu. Osobnosť obžalovaného nesie znaky alkoholickej depravácie. Vzhľadom na dlhodobý vývoj a absenciu motivácie nie je predpoklad, že by bol schopný abstinencie ani v budúcnosti. Znalkyňa neodporúča uloženie ochranného liečenia, a to ani v ústavnej forme, o ktorú obžalovaný sám požiadal, pretože na základe vyšetrenia a celkového posúdenia osobnosti a závislosti, má za to, že zo strany obžalovaného ide o účelové správanie, motivované predstavou, že absolvovanie ústavnej liečby by mohlo viesť k miernejšiemu trestu. Z psychiatrického hľadiska však nie je vylúčené, aby obžalovaný absolvoval dobrovoľnú protialkoholickú liečbu, ak by o to prejavil reálny záujem. Takáto liečba by však mala význam iba v prípade, že by vychádzala z jeho vlastnej motivácie a nie z vonkajších dôvodov. Vyšetrenie duševného stavu obžalovaného znalkyňa nepovažovala za potrebné. Podľa správy o povesti obec na obžalovaného neeviduje žiadnu písomnú ani ústnu sťažnosť. Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že do ústavu bol dodaný dňa 12. 9. 2025 na výkon väzby, ktorú vykonáva v oddiele so štandardným režimom. Adaptácia na podmienky výkonu
väzby prebehla bezproblémovo aj vzhľadom na predchádzajúcu skúsenosť s väzenským prostredím. Povinnosti vyplývajúce z právnym noriem týkajúcimi sa výkonu väzby si plní na požadovanej úrovni. K ostatným obvineným a personálu je jeho správanie slušné, pokyny rešpektuje, a plní bez pripomienok. Voľný čas trávi počúvaním rozhlasu, sledovaním televízneho vysielania, hraním spoločenských hier, návštevou ústavnej knižnice, nepravidelnou účasťou na vychádzkach, sledovaním TV. V rámci záujmovej činnosti sa zúčastňuje kvízov, prednášok, kultúrno-zábavných činností a športových súťaží organizovaných ústavom. Sociálne kontakty udržiava korešpondenciou a telefonovaním. O návštevy prejavuje záujem. Pracovne zaradený nebol. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidovaný jeden priestupok zo dňa 1. 9. 2025 proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči M. B. a bola zaň uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur. Lustráciou GP v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR a v databáze súdov súd zistil, že proti obžalovanému sa aktuálne iné trestné konanie nevedie. V registri trestov má obžalovaný šesť záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Pri prvom odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Tretí a šiesty záznam svedčí o uložení nepodmienečných trestov odňatia slobody, pri treťom odsúdení bol z výkonu trestu podmienečne prepustený dňa 21. 12. 2009 s osvedčením sa ku dňu 23. 3. 2012 (rovnako ako pri zázname pod č. 2) a pri šiestom odsúdení trest vykonal dňa 30. 11. 2013. Pri tomto mu popri treste bolo uložené aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Zo štvrtého záznamu vyplýva, že súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie obžalovaného pod záznamom č. 3. Podľa druhého a piateho záznamu mu boli uložené podmienečné tresty, u ktorých súd rozhodol o ich nariadení, pričom pri druhom odsúdení bol z výkonu trestu podmienečne prepustený dňa 21. 12. 2009 s osvedčením sa ku dňu 23. 3. 2012, pri piatom odsúdení trest nariadený dňa 18. 8. 2015 vykonal dňom 20. 8. 2018. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože sa k spáchaniu trestných činov priznal a trestné činy úprimne oľutoval. Zároveň súd vzhliadol aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, keďže spáchal viac trestných činov. Ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona možno taktiež prihliadať na skutočnosť, že už bol pre trestnú činnosť, hoci odlišného charakteru, než je práve stíhaná trestná činnosť, odsúdený. Za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 8 rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, súd pri ukladaní trestu postupoval aj podľa ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona a ukladal obžalovanému trest úhrnný. Pri oboch trestných činoch sú trestné sadzby rovnaké, teda ani jeden trestný čin vo vzťahu k druhému nie je trestne prísnejší. Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa v minulosti opakovane dostala do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, pričom sa dopúšťal takmer výlučne majetkovej trestnej činnosti, popri majetkových trestných činoch bol odsúdený opakovane za prečin porušovania domovej slobody a v roku 2008 za prečin útoku na verejného činiteľa. Nepodmienečný trest naposledy vykonal dňa 20. 8. 2018, teda s odstupom viac ako siedmych rokov. Obžalovaný nebol v minulosti odsúdený pre násilný trestný čin, ani pre trestný čin spojený s domácim násilím a aktuálne nie je stíhaný ani pre iný skutok. Aj pri zohľadnení kriminálnej minulosti obžalovaného je súd názoru, že uložením nepodmienečného trestu spoločnosť stratí možnosť kontrolovať a vplývať na správanie odsúdeného po tom, čo vykoná takýto trest, hoci aj v celej výmere, zatiaľ čo uložením podmienečného trestu s primeranou skúšobnou dobou za súčasného uloženia probačného dohľadu a najmä primeraných obmedzení a povinností počas skúšobnej doby je vzhľadom na škodlivé požívanie alkoholu obžalovaným, osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, možno z hľadiska prevýchovného účelu považovať za vhodnejší druh trestu a možnosť nápravy.
Súd pri zvažovaní, aký druh a výmeru trestu za uvedené skutky uloží, preto prihliadal nielen na vyššie uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na osobu páchateľa, jeho kriminálnu minulosť spojenú prevažne s majetkovou trestnou činnosťou, časový odstup od posledného výkonu trestu, tiež na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a jeho deklarovaný postoj k spáchanej trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní, ku ktorej sa priznal, oľutoval ju a zároveň sa bývalej manželke ospravedlnil. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je v jeho prípade nevyhnutné. Výkon takéhoto trestu by síce predstavoval prísnejší represívny zásah, avšak neposkytoval by priestor na systematické pôsobenie na správanie obžalovaného v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, teda bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý. Podmienečný odklad výkonu trestu na skúšobnú dobu v spojení s probačným dohľadom umožňuje priebežnú kontrolu jeho správania a aktívne usmerňovanie jeho života počas skúšobnej doby, čo súd v jeho prípade považuje, aj vzhľadom na škodlivé požívanie alkoholických nápojov obžalovaným, za účelnejší nástroj umožňujúci jeho nápravu. Preto v prípade obžalovaného A. B. je, okrem uloženia primeraného a spravodlivého trestu, mimoriadne dôležitým aj uloženie probačného dohľadu a primeraných obmedzení v rámci probačného dohľadu, keďže skutok spáchal pod vplyvom návykovej látky. V nadväznosti na uvedené súd obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu určil na 3 roky a 6 mesiacov, ktorú svojou dĺžkou považuje za primeranú a postačujúcu na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život. V priebehu plynutia skúšobnej doby bude obžalovaný povinný podrobiť sa dohľadu a kontrole probačného a mediačného úradníka príslušného súdu v mieste jeho pobytu v pravidelných časových intervaloch tak, ako to určí probačný a mediačný úradník. Ako súčasť probačného dohľadu súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Účelom tejto uloženej povinnosti popri výkone probačného dohľadu je podporiť a zabezpečiť snahu o vedenie riadneho života obžalovaným v skúšobnej dobe a najmä poskytnúť mu psychologické poradenstvo a vedenie odborníkom (psychológom, psychoterapeutom) smerujúce k uvedomeniu si svojho zlyhania v osobných a rodinných vzťahoch a k snahe zamedziť opakovaniu obdobného konania obžalovaným do budúcnosti. A to aj s poukazom na skutočnosť, že s poškodenou – bývalou manželkou sú naďalej v telefonickom kontakte aj počas výkonu väzby a je u nich dôvodný predpoklad, že svoje spolužitie môžu v budúcnosti obnoviť. Rovnako ako súčasť probačného dohľadu súd uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, ktorého dodržiavanie môže byť kedykoľvek podrobené kontrole neohlásene a podľa úvahy probačného a mediačného úradníka (buď počas probačných kontrol ním samotným, alebo prostredníctvom policajnej hliadky), ktoré nepochybne prispejú k zavŕšeniu prevýchovy obžalovaného. Súd je presvedčený, že uložený trest v spojení s primeranými obmedzeniami a povinnosťami dostatočne splní svoj účel, keďže vytvára podmienky na prevýchovu obžalovaného, minimalizuje riziko opakovania trestnej činnosti, umožňuje eliminovať negatívny vplyv alkoholu na jeho správanie a povedie ho k tomu, aby preukázal, že je schopný nielen počas skúšobnej doby, ale aj do budúcna viesť riadny život a nepáchať trestnú činnosti voči bývalej manželke pod vplyvom alkoholu. Bude záležať len na samotnom obžalovanom a jeho správaní sa v priebehu skúšobnej doby, aby preukázal svojmu okoliu a celej spoločnosti, ale aj sebe, že je schopný abstinovať a viesť riadny život a dobrodenie v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu si oprávnene zaslúži. Napokon súd podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Hoci znalkyňa z odvetvia psychiatrie vo svojom znaleckom posudku neodporučila uloženie ochranného liečenia ani v ambulantnej, ani v ústavnej forme, súd po zhodnotení všetkých okolností prípadu a postoja obžalovaného dospel k záveru, že pre uloženie tohto ochranného opatrenia boli splnené podmienky. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestných činov pod vplyvom a v dôsledku závislosti od návykovej látky - alkoholu, pričom jeho konzumácia mala priamu súvislosť s jeho protiprávnym konaním a významne prispela k jeho vzniku. Tým bola splnená základná podmienka pre fakultatívne uloženie ochranného liečenia súdom. Ďalším významným predpokladom je motivácia obžalovaného, ktorú súd na rozdiel od znalkyne nevníma ako účelovú, teda prihliadol na to, že obžalovaný počas konania prejavil pozitívny postoj k liečbe, priznal si problém s požívaním alkoholu a deklaroval záujem podrobiť sa
odbornému liečeniu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný po tom, čo mu bolo v roku 2013 súdom uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, toto absolvoval, pričom v spolupráci s ošetrujúcou psychiatričkou absolvoval aj dobrovoľné ústavné protialkoholické liečenie, ktoré mu na obdobie niekoľkých rokov pomohlo abstinovať a viesť s manželkou bezproblémový rodinný život. Táto skúsenosť podľa názoru súdu potvrdzuje, že odborné liečenie má u obžalovaného reálny potenciál pozitívne ovplyvniť jeho správanie do budúcna a vytvára predpoklad úspešnosti ochranného opatrenia. Uloženie ochranného protialkoholického liečenia preto súd považoval za potrebné jednak z hľadiska ochrany spoločnosti pred opakovaním obdobnej trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu obžalovaným, tiež z hľadiska komplexnej podpory nápravy obžalovaného. K uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v nemajetkovej ujme uplatnenej poškodenou vo výške 5.000,- Eur, ktorú si v prípravnom konaní uplatnila riadne a včas, súd uvádza, že podmienky na jeho priznanie v rámci adhézneho konania nie sú splnené. Je zrejmé, že protiprávnym konaním obžalovaného bola poškodenej nepochybne spôsobená fyzická a psychická ujma, ktorá napokon viedla k tomu, že bol uznaný za vinného z trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Súd má za to, že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu nemajetkovej ujmy by sa vyžadovalo ďalšie dokazovanie osobným výsluchom poškodenej, ktoré jednak ani prokuratúra ani opatrovník poškodenej, nenavrhli, tiež zabezpečením iných dôkazov, čo by malo za následok predĺženie trestného konania. Súd preto poškodenú odkázal s jej nárokom na civilný proces. Napokon obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania sám pripustil, že by bývalej manželke aj zaplatil nejaké peniaze, ale v splátkach, keďže v súčasnosti vo výkone väzby nemá žiaden príjem, taktiež z jeho vyjadrení vyplýva, že poškodená je v podstate odkázaná na jeho príjem, pretože žije len z nízkeho invalidného dôchodku a nemá sa kto o ňu starať, kým je vo väzbe, na čo sa mu sťažuje v ich telefonátoch. Aj keď ide o iný inštitút, než je náhrada nemajetkovej ujmy, určitú satisfakciu za spôsobenú nemajetkovú ujmu je zo strany poškodenej možné dosiahnuť prostredníctvom zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje postup pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov a v súlade s ustanovením § 15 citovaného zákona je príslušným rozhodovacím orgánom Ministerstvo spravodlivosti SR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.