Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4C/23/2026 5626201042 01. 07. 2026 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2026:5626201042.6
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. E. XXXX/ XX, proti žalovanému: A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. H. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 760 eur s príslušenstvom, t a k t o rozhodol: I. Konanie s a z a s t a v u j e . II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 03. 2026 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 760 eur, so zákonným úrokom z omeškania od 01. 02. 2026 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 01. 01. 2025 nájomnú zmluvu na byt nachádzajúci sa v C., nájom trval od 01. 01. 2025 do 31. 12. 2025. Pri vzniku nájomného vzťahu bol žalobcovi uhradený depozit vo výške 960 eur. Dňa 31. 12. 2025 došlo k riadnemu odovzdaniu bytu, o odovzdaní bol spísaný písomný protokol podpísaný obidvoma stranami a svedkom a v protokole bolo dohodnuté, že žalovaný si z depozitu ponechá sumu 200 eur a zvyšná časť depozitu vo výške 760 eur mala byť podľa nájomnej zmluvy vrátená do jedného mesiaca od skončenia nájmu, teda najneskôr do 31. 01. 2026. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil. 2. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 22. 04. 2026 pod č. k. 4C/23/2026-18 platobný rozkaz, voči ktorému podal včas žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej. 3. V podanom odpore vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky. Uviedol, že nárok, ktorého sa žalobca domáha, vyplýva z Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2024, táto obsahuje rozhodcovskú doložku a zmluvné strany sa v nej výslovne dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú prejednané a s konečnou platnosťou rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovské konanie SR s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava. Okresný súd Liptovský Mikuláš preto nemá právomoc vo veci konať a je povinný konanie zastaviť. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení (č. l. 35 spisu) uviedol, že aj pri včasnej námietke musí súd pred zastavením preskúmať platnosť, účinnosť, rozsah a arbitradilitu doložky. Ustanovenie o tom, že rozhodcom môže byť aj štatutárny orgán „vybranej osoby“ vyvoláva vážne pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti mechanizmu ustanovenia rozhodcu, teda o vykonateľnosti takto koncipovanej doložky. Navyše, ak mechanizmus ustanovenia rozhodcu nie je objektívne determinovateľný, ide o neplatnosť pre neurčitosť, ktorá vylučuje vznik právomoci rozhodcovského súdu, preto navrhujú námietku rozhodcovskej doložky zamietnuť a v konaní pokračovať.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 6. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 7. Podľa § 5 ods. 1, 2 CSP, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada. 8. Podľa § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví. 9. Podľa § 7 ods. 1, 2 CSP, súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať. 10. Podľa § 1 ods. 2, 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 11. Podľa § 3 ods. ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 12. Podľa § 4 ods. 1, 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 13. Zo strany žalovaného pri jeho prvom procesnom úkone, t. j. v odpore proti platobnému rozkazu vznesená námietka, že spor sa má prejednať v rozhodcovskom konaní, a to s poukazom na to, že medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská doložka, a to v článku IX bod 5. Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2024, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 zákona č. 244/202 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. 55/2018. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR, a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť štatutárny orgán vybranej osoby. Strany sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu. 14. Súd uvádza, že strany sporu si môžu v rámci svojej zmluvnej dispozície uzatvorením rozhodcovskej zmluvy (majúcej formu osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve) vylúčiť právomoc civilného súdu a založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie určitého sporu. Rozhodcovská zmluva musí byť vo forme predpokladanej v § 4 ZoRK a môže sa podľa § 1 ZoRK týkať len sporov týkajúcich sa právnych vzťahov ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o vyrovnaní podľa 585 Občianskeho zákonníka, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. § 1 ods. 3 ZoRK vylučuje statusové veci, veci o vznik, zmenu, zánik vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory vznikajúce v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Osobitný režim platí pre spotrebiteľské spory. 15. V prejednávanej veci bolo zrejmé, že strany sporu uzatvorili ako fyzické osoby -nepodnikatelia v zmysle ustanovení §663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu, ktorou sa v článku VI. dohodli, že nájomca je povinný pri podpise tejto zmluvy zložiť u prenajímateľa (žalovaného) depozit vo výške 960 eur, ktorého zaplatenia sa žalobca podanou žalobou domáha. Zmluvné strany sa zároveň
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, sa budú riešiť prostredníctvom Rozhodcovské konanie SR s.r.o., Bratislava. Z dojednania rozhodcovskej doložky nepochybne, zrozumiteľne a určite vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy a rovnako je v rozhodcovskej doložke riadne identifikovaný rozhodcovský súd. Preto rozhodcovská doložka spĺňa podľa názoru súdu zákonné požiadavky, ktoré vyplývajú z úpravy § 4 ods. 1, 2 ZoRK a je platným a účinným právnym úkonom zakladajúcim právomoc rozhodcovského súdu. Jednoznačne zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva vôľa strán sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy. Vzťah medzi stranami sporu nie je možné hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, pohľadávka, ktorá je predmetom sporu vyplýva z občianskoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi dvomi fyzickými osobami podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. 16. Pretože sa súd stotožnil s námietkou žalovaného, konanie zastavil podľa § 6 ods. 1 CSP. 17. Podľa § 6 ods. 2, 3 CSP, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované. Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona, zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude žaloba podaná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc. 18. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, keďže zastavenie konania zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.