Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 5Pc/15/2026 5626201763 06. 08. 2026 Mgr. Magdaléna Andreánska ECLI:SK:OSLM:2026:5626201763.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. D. F. X, C., právne zastúpenej JANČI & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti manželovi navrhovateľky G. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. D. F. X, C., v konaní o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. X. XXXX a manžela navrhovateľky G. B., nar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa 4. 7. 1970 v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku 6, ročník 1970, na strane 83, pod poradovým číslom 77, sa rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dňa 7. 5. 2026 domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania, uzavretého dňa 4. 7. 1970 v C., zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku 6, ročník 1970, na strane 83, pod poradovým číslom 77. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedla, že manželia uzatvorili manželstvo po dvojročnej známosti z dôvodu tehotenstva manželky. V manželstve už počas jeho trvania približne asi 40 rokov trvá nesúlad, navrhovateľka musela znášať žiarlivostné scény aj napriek tomu, že manžel navrhovateľky viedol veľmi intenzívnu formu vzťahov s inými ženami, čoho dôkazom sú aj dve nemanželské deti s dvomi rôznymi ženami, kde prvá dcéra H. B., C. I. je vo veku približne 50 rokov a J. K., C. K. je vo veku aktuálne asi 28 rokov. Ďalším dôvodom podania tohto návrhu je, že navrhovateľka bola pravidelne mentálne týraná zo strany manžela, s nespočetnými fyzickými napadnutiami, ktorých svedkami boli aj deti žijúce v spoločnej domácnosti manželov, a to J. a C. B.. Nakoľko navrhovateľka pochádzala z veľmi skromných pomerov, z neúplnej rodiny, nemala veľmi šancu sa brániť nielen fyzicky, ale ani psychicky, nemala sa kde odsťahovať a tak konanie svojho manžela trpela a pod nátlakom a vyhrážkami sa bála svojmu manželovi odporovať. Situácia sa neúmerne vyhrotila v posledných rokoch, pričom aktuálne sa navrhovateľka pod nátlakom a v obave o svoj život rozhodla aj napriek veľmi pokročilému veku toto trápenie ukončiť a podať návrh na rozvod manželstva. Obaja manželia sú poberateľmi starobného dôchodku. Manžel navrhovateľky však už viac ako 4 roky neprispieva na chod spoločnej domácnosti, a to aj napriek nízkemu príjmu navrhovateľky. Nepodieľa sa na spoločných nákladoch na byt, bývanie, spoločnú domácnosť v ktorej až doteraz, kým sa manželka neodsťahovala, obaja manželia bývali. Navrhovateľka tak sama uhrádza okrem bežných životných nákladov aj nájom za byt vo výške 193 € mesačne, elektriku vo výške 20 € mesačne, satelitnú TV vo výške 15 € mesačne. Manželia sa navzájom odcudzili, dlhšiu dobu už medzi nimi nie je žiaden citový ani intímny život, a to aj vzhľadom na konanie manžela, ktorý navrhovateľku fyzicky napáda, pričom v tejto veci bolo už zo strany manželky podané
trestné oznámenie. Táto skutočnosť viedla k celkovému odcudzeniu sa manželov a manželstvo si tak v súčasnosti už neplní žiadnu zo svojich funkcií. 2. Manžel sa k návrhu manželky písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 27. 7. 2026, v ktorom uviedol, že s návrhom manželstva súhlasí, súčasne ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, navrhol vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. 3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 6. 8. 2026. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľky, ktorý uviedol, že navrhovateľka trvá v celom rozsahu na svojom návrhu, ako aj na skutkových okolnostiach v ňom uvedených. Od podania návrhu sa skutkové okolnosti nezmenili. Navrhovateľka už žije od manžela oddelene. Striedavo sa zdržiava buď u svojho syna J. alebo u jeho dcéry a neplánuje sa vrátiť do spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa od manžela odsťahovala v mesiaci apríl 2026, kedy došlo medzi manželmi k incidentu, na základe ktorého manželka podala trestné oznámenie a vtedy sa odsťahovala k synovi a už sa nemieni vrátiť. 4. Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom, výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 4. 7. 1970 v C. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku 6, ročník 1970, na strane 83, pod poradovým číslom 77. 6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 10. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského rodinného práva je rozvod manželstva. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne dôvody rozvodu manželstva, v prípade ktorých by bol súd povinný manželstvo rozviesť. Je výlučne na posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva. V zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Dostatočnosť rozvratu bude mať súd za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, keď sa manželia vo vzájomnom správaní sa voči sebe neriadia pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení zákona o rodine. Pravidlá vzájomného správania sa obsahujú hlavne stanovenia čl. 4, § 18 a § 19 zákona o rodine. Z formulácie vážnosti rozvratu plynie, že musí ísť o stav rozvratu medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie, tento rozvrat musí mať určitú intenzitu a určité časové trvanie. Intenzita (hĺbka) rozvratu vzťahov medzi manželmi závisí na tom, do akej miery sa nezhody manželov týkali podstatných stránok manželského spolužitia, t. j. v akom rozsahu manželia porušujú základné práva vzájomného správania sa. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi záleží predovšetkým na dĺžke trvania vzájomného rozvratu od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva. Okrem toho záleží však i na povahe príčin rozvratu medzi manželmi a miere ich následkov. Vzájomné vzťahy manželov sú vážne rozvrátené vtedy, keď sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodčiniteľný a nenapraviteľný stav podľa výsledku dialektického zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Vážnosť rozvratu sa posudzuje tiež podľa toho, ako sa
prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva. Zákon totiž vyžaduje z hľadiska možnosti zrušenia manželstva rozvodom, aby vzťahy medzi manželmi boli tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Medzi stavom vážneho rozvratu vzťahov v manželstve a nemožnosti plnenia spoločenského účelu manželstva musí byť príčinná súvislosť. Medzi základné funkcie manželstva patrí predovšetkým funkcia biologická, funkcia výchovná, funkcia vzájomnej pomoci a vytvárania zdravého rodinného prostredia spočívajúca v tom, aby si manželia vytvárali vhodné podmienky potrebné pre manželské spolužitie v rámci ich životného spoločenstva a funkcia hospodárska. Pri hodnotení možnosti plnenia spoločenského účelu manželstva súd prihliada ku konkrétnym podmienkam v danom manželstve, najmä či sú v manželstve maloleté deti, k dĺžke trvania manželstva, k veku a zdravotnému stavu manželov, k ich vzájomnej odkázanosti na pomoc druhého manžela. Súd musí tiež skúmať, či ešte od manželov možno očakávať prekonanie ich vzájomných rozporov, či môže nastať ešte celkové ozdravenie ich manželstva. 12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželia spolu nežijú, manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v mesiaci apríl 2026. K odchodu ju viedol konflikt, ktorý už medzi sebou nedokázali riešiť a vyústil do podania trestného oznámenia. Manželia sa vzájomne nestarajú spoločne o uspokojovanie potrieb rodiny, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú, rovnako neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovaní si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky z ich spoločného manželstva pochádzajú deti, ktoré sú už plnoleté. Manželia sa intímne nestýkajú. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva. Navrhovateľka vylúčila obnovu manželského spolužitia. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené s nemožnosťou jeho obnovy. Predpokladom pre ďalšie trvanie manželstva je dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov, čo v danom prípade preukázané nemal. Ak manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a sú pevne rozhodnutí rozviesť sa, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Vo vzťahu účastníkov konania teda existuje vážny a trvalý rozvrat, ich manželstvo viac neplní svoj účel, nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Súd považoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva za odôvodnený, pretože vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu sa tento rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil názorové a povahové nezhody oboch manželov, ktoré viedli k citovému odcudzeniu sa manželov. Na podklade uvedeného mal súd preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel. 13. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 14. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko návrh na ich náhradu podaný nebol a su´d nezistil naplnenie zˇiadnej z vy´nimiek upraveny´ch v ustanoveniach § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine – manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.