Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 29CbVO/4/2020 1620201131 19. 12. 2024 Mgr. Denisa Drúžková ECLI:SK:OSMA:2024:1620201131.9
Uznesenie Okresný súd Malacky v spore žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 951 125, 2/ Západoslovenská energetika, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o určenie neplatnosti zmluvy, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 14.05.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. A. uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.05.2019 z dôvodu rozporu postupu žalovaného 1/ pri zadaní zákazky so zákonom o verejnom obstarávaní. 2. Žalovaní 1/ až 2/ so žalobou žalobcu nesúhlasili a žiadali, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. 3. Vo veci sa dňa 08.11.2022 uskutočnilo predbežné prejednanie sporu. 4. Súd uznesením sp. zn. 29CbVO/4/2020 zo dňa 19.12.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2024, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/175/2021. 5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.07.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o strategických investíciách), ktorým došlo k zmene právnej úpravy, okrem iného aj zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. A., uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.05.2019 z dôvodu jej rozporu so ZVO. Podľa ust. § 180 ZVO v znení účinnom do 18.01.2021, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu
alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. V danom prípade skutočnosť, že žalovaný 1/ svojím postupom skutočne porušil ZVO deklaroval žalobca rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX/ XX zo dňa 04.02.2021. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.06.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rámci výkonu dohľadu zistil porušenie ZVO zo strany žalovaných pri uzatváraní Zmluvy, bolo podľa žalobcu podanie žaloby dôvodné. Avšak dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo k vypusteniu § 180 ZVO, ktorý upravoval ex lege povinnosť žalobcu podať návrh na určenie neplatnosti. V nadväznosti na túto zmenu zákon o strategických investíciách v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187p ods. 5, upravil povinnosť žalobcu v prípade, že podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať návrh späť. Vzhľadom na to, že návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy bol zo strany žalobcu podaný podľa predpisov účinných do dňa účinnosti zákona o strategických investíciách, pričom súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne ukončené, vznikla žalobcovi ex lege povinnosť zobrať späť dôvodne a na základe zákona podaný návrh na určenie neplatnosti Zmluvy. Žalobca k trovám konania uviedol, že procesne nezavinil zastavenie konania, pretože späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na povahu konania, ktoré začalo na základe splnenia si povinnosti žalobcu zo ZVO, by sa mal súd zaoberať okolnosťami osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a žiadnej zo strán sporu náhradu nepriznať. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Podľa názoru žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať, spočíva najmä v povinnosti úradu ex lege podať návrh na určenie neplatnosti Zmluvy a zákonom o strategických investíciách danej povinnosti zobrať tento návrh späť. Tvrdenie žalobcu ohľadne dôvodnosti nepriznania náhrady trov tohto súdneho konania stranám sporu v kontexte vyššie uvedených skutočností hodných osobitného zreteľa, žalobca zakladá aj na ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach. 6. Žalovaný 1/ sa k späťvzatiu žaloby vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 19.08.2024, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasí, hoci naďalej zotrváva na tom, že žaloba nebola podaná dôvodne. Uviedol, že z ustanovenia § 187p ods. 5 zákona o strategických investíciách vyplýva, že žalobca nemá možnosť vybrať si, či žalobu zoberie späť alebo nie, ale má povinnosť žalobu zobrať späť. Už samotná povinnosť žalobcu zobrať žalobu späť je dôvodom pre zastavenie tohto súdneho konania, sporné tvrdenia žalobcu o dôvodnosti podanej žaloby nemajú pre zastavenie konania z dôvodu zákonnej povinnosti žalobcu vziať žalobu späť právnu relevanciu. Domnieva sa, že vypustením § 180 ods. 1 ZVO žalobca zároveň „stratil“ svoje postavenie žalobcu, ktoré mu z tohto osobitného predpisu vyplývalo, a teda aj toto je dôvodom pre zastavenie konania súdom. K trovám konania uviedol, že zákonodarca uložil žalobcovi povinnosť zobrať žalobu späť v predmetných konaniach z dôvodu ich neúčelnosti a zabezpečenia právnej istoty subjektov verejného obstarávania, avšak žiadnym (osobitným) spôsobom nevyriešil nárok na náhradu trov konania po ukončení týchto neúčelných súdnych konaní. Z uvedeného žalovaný 1/ vyvodzuje, že zavinenie za zastavenie konania je potrebné pričítať žalobcovi. Dodal, že žalobca ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného obstarávania inicioval toto súdne konanie nie v zmysle zákonnej povinnosti, ale z dôvodu „vlastného rozhodnutia“, pričom nemal zákonnú povinnosť automaticky, v každom jednom prípade, podávať žaloby o neplatnosť tej ktorej zmluvy. Podľa žalovaného 1/ podanie žaloby zo strany žalobcu automaticky neznamená jej dôvodnosť, pričom poukázal na svoje vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že žaloba dôvodne podaná nebola a ani neboli naplnené zákonné predpoklady na jej podanie. Postup zákonodarcu ukončiť okrem iného aj toto súdne konanie a rozhodnutie žalobcu iniciovať toto súdne konanie nemôže byť na ťarchu žalovaného 1/ ani dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP v jeho neprospech. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiadala, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Žalovaný 2/ sa k späťvzatiu žaloby vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.08.2024 tak, že súhlasil so späťvzatím žaloby a následným zastavením konania. Uviedol, že nakoľko návrh na určenie neplatnosti zmluvy bol zo strany žalobcu podaný podľa predpisov účinných do dňa účinnosti zákona o strategických investíciách, pričom súdne konanie nebolo doteraz právoplatne ukončené, vznikla žalobcovi ex lege povinnosť podľa § 187p ods. 5 zákona o strategických investíciách zobrať späť
podaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy. Konanie o určenie neplatnosti zmluvy je vedené na základe žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorá je prípustná len v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ak tento predpis zanikol a zároveň žalobcovi vznikla povinnosť vziať späť návrh na začatie konania, pôjde podľa názoru žalovaného 2/ zároveň o neodstrániteľnú prekážku nesplnenej vecnej procesnej podmienky konania. K trovám konania uviedol, že nesúhlasí so žalobcom navrhovaným nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán a navrhol, aby súd priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca realizuje politiku štátu v oblasti verejného obstarávania a hospodárskej súťaže, pričom kým v čase podania žaloby bolo prioritou štátu sankcionovať nedodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní neplatnosťou zmlúv, štát s odstupom času svoje priority prehodnotil a upustil od tohto spôsobu výkonu dohľadu. Žalovaný 2/ poukázal na dôvodovú správu k zákonu o strategických investíciách, z ktorej vyplýva, že dôvodom upustenia od tohto nástroja na zabezpečenie riadnej hospodárskej súťaže v podobe konaní podľa § 180 ods. 1 ZVO bolo, že nepriniesol zákonodarcom očakávaný efekt. Táto skutočnosť však v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalovaného 2/, ktorý je súkromnou osobou. Rozhodnutie zákonodarcu taktiež nemožno chápať ako úkon mimo sféry žalobcu, ktorý má postavenie strany v konaní, ktorá háji záujmy štátu. Žalovaný 2/ sa domnieva, že späťvzatie žaloby je úkonom implementácie štátnej moci, ktorej je žalobca integrálnou a aktívnou súčasťou. Späťvzatie žaloby tak podľa žalovaného 2/ zavinil práve žalobca, rovnako ako zavinil začatie konania plniac povinnosť uloženú § 180 ZVO. 8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 180 ZVO účinného v čase podania žaloby, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného od 31.03.2022 do 26.06.2024, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a ods.14 rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy. Podľa Čl. XI bod 33 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa § 180 vypúšťa. Podľa Čl. XI bod 36 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa za § 187o vkladá § 187p (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ktorého odsek 5 znie: Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť. 9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). V súlade s dispozičným prejavom žalobcu a s poukazom na súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Žalobca v súvislosti so späťvzatím žaloby ohľadom trov konania žiadal, aby súd stranám sporu ich náhradu nepriznal. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy. Žalobca navrhol ohľadom náhrady trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Žalovaný 1/ a rovnako aj žalovaný 2/ s návrhom žalobcu nesúhlasili a žiadali, aby im súd priznal nárok náhradu trov konania. 12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 Civilného sporového poriadku sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (por. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2022, sp. zn. 9Co/47/2022). 13. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V predmetnej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Z uvedených dôvodov má súd za to, že je potrebné pričítať zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi. V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným. 14. Súd následne na základe návrhu žalobcu skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie a dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti, a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane oboch strán sporu) jeho aplikácie, a preto citované ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Súd sa preto zaoberal otázkou, či dôvod späťvzatia žaloby, ktorý uviedol žalobca (zmena právnej úpravy) môže byť kvalifikovaný ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo spravodlivé žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania. 15. V danom prípade súd dospel k záveru o kumulatívnom naplnení oboch podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, teda tak existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj existencie výnimočných okolností na základe komplexného vyhodnotenia okolností vzniku a priebehu daného sporu. V prípade predmetnej žaloby išlo o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžadovalo preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýval priamo z osobitného právneho predpisu – zákona o verejnom obstarávaní, pričom žaloba bola podaná žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý k jej podaniu pristúpil po tom, čo pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním ustálil záver o uzavretí zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a následným podaním predmetnej žaloby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 180 ZVO (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, keď dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo jednak k vypusteniu § 180 ZVO, normujúceho povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s ustanoveniami ZVO, a zároveň tento zákon upravil v prechodných ustanoveniach (§ 187p ods. 5 ZVO) povinnosť úradu v prípade, že úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 ZVO a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať takýto návrh späť. V nadväznosti na uvedenú zmenu relevantnej právnej úpravy, ktorá nastala v priebehu konania pred rozhodnutím súdu o merite sporu zákonom o strategických investíciách, tak došlo zo strany žalobcu späťvzatím žaloby k jednoznačnému naplneniu imperatívu vyplývajúceho z dikcie ustanovenia § 187p ods. 5 ZVO. Vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval ako skutočnosti predstavujúce kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 16. Súd na podporu svojich záverov týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP zároveň odkazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prijaté s rovnakými závermi v obdobných právnych veciach (v súvislosti so zastavením konania v nadväznosti na zmenu relevantnej právnej úpravy v priebehu konania pred právoplatným rozhodnutím súdu o merite sporu novelizáciou ZVO účinnou od 31.03.2022), napr. uznesenie sp. zn. 3CobVO/1/2022 zo dňa 22.06.2022, sp. zn. 3CobVO/3/2021 zo dňa 24.05.2022 , sp. zn. 3CobVO/3/2022 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 7CobVO/1/2023 zo dňa 20.09.2023. V neposlednom rade súd poukazuje tiež na uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CobVO/1/2024 zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. 3CobVO/1/2024 zo dňa 15.08.2024, v ktorých krajský súd konkrétne predmetnú zmenu právnej úpravy vykonanú zákonom o strategických investíciách s účinnosťou od 27.06.2024 rovnako kvalifikoval ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. 17. Obaja žalovaní v priebehu konania v rámci svojich vyjadrení namietali nepríslušnosť tunajšieho súdu na konanie v predmetnej veci s tým, že príslušným súdom by v danom prípade mal byť všeobecný súd právnických osôb, ktoré sú v pozícii žalovaného, keďže podľa ustanovenia § 30 CSP je Okresný súd Malacky kauzálne príslušný len na rozhodovanie sporov o určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce a rámcovej dohody, pričom výslovná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Malacky v sporoch o určenie neplatnosti koncesnej zmluvy na služby chýba. K tomu súd pre úplnosť uvádza, že sa s uvedenou námietkou nestotožnil, keďže ako už bolo uvedené v uznesení tunajšieho súdu č.k. 29CbVO/4/2020-426 zo dňa 03.03.2022, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CobVO/4/2022-470 zo dňa 31.05.2022, žalobca sa podanou žalobou domáhal vyslovenia neplatnosti Nájomnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. I keď podľa žaloby zmluva podľa obsahu je koncesnou zmluvou, resp. žalovaný 1/ mal podľa žalobcu postupovať zadaním zákazky na koncesiu a uzatvorením koncesnej zmluvy, napadnutá zmluva nebola uzatvorená ako koncesná zmluva na služby a ani koncesná zmluva na stavebné práce, preto súd dospel k záveru, že kauzálna príslušnosť Okresného súdu Malacky na konanie a rozhodnutie s poukazom na § 30 CSP je daná. 18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.