Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 1T/41/2022 1622010303 10. 09. 2024 Ing. Mgr. Anna Přikrylová ECLI:SK:OSMA:2024:1622010303.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2024 v Malackách, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C., narodený XX. XXXXXX XXXX v D., trvale bydliskom ul. B. B. E. F. XXXX/X, XXX XX G., sa uznáva vinným, že dňa 13.09.2020 v čase okolo 14.13 h v obci Plavecký Mikuláš viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon, ev. č. D., po štátnej ceste II/501 smerom na Plavecký Peter, v km 34,1 pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu nedal prednosť protiidúcemu motocyklu zn. Suzuki GSXR 1000, ev. č. E., ktorý viedol A. D., nar. XX.XX.XXXX, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, následkom zrážky motocyklista utrpel viacero poranení vnútrohrudných a vnútro-brušných orgánov so zakrvácaním do brušnej dutiny a poranenia končatín, ktorým zraneniam dňa 13.09.2020 o 19.00 h v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda Bratislava podľahol, teda inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Za to sa mu ukladá podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť: - poškodenej H. I., narodenej XX. XXXXX XXXX v J. D., trvale bydliskom ul. B. D. F. X, XXX XX E., škodu vo výške 1.697,30 eur, - poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 3.263,50 eur, - poškodenej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, škodu vo výške 16.648,14 eur. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 23.06.2022 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 1 Pv 367/20/1106-42 na v tom čase obvineného A. B. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného A. B. C., svedkyňu - poškodenú H. I., splnomocneného zástupcu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., svedkov K. H., L. M., znalcov N. O. K., H. a N. B. E., ďalej prečítal výpovede svedkov L. L., P. K., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä záznam z dopravnej nehody na č.l. 212 - 214, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou na č.l. 215 - 244, záznam o dychovej skúške na č.l. 245, výsledky toxikologicko - chemickej analýzy na č.l. 246, faktúra pohrebníctva Mariannum na č.l. 251, faktúra za telefón č.l. 252, príjmový pokladničný doklad na č.l. 253, evidenčnú kartu vozidla č.l. 254, 255, evidenčnú kartu vodiča č.l. 256-257, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č.l. 258-260, potvrdenie o vrátení veci č.l. 261, žaloba poškodenej na č.l. 294-303, fotografie na č.l. 304-305, vyčíslenie škody Sociálnou poisťovňou, aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného a centrálnu evidenciu správnych deliktov obžalovaného. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku Obžalovaný A. B. C. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Dňa 13.09.2020 išiel na výlet na Plavecký hrad. V aute boli s ním jeho priateľka L. L.. Sedela na mieste spolujazdca, ďalej kamarátka L. M. a K. H.. Vošiel do obce Plavecký Mikuláš, bol na hlavnej ceste, vyhliadol si po ľavej strane bočnú cestu, kde chcel odstaviť auto. Vyhodil smerovku, išiel odbáčať, v tom sa zjavil motorkár a vrazil mu do prednej kapoty. On bol svojim autom stále vo svojom jazdnom pruhu. Hneď vystúpil z auta, išiel za motorkárom, komunikoval s ním a volal sanitku a políciu. Bol to moment, vyhliadol bočnú cestu, chcel odbočiť a v tom momente motorkár do neho vrazil. Zdôraznil, že pri náraze bol stále vo svojom jazdnom pruhu. Pred odbočovaním nezastavil auto, išiel rýchlosťou max. 5 - 10 km/ h. Presne si nepamätá, kedy dal znamenie o zmene smeru jazdy, myslí si, že mohlo to byť 10-15 m pred odbočkou, myslí si, že vzdialenosť bola dostatočná. K nárazu došlo v mieste prechodu, nevie, či prechod pre chodcov smeroval priamo na odbočku, alebo bol v jej tesnej blízkosti. Motorkára videl až keď bol pred autom. Hlavná cesta z jeho pohľadu bola dlhá tiahnutá zákruta. Na otázku, či boli pred nimi popri ceste stromy, či tú cestu je vidieť celú, obžalovaný uviedol, že si myslí, že tam boli stromy, boli tam aj domy, tie boli po jeho ľavej strane. Tým, že sa hlavná cesta tiahne doprava, nevidel jej horizont. Nehýbal s motorovým vozidlom po náraze, hneď zastavil, po zastavení vystúpil, utekal za motorkárom, vozidlo zostalo v tejto polohe až do príchodu polície. Iné motorové vozidlo, tam nebolo. Po kolízii vozidla s motorkou, vystúpil z vozidla hneď. Nešiel naspäť do vozidla, zostal stáť pri motorkárovi. Motocykel zaregistroval tesne pred nárazom a samotný náraz. V čase keď stáli vonku a čakali na záchranné zložky, neprešli po hlavnej ceste iné motorové vozidlá až do príchodu sanitky a polície. Išli popri ceste cyklisti a vo vzdialenosti pár desiatok metrov zastavil autobus. Za ním potom postupne prichádzalo a zastavilo niekoľko aut. Všetky spolujazdkyne vystúpili po náraze z motorového vozidla a boli vonku s ním. Ten náraz pocítil ako také cuknutie, že by ich štyroch niekam odhodilo, to nie. Motorka po náraze, dopadla
po jeho ľavej strane pri krajnici. Rovnako tak telo motorkára, tak isto pri krajnici, nehýbalo sa motorkou, ani autom ani s telom motorkára. Telo motorkára od motorky, bolo možno 1-2 m, bolo to blízko. Svedkyňa-poškodená H. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, tak ako bola vyčíslená v prípravnom konaní a to je 1.697,30 eur a pozostáva z náhrady nákladov uhradených pohrebnej službe a nákladov za zničený telefón. Čo sa týka ďalšej škody, na tunajší súd bola podaná žaloba do civilného sporového konania. S poškodeným A. D. žili ako druh a družka, boli zasnúbení, nestihli sa vziať. 10 rokov spolu žili na spoločnej adrese trvalého pobytu B. D. X, E.. Majú 2 deti, dcéra má 11 rokov a syn 4 roky. Čo sa týka jej partnera A. D., jazdil na motorke dlhé roky. Po nehode nechala aj telefónny kontakt na polícii, dúfala, že sa obžalovaný ospravedlní, prípadne, že ju kontaktuje, či niečo druh po nehode nehovoril. Má od nehody veľké psychické problémy, odvtedy navštevuje psychiatra aj psychológa. Bola opakovane hospitalizovaná s diagnózou depresia a postraumatická stresová porucha. Dcéra taktiež potrebuje pomoc psychológa aj psychiatra, doteraz chodí na smútkovú terapiu. Pred nehodou mala výborný prospech, po nehode sa jej prospech zhoršil. Čo sa týka náhrady škody, v civilnom sporovom konaní uplatňuje ďalšie náklady spojené s hrobovým miestom, náklady na kar, škody na motorke. Všetky tieto náklady si uplatňuje v samostatnom civilnom sporovom konaní žalobou. Taktiež si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu samostatnou žalobou, ktorú doložila. Do dnešného dňa je PN. Po roku jej skončila podporná doba vyplácania PN, odvtedy nedostáva žiadnu podporu a čaká na rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Druh jazdil na motorke od svojich 17-tich rokov, jazdil aj osobným motorovým vozidlom. Vodičský preukaz mal na všetky skupiny, jazdil dennodenne, jeho predchádzajúce povolanie bolo dopravný policajt, takže poznal všetky predpisy a aj ich dodržiaval. Neschvaľoval rýchlu jazdu na motorke a neskúsených vodičov, ktorí nevedeli ovládať svoju motorku. Bol profesionálny vodič, mal vodičský preukaz na všetky skupiny, v minulosti viedol aj nákladné motorové vozidlo, jazdil aj do zahraničia, šoféroval aj stavebné stroje, napr. tesne pred nehodou pracoval ako vodič stroja - betónovej pumpy. Pracoval aj ako vodič trolejbusu, čiže viezol aj ľudí. Svedkyňa K. H. vo výpovedi uviedla, že bolo to v nedeľu, v septembri 2020. Išli na výlet na Plavecký hrad autom, ktoré šoféroval obžalovaný B. C.. V aute išli spolu s kamarátkami L. M. a L. L.. Vošli do obce Plavecký Mikuláš, B. sa snažil odbočiť, išiel krokom, z ničoho nič sa zjavil motorkár, spadol. B. rýchlo vystúpil. Snažil sa poskytnúť mu prvú pomoc, volal záchranné zložky. Ony potom za ním postupne vystúpili z auta. Náraz motorkára bol slabý, bolo to také cuknutie. Necítila že by ich to nejako posunulo, necítila pohyb auta. Hneď ako všetci vystúpili z auta, s autom sa nehýbalo. Čakali na príchod záchranných zložiek. S autom, s motorkou, ani motorkárom nehýbali, snažili sa s ním komunikovať, aby zostal pri vedomí. Je si vedomá toho, že B. ako šofér, ešte nezačal manéver odbočovania, boli vo svojom jazdnom pruhu. Ona sedela za vodičom. Zo svojej pozície sa snažila sledovať premávku, výhľad bol samozrejme obmedzený, ona si naozaj nevšimla motorkára. Motorkára videla až počas zrážky. Nehodu začala registrovať až keď začalo dochádzať priamo k zrážke. Počas nehody pozerala cez čelné okno. Videla motorkára ako stál na prednom kolese, potom spadol, spadol naľavo od auta, na kapotu dopadol hlavou, ale potom spadol naľavo od auta, ona nemala výhľad 100%. B. vystúpil z vozidla ako prvý okamžite, vzápätí vystúpila ona za ním. Bolo to hneď, neostala sedieť v aute. Bola v šoku, je jej to veľmi ľúto to, čo sa stalo, ale nemyslí si, že to ovplyvnilo jej vnímanie situácie. Nezaznamenala, že by sa vozidlo hýbalo po náraze. Po tom, čo vystúpil vodič z vozidla, sa nevrátil do príchodu hliadky do vozidla na miesto vodiča. Ona má vodičský preukaz od roku 2020. Auto po náraze zostalo stáť v ich jazdnom pruhu. Náraz vozidlo nepohlo. V protismernom jazdnom pruhu mohla prejsť motorka vo vzťahu k polohe vozidla, tento pruh bol celý voľný. Svedkyňa L. M., vo výpovedi uviedla, že išli na výlet, bolo to v poobedňajších hodinách dňa 13.09.2020. Išli na nejaký hrad, šoféroval B.. Ďalej bola v aute s kamarátkami s K. H. a L. L.. Vošli do dediny, chystali sa odbočiť, B. vyhodil smerovku, v tom bol náraz. Samotný náraz si nepamätá. Vie, že B. hneď vybehol z auta, poskytoval motorkárovi prvú pomoc a volal záchranku. Potom čakali na príchod polície a sanitky. Vo vozidle sedela za spolujazdcom, za L. L.. Nesledovala pred odbočovaním situáciu, nepozerala sa von z okna. Zaznamenala až samotný náraz, pred nárazom motorkára nevidela. Ten náraz bolo také ťuknutie, pocit, náraz, pohyb auta nezaznamenala. Na otázku či si pamätá že by pri predchádzajúce výpovedi uviedla, že auto sa posunulo dozadu, svedkyňa uviedla, že to bol prvotný šok. Bol to iba taký pocit, keď sa zrazí motorkár s autom. Pred touto udalosťou nebola nikdy účastníkom dopravnej nehody ako pasažier. Po tejto udalosti B. vystúpil ako prvý, vystúpil hneď po náraze, ony za ním vystúpili z auta, všetky tri. Keď vystúpila, motorka a motorkár ležali na ľavej strane od vozidla. Bolo to šikmo po prednej ľavej strane vozidla. Ležali na kraji cesty. Do príchodu polície sa nikto z nich do vozidla nevrátil.
S vozidlom nikto úmyselne nehýbal. Je držiteľkou vodičského preukazu od roku 2018. Vozidlo zostalo stáť v ich jazdnom pruhu. Pod telom motorkára a motorkou bol ešte asfalt, ležali ešte na asfalte, bolo to v protiľahlom pruhu aj motorkár aj motorka. Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne L. L. zo dňa 14.01.2022 na č.l. 38 – 39, ktorá vypovedala, že bolo to asi v septembri, kedy presne si už nespomína, išli na výlet na Plavecký hrad. Bola spolu s dvomi kamoškami, ktoré sedeli vzadu, ona sedela vpredu. I. bol B., jej priateľ. Išli z G.. Pred dedinou Plavecký Mikuláš zistili, že idú zle, tak chceli odbočiť doľava a vtom do nich vrazil motorkár. B. hneď vystúpil a išiel mu na pomoc. Motorkár ležal a B. hneď volal sanitku. Tiež tam boli cyklisti. Dával mu prvú pomoc a po telefóne so záchranármi hovoril. Potom prišla sanitka. S motorkou a ani s motorkárom sa nehýbalo. Bola z toho v šoku. K nehode došlo pred prechodom pre chodcov, v ich jazdnom pruhu. Motorkár vrazil do stredu kapoty, nechcela sa nato ani pozerať. Nevie presne kedy začala vnímať okolnosti po nehode, bolo to asi hneď alebo minúta nevie presne povedať. Keď zistila, že je v pohode, tak potom asi. Na otázku vyšetrovateľa, že vo výpovedi zo dňa 09.10.2020 uviedla, že nevie presne kde došlo k nehode, teraz uviedla s istotou, že v ich jazdnom pruhu došlo k nehode, či to vie vysvetliť, odpovedala, lebo chceli odbočiť a neodbočili, vtedy mala ešte šok. A otázku či bezprostredne po náraze resp. stretu tela motorky s kapotou motorového vozidla či zareagovala nejaký pohyb, ak áno aký, odpovedala, že asi len to buchnutie. Na otázku, či po náraze motorky do kapoty vozidla došlo k pohybu motorového vozidla, ak áno na základe čoho, ktorým smerom a v akej vzdialenosti, odpovedala, že s autom nehýbali v tom strese sa auto neposunulo. Po náraze motorky do prednej kapoty motorového vozidla vodič vozidla, teda jej priateľ vystúpil z vozidla okamžite a do vozidla už nevstúpil a bol pri motorkárovi po celý čas. Ona sedela vpredu za ňou kamošky, oni asi vystúpili ako prvé a ona za nimi, presnú dobu si nepamätá. Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výpovedi svedka P. K. zo dňa 12.01.2022 na č.l. 42 – 43, kde vypovedal, že je zamestnaný na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Malackách. Bolo to ešte v roku 2020 asi niekedy v polovici septembra, presne si už nespomína, kedy mal službu spolu s npor. K.. Realizačnú službu mal Q. K. a on mu pomáhal, ak bolo niečo treba. Niekedy v poobedných hodinách ich operačný vyslal na dopravnú nehodu do obce Plavecký Mikuláš. Hneď išli na miesto nehody. Po príchode zisťovali čo sa stalo a kto boli účastníci nehody ako aj svedkov nehody. Pri dokumentovaní miesta nehody sa pýtal vodiča osobného motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom nehody, prečo vozidlo stojí ako stojí. Vodič mu na to povedal, že auto po náraze s motorkárom trochu cúvlo. Tiež sa ho pýtal kde došlo asi k nárazu a vodič toho vozidla mu ukázal, kde došlo k stretu s motorkárom z pohľadu osobného auta. Bolo to v protismere v polovici až 3/4 jazdného pruhu. Tiež mu povedal, že si motocyklistu nevšimol, nakoľko sa sústredil na uličku kde chcel odbočiť a všimol si motocyklistu až v poslednej chvíli, keď zatáčal s autom a motorkár bol už pri ňom. Kolega K. potom yyťažoval k nehode ostatných účastníkov nehody. Tiež im na mieste poskytol fotografiu vodič autobusu, ktorý bol medzi prvými pri nehode, avšak samotnú nehodu nevidel. Aj na základe toho potom zdokumentovali nehodu, teda hlavne polohu tela. Vodič osobného vozidla sa na mieste priznal, že nehodu zavinil on. Obžalovaný k prečítanej výpovedi svedka uviedol, že v ten deň boli policajti volaní aj k inej dopravnej nehode, preto dokumentovali miesto činu veľmi rýchlo. Policajt K. sa ho asi 5 krát pýtal, kde bolo motorové vozidlo v čase nárazu, celé sa mu to nejako nezdalo, on sa nevie vyjadriť k tomu, prečo takto vypovedal. Znalec Ing. O. K., PhD. na hlavnom pojednávaní predniesol posudok súhlasne ako na č. l. 85 164 a dodal, že sa v plnej miere pridržiava záverov, ktoré vypracoval v znaleckom posudku, na tomto sa z jeho strany nič nemení. Vypracovával znalecký posudok v mieste nehody, ktorá sa stala v obci Plavecký Mikuláš. K dopravnej nehode prišlo tak, že vodič motorového vozidla zn. SEAT odbočoval doľava cez protismerný jazdný pruh, po ktorom v tom čase prechádzal motocykel. Čo sa týka polohy motocykla SUZUKI v momente stretu s motorovým vozidlom SEAT, motocykel mal neštandardnú polohu, nachádzal sa na prednom kolese, alebo bol veľmi blízko k tejto polohe a to z dôvodu intenzívneho brzdenia prednou brzdou. Čo sa týka polohy motorového vozidla SEAT v čase stretu s motocyklom sa nachádzal v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Z výsluchu zasahujúceho policajta, zo stôp, ktoré boli zadokumentované na mieste nehody ako aj z obhliadky, ktorú vykonal za účasti vyšetrovateľa, bolo zistené, že vozovka má taký sklon, čo dopomohlo, aby sa motorové vozidlo SEAT dostalo do polohy v akej bolo zadokumentované na mieste nehody políciou.
Čo sa týka príčin dopravnej nehody v znaleckom posudku vyhodnotil, že príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla SEAT z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla, a z tohto dôvodu došlo k nedaniu prednosti v jazde motocyklu. Technika jazdy motocykla SUZUKI bola z technického hľadiska správa, vodič motocykla reagoval včas. Začal intenzívne brzdiť, pohyboval sa v úrovni max. dovolenej rýchlosti na danom jazdnom úseku. V dôsledku intenzívneho brzdenia došlo k preklopeniu motocykla na predné koleso, avšak táto skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Pokiaľ by nedošlo počas brzdenia k preklopeniu motocykla na predné koleso a motocykel by intenzívne brzdil oboma brzdami, tak by k stretu s motorovým vozidlom SEAT došlo pri rýchlosti jazde motocyklu cca 15km/ h na miesto cca 29,5km/h. Čo sa týka možnosti zabránenia stretu na strane motocyklu SUZUKI, voči motocyklu by dokázal zastaviť, pred koridorom pohybu motorového vozidla SEAT, z rýchlosti jazdy cca 46km/h, pri intenzívnom brzdení teda náhlou zmenou rýchlosti jazdy alebo z rýchlosti jazdy cca 36,5km/h pri brzdení polovičnou hodnotou maximálneho dosiahnuteľného z brzdného spomalenia teda nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy. Je otázkou právneho posúdenia či mal vodič motocykla povinnosť jazdiť v tomto úseku uvedenými rýchlosťami. Vodič motorového vozidla SEAT mohol nehode zabrániť za predpokladu dania prednosti v jazde, protiidúcemu motocyklu SUZUKI. Zo zápisnice obhliadky miesta dopravnej nehody vyplýva, že max. dovolená rýchlosť jazdy v úseku dopravnej nehody bola 50km/h a zápisnica bola zo základných podkladov na vypracovanie znaleckého posudku. Počiatočná rýchlosť motocyklu je daná tým, aký dlhý čas resp. dráhu motocykel pred stretom s motorovým vozidlom SEAT brzdil. Pri vypracovaní analýzy tejto dopravnej nehody vychádzal z toho, že motorové vozidlo SEAT sa pred stretom s motocyklom pohybovalo relatívne pomaly v úrovni cca 6,8km/h, čo jednak vyplýva z výpočtu stretu motorového vozidla SEAT a motocykla a zároveň aj z výsluchov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, že sa motorové vozidlo SEAT pohybovalo relatívne pomaly, pričom pri určení začiatku reakcie vodiča motocyklu pred brzdením vychádzal z toho, že celý nehodový dej musí mať nejakú logiku a teda, že vodič motocyklu začal pred brzdením reagovať v čase vchádzania motorového vozidla SEAT do protismerného jazdného pruhu, kedy mu v zásade vznikla z technického hľadiska povinnosť na takúto situáciu reagovať. Z uvedeného postupu bola vypočítaná rýchlosť motocyklu v úrovni max. dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Ak by vodič motocyklu predvídal, že dôjde k pohybu motorového vozidla SEAT do jeho jazdného pruhu a reagoval by skôr, tak mohol mať čiastočne vyššiu rýchlosť, lebo by dlhšiu dobu brzdil. V znaleckom posudku to bolo určené na základe logiky, ktorú vysvetlil. Miesto stretu je určené v znaleckom posudku vo vzdialenosti cca 11,9 m od VBM smerom od obce Plavecké Podhradie a 4,8 m od pomocného bodu merania, teda v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Počiatočná východisková poloha motorového vozidla SEAT na začiatku výpočtu pred tým, ako motorové vozidlo SEAT prešlo do protismerného jazdného pruhu, tak sa motorové vozidlo SEAT nachádzalo v jazdnom pruhu od obce Plavecké Podhradie, teda v tom v ktorom sa pôvodne pohybovalo. Ku konečnej polohe motorového vozidla SEAT znalec uviedol, že v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody je uvedené, že ľavá zadná časť vozidla motorového vozidla SEAT sa nachádzala 4,6 m od VBM v smere jazdy a 1,7 m vľavo od PBM, ľavá predná časť vozidla sa nachádzala 9,1 m v smere obhliadky od VBM a 2,5 m vľavo od PVBM a pravá zadná časť vozidla sa nachádzala 4,9 m v smere obhliadky a 0 m od PVBM. Táto poloha, ktorá je z týchto čísiel určená, je presne zobrazená v prílohe č. 10 znaleckého posudku ako poloha 1 k 2, to je tá poloha, ktorá bola zadokumentovaná na mieste dopravnej nehody políciou, táto poloha sa nachádza približne na mieste pre chodcov, v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohybovalo motorové vozidlo SEAT. Fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii v elektronickej podobe, 46 ks fotografii a je v prílohe č. 18 znaleckého posudku. To čo zadokumentovali policajti na mieste dopravnej nehody v zápisnici o obhliadke zodpovedá fotografii č. 2 prílohy č. 18 znaleckého posudku. K stretu motocykla s motorovým vozidlom SEAT došlo v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Z pohľadu motocyklu z pravej strany bližšie k okraju cesty, pričom toto miesto je zobrazené na viacerých prílohách znaleckého posudku, v prílohe č. 8 znaleckého posudku prvý obrázok. Z takto určeného miesta stretu sa motocykel, vodič motocyklu aj motorové vozidlo SEAT pohybovali do zadokumentovaných z konečných polôh. K rozdielnej konečnej zadokumentovanej polohe motorového vozidla SEAT od polohy motorového vozidla SEAT, pri ktorej došlo k stretu, znalec uviedol, že toto vyplýva z mechaniky pohybu vozidiel po strete, pri čom v dôsledku toho, že v okamihu stretu mal motocykel aj motorové vozidlo SEAT nejakú rýchlosť, logicky stret medzi týmito dvomi vozidlami vyvolal pohyb jednak motocyklu, do svojej zadokumentovanej polohy ako aj pohyb motorového vozidla SEAT z miesta stretu do konečnej polohy, pričom ako už niekoľko krát uviedol, tak k pohybu motorového vozidla SEAT do zadokumentovanej konečnej polohy z miesta stretu s motocyklom, resp. z polohy v ktorej zostalo motorové vozidlo SEAT po strete s motocyklom dopomohol aj ten zadokumentovaný
sklon vozovky. Celý tento pohyb je znázornený v prílohe č. 11 znaleckého posudku. Na otázku, či je možné určiť po zrážke akú vzdialenosť prekonala motorka od miesta stretu a akú vzdialenosť prekonalo motorové vozidlo SEAT vzhľadom na hmotnosť každého z nich, znalec uviedol, čo sa týka hmotnosti vozidiel, tak to kto z týchto účastníkov prekoná väčšiu vzdialenosť po strete nevyplýva zo všeobecnosti iba z hmotnosti, ale aj z rýchlosti účastníkov, z typu rázu, polohy vozidiel v okamihu stretu, tvaru vozovky a pod. V tomto prípade ako je to niekoľkokrát v znaleckom posudku uvedené, sa motorové vozidlo SEAT z miesta stretu s motocyklom pohybovalo do zadokumentovanej konečnej polohy, okrem iného v dôsledku sklonu cesty, ktorý je v tom mieste taký, že pokiaľ by ste tam zaparkovali vozidlo bez zaradeného rýchlostného stupňa a bez zatiahnutej parkovacej brzdy, tak vozidlo sa bez nejakého pôsobenia motocyklu zvezie týmto sklonom smerom dozadu, čiže nezostane stáť na mieste. Ako vyplýva zo znaleckého posudku tak motorové vozidlo SEAT sa bezprostredne po strete s motocyklom v dôsledku rýchlosti, ktorú malo pohlo ešte trochu dopredu a následne sa v dôsledku pôsobenia sklonu vozovky pohlo dozadu zo zadokumentovanej konečnej polohy. Zadokumentovaná konečná poloha motorového vozidla SEAT nie je v tom prípade určujúcim parametrom pre polohu miesta stretu, ale sú ňou ako celok všetky zadokumentované skutočnosti na mieste dopravnej nehody, ktoré tam zadokumentovali policajti počas dokumentácie miesta tejto dopravnej nehody. Z technického hľadiska nie je možné, aby sa motocykel dostal do zadokumentovanej konečnej polohy v prípade, že by sa miesto stretu motorového vozidla SEAT a motocyklu nachádzalo v mieste kde bola zadokumentovaná konečná poloha motorového vozidla SEAT s prihliadnutím k poškodeniu motorového vozidla SEAT a motocyklu a k zraneniu vodiča motocyklu. Znalec N. B. E., na hlavnom pojednávaní predniesol posudok súhlasne ako na č. l. 185 - 211 a dodal, že sa v plnej miere pridržiava záverov, ktoré vypracoval v znaleckom posudku, na tomto sa z jeho strany nič nemení. Znalecký posudok vypracoval na základe objednávky obhajoby a jeho úlohou bolo urobiť analýzu dopravnej nehody. Po preštudovaní príslušných materiálov dospel k záveru, že nie je možné urobiť analýzu, ktorá by zodpovedala zadokumentovanému poškodeniu motorového vozidla SEAT, nakoľko v predloženom spise je fotodokumentácia poškodeného motorového vozidla SEAT, pričom na prednej časti uvedeného motorového vozidla SEAT, teda na kryte predného nárazníka ani na tabuľke EČV nie sú stopy o čelnej zrážke medzi motorovým vozidlom SEAT a motocyklom. Na prednej časti krytu predného nárazníka sú viditeľné iba otery nie hlboké, ide o farby nárazníka a na prednej kapote motorového vozidla SEAT je priehlbina a smerom k ľavej časti prednej kapoty je viditeľný oter, teda škrabanec farby. Na základe technického vyhotovenia uvedeného poškodenia motorového vozidla SEAT je možné konštatovať, že motocykel prešiel ľavou časťou okolo tohto vozidla, pričom došlo ku kontaktu. Poškodenie prednej kapoty možno pripísať riadidlám motocykla a možno aj tela motocyklistu, pričom motocykel padol už mimo vozovky na pravú stranu, ako je to zadokumentované na mieste dopravnej nehody. Na základe obsahu predloženého spisu nie je možné stanoviť spôsob a techniku jazdy motocyklistu teda rýchlosť jazdy, smer a spôsob jazdy bezprostredne pred vznikom predmetnej kolíznej situácie. Zároveň na mieste dopravnej nehody neboli zadokumentované žiadne brzdové stopy motocykla ani motorového vozidla SEAT. Podľa výpovede svedkov motocykel bezprostredne s kontaktom s motorovým vozidlom SEAT stál na prednom kolese. Na základe uvedených skutočností nie je možné vykonať analýzu priebehu dopravnej nehody a situácie, ktorá bola bezprostredne pred jej vznikom. Možnosti o technike a spôsobe jazdy môže byť nekonečne veľa, avšak nemáme exaktné body, z ktorých by mohli vychádzať. V danom prípade je možné hovoriť iba o pravdepodobnom mieste, kde došlo ku kontaktu motocykla s motorovým vozidlom SEAT, nebola to žiadna zrážka, aby motocykel narazil do prednej časti motorového vozidla SEAT. Pri spracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii fotodokumentáciu aj podklady z miesta dopravnej nehody, v znaleckom posudku v časti II.1 sú uvedené podklady, ktoré mal na posúdenie. Boli tam zápisnice o výsluchu, písomné doklady z polície. Znalec nahliadol do prílohy č. 18 fotografia č. 2 znaleckého posudku č. 46/2021 Ing. K.. Na otázku, či v takejto konečnej polohe motorového vozidla SEAT, ako je fotograficky zachytené, mohlo dôjsť na tomto mieste k stretu s motocyklistom, prípadne či stopy na prednej kapote po zrážke by k takejto polohe zodpovedali, znalec uviedol, že z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že nedošlo k čelnej zrážke motorového vozidla SEAT s motocyklom a podľa výpovedí svedkov vyplýva, že vodič po kontakte s motocyklom s motorovým vozidlom SEAT už nepohyboval, avšak z technického hľadiska je možné, že motorové vozidlo SEAT mohlo málo cúvnuť, ale aj z dokumentácie PZ vyplýva, že v spise nie sú uvedené žiadne skutočnosti o pohybe vozidla po zrážke. Na základe týchto zistených skutočností je možné konštatovať, že ku kontaktu motorového vozidla SEAT a motocykla došlo v jazdnom pruhu, v ktorom jazdilo motorové vozidlo SEAT, čiže z nezistených dôvodov motocykel na prednom kolese prešiel popred odbočujúce vozidlo. Avšak nie sú žiadne exaktné informácie podľa, ktorých by bolo
možné popísať pohyb vozidiel pred vznikom kolíznej situácie. Z hľadiska znalcov z odboru cestnej dopravy sa pri zrážke vyhodnocuje energetická ekvivalentná rýchlosť, ktorá sa udáva v km/h, je to vlastne spotreba energie na spôsobenie deformácie účastníkov dopravnej nehody. Následne sa vyhodnocuje tzv. výbehová rýchlosť, t.j. rýchlosť a smer pohybu vozidiel po zrážke. V danom prípade môžeme konštatovať EES je nulové, nakoľko k zrážke motocykla prednou časťou vozidla nedošlo, teda kontakt motocykla s vozidlom nemohlo mať nejaký zásadný vplyv na spätný pohyb vozidla po zrážke. Motocykel prešiel pred odbočujúce vozidlo a z poškodenia prednej časti vozidla aj motocykla vyplýva, že náraz - kontakt resp. miesto zrážky, je možné lokalizovať v oblasti niekde pred motorovým vozidlom SEAT ešte na prechode pre chodcov v časti vozovky motorového vozidla SEAT v protismernom jazdnom pruhu motocyklistu. Zadokumentovaná konečná poloha motorového vozidla SEAT a stopy na vozidle po kontakte s motocyklom, ktoré vznikli jednoznačne po kontakte ľavej strany motocykla sú dôkazom, že motocykel pred vznikom kolíznej situácie jazdil v protismere a je dôvodné predpokladať, že sa snažil vyhnúť zrážke s motorovým vozidlom SEAT, a preto aj informácie o tom, že motocykel sa bezprostredne pred vozidlom pohyboval na prednom kolese. Miestom dopravnej nehody sa previezol, nemeral na mieste, nemal dôvod. Daný úsek cesty si pozeral na mapy Google a na mape Slovenskej správy ciest, kde sú uvedené všetky technické údaje nakoľko sa jedná o cestu II. triedy. Analýzu nerobil, lebo nie sú exaktné body, čokoľvek by urobil, akýkoľvek záver, bol by vymyslený. Ako vstupné údaje by potreboval napr. brzdnú stopu. Základný a najdôležitejší údaj je brzdná stopa a poškodenie vozidla. Tvrdí, že k zrážke motocykla s vozidlom nedošlo. Keby došlo k priamemu nárazu motocykla s motorovým vozidlom SEAT, došlo by aj k poškodeniu mriežky a tabuľky motorového vozidla SEAT, teda z uvedeného usudzuje, že k zrážke nedošlo, motocykel prešiel popred motorové vozidlo SEAT, odišiel na pravú stranu cesty a tam spadol. Ak by robil analýzu z údajov, čo zadokumentovala polícia, bolo by technicky neprijateľné, ak by tak dopravná nehoda vznikla. Keby došlo k čelnej zrážke motorového vozidla SEAT s motocyklom, došlo by k poškodeniu mriežky motorového vozidla - predné koleso motocykla vbehne do prednej časti motorového vozidla. V danom prípade by došlo k poškodeniu predného kolesa a prednej vidlice motocykla. O čelnom náraze hovorí, preto, lebo motocykel prebehol popred motorové vozidlo a do motorového vozidla nenarazil. Na otázku, či niektorý z vypočutých svedkov popísal, či k zrážke došlo v jazdnom pruhu motorového vozidla SEAT, keďže vychádza z toho, že k zrážke došlo v jazdnom pruhu motorového vozidla SEAT, znalec uviedol, že motorové vozidlo SEAT sa nachádzalo približne tak, ako bolo zadokumentované, mohlo trochu cúvnuť, ale nešlo o metre. Preto stanovil, že k stretu došlo v jazdnom pruhu motorového vozidla SEAT. Stopy zadokumentované políciou a to stopa č. 1 modrej farby, stopa č. 2 ryha v asfalte a stopa č. 3 brzdná stopa, tieto nič nehovoria. Keby vozidlo cúvlo, malo to byť zadokumentované. Čo sa týka sklonu vozovky, ako uviedol, vozidlo po zastavení mohlo málo cúvnuť, nemohlo ísť o cúvnutie niekoľkých metrov. K poškodeniu motocykla došlo v dôsledku pádu na pravú stranu. K poškodeniu motocykla zhora ako je zobrazené na fotografii č. 1 znaleckého posudku Ing. K. na str. 174, došlo pri páde motocykla na zem, ten pád je chaotický, nedá sa presne popísať. Na otázku, či nemohlo dôjsť k poškodeniu kapoty auta v strede z dôvodu, že medzi motorkou a autom sa nachádzalo telo vodiča motorky, tak ako je zapísané v znaleckom posudku, znalec uviedol, že poškodenia vozidla prednej kapoty už popísal a v čase kontaktu ľavého boku motocykla s prednou častou vozidla sa medzi motocyklom a vozidlom nachádzala ľavá noha, je dôvodné vylúčiť, že by motocyklista na motocykli ležal na ľavom boku a zranenie, ktoré bolo spôsobené zrejme vzniklo až pri jeho páde, nakoľko sa pohyboval určitou rýchlosťou, tak po páde na vozovku je dôvodné predpokladať že ešte nejaký chaotický pohyb bol. Ak by motocyklista padol na kapotu, tak kapota je totálne poškodená. Znalec Ing. K. uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, žiadne skutočnosti, ktoré by ovplyvnili jeho závery sa nedozvedel. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. E., by uviedol, že existuje veľa metód, akými sa dá vypracovať analýza priebehu dopravnej nehody. Kolega uvádza, že nie je dostatok podkladov, aby vypracoval analýzu pohybu motorového vozidla SEAT a motocyklu pred vzájomným stretom, ale viackrát poukazoval na nejaké vzájomne korešpondujúce poškodenia motorového vozidla SEAT a ľavej časti motocyklu a zároveň zranení vodiča motocyklu. Jedným zo základných východísk výpočtu stretu alebo rázu účastníkov dopravnej nehody je práve určenie ich vzájomnej polohy v okamihu stretu, ktorú by vedel zrekonštruovať, čím by sa vedeli dopracovať, v akej polohe sa nachádzali motorové vozidlo SEAT a motocykel a následne podľa vektoru rýchlosti resp. smeru ich pohybu by bolo možné zrekonštruovať, akým spôsobom by sa dostali účastníci do zadokumentovaných konečných polôh. Podľa jeho názoru je to možné vyhodnotiť a podľa toho ako znalec Ing. E. odpovedal na otázky, vedel by vyhodnotiť vzájomnú polohu motorového vozidla SEAT, motocykla a tela vodiča motocyklu. Základným problémom tejto dopravnej nehody je, že kto prešiel do protismeru. Pokiaľ by mali nejakým spôsobom vyhodnotenú polohu v okamihu stretu, ktorú tu kolega popísal, tak by vedel vypočítať pohyb motorového
vozidla SEAT, pohyb motocyklu a pohyb tela vodiča motocyklu do konečných polôh, tým pádom by vedel určiť aj oblasť miesta stretu, vedel by určiť akým spôsobom sa do toho miesta mohli účastníci dostať. Podľa jeho názoru, že v spisom materiáli je dostatok údajov potrebných k tomu, aby sa dala vzájomná poloha vyhodnotiť a vypracovať komplexná analýza tejto dopravnej nehody. Je pravda, že tam nie zadokumentovaná brzdná stopa po motocykli, toto nie je určujúcim faktorom, kvôli čomu by sa táto nehoda nedala vyhodnotiť. Splnomocnený zástupca poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. A. A. O., vypovedal, že k samotnému skutku sa nevie vyjadriť. Poisťovňa eviduje poškodenie zdravia poistenca A. D., pričom poisťovňa hradila náklady na zdravotnú starostlivosť ich poistenca jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú v sume 3.263,50 eur a uvedenú sumu si uplatňujú ako náhradu škody. Táto suma je konečná. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa čítali písomné znalecké posudky znalcov MUDr. L. I., PhD. a MUDr. R. D. č. 20/2021 a č. 13/2021 zo dňa 16.09.2020 na č.l. 58 - 83, z ktorých vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti A. D. bol úrazovo-krvácavý šok v dôsledku viacerých poranení vnútrohrudných a vnútro-brušných orgánov a poranení končatín (polytraumatizmu), ktoré menovaný utrpel ako motocyklista po zrážke s osobným motorovým vozidlom dňa 13.09.2020 v čase okolo 14:13 hod. na ceste č. 11/501 v obci Plavecký Mikuláš. Na základe rozsahu zistených zranení možno ako základnú (prvotnú) príčinu smrti A. D. určiť viacnásobné úrazové poškodenie organizmu - tzv. polytraumatizmus. Smrť A. D. je v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa 13.09.2020 v čase okolo 14:13 hod. na ceste č. II/501 v obci Plavecký Mikuláš. V prípade úmrtia A. D. išlo zo súdnolekárskeho hľadiska o násilný druh (kategóriu) smrti - poranenie motocyklistu pri zrážke s osobným motorovým vozidlom. Zo záznamu z dopravnej nehody na č.l. 212 - 214 súd zistil, že dňa 13.09.2020 došlo v obci Plavecký Mikuláš k dopravnej nehode tak, že vodič B. C. na vozidle Seat Leon po ceste smerom do centra odbočoval vľavo a nedal prednosť protiidúcemu motocyklu zn. Suzuki s vodičom A. D. idúcemu z centra obce, čo malo za následok čelný náraz a ťažkému zraneniu vodiča motocyklu. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody + fotodokumentácia na č.l. 215 - 244, z ktorej súd zistil, že vozovka bola suchá, neznečistená, bez výmoľov, bez výtlkov, krajnicu tvorila voditeľná biela vodiaca čiara, okolie tvorila trávnatá priekopa a zástavba rodinných domov, počasie bolo jasné, bezvetrie, teplota 28 stupňov C. Zo záznamu o dychovej skúške na č.l. 245 súd zistil, že u obžalovaného bol výsledok negatívny. Rovnako tak výsledky toxikologicko - chemickej analýzy na č.l. 246 boli u poškodeného A. D. negatívne. Súd oboznámil faktúru pohrebníctva Marianum na č.l. 251, z ktorej zistil, že náklady na pohreb zomrelého A. D. boli vo výške 1.544,80 eur a faktúru za mobilný telefón č.l. 252 vo výške 152,50 eur. Z vyčíslenia škody Sociálnou poisťovňou súd zistil, že nárok na náhradu škody je vo výške 16.648,14 eur, pričom ide o sirotské dôchodky pre maloleté deti J. B. D. a H. D.. K výroku o vine obžalovaného a k právnej kvalifikácii skutku Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 13.09.2020 v čase okolo 14.13 h v obci Plavecký Mikuláš viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon, ev. č. D., po štátnej ceste II/501 smerom na Plavecký Peter, v km 34,1 pričom pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu došlo k zrážke s protiidúcim motocyklom zn. Suzuki GSXR 1000, ev. č. E., ktorý viedol A. D., nar. XX.XX.XXXX, následkom zrážky motocyklista utrpel viacero poranení vnútro-hrudných a vnútro-brušných orgánov so zakrvácaním do brušnej dutiny a poranenia končatín, ktorým zraneniam dňa 13.09.2020 o 19.00 h v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda Bratislava podľahol. Tieto skutkové okolnosti ani neboli medzi stranami sporné a vyplývajú aj z vykonaného znaleckého dokazovania znalcov z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý potvrdili, že všetky zranenia utrpel poškodený pri uvedenej dopravnej nehode, teda zranenia ako aj smrť poškodeného, bola v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
Ako spornou sa javila skutočnosť, či obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, teda či obžalovaný vošiel protiidúcemu cyklistovi do jeho jazdného pruhu a nedal mu prednosť, či teda obžalovaný svojim konaním porušil povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke, ktorej porušenie by sa mohlo považovať za naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia (§ 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák.). Súd konštatuje, že tak ako každý trestný čin, aj trestný čin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, musí byť zavinený, pričom uvedený trestný čin musí byť zavinený aspoň z nevedomej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o nedbanlivostné zavinenie tak súd pripomína, že kritériom nedbanlivosti, v oboch jej formách, je zachovanie určitej miery opatrnosti obžalovaným. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenej poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom, pretože jedine spojenie obidvoch týchto hľadísk pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie. Objektívne vymedzenie miery opatrnosti požaduje od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti. Výnimočne sa vyžaduje od niektorých skupín osôb vykonávajúcich určité povolenie alebo činnosť (napríklad vodičov v cestnej premávke) určitá vyššia miera opatrnosti, ktorá je však potom zase u každého rovnaká. Táto vyššia miera opatrnosti spravidla vyplýva z osobitných právnych predpisov (napríklad pri vodičoch zo zákona č. 8/2009 Z.z.). Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby mimo miery povinnej opatrnosti (objektívne kritérium) bolo vzaté do úvahy aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Ide teda o individuálne hľadisko. Preto o zavinenie z nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne (napríklad judikatúra R 6/1988). Pri posudzovaní subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať jednak vlastnosti, skúsenosti, znalosti a okamžitý stav obžalovaného (pri dopravných nehodách ide napríklad o skúmanie, či obžalovaný bol začínajúci vodič, prípadne skúsený, dlhoročný a podobne) a jednak okolnosti konkrétneho prípadu, či už existujú nezávisle na obžalovanom alebo sú ním vyvolané (ide o skúmanie pri dopravných nehodách napríklad viditeľnosti, poveternostných podmienok, stavu a povrchu vozovky, výhľadových pomerov, skúmanie možnosti mimoriadneho priebehu deja ako napríklad zlyhanie brzdného systému a podobne). Pri nedbanlivosti je preto nutné, aby si obžalovaný aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním a následkom môže rozvinúť. Nepredvídaný príčinný priebeh nie je pokrytý zavinením a obžalovaný nezodpovedá za následok. Všetky tieto právne závery ohľadne zavinenia musel súd aplikovať aj na posudzovaný prípad. Z dokazovania vyplynulo, že obžalovanému sa kládlo, v podstate, za vinu, že nedal prednosť protiidúcemu motocyklu, čím mal porušiť ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., následkom čoho došlo k zrážke s motocyklistom. Súd primárne vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. O. K. č. 46/2021, ktorý vypovedal, že k dopravnej nehode prišlo tak, že vodič motorového vozidla zn. SEAT (obžalovaný) odbočoval doľava cez protismerný jazdný pruh, po ktorom v tom čase prechádzal motocykel. Čo sa týka polohy motorového vozidla SEAT v čase stretu s motocyklom sa nachádzalo v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Príčinou dopravnej nehody bol nesprávna technika jazdy obžalovaného z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla a z toho dôvodu došlo k nedaniu prednosti v jazde motocyklu. Technika jazdy motocyklu bola z technického hľadiska správna, vodič motocyklu reagoval včas. Začal intenzívne brzdiť, pričom sa pohyboval v úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti na danom jazdnom úseku. Obžalovaný ako vodič vozidla SEAT mohol nehode zabrániť za predpokladu dania prednosti v jazde protiidúcemu motocyklu. Súd mal ďalej zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. K. preukázané, že k stretu obžalovaného ako vodiča vozidla SEAT došlo v jazdnom pruhu motocykla, teda v protismernom pruhu. Znalec podrobne vysvetlil, ako k uvedenému záveru dospel. Posun vozidla do konečnej polohy logicky bez pochybností vysvetlil a odôvodnil, poukázal pri tom na sklon vozovky v danom mieste (príloha č. 19 fotografie č. 1-4). Uvedený jednoznačný záver znalca dopĺňa výpoveď zasahujúceho policajta P. K., ktorý vypovedal, že pri dokumentovaní nehody mu vodič vozidla SEAT uviedol, že jeho vozidlo po náraze s motocyklom cúvlo. Tiež mu obžalovaný uviedol, že k stretu s motocyklom došlo v polovici až 3 jazdného pruhu motocyklistu.
Vypočuté svedkyne K. H., L. M., L. L. aj s obžalovaným zhodne uviedli, že sa motorové vozidlo neposunulo a že k zrážke došlo v ich jazdnom pruhu. Všetky svedkyne zaznamenali ťuknutie a motorkára zaznamenali až tesne pred nárazom. Tieto tvrdenia však vychádzali z ich uhlu pohľadu ako spolujazdkýň, pričom polohu vozidla v jazdnom pruhu mali možnosť vidieť až potom, čo vystúpili z vozidla, preto vypovedali, že k zrážke došlo v ich jazdnom pruhu. Do pozornosti je potrebné dať tú skutočnosť, že svedkyňa L. L. vypovedala, že pred obcou Plavecký Mikuláš zistili, že idú zle, tak chceli odbočiť doľava a v tom do nich vrazil motorkár. Súd má za to, že práve v tomto momente, ako chcel obžalovaný odbočiť doľava a sústredil sa na odbočku, došlo z jeho nepozornosti k vybočeniu resp. nasunutiu sa s jeho vozidlom (aj keď pri minimálnej rýchlosti) do jazdného pruhu motocyklistu, ktorý už ani intenzívnym brzdením nedokázal nehode zabrániť. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. E. tento konštatoval, že nemohlo prísť k zrážke v jazdnom pruhu motocyklistu, keďže nie sú stopy o čelnej zrážke. Znalec uvedený stret nazval ako kontakt, resp. že motocyklista prešiel popred vozidlo SEAT na prednom kolese. Podľa znalca Ing. E. ku kontaktu motorového vozidla SEAT a motocykla došlo v jazdnom pruhu, v ktorom jazdilo motorové vozidlo SEAT. Znalec pripustil, že možností o technike a spôsobe jazdy môže byť nekonečne veľa a nie sú exaktné body, z ktorých možno vychádzať. Znalec však na druhej strane uviedol, že na mieste nehody nebol a vychádzal z listinných dôkazov. Možnosti sklonu vozovky znalec nevzal do úvahy. Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené alebo naopak o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov (R 40/1972). Súd vyhodnotil oba znaleckého posudky vypracované v danej veci, pričom dospel k záveru, že znalecký posudok Ing. K. považuje z odborného a kvalitatívneho hľadiska za fundovanejší, resp. prepracovanejší. Znalec N. K. vzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z dokumentácie nehody ako aj z výsluchov svedkov, na mieste skutku vykonal obhliadku, zohľadnil sklon vozovky, pričom riešenia znalca logicky vyplynuli z týchto skutkových predpokladov a ani samotné závery tohto znaleckého posudku nespôsobovali žiadne pochybnosti. Súd preto uzatvára, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že obžalovaný porušil ustanovenie zákona o cestnej premávke (nedanie prednosti v jazde). Obžalovaný preto porušil mieru opatrnosti, ktorú bol povinný zachovávať ako vodič motorového vozidla, pričom ako vodič vedieť mal a mohol, že vyššie popísaným nesprávnym spôsobom techniky jazdy môže spôsobiť dopravnú nehodu, čo sa napokon aj stalo. Súd preto posúdil konanie obžalovaného, z hľadiska subjektívnej stránky, ako nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona. Všetky tieto skutočnosti mali v súhrne vplyv na vznik kolíznej situácie medzi vozidlom obžalovaného a poškodeným, boli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody ako aj so smrťou poškodeného, pričom sa tak stalo za porušenia povinnosti stanovenej v tom čase platným a účinným zákonom o cestnej premávke. Z hľadiska znakov subjektívnej a objektívnej stránky preto obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. K výroku o treste a o náhrade škody V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.
zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri prečine usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí od 2 rokov do 5 rokov. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne, a to samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke, konkrétne venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, resp. neviesť vozidlo, ak schopnosť ho viesť je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou (predmetné konštatovanie vyplýva z toho, že porušenie dôležitej povinnosti je kvalifikačným momentom pri prečine podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona). Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody a to dokonca ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Ak by zákonodarca chcel, aby v takýchto prípadoch mohol alebo mal byť ukladaný len nepodmienečný trest odňatia slobody, celkom určite by to priamo v Trestnom zákone stanovil, napríklad tak ako to urobil v prípade trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, kde už zo stanovenia trestných sadzieb vyplýva nemožnosť uloženia iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody. Keďže sa tak v prípade usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona nestalo, možno spôsobenie smrti z nedbanlivosti za porušenia dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona považovať len za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (t. j. uloženie trestu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty), avšak už nie za okolnosť, ktorá, bez ďalšieho, obligatórne (vždy a za akýchkoľvek okolností) znamená uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja bolo to, že obžalovaný pri odbočovaní vľavo nedal prednosť protiidúcemu motocyklu, čím porušil
zákon o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k zrážke s motocyklom a následkom tejto zrážky motocyklista utrpel viacero poranení, pričom došlo k smrteľnému následku. Smrť poškodeného A. D. tak bola v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase činu. Z výsledku dychovej skúšky vyplýva, že obžalovaný nebol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. Skutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a jeho následku súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného, nakoľko tento síce nebol pod vplyvom alkoholu, príp. iných nedovolených látok, ale spôsobil nenapraviteľný smrteľný následok svojou jazdou porušujúcou zákon o cestnej premávke, čím ohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a v registri priestupkov má jeden záznam za porušenie zákazu zastavenia, za čo mu bola uložená bloková pokuta. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, súd uzatvára, že, s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli zaznamenané zo strany obžalovaného žiadne porušenia povinností vodiča (a už vôbec nie súdne trestné činy), teda v jeho osobe nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá cestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorý v prípade posudzovanej dopravnej nehody vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života a aj riadneho si plnenia povinností, ktoré vodičom ukladá zákon o cestnej premávke. Z hľadiska určenia druhu trestu a jeho výmery preto súd okolnosti ohľadne osoby obžalovaného vyhodnotil v prospech obžalovaného. Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona]. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd nezistil ani jednu. Ďalej je potrebné prihliadnuť na to, že od spáchania skutku uplynula doba štyroch rokov a teda obžalovaný sa nedopúšťal protiprávneho konania nielen v čase pred spáchaním stíhaného skutku, ale ani v čase po jeho spáchaní (uvedené konštatovanie vyplýva aj z listinných podkladov, lustrácií, ktoré mal súd v čase vyhlásenia rozsudku aktuálne). Súd vyhodnotením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto konštatovanie vyvodil z toho, že konaním obžalovaného došlo k nenapraviteľnému smrteľnému následku. Na druhej strane však súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného prečinu stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení s poľahčujúcimi okolnosťami a s nenarušenou osobou obžalovaného ako aj so vzorným správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do rozhodnutia súdu, znemožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Súd v tomto smere pripomína, že závažný následok činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie trestu. Súd si je vedomý toho, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné nehody spôsobené nepozornými vodičmi, avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup považuje súd za neprijateľný a odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením. Súd teda vzal do úvahy zistenú poľahčujúcu okolnosť ako aj osobu obžalovaného, t. j. okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a dospel k záveru, že majú vplyv na to, že obžalovanému postačí uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 roky a nie je potrebné uložiť trest napríklad v polovici alebo pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Následne súd skúmal (v súlade s princípom ultima racio ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody), či je možné ukladaný trest odňatia slobody na 2 roky podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, teda či sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Podľa názoru súdu výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to nielen z dôvodu osoby obžalovaného, ale aj z povahy spáchaného prečinu, pri ktorom obžalovaný zjavne len neprimerane vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života. Napokon sám obžalovaný svojim životom po skutku už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. Súd preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Uložením podmienečného trestu má poškodená väčšiu šancu na úhradu škody, než v prípade ukladania prísneho represívneho nepodmienečného trestu. Súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou nerešpektujúcou dopravné predpisy, čo bola podstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na 5 rokov, teda takmer v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom výšku tohto trestu súd stanovil hlavne s poukazom na závažné následky, ktoré vyplynuli z konania obžalovaného. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 3.263,50 Eur a poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 16.648,14 Eur, škody týkajúce sa liečebných nákladov (na zomrelého A. D.) a vyplatených sirotských dôchodkov (pozostalým maloletým deťom D.), pričom vychádzal z dokladov, ktoré boli predložené do vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania, resp. v konaní pred súdom (č. l. 47-49 a čl. 418-425) a súd tieto sumy považoval za nesporné. Ďalej súd zaviazal obžalovaného zaplatiť škodu pozostalej poškodenej H. I. v sume 1.697,30 Eur, ktorá pozostáva z náhrady nákladov uhradených pohrebnej službe a z nákladov za zničený telefón (čl.251-252), pričom obžalovaný uvedené nenamietal a súd túto sumu považoval za nespornú. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.