Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 3T/9/2023 1623010098 17. 06. 2024 Mgr. Adriana Bordovská ECLI:SK:OSMA:2024:1623010098.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre zločin neoprávnená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022, na hlavnom pojednávaní dňa 17. júna 2024 v Malackách, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., C..XX.XXXX v D. E., trvalé bydlisko: F. G. XXXX/XXX, XXX XX H., sa
uznáva
za
vinného,
že
od presne nezisteného času, minimálne od augusta 2021 do dňa 09.09.2021, si opakovane neoprávnene bez povolenia za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb zadovažoval na doposiaľ nestotožnených miestach v Slovenskej republike metamfetamín (pervitín), následne pervitín prechovával pri sebe ako aj v mieste svojho bydliska v H., F. H. XXXX/XXX, následne pervitín ďalej predával po predchádzajúcom telefonickom dohovore minimálne osobám H. H., nar. XX.XX.XXXX, v meste Malacky pri trafike na ulici Cesta Mládeže, na parkovisku pri herni Monaco, pri Troch duboch za pumpu Shell, pred bytovým domom v H. na ulici F. H. XXXX/XXX, v obci Rohožník, dva až tri krát týždenne v hodnote od 60,- Eur do 150,- Eur a I. D., nar. XX.XX.XXXX, v meste Malacky pri Kauflande, pred bytovým domom v H. na ulici F. H. XXXX/XXX, dvakrát týždenne jednu až dve dávky v hodnote 10,- Eur za jednu dávku, ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku čím
spáchal
zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022. Za to sa odsudzuje
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 7 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
zar
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatný dňa 18.04.2023, ako aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 21.02.2023 obžalobu číslo 1Pv 117/22/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre spáchanie zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 17.06.2024, na ktoré sa obžalovaný riadne ustanovil. Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Po súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu, súd jeho vyhlásenie prijal podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku bez zistenia prekážok a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd následne vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody, teda nevykonal dokazovanie ohľadom viny obžalovaného, vina bola ustálená na základe výsledkov vyšetrovania. Podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 (ďalej len ako „Trestný zákon“), kto neoprávnene kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, kedy úmyselným konaním si zadovažoval, predával a prechovával omamnú látku, in conreto metamfetamín a to na rôznych miestach a rôznym záujmovým osobám bližšie špecifikovaným v skutkovej vete predmetného rozhodnutia. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože obžalovaný v priamom úmysle kupoval, predával a prechovával zakázanú omamnú látku. Svojím konaním obžalovaný, ktorý je spôsobilým subjektom skutkovej podstaty trestného činu v rozsahu veku i príčetnosti, porušil objekt trestného činu a to záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora. Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne prečítaním aktualizovaného odpisu registra trestov a priestupkov obžalovaného, podstatného obsahu pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Malacky spisová značka 7T/32/2022, z neho najmä trestného rozkazu
Okresného súdu Malacky7T/32/2022 zo dňa 12.09.2022, ako i rozsudku Okresného súdu Malacky spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023. Obhajca uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného a priznanie viny navrhol toto zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť a na základe tejto navrhol aplikovať ustanovenia§ 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu, so zradením na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný uviedol, že úprimne ľutuje toho, čoho sa dopustil, veľmi ho to mrzí. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Samotný princíp proporcionality sa pritom skladá z troch zložiek a to vhodnosť, potrebnosť a proporcionalita v užšom zmysle. Pri vhodnosti trestu sa posudzujú právne prostriedky smerujúce k dosiahnutiu želaného cieľa, pričom primerané sú len také právne prostriedky, ktoré sú vôbec schopné dosiahnuť žiadaný cieľ. Pri druhej zložke - teste potrebnosti sa posudzuje, či je zvolená úprava potrebná v tom zmysle, že nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné. Vedľajšie efekty a dodatočné náklady zvolenej úpravy by preto mali byť obmedzené na minimum. Pri tretej zložke – teste pomeriavania (proporcionality v užšom slova zmysle) sa už posudzujú právne, nie skutkové okolnosti. Skúma sa, či závažnosť zásahu a tiež dôvodov, ktoré tento zásah ospravedlňujú, sú vo vzájomnom vzťahu. V súvislosti s výrokom o treste je zároveň primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t.j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Z hľadiska pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má v registri trestov 7 odsúdení, z toho tri odsúdenia za drogovú trestnú činnosť; naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona účinného do 30.04.2022, za čo mu bol uložený súhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 3 roky; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2023. V registri priestupkov a správny deliktov má obžalovaný 13 záznamov za obdobie rokov 2020 – 2021, v prevažnej väčšine za priestupky spáchané na úseku cestnej premávky. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný
s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného taktiež obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd ďalej priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie). Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa § 36 písm. n) Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste. V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu k výroku o vine, čo má výrazný vplyv na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak teda obžalovaný v prejednávanej veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a súd vyhlásenie prijal, je povinnosťou súdu priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom. (bližšie viď rozsudok NS SR 3To/4/2016 zo dňa 12. 11.2018). Súd ďalej konštatuje, že obžalovanému svedčí jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený, dokonca opakovane). V týchto súvislostiach súd uvádza, že obžalovaného vzhľadom na jeho drogovú trestnú minulosť možno hodnotiť ako špeciálneho recidivistu, ktorý však v predmetnom konaní preukázal mieru sebareflexie s ohľadom na jeho priznanie sa ku skutku, ktorého spáchanie súčasne oľutoval. Pomer vyššie uvádzaných okolností je teda 2:1. Keďže súd ukladal súhrnný trest, podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s použitím asperácie, nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže by mu bola táto skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je neprípustné. V prípade použitia asperácie sa trest ukladá podľa zákonného ustanovenia obsahujúceho najprísnejšiu trestnú sadzbu spomedzi zbiehajúcej sa trestnej činnosti, kedy sa horná hranica trestnej sadzby zvýši o 1/3. Napokon súd obligatórne postupom podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, keďže v danom prípade sa obžalovaný dopustil stíhaného trestného činu minimálne od augusta 2021 do dňa 09.09.2021, teda skôr, ako Okresný súd Malacky vyhlásil rozsudok spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatný 18.04.2023, ktorým bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k výroku o trest uloženého rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, právoplatného dňa 27.07.2022. Podľa zásad ukladania súhrnného trestu pritom možno obžalovanému uložiť trest, ktorý nebude miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatným 18.04.2023, bol obžalovanému uložený trest domáceho väzenia vo výmere 3 roky. Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová značka 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatným 18.04.2023 (ako aj odsúdenie Okresného súdu Malacky spisová značka 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, právoplatného dňa 27.07.2022), súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko skutku sa dopustil skôr ako bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci Okresného súdu Malacky spisová značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023. Súd odsúdil obžalovaného podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 30.04.2022, teda podľa najprísnejšie trestného činu, pričom prihliadnuc na okolnosti trestných činov, osobu páchateľa i na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 (šesť) mesiacov, čo je na pri spodnej hranici trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona o zrušení výroku
o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/32/2022 zo dňa 18.04.2023, právoplatný dňa 18.04.2023, ako aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2021 zo dňa 27.07.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Takto uložený trest odňatia slobody bude predstavovať pre obžalovaného potrebnú represiu a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy, prihliadajúc predovšetkým na okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť. Súd pri uložení trestu reflektoval a zohľadnil tiež zásadu proporcionality a racionality a prihliadol tiež na postoj obžalovaného, ktorý svoju vinu zo spáchanie obžalovaného skutku priznal. Trest uložený v uvedenej výmere, vrátane určeného spôsobu jeho výkonu, preto podľa úvahy súdu dajú možnosť obžalovanému na potrebnú prevýchovu a efektívnu reflexiu vo vzťahu k vlastnému protiprávnemu konaniu. Záverom súd uvádza, že, že pri ukladaní trestu a najmä pri voľbe jeho druhu a výmery posudzoval, či je možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ako navrhoval aj obhajca obžalovaného. Podľa tohto ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a hodnotenia okolností, z ktorých vyplýva, ako bude pre obžalovaného uložený trest citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zrejmé, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že v danom prípade neboli zistené dôvody pre aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko súd uložené tresty považuje za absolútne primerané vo vzťahu k zásahom do základných práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným (ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna prevencia) k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Súd taktiež dáva do pozornosti, že v danom prípade sa ukladal súhrnný trest, ktorý nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom. Ochrannú funkciu uloženého trestu pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením trestu odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pri rešpektovaní zásady ukotvenej v § 2 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá jeho nepodmienečným výkonom, v rámci ktorého sa bude môcť obžalovaný zúčastniť sociálnych výcvikov zameraných na jeho účinnú prevýchovu. Napokon spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Účinnosť generálnej a preventívne prevencie je preto v danom prípade tiež docielená naplnením princípu neodvrátiteľnosti trestu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.). - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.). - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.