Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 27CbVO/1/2023 1623200428 09. 12. 2024 JUDr. Katarína Zaťková ECLI:SK:OSMA:2024:1623200428.1
Uznesenie Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, zast.: RUZIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, 2/ PROSOFT, spol. s r.o., Kuzmányho 8, Žilina, IČO: 00 634 379, o určenie neplatnosti zmluvy, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Súd žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2023 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXX/XXXX o zabezpečovaní podpory prevádzky a aplikačnej podpory CIPKART a licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 31. 3. 2022; Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXX/XXXX o zabezpečovaní podpory prevádzky a aplikačnej podpory ISOD a licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 28. 2. 2022; Zmluvy č. XXXXXXXXXX/ XXX/XXXX o zabezpečovaní podpory prevádzky a aplikačnej podpory MA EVOD (mobilných aplikácií EMOD) a licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 28. 2. 2022; Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXX/XXXX o zabezpečovaní podpory prevádzky a aplikačnej podpory POP (PTT) a licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ a žalovaným 2/ dňa 31. 3. 2022 a Zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXX/XXXX o vykonávaní prevádzkovej podpory, mimozáručného a pozáručného servisu elektronických zariadení na výdaj cestovných dokladov a licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 31. 3. 2022 (ďalej len „zmluvy“) z dôvodu, že žalovaní pristúpili k uzatvoreniu Zmlúv bez akéhokoľvek súťažného postupu, nedôvodne aplikovali priame rokovacie konanie v rozpore so ZVO, v dôsledku čoho boli Zmluvy uzatvorené v rozpore s týmto zákonom, čo zakladá ich neplatnosť. 2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 10.07.2024 súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o strategických investíciách), ktorým došlo k zmene právnej úpravy, okrem iného aj zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti predmetných Zmlúv z dôvodu ich rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. Podľa ust. § 180 ZVO ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. V danom prípade žalobca
rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/6 zo dňa 26.01.2023, právoplatným dňa 30.01.2023 deklaroval, že žalovaný 1/ svojím konaním porušil § 98 ods. 1 písm. b) bod 2 a 3 ZVO, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a ako jeho výsledok uzatvoril zmluvy, pričom nepreukázal splnenie podmienok na takýto postup a toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo k vypusteniu § 180 ZVO v aktuálnom znení, ktorý upravoval povinnosť žalobcu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s jeho ustanoveniami. V nadväznosti na túto zmenu zákon o strategických investíciách v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187p ods. 5, upravil povinnosť žalobcu v prípade, že podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 ZVO a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať návrh späť. Vzhľadom na to, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv bol zo strany žalobcu podaný podľa predpisov účinných do dňa účinnosti zákona o strategických investíciách, pričom súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne ukončené, vznikla žalobcovi ex lege povinnosť zobrať späť dôvodne a na základe zákona podaný návrh na určenie neplatnosti Zmlúv. 3. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že procesne nezavinil zastavenie konania, pretože späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na povahu konania, ktoré začalo na základe splnenia si povinnosti žalobcu zo ZVO, by sa mal súd zaoberať okolnosťami osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a žiadnej zo strán sporu náhradu nepriznať. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že z uvedených dôvodov, a to bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Podľa názoru žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať, spočíva najmä v povinnosti úradu ex lege podať návrh na určenie neplatnosti Zmlúv a zákonom o strategických investíciách danej povinnosti zobrať tento návrh späť. Tvrdenie žalobcu ohľadne dôvodnosti nepriznania náhrady trov tohto súdneho konania stranám sporu v kontexte vyššie uvedených skutočností hodných osobitného zreteľa, žalobca zakladá aj na ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach. 4. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019-60 zo dňa 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10), umožnil žalovaným vyjadriť sa k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania a k prípadnej aplikácii § 257 CSP. 5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení súdu doručenom dňa 30.08.2024 so späťvzatím žaloby súhlasil, pričom súhlasil aj s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán a žiadal súd, aby mu náhradu trov konania nepriznal. 6. Žalovaný 2/ sa k podaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 25.07.2024, v súdom stanovenej lehote a ani do doby rozhodnutia súdu nevyjadrili. 7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 10. Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného do 26.06.2024, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a ods.14
rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy. 11. Podľa Čl. XI bod 33 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa § 180 vypúšťa. 12. Podľa Čl. XI bod 36 zákona o strategických investíciách v ZVO v aktuálnom znení sa za § 187o vkladá § 187p (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ktorého odsek 5 znie: Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť. 13. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu. 14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Žalobca v súvislosti so späťvzatím žaloby ohľadom trov konania žiadal, aby súd stranám sporu ich náhradu nepriznal. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy. Žalobca navrhol ohľadom náhrady trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Žalovaný 1/ náhradu trov konania priznať nežiadal, žalovaný 2/ sa k otázke náhrady trov konania v súvislosti so zastavením konania nijako nevyjadril. 18. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo zásady, že v sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. 19. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V predmetnej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Z uvedených dôvodov má súd za to, že je potrebné pričítať zavinenie na zastavení konania
podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi. V takom prípade by patril nárok na náhradu trov zastaveného konania žalovaným. 20. Žalobca však súdu navrhol ohľadom náhrady trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP a tvrdil, že späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu uložil povinnosť žalobu podať a následne zmenou úpravy povinnosť žalobu vziať späť stanovil priamo zákonom o strategických investíciách. Súd preto na základe návrhu žalobcu skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Použitie § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu. 21. Toto ustanovenie zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania, vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania preto prichádza do úvahy len výnimočne a musí sa vykladať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (aj analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257 CSP, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016). 22. V danom prípade súd dospel k záveru o kumulatívnom naplnení oboch podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, teda tak existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj existencie výnimočných okolností na základe komplexného vyhodnotenia okolností vzniku a priebehu daného sporu. V prípade predmetnej žaloby išlo o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžadovalo preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýval priamo z osobitného právneho predpisu – zákona o verejnom obstarávaní, pričom žaloba bola podaná žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý k jej podaniu pristúpil po tom, čo pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním ustálil záver o uzavretí zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a následným podaním predmetnej žaloby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 180 ZVO (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, keď dňa 27.06.2024 nadobudol účinnosť zákon o strategických investíciách, ktorým došlo jednak k vypusteniu § 180 ZVO, upravujúceho povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti tých zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rozpore s ustanoveniami ZVO, a zároveň tento zákon upravil v prechodných ustanoveniach (§ 187p ods. 5 ZVO) povinnosť úradu v prípade, že úrad podal podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti zákona o strategických investíciách návrh podľa § 180 ods. 1 ZVO a konanie nebolo právoplatne skončené, vziať takýto návrh späť. V nadväznosti na uvedenú zmenu relevantnej právnej úpravy, ktorá nastala v priebehu konania pred rozhodnutím súdu o merite sporu zákonom
o strategických investíciách, tak došlo zo strany žalobcu späťvzatím žaloby k splneniu povinnosti vyplývajúcej z dikcie ustanovenia § 187p ods. 5 ZVO. Vyššie uvedené skutočnosti súd kvalifikoval ako skutočnosti predstavujúce kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 23. Súd na podporu svojich záverov týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP zároveň odkazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prijaté s rovnakými závermi v obdobných právnych veciach (v súvislosti so zastavením konania v nadväznosti na zmenu relevantnej právnej úpravy v priebehu konania pred právoplatným rozhodnutím súdu o merite sporu novelizáciou ZVO účinnou od 31.03.2022), napr. uznesenie sp. zn. 3CobVO/1/2022 zo dňa 22.06.2022, sp. zn. 3CobVO/3/2021 zo dňa 24.05.2022 , sp. zn. 3CobVO/3/2022 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 7CobVO/1/2023 zo dňa 20.09.2023. 24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.