KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Malacky19. 7. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 33C/37/2023 z 19. 7. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Malacky z 19. júla 2024, sp. zn. 33C/37/2023, ECLI:SK:OSMA:2024:1623201028.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Malacky 33C/37/2023 1623201028 19. 07. 2024 JUDr. Natália Laurenčíková ECLI:SK:OSMA:2024:1623201028.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, D., o zaplatenie 349,85 eur s príslušenstvom rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 349,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 349,85 Eur od 18.12.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa písomne podaným návrhom dňa 19.05.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 349,85 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2019 uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, a to na dobu neurčitú. V zmysle poistnej zmluvy si žalobca a žalovaný dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaný porušil túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa 17.12.2020 podľa ust. § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. V zmysle ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. do 17.12.2020 vo výške 349,85 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného, žalobca si zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t.j. odo dňa 18.12.2020. 2. Súd vo veci vydal dňa 23.10.2023 Platobný rozkaz č.k. 33C/37/2023-24, proti ktorému podal žalovaný dňa 12.12.2023 odpor. Uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu spochybňuje a namieta, považuje ho za podvodný a podľa jeho názoru sa jedná o istú formu odplaty, pre ukončenie pracovného pomeru u firmy Dalitrans. Pri nástupe do zamestnania absolvoval pohovor s viacerými ľuďmi zo zmienenej firmy, ktorých mená si nepamätá ale jednalo sa o menežment. Jedným z nich bol i človek, ktorý od neho požadoval poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a to výhradne s poisťovňou Kooperativa. Bez jej uzavretia vraj s ním nebude uzavretá pracovná zmluva. Tento človek ho zároveň informoval, že nemá právomoc s ním takú zmluvu uzavrieť, ale že môžu vytvoriť návrh zmluvy, na základe ktorej mu jeho kamarát vystaví už platnú zmluvu, a to tým spôsobom, že ho osloví po telefóne a dajú si niekde schôdzku, kde mu ponúkne koncový produkt. Zároveň vyhlásil, že táto poisťovňa nie je pre neho ako jednotlivca najvhodnejšia, ale majú ju uzatvorenú ako firma všetci zamestnanci. Ďalej uviedol, že poistné za škodu spôsobenú zamestnávateľovi bude za jeho osobu, rovnako tak, ako u ostatných

zamestnancov v plnej výške odvádzať zamestnávateľ. Do dnešného dňa ho nikto z firmy Kooperativa o uzavretí žiadneho ich produktu neoslovil. Jeho pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. K žiadnemu kontaktu zo strany firmy Dalitrans, ani firmy Kooperatíva o finančnom plnení, či zmluve ako takej, nie iba návrhu zmluvy, nepadlo jediné slovo, považoval preto celú vec za ukončenú. Listinný dôkaz predkladá samotná firma Kooperativa ako záznam z rokovania sprostredkovateľa poistenia s klientom pred uzavretím alebo zmenou poistnej zmluvy. Nikdy s touto poisťovňou žiadnu formu poistenia neuzavrel, nepodpísal a to ani prostredníctvom sprostredkovateľa. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenie, že ide o odplatu pre ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti Dalitrans je účelové a ničím nepodložené. Žalobca sa domáha svojho nároku, t.j. poistného za dobu, počas ktorej poskytoval žalovanému poistné krytie. Ako vyplýva z poistnej zmluvy. Žalovaný mal vykonávať prácu vodiča motorového vozidla nad 3,5 t, z povahy tejto práce zjavne vyplýva potreba mať uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Ohľadne popisu spôsobu, akým žalovaný opisuje uzavretie poistnej zmluvy žalobca poukazuje na to, že žalovaný podpísal Návrh poistnej zmluvy s finančným sprostredkovateľom Mgr. Romanom Pleškom ako zástupcom poisťovne, t.j. s osobou oprávnenou uzavrieť za žalobcu poistnú zmluvu. Z tohto dôvodu žalobca prijal Návrh poistnej zmluvy a zaslal žalovanému Poistku, ktorá predstavuje potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, a to v zmysle ust. § 791 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého: ,, Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.“ Ďalej žalobca uvádza, že žalovaný nepredložil dôkaz preukazujúci tvrdenie o ukončení pracovného pomeru. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca považuje svoj nárok za preukázaný a trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. 4. Súd v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil vo veci pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca sa dňa 17.07.2024 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu aj žalovaného a vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 6. Súd mal na základe dokladov, a to návrhu poistnej zmluvy č. 183 9001150 s prílohou č. 1 preukázané, že žalovaný dňa 16.12.2019 tento návrh a prílohu podpísal a jeho doručením žalobcovi v ten istý deň došlo k uzavretiu poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri výkone povolania „výkon povolania bez starostí“. Na základe tejto zmluvy bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný platiť ročné poistné v sume 349,85 eur v štvrťročných splátkach po 87,46 eur. Začiatok poistenia bol stanovený na 17.12.2019 a to na dobu neurčitú. 7. Z poistky č. XXXXXXXXXX, ktorú predložil žalobca bolo preukázané, že žalobca jej vydaním potvrdil uzatvorenie poistnej zmluvy podľa návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2019, so začiatkom poistenia dňa 17.12.2019 a koncom poistenia na neurčito. Ročné poistné bolo 349,85 eur a lehotné poistné bolo 87,46 eur, splatnosť poistného bola 17.12.,17.03., 17.06., 17. 09. 8. Prípisom zo dňa 14.01.2021 žalobca oznámil žalovanému, že predmetná poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti za prvé poistné obdobie v zákonnej lehote dňa 17.12.2020 v súlade s § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a dlžné poistné do zániku poistenia je vo výške 349,85 eur. 9. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona. 10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 11. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). 12. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. 13. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. 14. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola

výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. 15. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2 , výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa §52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa §53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/. 22. Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 23. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná poistná zmluva. Vychádza sa z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s poisťovňou - právnickou osobou, od ktorej sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti klientovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. 25. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. 26. Poistený je povinný platiť poistné v rámci periód, na ktoré je poistná doba rozdelená. Poistné možno zaplatiť aj jednorazovo na celú dobu trvania poistenia. Poistné je poistník povinný platiť riadne (v ustanovenej výške) a včas (najneskoršie v deň jeho splatnosti). Nezaplatenie poistného má po uplynutí zákonom stanovených lehôt spravidla za následok zánik poistenia. Základnou povinnosťou poistenca je platiť poistné riadne a včas (§ 559 OZ). Ak dlžník poistné nezaplatí včas, dostáva sa do omeškania s právnymi následkami uvedenými v § 517 OZ. Poistený je najmä povinný zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy. 27. Súd po preskúmaní predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi procesnými stranami konštatuje, že táto obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri

uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/ EHS, poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu pri výkone povolania, uzavretá akceptáciou návrhu žalovaného č. XXXXXXXXXX, je platným právnym úkonom so všetkými dôsledkami prípadného nedodržania zmluvných podmienok. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný povinný platiť poistné v štvrťročných splátkach vo výške 87,46 eur. Žalovaný si svoje povinnosti v súvislosti s úhradou poistného neplnil riadne, v dôsledku čoho poistná zmluva zanikla dňa 17.12.2020 a to v dôsledku neuhradené poistného. Zánik poistenia bol riadne zo strany žalobcu preukázaný. 28. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Predpokladom zániku poistnej zmluvy v danom prípade, nakoľko sa jednalo o poistné za prvé poistné obdobie je len samotné nesplnenie si povinnosti poistníka platiť zmluvne dohodnuté poistné. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť platiť poistné neplnil, keď žiadnú splátku poistného po uzavretí poistnej zmluvy nerealizoval. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu o nezaplatení poistného, keďže žalovaný nepreukázal opak (že by poistné za prvé obdobie od 17.12.2019 do 17.12.2020 zaplatil) a dôkaz o nezaplatení nie je možné zo strany žalobcu žiadať. Súd na daný stav aplikoval znenie § 801 ods. 1 posledná veta, a teda poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. 29. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 803 ods. 1 OZ žalobcovi potom prináleží zo zákona právo poisťovateľa na zaplatenie dlžnej sumy poistného od poistníka za dobu do zániku poistenia, v danom prípade do 17.12.2020, a to vo výške žalovanej istiny 349,85 eur. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej poistnej zmluvy, čím žalobcovi vzniklo právo na zánik poistného, ako aj právo na uplatnenie si sumy za dobu do zániku poistného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a žalovaného zaviazal na úhradu dlžného poistného za čas do zániku poistného. 30. Žalovaný síce popieral skutočnosti uvádzané žalobcom, spochybnil nárok žalobcu, ktorý považuje za podvodný. Pripustil však, že mal s nejakým človekom, ktorý ho kontaktoval vytvoriť návrh poistnej zmluvy, na základe ktorého ho mal niekto opätovne kontaktovať a vystaviť už platnú zmluvu k čomu ale nedošlo. Nikdy teda so žalobcom žiadnu formu poistenia neuzavrel, nepodpísal a to ani prostredníctvom sprostredkovateľa. Rovnako tvrdil, že jeho pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Súd nevzhliadol argumenty žalovaného, uplatnené v podanom odpore ako relevantné, najmä ak žalovaný iba paušálne popieral skutkové tvrdenia žalobcu bez toho aby predložil dôkazy o vlastných skutkových tvrdeniach. 31. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením poistného, zaviazal súd žalovaného na platenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania 0 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 5 %), odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t.j. od 18.12.2020. 32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).