Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 0T/92/2024 1624010450 09. 12. 2024 Mgr. Adriana Bordovská ECLI:SK:OSMA:2024:1624010450.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Malackách dňa 09.12.2024 v Malackách, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, sa uznáva z a v i n n é h o, ž e od presne nezisteného času približne do 12.00 h dňa 11.09.2024 okrem iných doposiaľ nestotožnených miest aj obci Lozorno viedol nákladné motorové vozidlo kategórie N3, značky Ford F-Max, evidenčného čísla E. spolu s návesom značky Kögel, medzinárodnej poznávacej značky F. (H), ktoré odstavil cez dva jazdné pruhy pred vrátnicou spoločnosti OPmobility v priemyselnom parku Lozorno, čím vytvoril prekážku v cestnej premávke, v dôsledku bol obvinený vyzvaný zamestnanom SBS na preparkovanie nákladného motorového vozidla, pri ktorom zamestnanec SBS spozoroval u obvineného znaky značnej opitosti, v dôsledku čoho bol obvinený zamestnanom SBS podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu meracím prístrojom Alcotest 7510 classic č. prístroja SE127, pričom mu bola v čase o 12.00 h nameraná hodnota 1,14 mg/l alkoholu v dychu, na základe čoho bola na miesto privolaná hliadka Okresného dopravného inšpektorátu Malacky, ktorá obvineného v čase o 12.35 h podrobila dychovej skúške na alkohol meračom typu Dräger AlcoQuant 6020 plus, č. prístroja A410827, ktorou bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu s hodnotou 0,96 mg/l alkoholu v dychu a následným meraním mu bolo v čase o 13.01 h nameraných 1,03 mg/l alkoholu v dychu,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 4 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa mu u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona, sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 12.09.2024 obžalobu číslo 1Pv 282/24/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 09.12.2024, na ktoré sa obžalovaný riadne ustanovil. Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok, pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a preto súd následne vykonal dokazovanie len ohľadom výroku o treste. Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak vedie prostriedok hromadnej prepravy. Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, kedy úmyselným konaním ako vodič nákladného motorového vozidla kategórie N3, značky Ford F-Max evidenčné číslo E. spolu s návesom značky Kögel, medzinárodnej poznávacej značky F. (H), po požití alkoholických nápojov, viedol nákladné motorové vozidlo počas výkonu svojho zamestnania, pričom následným vykonaním dychovej skúšky prístrojom Dräger AlcoQuant 6020 plus, č. prístroja A410827, mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,96 mg/l . Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože obžalovaný v priamom úmysle po požití alkoholických nápojov viedol nákladné motorové vozidlo v cestnej premávke a to pri výkone svojho zamestnania. Svojím konaním teda obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu tak, ako je aj uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora. Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uplatnenej náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne prečítaním aktualizovaného odpisu registra trestov v obžalovaného a evidenčnej karty obžalovaného.
Obžalovaný uviedol, že sa cíti sa byť vinný, hneď po skutku dobrovoľne nastúpil ambulantnú protialkoholickú liečbu u psychiatričky D. G. v H. D. H. G., tiež sa na základe výzvy dopravného inšpektorátu podrobil zdravotnému vyšetreniu, ktoré dopadlo dobre. Zo skutku sa ponaučil, vie, že spravil chybu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky uviedol, že podľa vyjadrenia obžalovaného tento viedol nákladné motorové vozidlo zo Sládkovičova cez Bratislavu až do Lozorna, pričom poukázal na mimoriadne vysokú nebezpečnosť jeho konania, nakoľko vedením vozidla s takou vysokou hladinou alkoholu, ktorá presahuje 2 promile, došlo k značnému ohrozeniu života, zdravia a majetku ľudí. Prokurátor navrhol uložiť nepodmienečný trest so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obmedzenia spočívajú najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods. 2 prvá veta Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam, z ktorého vyplýva, že sa voči nemu viedlo trestné konanie, ktoré bolo skončené zmierom, právoplatným dňa 23.04.2013, číslo konania 1 Pv 467/12/1104. V evidenčnej karte obžalovaného je registrovaných 9 záznamov v období rokov 2004 až 2023, v prevažnej väčšine za porušení povinností vodiča pri vedení motorového vozidla v cestnej premávke. Ďalej má v evidenčnej karte záznam o zadržaní vodičského preukazu dňa 10.11.2010 z dôvodu požitia alkoholu alebo inej návykovej látky počas vedenia vozidla, pričom obvinenému bol okrem pokuty 600 Eur uložený v správnom konaní aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, ktorý trval od 10.11.2010 do 16.06.2011. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), je súd toho názoru, že pôsobiť na prevýchovu obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Súd je toho názoru, že účel trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj bez jeho výkonu a že sú splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu a obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súd zároveň konštatuje, že obžalovanému svedčia dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu, čin oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pričom nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností svedčí v prospech obžalovaného preto pri určení výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitej časti trestného zákona, ktorá je daná výmerou 2 – 5 rokov, kde uložil trest v spodnej časti trestnej sadzby vo výmere 3 roky. Ďalej súd uvádza, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu z pohľadu individuálnej prevencie, ako aj z pohľadu všeobecnej prevencie významný účel, pričom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je jeho ukladanie v súlade s ustálenou súdnou praxou. Vzhľadom na uvedené, uložil súd obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný zákon. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere tri roky, čo je mierne pod polovicou trestnej sadzby. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave. Súd v týchto súvislostiach tiež poukazuje, že uložený trest zákazu činnosti bude mať aj do budúcna negatívny dopad na obžalovaného v súvislosti s výkonom jeho doterajšieho povolania, preto takto uložený trest odňatia slobody, bez nariadenia jeho nepodmienečného výkonu, bude náležite represívny a zároveň splní i ochrannú funkciu v kontexte ochrany života a majetku ostatných členov spoločnosti. Obžalovaný sa tak v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy. Súd pri uložení trestu reflektoval a zohľadnil tiež zásadu proporcionality a racionality. Tresty uložené v uvedených výmerách preto podľa úvahy súdu dávajú možnosť obžalovanému potrebnú prevýchovu a efektívnu reflexiu vo vzťahu k vlastnému protiprávnemu konaniu. Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že uložené tresty považuje za primerané vo vzťahu k zásahom do základných práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným (ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna prevencia) k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Ochrannú funkciu trestu pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením podmienečného trestu odňatia slobody, pričom jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá určením primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude obžalovaný starostlivo zvažovať následky svojho konania, bude nútený dodržiavať uložené obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, pričom bude na pomerne dlhú dobu vyradený nie len z cestnej premávky ako vodič osobného dopravného prostriedku, ale aj zo zamestnania, keďže je vodič nákladného vozidla z povolania. Napokon spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Účinnosť generálnej a preventívne prevencie je preto v danom prípade tiež docielená naplnením princípu neodvrátiteľnosti trestu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.). - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.). - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.